Cruel Intentions

Obrázok

Re: Cruel Intentions

Poslaťod Ninna » Pon Okt 08, 2018 9:42 pm

Obrázok

7. kapitola - BIG LITTLE LIES 2. časť
Na druhý deň už od rána prechádzala v nemocnici medzi pacientmi. Na niektorého mala vyhradenú polhodinku, na iného hodinku. Práve prechádzala chodbou, keď za sebou začula.
„Slečna. Slečna s tým psom, stojte prosím!“ Nato sa Zoe otočila. Za ňou stál urastený muž. Dívala sa mu do tváre a on zatiaľ listoval v notese. „Slečna... Slečna...“
„Zuckerberg. Zoe Zuckerberg.“
„Áno, tu to mám. Som špeciálny vyšetrovateľ Samuel Hill, FBI. Môžem na minútku?“
„Samozrejme,“ odpovedala s úsmevom, lebo už vedela, čo bude nasledovať.
Obrázok
„Môžete ísť so mnou?“ a pokynul rukou, kadiaľ má ísť. Spolu vošli do malej miestnosti. „Posaďte sa.“
„Ďakujem, radšej tú minútku postojím. Mám v pláne ďalší program a nerada by som veľa meškala. Posledne sa mi to veľmi nevyplatilo.“
„Slečna Zuckerberg. Dopočul som sa, že máte skvelé opravárske schopnosti.“
„Pán Hill?“, spýtala sa ho nesmelo a až keď prikývol pokračovala. „Pán Hill, tuším viem, kam tým mierite. Ja som skôr umelecký typ, ako technický. No moja mama bola učiteľka fyziky, takže udalosť, ktorá sa stala vo výťahu má jednoduché vysvetlenie. Otvoriť skrinku a pozerať na kábel, ktorý vedie z bodu A do bodu B a vidieť tam skrat, nie je veľmi ťažké. Človek v ohrození reaguje inak, ako za bežnej situácie. Boli sme v uzavretom priestore, kde sa šírila panika a dvaja pacienti boli v zlom zdravotnom stave. Čo by ste robili na mojom mieste? Ja som predsa neopravila pokazený výťah! Len sa mi podarilo spojením pár káblikov zabezpečiť, aby o nás vedeli.“
„Takže, keby som vám dal teraz vyradiť bezpečnostný a kamerový systém v nemocnici, dokázali by ste to?“
„Nie. Nie som žiadny Ethan Hunt.“
„Ani, keby ste tým zachránili niekoho život?“
„Nie. Jedine, že by som nasadla do auta a narazila do elektrického stĺpa, ale ani to si nemyslím, že by pomohlo.“
Obrázok
„Takže nie ste technický, ale umelecký typ. Môžem?“, načiahol sa po dosky, ktoré mala Zoe so sebou. Tá mu ich bez slova podala. Bola rada, že stranu s čarbanicou, ktorú podvedome kreslila pri rozhovore s Ninou vytrhla a nechala doma.
Detektív Hill si ho prezeral a popri tom sa jej pýtal. „Viete o zmiznutí pani Houghtovej?“ Pri položení otázky sa jej zadíval do tváre, aby videl jej reakciu.
„Áno. Z televíznych správ. Chodilo to niekoľkokrát denne.“
„Poznáte sa s pani Houghtovou?“
„Nie. V živote som ju nevidela.“
„A slečnu Forbesovú?“
„Nie. Ani to meno mi nič nehovorí.“
„Nehovorí? Podľa miestnych je rodina Forbesových v tomto mesta veľmi známa.“
„Ale ja nie som miestna. Ja tu iba študujem. Umenie!“, zdôraznila.
„A pána Houghta?“
„Áno. S pánom Houghtom som sa stretla. A to konkrétne dvakrát v živote.“
„Aké sú oddelenia, na ktorých sa v rámci vášho programu so psom pohybujete? Boli ste na psychiatrii?“
„Nie, na psychiatrii som nebola. Chodím na pediatriu a geriatriu. A jedenkrát, na vyžiadanie a za prísnych hygienických podmienok, sme boli s Molly na onkológii. Nie práve najveselšie oddelenie, no o to záslužnejšia a vďačnejšia práca,“ pohladkala Molly za uchom a usmiala sa.
Obrázok
„Ale lekárov tejto miestnej nemocnice asi poznáte. Doktorku Nicole Rowseovú, doktorku Kaitlyn Whiteovú, doktora Nathana Halea, doktora Alexandra Kareva?“
„Doktorov je tu plná nemocnica. Z vašich spomínaných mien sa poznám iba s doktorkou Rowseovou. Je to moja susedka.“
„Keby vás doktorka Rowseová poprosila odstaviť ten bezpečnostný systém, kvôli vašim dobrým susedským vzťahom a pre záchranu života, urobili by ste to?“
„Nie, lebo neviem ako. Máte na mňa ešte nejaké otázky? Lebo sa začínate opakovať a ja naozaj musím ísť za ďalším pacientom.“
„Posledná otázka: Aký je podľa vás pán Hought?“, opýtal sa a podal jej skicár. Vtedy k nemu podišla Molly a strčila si svoju hlavu pod jeho ruku.
„Viete o tom, že psy dokážu odhadnúť povahu človeka?“ Vtom sa ale zarazila. Nevidela detektíva Hilla, ako hladká sučku po hlave, ale vrátil sa jej obraz štekajúcej Molly na Patricka vtedy večer.
„Slečna Zuckerberg. Aký je váš názor na pána Houghta?“, zopakoval Hill svoju otázku.
Obrázok
„Prepáčte, len som sa trošku zarazila. Je vidieť, že so psami to viete,“ odpovedala mu s úsmevom. „Ako som vám spomínala, pána Houghta som stretla len dvakrát a boli to krátke stretnutia. Pri prvom som ani netušila, že sem chodí za manželkou, ani že je tehotná. A ani to nespomenul. Boli sme na káve v miestnom bufete. A druhé naše náhodné stretnutie sa odohralo už potom, ako toho boli celé Správy.“
„Ďakujem za váš čas. Adresu na vás mám, keďže ste suseda doktorky Rowseovej. A máte pravdu. Máte umelecké sklony. Pekné portréty.“
„Ďakujem. To ľudia na nich sú výnimoční.” Usmiala sa. „A moje údaje sú na personálnom oddelení, keby ste potrebovali. Dúfam, že pani Houghtovú nájdete. Dovidenia, pán detektív.“

Keď sa Camille prebrala, za oknami už bola hlboká noc. Avšak nebola vo svojej izbe, ale stále v nemocničnom krídle.
“No konečne”, ozval sa nad ňou ten protivný hlas, až dievčina na okamih privrela oči. V hlave mala zmätok, nevedela si utriediť myšlienky. “Princeznička sa nám zobudila.”
“Prečo…? Ako? Prečo ste ma dali uspať?! A Tate? Žije?”, sypala Cami zo seba ako z chlpatej deky. “Kde je James? Musím s ním hovoriť! Niečo mi sľúbil a… ” Harper si len povzdychla.
“Ešte ti to stále nedošlo?”
“Čo ako?”
Obrázok
“Že James ťa len ťahá za nos. Nikdy ti nepovie celú pravdu, len ťa tu chce udržať, pretože ťa potrebuje. Najprv ti ťahal medové povrázky popod nos, ale keď to nezabralo a ty nie si hlúpa, uchýlil sa k iným praktikám. A ver mi, keby si teraz za ním šla a žiadala ho, aby dodržal svoju časť dohody, znova by sa z toho vykrútil ako had. Pretože to on je… slizký had. Navyše neschopný.” Camille na Harper hľadela s otvorenými ústami. Veď ona je manažérka jeho inštitúcie, prečo potom na neho takto kydá?! O čom to hovorí? Niečo tu nesedelo…
“Nechápem… o čo vám ide?” Dievčina pomaly zliezla z lôžka a poriadne sa okolo seba poobzerala. Všetko bolo až sterilne čisté a aj keď si najprv myslela, že je na ošetrovni, nebola to pravda. Navyše, nikde žiadna bezpečnostná kamera, okno, nič, len jedna posteľ, stolička a slabé osvetlenie.
“Bola to len kamufláž. Tate žije a máme spolu jednu malú, no veľmi významnú dohodu”, odvetila Harper namiesto odpovede. “Spoločne odtiaľto odídete a ja vás dokážem schovať pred zákonom. Aj tak si chcela odtiaľto vypadnúť, tak ti to ponúkam ako na zlatom podnose. Aj s tvojím milovaným mužíčkom. Plus nemusíš sa obávať - testy nepotvrdili tvoje tehotenstvo, čo sa ti asi uľavilo”, dodala a Camille si v duchu naozaj vydýchla.
“Ale stále nerozumiem. Veď som na vlastné oči videla, ako Tatea tam v podzemí trýznite!” “To bolo divadielko pre tie tupé Jamesove gorily, ktoré ho predtým tak doriadili”, odfrkla si Harper. “Ja som mu nič neurobila." Cami len pokrútila hlavou.
Obrázok
“Ako vám mám veriť? Správate sa ku mne ako mrcha odkedy som sem prišla. Nenávidíte ma.”
“To je pravda. Nenávidela som aj Abby a nenávidím aj Jamesa, ale z iného dôvodu. Vzal tejto inštitúcii pravú podstatu.”
“Áno a vy jej ju chcete vrátiť”, skonštatovala Camille ironicky. “Kde vlastne teraz je? Vie o Tateovi a čo sa mu stalo?”
“James? Neviem a nie. Od rána si pravdepodobne zasa niekde rieši svoje špinavé mafiánske kšefty. Túto organizáciu by mal viesť niekto s doktorátom, čo vie o všetkom, čo sa v nej deje, vyvíja a tak ďalej. Možno to nevieš, ale nie som len manažérka. V prvom rade som vedkyňa”, dodala a v modrých očiach jej na okamih zahoreli plamienky fanatizmu. Cami len vykrivila ústa.
“Teraz vám mám akože zatlieskať?”
“Nebuď smiešna”, zavrčala Harper a upravila si biely plášť. “Takže tu je moja ponuka. Buď s Tateom odídeš, alebo ho zabijem. Jednoduché. A keby si chcela na mňa žalovať Jamesovi, ušetri si čas aj energiu. Ten somár mi plne dôveruje a vie, ako ma neznášaš. Tie tvoje výbuchy a slovné útoky na moju osobu - to, moja milá, použijem proti tebe. Navyše, aj tebe sa môže stať nejaká nehoda…”, dodala sladko a Camille len naprázdno preglgla.
Obrázok
Myslela si, že to, čo prežívala doteraz, bol zlý sen. Nie. To bolo nič v porovnaní s Harper a v akej situácii sa teraz ocitla…

Od výsluchu detektívom Hillom v nemocnici prešli dva dni a život Iana a Nikki plynul ďalej bez väčších výkyvov. Patricka odvtedy nevideli a Nikki už nikto nepožiadal o ďalšiu výpoveď. Avšak Ian mal akúsi zlú predtuchu, že je to iba ticho pred búrkou. Videl, ako sa Nikki trápi a vedel aj prečo. Keby prasklo, že pomáhala pacientke ujsť z nemocnice, navyše, že u nich pár dní bývala, prišla by o všetko a v najhoršom prípade by šla do väzenia. To nemohol v žiadnom prípade dopustiť. Nikki bola ten najlepší a najláskavejší človek, akého v živote poznal. Všetku svoju nenávisť a frustráciu teda zameral na Nathana Halea. V duchu preklínal toho doktora, že do svojich sračiek zatiahol aj jeho snúbenicu. Tiež sa obával, že aj jeho si predvolajú na výsluch. V hlave mu od toho utorkového rána, kedy sa vrátili z nemocnice vŕtala jedna myšlienka, no doteraz nevedel, či by to bolo správne. Preto ju čím skôr aj zapudil. Nechá si ju na neskôr, ale dúfal, že to nebude potrebné.
Obrázok
“Dobré ráno.” Nikki zamyslene stála pri kuchynskom pulte s mobilom v ruke a keď sa Ian nečakane zjavil vo dverách, strhla sa. Jej snúbenec sa okamžite zamračil. “Nicole…”, zatiahol varovne.
“Dobré ráno”, odvetila mu a zároveň pokrútila hlavou, keď mu na pery vtisla nežný bozk. “Neboj sa, nespojila som sa s Nathanom. Určite nie, odkedy je aj on hľadanou osobou. Dnes to detektív vyhlásil v ranných mimoriadnych správach”, dodala a podala mu kávu. Potom obaja prešli do obývačky, kde Ian zapol televízor.
“ … 185 cm, vysokej, štíhlej postavy, tmavohnedé oči, tmavohnedé vlasy…” Vyšetrovateľ práve zhrnul fakty o Nathanovi, ktorého fotka s popisom svietila v hornom rohu obrazovky. Na mladého doktora ešte nevydali zatykač, avšak Iana zaujala posledná Hillova veta a to, že v prípade pani Houghtovej sa vyskytli zaujímavé okolnosti, zoznam podozrivých sa zúžil a tí by dnes mali obdržať predvolania na výsluch. Viac to ale nekomentoval, no na tvári mal triumfálny výraz. Niečo zistil a Ian nemal z toho dobrý pocit.
“Vymazala si tú aplikáciu?”
“Ešte v utorok”, odvetila Nikki, keď sa k nemu privinula a Ian ju objal okolo útlych pliec.
“Dobre. A čo…”, odkašľal si. “A čo pošta? Prezrela si ju?”
“Áno, ale… zatiaľ nič.” Aj Nikki sa o tom ťažko rozprávalo, obaja mali strach, že si ju opätovne zavolajú.
Obrázok
“Musím bežať”, prerušil Ian ťaživé ticho. “Dnes máme aj rodičko. Prídem až po šiestej, láska. Pozývam ťa na večeru do tvojej obľúbenej reštaurácie”, dodal, keď Nikki pobozkal na rozlúčku. “Alebo mám ostať doma? Brnknem Frankovi a…”
“Nie, to je v pohode.” Nikki pokrútila hlavou a pohladila ho po líci. “Budem v poriadku.” Ian na ňu ustarostene pozrel, ale viac nenaliehal.
“Keby sa niečo nebodaj stalo, hneď mi volaj. Prosím.”
“Samozrejme”, prikývla a župan si pritiahla tesnejšie k telu. Posledné dni sa akosi nevedela zohriať, neustále bola v strese. Tak dobre by jej padla dovolenka, avšak detektív Hill sa vyjadril jasne. Nesmie opustiť mesto a už táto skutočnosť v nej vzbudzovala zlý pocit. Dnes mala Nikki voľno, no radšej by bola v nemocnici, prinajmenšom by sa nemusela túlať po prázdnom dome. Keď osamela, na poschodí sa prezliekla do domáceho oblečenia a pustila sa do veľkého upratovania, pri ktorom jej zbehne čas. Aspoň v to dúfala…
Keď Nikki okolo obeda šla vyniesť smeti do odpadkového koša, konečne vykuklo nesmelé slnko. Avšak aj napriek jeho lúčom bolo vonku dosť chladno. Tmavovláska sa zachvela od zimy a rýchlo ešte nakukla do poštovej schránky. Vtedy ňou prešiel doslova mráz a nemohla chytiť dych. V rukách držala bielu obálku. Predvolanie na výsluch a toho sa s Ianom najviac obávali. Nočná mora sa stala skutočnosťou a Nikki teraz vedela, že patrí medzi hlavných podozrivých. Pred očami sa jej zjavil triumfálny Hillov výraz na tlačovke a prišlo jej zle. Asi musel nájsť nejakú medzeru či chybičku v Nathanovom pláne. Ledva sa došuchtala späť do domu a list odhodila do misy na poštu, akoby bol kontaminovaný. Ani ho neotvorila. Mala pocit, akoby sa jej celý svet práve zrútil a to dostala len predvolanie. Nevedela si predstaviť tam ísť a absolvovať ho. Znova sa stretnúť s detektívom a jeho chladným pokojom. Do trasúcich dlaní vzala mobil a zavolala Ianovi.
Obrázok

Ian položil telefón na stôl a chvíľu sa len tak díval pred seba. Nemohol uveriť, že to vyústilo až sem a Nikki opäť pôjde výsluch. Zasa sa v ňom ozval strach, v mobile znela tak vydesene.
Obrázok
“Ian?” Frank na neho pozrel spoza svojho písacieho stola. “Je doma všetko v poriadku?”
“Ehm… áno aj nie”, odvetil Ian neprítomne, stále úporne premýšľajúc nad jednou myšlienkou, čo sa mu opäť v mysli zjavila.
“To znamená?”
“To znamená, že musím odísť. Je mi to ľúto”, povedal Ian a rozhodne pozrel na svojho šéfa, ktorý prekvapene zdvihol obočie a napravil si okuliare.
“Vieš, že dnes je to rodičko, nemyslím…”
“Frank”, oslovil ho Ian rázne a vstal od stola. “Keby to nebolo naliehavé, vieš, že by som ostal. Naozaj. Mrzí ma to, že to akurát tak vyšlo, ale toto je dôležitejšie ako rodičovské”, dodal, keď si obliekol čierny kabát a vzal si do rúk aktovku. Frak len pokrčil plecami a prikývol.
“Jasné. Snáď to nebude nič vážne.”
“Vážnejšie to už ani nemôže byť”, zamrmlal Ian viac-menej pre seba, keď vychádzal z dverí kabinetu. “Maj sa a vďaka.”
Obrázok
Pred školou sa na moment zastavil a nadýchol chladného, jesenného vzduchu. Pokúsil sa vyčistiť si hlavu. Nechcel konať unáhlene, ale toto mu prišla ako jediná možnosť, ako dostať Nikki z tejto šlamastiky. Pohľad mu padol na maličkých škôlkarov, ktorý behali, výskali, ohadzovali sa opadaným lístím, a pousmial sa. O pár rokov tam bude možno šantiť aj jeho synček či dcérka a on sa nemienil vzdať krásnej budúcnosti s Nikki kvôli jednej chybe, ktorej sa dopustila. Aj keď s dobrým úmyslom, avšak táto skutočnosť nebola pre vyšetrovanie podstatná.
Ian nasadol do auta a za volantom ešte chvíľu zaváhal, no potom naštartoval. “Je to jediná šanca”, rozmýšľal, keď šoféroval smerom k policajnej stanici. “Musím zbaviť Nikki viny a podielu na tomto prípade…” Na parkovisku zamkol auto a prešiel cez presklené dvere. Ako s tým počítal, na stanici vládol čulý ruch. “Prosím vás”, zastavil mladého policajného dôstojníka. Pri pohľade do tváre mu bol povedomý, keď mu to docvaklo. To bol ten zo Zoeninho obrazu…
“Želáte si?”
“Pán… Johnson?”, opýtal sa ho Ian, keď letmo pozrel na meno na jeho uniforme.
“Strážmajster Johnson”, opravil ho.
“Prepáčte, ja… hľadám detektíva FBI Samuela Hilla. Je tu?”
“Momentálne nie, je v teréne. Vráti sa až tak za hodinu”, odvetil policajt, ale všimol si, aký je tento pán bledý. “Je to naliehavé?”
Obrázok
“Dosť. Mám informácie k prípadu Dawn Houghtovej. Konkrétne o doktorovi Nathanovi Haleovi”, povedal Ian a srdce mu bilo ostošesť. Jeho odpoveď strážmajstra Johnsona pravdepodobne zaujala a pokynul mu, aby šli trochu bokom. Prešli k nástenke, kde boli vyvesené hľadané osoby. Okrem Dawn a Nathana tam bolo ešte svetlovlasé dievča a chalan so strapatými blonďavými kučerami.
“Vaše meno?”, vytrhol ho z myšlienok mladý policajt.
“Uhm? Och, áno. Ian Smouth.”
“Pán Smouth. Myslím, že by ste na detektíva Hilla mali určite počkať. Máte čas?” Ian len prikývol a pobral sa za ním do kancelárie.

Zoe celý štvrtok strávila aj s Molly v nemocnici a pre obe to bol dosť náročný deň. V čase obeda na chvíľu zahliadla Patricka spolu s detektívom Hillom a tiež skoro narazila na Petra. Našťastie ho zbadala skôr ako on ju, čiže stihla čo najrýchlejšie zabočiť do najbližšej chodby a vyhnúť sa tým trápnemu stretnutiu. Predvolanie na výsluch jej zatiaľ neprišlo a ani polícia či FBI ju nekontaktovala v rámci ďalšieho vyšetrovania. Zoe však mala plnú hlavu iných vecí a to konkrétne čierneho SUV, ktoré videla na fotke. Stále jej nesedeli fakty z Tonyho nehody a už to odkladala dosť dlho. Musela sa konečne pohnúť vo vlastnom pátraní ďalej…
Keď sa s Molly vrátili z nemocnice, bol už večer. V kuchyni si uvarila rýchlu večeru, dala jesť aj sučke, ktorá sa potom usalašila na svojom ležovisku a tvrdo zaspala. Veru si to zaslúžila, dnes priniesla radosť mnohým pacientom. Zoe sa pousmiala, ešte ju pohladila po hlave a so silnou kávou v ruke si sadla v počítaču.
Obrázok
Jej programátorské schopnosti boli skvelé a hneď sa dostala tam, kde chcela. Keď Zoe konečne vyskočilo okienko s údajmi, ktoré potrebovala, ostala prekvapená, koľko ľudí v mestečku vlastní čierne SUV. Vytlačila si zoznam, pohodlne sa oprela o stoličku a vyložila si nohy na stôl. S ceruzkou v ruke pozorne prechádzala rad radom mená, vyškrtávala, podčiarkovala, nad niektorými zdvihla obočie alebo len súhlasne prikývla, pretože ju neprekvapilo, že figurujú na zozname. Napríklad taký Patrick Hought.
“Samozrejme”, zamrmlala si popod nos, keď krúžkovala jeho meno spolu s firmou jeho nebohého svokra The Forbes Law Group, ktorá vlastnila ďalšie opancierované vozidlo. Patrick tam teraz šéfuje, tým si Zoe bola istá, avšak všetku právomoc mala stále v rukách jeho ešte nezvestná manželka… Vtom jej ticho cinkol mobil a vyrušil červenovlásku z úvah. Vzala do rúk mobil a letmo pozrela na sms správu. Bola od Niny.

Môžeš so mnou na 100% počítať.

Obrázok
“No hurá”, pomyslela si Zoe spokojne. Hoci jej to Nina potvrdila už ráno v knižnici, nedalo sa na ňu veľmi spoľahnúť, čo ju trochu štvalo. Bola psychicky labilná a hoci Zoe nepoznala jej pozadie a minulosť, musela ju nejakým spôsobom poznačiť. Aj s tým Ianom… po svete chodilo toľko iných mužov, bol už s Nikki, plánovali svadbu, ale Nina sa na neho tak upla, že jej bolo jedno, akým spôsobom ho od snúbenice odlúči a ako ho dostane späť. Ak ho vôbec dostane späť. To však Zoe nemrzelo, skôr fakt, že by Nina vďaka svojmu naštiepenému duševnému zdraviu mohla niečo pokašľať, prinajhoršom sa zrútiť a prezradiť celý ich plán… “Hm… toto by ešte bolo fajn si nejako poistiť.”
Zoe si unavene pretrela čelo, odhodila mobil späť na stôl a pokračovala v zozname. S-CORP bola ďalšou organizáciou, ktorá vlastnila až dve opancierované autá, tú však Zoe nepoznala, rovnako ako Elijaha Mikaelsona, majiteľa jedného čierneho SUV. Poslednými na zozname boli miestny zástupca šerifa a kňaz. Zoe odložila papier na stôl, ale stále z neho nespúšťala oči. Rozhodla sa, že čím skôr si musí preveriť jedného po druhom. Bola rada, že konečne nejako pokročila v pátraní a že okruh podozrivých sa opäť zúžil. Pri mene miestneho zástupcu šerifa jej na um prišiel Peter. Od toho nešťastného obeda sa s ním viac nestretla, neodpovedala mu na jediný telefonát či sms-ku, hoci sa ju naozaj vehementne snažil kontaktovať. Zoe však všetky city voči Petrovi uzamkla. Rozhodla sa sústrediť len na svoj cieľ a nájsť vraha svojho brata. Vstala od stola, vystrela si stŕpnuté telo a prešla k oknu, kde dopila posledný hlt kávy. Napriek tomu bola nesmierne unavená.
Obrázok
Chvíľu sa dívala von oknom, ako vietor preháňa opadané lístie po chodníku a ceste, potom zhasla a pobrala sa do kúpeľne. V tej nočnej temnote a za matného svetla pouličných lámp si nevšimla vysokú mužskú postavu, ktorá sa hneď, ako sa Zoein dom ponoril do tmy, ako tieň odlepila od stromu…

OTÁZKY KU KAPITOLE:
1. Ako sa vám páčila nová kapitola?
2. Ktorá z postáv vás najviac zaujala, prekvapila alebo pobavila svojím dejom a prečo?
3. Aký je váš názor na vzťah Dawn a Nathana? Ako sa im bude spolunažívať na chate? Zvykne si Dawn na nový cottage lifestyle?
4. Ako na vás zapôsobilo Nathanove rozprávanie o mame? Nathan nezamýšľa dlho ostať s Dawn na chate. Aký je podľa vás jeho ďalší plán?
5. Čo by mala Nikki podľa vás urobiť? Má v takejto situácii ešte nejakú nádej? Vie už detektív Hill, akú úlohu v tomto prípade zohrala?
6. Ian sa rozhodol vyhľadať detektíva Hilla. Myslíte si, že toto rozhodnutie bolo správne alebo ním svojej snúbenici spôsobí ešte väčšie problémy?
7. Kto bol tajomný muž pred Zoeiným domom? Ako to, že Zoein rodný jazyk je taliančina?
8. Myslíte, že Peter niečo zistí o Zoeiných aktivitách? Do ktorej z organizácií sa Zoe vyberie ako prvej?
9. Ako sa Cami zachová v situácii, v ktorej sa vďaka Harper ocitla? Koho si nakoniec vyberie? Uverí Harper a utečie s Tateom, ktorého aj napriek všetkému miluje alebo ostane u Jamesa, s nekonečnou zásobou tajomstiev?
10. Čo myslela Harper tým, že James vzal inštitúcii pravú podstatu? O čo vlastne tejto šialenej vedkyni ide?
11. Vytvorte outfit podľa toho, v akej situácii sa vaša hrdinka nachádza.


Odpovede na otázky pridajte, prosím, do 16. októbra (utorok).
Pokračovanie svojho príbehu (max. 4 strany) nám zašlite na drive/facebook vo Word-ovom dokumente do 23. októbra (utorok).
Už sa veľmi tešíme!
Pekný deň,

Elisabeth hard & Ninna
Naposledy upravil Ninna dňa Uto Okt 09, 2018 9:45 pm, celkovo upravené 1
Ninna
Ninna
 
Príspevky: 22
Registrovaný: Ned Júl 31, 2016 6:10 pm

Re: Cruel Intentions

Poslaťod Evinka » Uto Okt 09, 2018 3:51 pm

1. Ako sa vám páčila nová kapitola?
Nova kapitola sa mi pacila. Veci sa posuvaju dalej a vznikli dalsie zaujimave zvraty a zapletky. Som zvedava ako sa dej pohne dalej, ako sa v nejakom momente zrazu prekrizia vsetky dejove linie, kto bude vitazom a kto porazenym. Kde bude skryta pravda, ci budu hrdinky verit len pozlatkam, alebo pravde skrytej hlbsie v utrobach.

2. Ktorá z postáv vás najviac zaujala, prekvapila alebo pobavila svojím dejom a prečo?

Každa postava mala zaujimave zapletky nove. Mna ste velmi prekvapili, ako ste dokoncili moj zaver, v jednom okamihu som ostala zdesena, ze Tate umrel a premyšlala som ako z toho vykluckovat a zachvilu v druhej casti citam ze sa veci maju inak. Paci sa mi, ze aj Harper dostala zaujimavu rolu a nie je len nejakou husičkou behajucou v inštitute. Tiez sa mi pacilo, ako zainteresovali Zoe do vysetrovania, ze by mohla byt zodpovedna za odpojenie kamier. Vysetrovatel je novou ppostavou a urcite bude vsetkym dychat na krk, takze som zvedava, ako sa veci nakoniec vyvinu. Tiez ma prekvapilo Nikkine predvolanie pred sud, nemyslim si, ze by mali na nu tolko informacii, ale to už nižšie.

3. Aký je váš názor na vzťah Dawn a Nathana? Ako sa im bude spolunažívať na chate? Zvykne si Dawn na nový cottage lifestyle?
Neviem, čo znamená cottage lifestyle, ale na sardinky si tak skoro nezvykne. Ich vzťah mi príde ako začiatok tradičnej romantickej zápletky. Smiech, hádky, doberanie, Nathan sa začne postupne viac otvárať a tým, že sú nútení spolu nažívať tiež zohrá svoju rolu.

4. Ako na vás zapôsobilo Nathanove rozprávanie o mame? Nathan nezamýšľa dlho ostať s Dawn na chate. Aký je podľa vás jeho ďalší plán?
Na chate sa zastavili ako medzizastávku, možno kým sa dajú do pohybu ďalšie veci, ktoré zamýšľa neskôr a musí sa prychistať vhodná pôda na zásev. Netuším, aký má plán, no dúfam, že to bude ďalší zaujímavý zvrat, ktorý vyhrotí situáciu do ostrého bodu. Osobne dúfam, že v tom bude istá sebeckosť a Nathan sa nebude javiť tak dokonale. Mozno by sa mi pacilo nejake prepojenie s istou S-CORP na prepletenie dejov, ale to už je na tebe, ako to mas vymyslene.
Rozpravanie o mame samozrejme vyvola v citatelovi istu empatiu a zahra na citovu stranku.

5. Čo by mala Nikki podľa vás urobiť? Má v takejto situácii ešte nejakú nádej? Vie už detektív Hill, akú úlohu v tomto prípade zohrala?
Nikki sa síce veľmi bojí, ale podľa mňa na ňu Hill nemá žiadne dôkazy, možno len hrá psychologickú hru a očakáva, že z nej dostane niečo viac, alebo ju predvolal čisto z formálnych dôvodov aby sa dozvedel viac o Dawninom zdravotnom stave a možných aférach v nemocnici? Tiež sa popýtať na Nathana, s ktorým bola v pracovnom vzťahu a ako kolegovia sa teda poznali. Zisťovať informácie zo všetkých strán. Myslím si, že Ian bude ten, čo jej to pokašle a hodí na ňu podozrenie.

6. Ian sa rozhodol vyhľadať detektíva Hilla. Myslíte si, že toto rozhodnutie bolo správne alebo ním svojej snúbenici spôsobí ešte väčšie problémy?
Nie, nebolo a ano sposobi. Neviem sice, co chce povedat, no urcite to bude hlupost cim ich dostane do problemov.

7. Kto bol tajomný muž pred Zoeiným domom? Ako to, že Zoein rodný jazyk je španielčina?
V tomto nemam vobec jasno. Nova postava :D , o ktorej mi toho moc nenapada. Maximalne tak ze to bol kolega jeho brata, ktoreho Zoe vini za jeho smrt, alebo jej mohol aspon zabranit. Moc nam toho neprezradili, takze som zvedava, ako sa situacia vyvinie dalej. Ale minimalne vdaka nemu by Peter zacal skumat aj nieco co by mu doteraz nenapadlo. Mohol by zacat podozrievat Zoe a patrat po tom, o co jej ide, co ma s tym muzom a dostat sa do zaujimaveho "mileneckeho" konfliktu. Spanielcina ma prekvapila a ocakavam vysvetlenie!

8. Myslíte, že Peter niečo zistí o Zoeiných aktivitách? Do ktorej z organizácií sa Zoe vyberie ako prvej?
Podla mna by mohol, aj ked sa Zoe javi ako pocitacova specialistka, nik nie je 100% a myslim ze na internete sa neda nic skryt, vsetky data, ktore boli raz exportovane existuju hlboko v infrastrukture internetu. Zalezi vsak od toho, do akej miery bude Peter pohruzeny do myslienky a ci bude skumat, resp. bude spolupracovat s nejakym specialistom.
Myslim, ze Zoe sa na ako prveho zamera na Patricka, kedze z neho uz teraz nema dobry pocit a bude sa snazit zistit, ci je zapleteny aj v tomto. Avsak toto prve patranie by bolo neuspesne, patrik je hajzel ale v tomto by prsty nemal tak sa zamera na dalsie moznosti, najprv skusi preverit aj Petra a zacne sa s nim opat stykat a zistovat informacie... zaujimave by bolo, keby to bol len miestny knaz, ktory by sa pred tymto cinom skryval za svoju svatost a snazil by sa to ututlat, tak ako aj v dnesnom svete, kde cez cirkev ide neskutocna mafia :)

9. Ako sa Cami zachová v situácii, v ktorej sa vďaka Harper ocitla? Koho si nakoniec vyberie? Uverí Harper a utečie s Tateom, ktorého aj napriek všetkému miluje alebo ostane u Jamesa, s nekonečnou zásobou tajomstiev?
Myslim, ze Cami je momentalne totalne v prdeli. Zivotom sa sice prebojovala z nicoho, no odkedy stretla Tatea ide dolu vodou a nevie sa z toho vyhrabat. Kedze v zivote ma len velmi malo osob, jej citove puta su velmi silne a nie je lahke ich len tak pretrhnut. Aj ked si uvedomuje, ze Tate nie je pre nu najvhodnejsim kandidatom, nemoze ho nechat len tak, hlavne nie v takejto situaci. V prvom momente ked jej Harper zdelila, ako sa veci maju bola zdesena, chvilu na to potesena a mala radost z toho, ze by bol nazive. Vsak v mysli jej vrta myslienka, kto vravi pravdu a kto klame? Momentalne som totalne v prdeli aj ja, co robit s touto situaciu :D Takze som zvedava na vase odpovede :)

10. Čo myslela Harper tým, že James vzal inštitúcii pravú podstatu? O čo vlastne tejto šialenej vedkyni ide?

V podstate mi z toho vyplyva tolko, ze sa citi dotknuta za urcite veci co pre spolocnost vytvorila a neboli jej pripisane, hneva sa na Jamesa za jeho postoj a to, ze produkt tak spopularizoval. Chce ho zosadit?

11. Vytvorte outfit podľa toho, v akej situácii sa vaša hrdinka nachádza.
no len si tam eha po dome zatim
Obrázok
My lady is: Evinka
Evinka
 
Príspevky: 277
Registrovaný: Str Sep 05, 2012 1:03 pm

Re: Cruel Intentions

Poslaťod Ninna » Ned Okt 14, 2018 3:15 pm

Ahojte kočky, tak tu sú moje odpovede k otázkam 7. kapitoly :)
Ďakujeme vám naozaj za skvelé príspevky, s ktorými sa veľmi dobre pracovalo a tešíme, čo opäť vymyslíte do ďalšej kapitoly :)
A moje špeciálne a veľké ďakujem je pre Elisabeth za našu skvelú spoluprácu :) <3


1. Ktorá z postáv vás najviac zaujala, prekvapila alebo pobavila svojím dejom a prečo?
Mám rada všetky naše hrdinky. Každá z nich je iná, originálna a výnimočná svojím spôsobom. U Zoe ma už dlhšie zaujíma tá ostražitosť voči Petrovi, hoci je jasné, že je dobrý muž a má ju rád. Či je to následkom nejakej traumy alebo je to skrátka jej vlastnosť.
Cami sa dostala do neľahkej situácie a som zvedavá, ako sa rozhodne, čo ďalej.
Nikki sa vďaka tomu, že pomohla nevinnej žene, dostala do obrovského maléru, ktorý by jej mohol zničiť život. Cruel Intentions sú plné drámy :)

2. Aký je váš názor na vzťah Dawn a Nathana? Ako sa im bude spolunažívať na chate? Zvykne si Dawn na nový cottage lifestyle?
Ak sa navzájom nezjedia, tak snáď im to bude nejako fungovať :D Ich vzťah je ešte rozpačitý, nepoznajú sa, nevedia, čo od seba môžu očakávať, Dawn vie len toľko, že Nathan ju “zachránil”, ale nevie, prečo a čo sa za to bude chcieť. Uvidíme :)
Na cottage lifestyle si len tak naša princezná nezvykne, ale môže nás prekvapiť, predsa, v obývačke si už všimla kuchárske knihy, možno sa niečomu priučí :D

3. Ako na vás zapôsobilo Nathanove rozprávanie o mame? Nathan nezamýšľa dlho ostať s Dawn na chate. Aký je podľa vás jeho ďalší plán?
Nathan svoju mamu miloval. Bola jedinou oporou v jeho živote a jej choroba a smrť mu zlomila srdce. Rovnako sa ako vtedy v ňom zlomilo asi všetko a rozhodol sa konať. To, že vzal Dawn so sebou vyzerá ako šľachetné gesto, ale určite to nebolo len z čistoty jeho dokonalosti. Jeho hlavným cieľom je odstrihnúť sa od Patricka a preto urobí všetko. Chce však Nathan len tak ujsť, alebo plánuje Patrickovi pomstu? To sa určite dozvieme a aj to, akú úlohu v jeho plánoch naozaj zohráva Dawn.

4. Čo by mala Nikki podľa vás urobiť? Má v takejto situácii ešte nejakú nádej? Vie už detektív Hill, akú úlohu v tomto prípade zohrala?
Keď Nikki dostala predvolanie na výsluch, bola v šoku a zosypala sa. No určite by sa potom spamätala a dôkladne sa pripravila na výpoveď. Verím, že nádej má, je to zatiaľ len výsluch, avšak musí si dávať veľký pozor. Verí, že Nathan zahladil všetky stopy a jeho plán bol bezchybný, ale človek je tvor omylný… stať sa môže všeličo a aj on mohol niečo pokašľať. Detektív Hill sa javí ako človek, ktorý si ide za svojím a tento prípad ho mimoriadne zaujal. Rovnako ako Nikkina výpoveď v to pondelkové ráno a jej narážky na Patricka. To nemohlo byť len tak, čiže Samuel sa chce dostať na koreň veci.

5. Ian sa rozhodol vyhľadať detektíva Hilla. Myslíte si, že toto rozhodnutie bolo správne alebo ním svojej snúbenici spôsobí ešte väčšie problémy?
Ian Nikki veľmi miluje a nechce pripustiť, aby kvôli jej dobre mienenej, ale protizákonnej pomoci, sa dostala do problémov. Toto rozhodnutie mu vŕtalo v hlave už skôr a keď dostala predvolanie, rozhodol sa konať. Podľa môjho názoru sa však unáhlil a toto ešte bude mať veľmi zaujímavé dôsledky. Či už na jeho vzťah s Nikki, ktorý chce silou mocou ochrániť, alebo na samotnú Nikki. Určite jej spôsobí väčšie problémy a som naozaj zvedavá, ako sa ich dej posunie ďalej.

6. Kto bol tajomný muž pred Zoeiným domom? Ako to, že Zoein rodný jazyk je taliančina?
Výber tajomných mužov je niekoľko - či to bol Peter, ktorý sa rozhodol, že ju bude sledovať, alebo kolega jej brata, ktorý sa objavil v deji. Taktiež to mohol byť detektív Hill, ktorý sledoval oba domy naraz, jej aj Nikki a Iana.
Napadá mi len, že Zoe sa narodila, alebo prinajmenšom vyrastala v Taliansku. Alebo jeden z jej rodičov bol z tej krajiny a mali dvojjazyčnú domácnosť. No to len môžem hádať, čiže teším sa na odpoveď od Amálky :)

7. Myslíte, že Peter niečo zistí o Zoeiných aktivitách? Do ktorej z organizácií sa Zoe vyberie ako prvej?
Ak si dá tú námahu, možno sa mu aj niečo podarí. Je predsa policajt, hoci Zoe je veľmi šikovná a dáva si veľký pozor.
Tak čo sa týka voľby organizácie, Zoe má pestrý výber, to je pravda, no podľa môjho názoru si asi ako prvého lepšie preklepne Patricka. S ním už do činenia mala a vie, že ani zďaleka nie je čistý. Teším sa na jej vyšetrovanie a čo vlastne Zoe zistí.

8. Ako sa Cami zachová v situácii, v ktorej sa vďaka Harper ocitla? Koho si nakoniec vyberie? Uverí Harper a utečie s Tateom, ktorého aj napriek všetkému miluje alebo ostane u Jamesa, s nekonečnou zásobou tajomstiev?
Cami sa ocitla v nezávideniahodnej situácii. Neverí Jamesovi, ako by mohla veriť Harper? A vlastne, Tatea ani nevidela, nemá dôkaz, že je naozaj nažive. Avšak sama chcela odísť, čiže by to bolo aj v rámci jej postavy takým osviežením, žeby sa dostala z toho domu, prijala ponuku Harper a možno naozaj s Tateom odišla. Aj keď len na chvíľu.

9. Čo myslela Harper tým, že James vzal inštitúcii pravú podstatu? O čo vlastne tejto šialenej vedkyni ide?
Nemyslím si, že Harper je šialená, skôr si mám pocit, že presne vie, čo robí. Avšak, vždy na nás môžu čakať rôzne prekvapenia :D Mne sa ako postava Harper páči a aj to, do akej pozície sa dostala. Je to vedkyňa, ktorá chce farmaceutickému a výskumnému inštitútu vrátiť jej pravú podstatu, ktorú jej očividne vzal James. Ten sa asi venuje skôr svojim veciam a hoci tam šéfuje, pravdepodobne nejaví taký záujem o organizáciu aký by mal a to Harper začína poriadne vadiť.

10. Vytvorte outfit podľa toho, v akej situácii sa vaša hrdinka nachádza.
Obrázok
Ninna
Ninna
 
Príspevky: 22
Registrovaný: Ned Júl 31, 2016 6:10 pm

Re: Cruel Intentions

Poslaťod LadyAmalthea » Ned Okt 14, 2018 3:38 pm

1. Ako sa vám páčila nová kapitola?
Nová kapitola sa mi páčila :D Doberanie Dawn s Nathanom bude charakteristické pre túto dvojicu a je to veľmi trefné. Páčila sa mi scéna pri cintoríne, aj Nathanove stráženie si súkromia a utiahnutie sa do seba. Pri Ianovi a Nikki sa mi páči to jeho ochraňovanie a samozrejme tá scéna na policajnej stanici, kedy ste spomenuli ten obraz. Som zvedavá, čo tam chce ;) V scéne s Camille a Tate by som chcela vypichnúť za seba tú poznámku o voňavke, na základe ktorej ju odhalili. To je pre mňa top :D A aj ten záver s jeho smrťou
2. Ktorá z postáv vás najviac zaujala, prekvapila alebo pobavila svojím dejom a prečo?
Všetky postavy boli napísané skvele. To, čo ma z každého deja zaujalo som napísala vyššie. :)
3. Aký je váš názor na vzťah Dawn a Nathana? Ako sa im bude spolunažívať na chate? Zvykne si Dawn na nový cottage lifestyle?
Ich vzťah sa bude určite skvele vyvíjať. Dawn sa bude meniť asi z "princeznej" na žienku domácu. V lese by mohla nájsť pokoj a rovnováhu, to by jej však musel Nathan pomôcť zahnať jej nočné mory. Dawn sa bude snažiť odkryť Nathanove tajomstvá a lepšie ho spoznať. Príbeh o jeho mame ju určite zasiahol.
4. Ako na vás zapôsobilo Nathanove rozprávanie o mame? Nathan nezamýšľa dlho ostať s Dawn na chate. Aký je podľa vás jeho ďalší plán?
Nathanove rozprávanie o mame bolo naozaj dojemné. Netuším, čo sa odohráva v Nathanovej hlave, ale určite je jeho plán dlhodobejší. Či je to už s Dawn alebo bez nej, uvidíme ďalej. Situáciu mu určite bude komplikovať aj jeho fotografia v správach. Možno by aj on mal zmeniť image ;)
5. Čo by mala Nikki podľa vás urobiť? Má v takejto situácii ešte nejakú nádej? Vie už detektív Hill, akú úlohu v tomto prípade zohrala?
Nikki by sa mala dať dokopy a pripraviť sa na výsluch. Na ten by určite mala ísť, aby nevzbudila ešte väčšie podozrenie. Nádej umiera posledná a myslím si, že sa nám to ešte viac skomplikuje. Detektív Hill si podľa mňa ešte stále dáva dokopy skladačku. Veľa dôkazov nemá, keďže aj ten ošetrovateľ je mŕtvy.
6. Ian sa rozhodol vyhľadať detektíva Hilla. Myslíte si, že toto rozhodnutie bolo správne alebo ním svojej snúbenici spôsobí ešte väčšie problémy?
Tak toto bolo pre mňa prekvapenie. Som zvedavá, čo mu prišiel povedať a či jej naopak ešte viac neublíži. Podľa mňa v tom nemá ani detektív Hill jasno a tak Ianova výpoveď by ho mohla skôr niekam nasmerovať - aj proti Nikki.
7. Kto bol tajomný muž pred Zoeiným domom? Ako to, že Zoein rodný jazyk je taliančina?
Kto bol tajomný muž pred jej domom? Veď to ani sama netuším :D Peter? Neznámy muž, ku ktorému pribehla Molly? Nejaký policajt, ktorý nesleduje len Zoein dom, ale aj dom Nikki a Iana? Niekto, kto prišiel na jej vyšetrovanie? Nejaký spolubojovník Zoeinho brata Tonyho? Taliančina sa určite vysvetlí :D
8. Myslíte, že Peter niečo zistí o Zoeiných aktivitách? Do ktorej z organizácií sa Zoe vyberie ako prvej?
Peter sa teraz snaží trošku zbytočne kontaktovať Zoe, keďže tá ho ignoruje. Určite v ňom vzbudila okrem záujmu teraz aj pochybnosti a otázky. Keďže je policajt, možno využije svoje zdroje a bude sa chcieť o nej niečo viac dozvedieť. Keď to doteraz neurobil, po incidente v parku, v ňom bude vzrastať pokušenie. To sama netuším, po ktorej stope sa vydá.
9. Ako sa Cami zachová v situácii, v ktorej sa vďaka Harper ocitla? Koho si nakoniec vyberie? Uverí Harper a utečie s Tateom, ktorého aj napriek všetkému miluje alebo ostane u Jamesa, s nekonečnou zásobou tajomstiev?
Mohla by utiecť s Tateom, zobrať si nejaké rýchle auto a financie, ale bolo by to komplikované, keďže vonku sú hľadaní zločinci. To by ich mohla Harper "prásknuť" policajtom (pomocou GPS na aute) a oboch sa ich zbaviť, keď skončia vo väzení. James by ale mohol Cami odtiaľ svojimi konexiami dostať a zabezpečiť si jej vďačnosť. Ako by skončil Tate vo väzení, by ukázal ďalší dej - či by ho tam zabili, alebo by slúžil ako "rukojemník" proti Cami.
Ak ostane u Jamesa v bezpečí domu a organizácie, bude rovnako vo väzení, ale s možnosťou konečne z neho vytiahnuť odpovede na svoje otázky. Musela by ale zmeniť svoj postoj voči nemu a aspoň na oko "poslúchať". Tým by ale ohrozila život svojej lásky a musela by naďalej čeliť nenávisti Harper. Mohla by ale odkryť, čím sa organizácia zaoberá.,
10. Čo myslela Harper tým, že James vzal inštitúcii pravú podstatu? O čo vlastne tejto šialenej vedkyni ide?
Harper je zaujatá vedkyňa, ktorá chce priniesť výsledky a vymyslieť niečo, čo bude ľuďom pomáhať. No niekedy sa to môže zvrtnúť tak, že sa vyvinie naopak niečo veľmi účinné na zabíjanie. Netuším, ako je organizácia postavená, kto za ňou stojí a kto je naopak len bábkou v rukách niekoho ďalšieho. Či ide táto organizácia za svojím cieľom aj cez mŕtvoly (no niekedy sa to bez obetí nezaobíde) je na spracovaní deja. James inštitúciu posunul asi do inej ako vedeckej roviny, čo sa Harper nepáči a možno sa ho chce zbaviť a nato chce použiť Camille ako jeho slabosť (a vidinu či zosobnenie Abby).
11. Vytvorte outfit podľa toho, v akej situácii sa vaša hrdinka nachádza.
Lady Amalthea
klub Fenix girls
LadyAmalthea
 
Príspevky: 14
Registrovaný: Pia Júl 28, 2017 7:25 pm

Re: Cruel Intentions

Poslaťod elisabeth.hard » Ned Okt 14, 2018 8:29 pm

Ahojte, tak aj ja pridávam svoje odpovede. Snáď sa Vám budú páčiť. :)

1. Aký je váš názor na vzťah Dawn a Nathana? Ako sa im bude spolunažívať na chate? Zvykne si Dawn na nový cottage lifestyle?

Mne sa spolu veľmi páčia, hlavne to ako sa navzájom doberajú. Myslím si, že od seba nemôžu byť viac odlišní. Obaja pochádzajú z „iných“ svetov a začiatok ich spolunažívania môže byť naozaj zaujímavý a vtipný (ako sme si už aj mali možnosť všimnúť). Pre Dawn nebude jednoduché zvyknúť si na nový životný štýl a úprimne sa teším na ďalšie jej zážitky, ktoré tento pobyt v horách prinesie.

2. Ako na vás zapôsobilo Nathanove rozprávanie o mame? Nathan nezamýšľa dlho ostať s Dawn na chate. Aký je podľa vás jeho ďalší plán?

Myslím si, že Nathan mal s mamou naozaj veľmi blízky a pekný vzťah. Bola to preňho obrovská strata a akokoľvek smutné to je, veľmi sa mi páčilo, že na ňu len tak nezabúda a aspoň takýmto spôsobom si k nej opäť našiel cestu a navštívil ju.
Netuším, čo Nathan plánuje a som veľmi zvedavá ako do tohto plánu zapadá Dawn.
Je jasné, že ju nezachránil len preto, lebo je dobrý človek. Chce sa Patrickovi za všetko pomstiť a Dawn by mu v tom mohla pomôcť. Možno od nej chce získať nejaké informácie (stále je predsa Patrickova manželka) alebo ňou chce svojho najlepšieho kamaráta vydierať.

3. Čo by mala Nikki podľa vás urobiť? Má v takejto situácii ešte nejakú nádej? Vie už detektív Hill, akú úlohu v tomto prípade zohrala?

Nikki je z toho všetkého už zúfala a nevie, čo má ďalej robiť. Nemôže ani kontaktovať Nathana, ktorý ju do toho zatiahol, lebo by tým na seba mohla upútať zbytočne ďalšiu pozornosť.
Chcem veriť, že nádej stále má a podarí sa jej z tejto komplikovanej situácie vymotať. Detektíva Hilla tento prípad naozaj zaujal a kým ho nevyrieši, Nikki od neho nebude mať pokoj. Zistil už niečo viac a chce Nikki obviniť? Alebo sa ju len snaží zastrašiť a dostať z nej priznanie? Zdá sa, že na túto odpoveď si budete musieť ešte chvíľu počkať. 

4. Ian sa rozhodol vyhľadať detektíva Hilla. Myslíte si, že toto rozhodnutie bolo správne alebo ním svojej snúbenici spôsobí ešte väčšie problémy?

Ach, Ian, Ian... Podľa mňa je naozaj krásne, že sa za každých okolností snaží svojej snúbenici pomôcť, lenže v tomto prípade to naozaj nemusí priniesť nič dobré. Úprimne, asi to nebolo najlepšie rozhodnutie...

5. Kto bol tajomný muž pred Zoeiným domom? Ako to, že Zoein rodný jazyk je taliančina?

Ja si myslím, že to bol kolega jej brata – Dwayne. Len tak, z ničoho nič, sa objavil a ani vlastne nevieme prečo. Pôsobí veľmi tajomne a som veľmi zvedavá, čo všetko sa o ňom ešte dozvieme a akú úlohu zohral v živote samotnej Zoe i jej brata.
Taliančina ma naozaj prekvapila a už sa teším na rozuzlenie tejto záhady.

6. Myslíte, že Peter niečo zistí o Zoeiných aktivitách? Do ktorej z organizácií sa Zoe vyberie ako prvej?

Je možné, že niečo zistí. Je policajt, má svoje zdroje a Zoe tiež nie je bezchybná.
Myslím si, že Zoe sa najprv vyberie za Patrickom a nenápadne od neho bude chcieť zistiť viac informácií o tej havárii. Aj keď, celkom by ma zaujímalo ako do toho bol zapletený miestny kňaz.

7. Ako sa Cami zachová v situácii, v ktorej sa vďaka Harper ocitla? Koho si nakoniec vyberie? Uverí Harper a utečie s Tateom, ktorého aj napriek všetkému miluje alebo ostane u Jamesa, s nekonečnou zásobou tajomstiev?

Cami má pred sebou ďalšie zložité rozhodnutie. Stále v podstate nevie kým je, kto bola jej matka a čo táto organizácia stvára. Myslím si, že chce o tom zistiť niečo viac a len tak sa nevzdať jedinej veci, ktorá ju spája s jej mamou. Láka ju možnosť zostať tam a zistiť všetko, čo sa len dá.
Avšak, na druhej strane je tu Tate. Napriek všetkému ho má stále rada, nebude chcieť riskovať jeho život a bude ho chcieť zachrániť. Je veľmi pravdepodobné, že spolu utečú, čo by prinieslo zmenu a oživenie do Caminho deja.

8. Čo myslela Harper tým, že James vzal inštitúcii pravú podstatu? O čo vlastne tejto šialenej vedkyni ide?

Zdá sa, že James nie je taký bezchybný človek ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, a ani so svojimi najbližšími spolupracovníkmi nevychádza práve najlepšie. Je veľmi zaujímavé, že Harper – ktorej dôveruje, sa chce dostať na jeho pozíciu a úplne ho z vedenia tejto inštitúcie vyradiť. Chce jej vrátiť podstatu a som naozaj zvedavá, čo to v skutočnosti znamená.
elisabeth.hard
 
Príspevky: 105
Registrovaný: Pon Sep 17, 2012 12:04 pm

Re: Cruel Intentions

Poslaťod Ninna » Uto Nov 06, 2018 12:01 pm

Ahojte, dievčatá!
Prinášame vám novú kapitolu
Cruel Intentions :)
Dúfame, že sa bude páčiť a trochu vám skráti tieto jesenné večery :)
Tiež vám ďakujeme za účasť na kapitole, za vaše skvelé príspevky a čas, ktorý ste hre venovali.
Prajeme príjemné čítanie :)

Elisabeth hard & Ninna

Obrázok

8. kapitola - IN MY SECRET LIFE 1. časť
“Ako si môžem byť istá, že vravíte pravdu?”, spýtala sa po krátkej pauze premýšľania Cami. “Ani neviem, či vôbec žije. Veď sama som bola svedkom Tateovej smrti…”
“Momentálne je ešte dole v bezvedomí”, odvetila Harper vecne. “Keďže nafingovať smrť nie je len tak lusknutím prsta. Ani červený diplom z herectva ti na to nebude stačiť. Takže je jasné, že chvíľu potrvá, kým sa preberie a bude schopný úteku.” Vidina ďalších rečí tejto dievčiny prinútila Harper zasiahnuť. V momente prevrátila oči a s kyslým výrazom na tvári jej skočila do reči. “No pripomínam ti, že ak s ním nepôjdeš, potom mi neostáva nič iné, len sa ho zbaviť a umlčať navždy. Nemám dôvod ho prepustiť samého… vie toho priveľa. Viac ako ty”, dodala chladne vstávajúc zo stoličky. Cami len nasucho preglgla. Toto bolo hnusné vydieranie.
Obrázok
“Kde dole? Môžem ho aspoň vidieť?”
“Kriste! Už som ti povedala, že teraz to nebude možné. Jeho stav sa musí stabilizovať!” Camille len nesúhlasne pokrútila hlavou. Neustále okolo seba počúvala len ďalšie výhovorky a výmysly. “Pozri sa, viem že mi neveríš, no nemám dôvod ti klamať. Ja osobne budem najradšej, keď odtiaľto vypadneš. Bude to výhra predsa pre nás obe”, podotkla manažérka a snažila sa zahnať Camine pochybnosti. “A viem, že ani ty tu nechceš skysnúť do konca života. Takže máš ideálnu možnosť…”
“A čo zatykače, ktoré na mňa a na Tatea vydala polícia? S nimi na krku sa predsa nemôžeme len tak voľne pohybovať po svete a tváriť sa ako šťastný párik”.
Obrázok
“To považuj za vybavené. Veci máš zbalené. V noci z piatka na sobotu o tretej, dole v sektore 8R. To je ten, kde si našla Tatea”, odvetila. Rovné hnedé vlasy si upravila do drdolu tak, aby jej neodstával ani jeden jediný. Zo bieleho plášťa si zotrela neviditeľné smietky a podišla k dverám. “Ak už nemáš ďalšie otázky, považujem túto debatu za ukončenú”, dodala na záver a už jej nebolo. A aj keby mala Camille ešte nejaké nezrovnalosti, ktoré skutočne mala, šancu dozvedieť sa viac už nedostala. Pobúrene vstala z postele a vyšla von z miestnosti. Opäť sa ocitla na dlhej chodbe podobnej tej, kde hľadala Tatea. Pár minút sa motala sem a tam, kým sa napojila na jej už známu cestu vedúcu okolo sektora 8R, až kým sa neocitla v zaľudnených priestoroch domu. Hoci bol už neskorý večer, vrava sa rozliehala všade. Cami neprestával udivovať ten obrovský počet obyvateľov tohto príbytku. Myšlienky víriace v hlave jej nedali pokoj ani v posteli. “Myslí to vážne? Naozaj by sme odtiaľto mohli odísť? Alebo je to len nejaký podraz ako sa ma zbaviť…”

“Klop, klop”, ozvalo sa v skoré piatkové ráno v Jamesovej už tak rušnej pracovni. Okrem tlačiarne a zapnutého rádia mal ešte na linke klienta. Sústredene sa však venoval telefonátu, takže vôbec nezaregistroval ďalší zvuk navyše. “Klop, klop”, ozvalo sa znova trochu hlasnejšie. James letmo pozrel k dverám, ktoré sa práve otvárali a do kancelárie vstúpila Camille.
Obrázok
“James”, oslovila ho, keď k nemu podišla bližšie. Ten však bez slova zdvihol ukazovák, čím jej dal najavo, nech mlčí a počká. Dievčina si až teraz všimla mobil v jeho ľavej ruke. Sústredený výraz a nervózny krok, ktorým pobehoval sem a tam po miestnosti už teraz neveštili nič dobré. Bola za ním už včera, avšak celý deň bol mimo inštitútu a vrátil sa až neskoro v noci.
“10 miliónov?! Si normálny?!”, zahučal nahnevane do telefónu. Zvraštená tvár, hnev v jeho očiach Cami len o to viac znepokojovali. “Tak to, došľaka, daj do poriadku!” James zo stola schmatol nejaké papiere a začal v nich horlivo listovať. “Žiadne ale Patrick! Do zajtra chcem mať všetky peniaze naspäť! Za čo ťa, doriti, platím? Si najlepší? Áno? Tak to dokáž! Nie, nie, nie… kašlem ti na tvoje osobné problémy, ja potrebujem výsledky!”, dodal a hovor surovo zrušil. Mobil pohodil na stôl a ešte chvíľu sa nepríčetne prechádzal, kým mu pohľad opäť nepadol na Camille stále ticho stojacu v strede miestnosti. “Čo je? Čo chceš?”, zrúkol aj na ňu. Dievčina trochu cúvla, pretože takého rozhnevaného ho ešte nezažila. No ani tento fakt jej nezabráni dozvedieť sa pravdu, aj keď sa chystala odísť.
“Svoju časť dohody som splnila. A tak som prišla za tebou, aby si splnil tú svoju…”
“Akú dohodu?” James sa nechápavo na ňu zahľadel.
Obrázok
“Tie testy tehotenstva, ktoré si tak nástojčivo žiadal. Dopadlo to presne tak, ako som vravela. Tak mi už prosím povedz, o čo tu ide. Čo ste spravili s Tateom? Načo ma tu držíš? Máš so mnou rovnaký zámer? Robila moja mama rovnaké zverstvá?”, chrlila otázky jednu za druhou a pritom sledovala Jamesov výraz. Zaškrípal zubami a z očí mu šľahali blesky.
“Dofrasa, ženská! Neviem, čo si o tejto organizácii myslíš, no každý je tu s určitým zámerom, že sa bude mať lepšie. Zdravie a krása sú predsa pre ľudí prvoradé. A ešte peniaze, samozrejme…”
“A čo Tateovo zdravie?! Príde ti zdraviu prospešné držať niekoho spútaného, označiť ho za nejaký SUBJEKT, mučiť ho, bohvie či mal vôbec nejaké jedlo a…”
“Ty už konečne na toho bastarda zabudni! Nechápeš?! Ten idiot ti len posral celý život! Násilie, majetníctvo, zatykač. Prečo si na neho taká upnutá?!”
“Za tým všetkým zlým je aj veľa dobrého. Ale to ty sotva môžeš chápať, ak celý čas nerobíš nič, len riešiš nejaké pochabé kšefty. Život nie je len o peniazoch. Za tie si lásku nekúpiš…”
“Myslím, že si ešte príliš mladá na takéto reči. Obzvlášť, keď tvojou jedinou láskou v živote bol ON”, uzemnil ju v momente James. Cami si len nabrúsene zahryzla do pery. Musela priznať, že má pravdu, no to na podstate veci veľa nemení.
“Uhm. No stále si mi neodpovedal ani na jednu otázku…”
Obrázok
“Ani ti neodpoviem. Zakrátko všetko uvidíš na vlastné oči. Pretože také veci treba vidieť…”
“To je síce krásna predstava, no ako do toho zapadá mučenie Tatea? Aspoň mi povedz, čo s ním je a…”
“Toto ma už naozaj nebaví počúvať. Stále len Tate, Tate, bláááá, bláááá… Je v pohode, pod dohľadom mojich mužov”, zavrčal nepríčetne a prešiel k svojmu kancelárskemu stolu. "A choď už", dodal bez toho, aby sa na ňu pozrel.
"Ale… "
Obrázok
"Doriti, choď!", zreval a opäť vzal do ruky telefón. Cami len sťažka vzdychla a bez jediného slova vypochodovala z miestnosti. Vnútri ju zožierali negatívne pocity. Nechcela pripustiť, že by mohla mať tá protivná Harper pravdu, no z toho, čoho bola práve svedkom, veľmi nemala na výber.
“Dopadlo to presne, ako povedala. Žiadne odpovede, nič, len ďalšie výhovorky. A Tate? Pod palcom jeho mužov? Vie vôbec, čo sa stalo v ošetrovni? Že som tam bola? Že je mŕtvy? Alebo čo za hry tu na mňa hrá?”, s týmito myšlienkami sa zavrela v izbe. Otvorila šatník, vybrala z neho teplé, pohodlné oblečenie a položila ho na stoličku, aby mala na odchod pripravené všetko potrebné…

Hlasný tikot nástenných hodín udieral do uší ako kostolné zvony. Cami, ktorá prevažnú časť dňa strávila vo svojej izbe a jedla sa ledva dotkla, nervózne ležala na posteli a hľadela do stropu. Myšlienky prúdiace v jej hlave rozorvávali jej vnútro. Všetko okolo nej bolo zlé. Pocit, že celý jej život bol len jedným veľkým klamstvom ju dostával do melanchólie a každou sekundou jej začínalo byť všetko čím ďalej, tým viac ukradnuté. James a jeho šarády, hry na mačku a myš a citové vydieranie v podobe informácii o jej matke.
“Ale načo?”, prebleslo jej hlavou. Nič z toho, čo sa stalo už predsa nezmení a hľadiac na tento inštitút si už ani nebola istá, či chce vôbec poznať pravdu. Dozvedieť sa, že je dcérou zvrhlej vedkyne, alebo dokonca vrahyne? Prípadne iného druhu kriminálničky? Je očividné, že všetko, čo sa tu deje, je nelegálne. “Už budú pomaly tri”, potešila sa, keď po dlhočiznom nečinnom zízaní konečne vyliezla z postele. Bola veľmi vyčerpaná a unavená, no nádej, že sa odtiaľto dostane, jej dodávala potrebnú energiu. Navliekla na seba oblečenie, čo si predtým prehodila na stoličku a tie provizórne zakryla županom. Potom potichu vykĺzla na tichú chodbu.
Obrázok
Cami sa podarilo nepozorovane dostať až do haly. Z klubovne ešte začula zopár hlasov, ktorých majitelia sa podľa všetkého skvele bavili aj napriek pokročilej hodine. Ako prechádzala okolo obrovskej kuchyne, z jedálne sa odrazu ozvali kroky a z dverí sa vynoril sám James so sendvičom v ruke. Cami zastala ako obarená, keď na ňu prekvapene pozrel.
“Camille?”, opýtal sa a pozrel jej do čokoládových očí. “Vieš, koľko je hodín? Deje sa niečo?” Dievčina len potriasla svetlými vlasmi a pokúsila sa o úsmev.
“Nič, ja… nemôžem spať, to je všetko. Šla som si do kuchyne po pohár mlieka s medom. Na upokojenie”, odvetila a chcela popri ňom prekĺznuť, ale James ju chytil za predlaktie. Došľaka!
“Cami, počkaj chvíľu”, povedal a kajúcne na ňu pozrel. “Prepáč mi za včerajšie ráno, vlastne za posledné obdobie. Fakt ma to mrzí. Bol som veľmi zlý hostiteľ a…” Cami ho počúvala len na pol ucha. Zrak jej utekal poza neho na veľké nástenné hodiny v hale, ktoré každú sekundu odbijú tri hodiny. Keby ju James nezdržiaval, už mohla byť v sektore 8R. Čo keď sa omešká len o minútu a Harper bez milosti Tatea popraví? Na čelo jej vyrazil studený pot… “Cami, počúvaš ma vôbec? Si akási čudná…” Jamesov hlas ju vrátil do reality a zaostrila na neho pohľad.
Obrázok
“Čo? Ale nie… len som unavená. Je skoro ráno a ja som zatiaľ nezažmúrila ani oka. Nemôže náš rozhovor počkať? Idem si po tom mlieko a…” Nedopovedala. James si ju odrazu premeral od hlavy až po päty a tvár sa mu skrivila hnevom.
“Na to, že si chcela ísť len do kuchyne máš veľmi zaujímavú obuv. U vás mladých sa papuče nenosia?”, precedil pomedzi zuby, keď sa díval na jej čierne workery. “Čo máš pod tým županom?!”
“Čo? Akože… no dovoľ?!” Camille sa naoko zatvárila urazene, no srdce jej išlo vyskočiť z hrude. “To je dosť sprostá otázka, nemyslíš?”
“Sklapni!” James jej jednými šikovným pohybom rozviazal opasok a stisol pery. “Takže takto… pekné pyžamko, dušička”, skonštatoval pri pohľade na jej bundu a rifle. Hodiny v tom momente začali odbíjať tri… “Kde si sa vybrala o takomto čase?! Myslíš, že by si prešla cez ochranku pri bráne? Čo ti už načisto šibe?! Navyše… “ Cami mlčala, pred očami sa jej zahmlievalo. Je koniec. Hodiny stíchli a Tate už mohol byť mŕtvy. Kvôli nej. Nie… nie kvôli nej. Keby ju tento somár, čo tu ešte stále kváka nezastavil, mohla byť už preč a Tatea by držala za teplú dlaň. Možno ju vo svojej nikdy nepocíti, jedine ak nájde už len jeho mŕtvolu…
Obrázok
“Daj mi pokoj! Uvedom si konečne, že nie si môj foter!”, skríkla priam hystericky a v očiach mala slzy. James sa šokovane zasekol v svojich výčitkách a už len sledoval, ako Cami s plačom vybehla späť hore schodmi do svojej izby.
“Bože, tie ženské. Z ich nálad aby sa raz človek zbláznil”, zamrmlal si nahnevane sám pre seba a konečne zahryzol do sendviča. Od hladu pomaly nevidel. Ešte raz pozrel hore, no bol si istý, že Cami sa už túlať po chodbách nebude. A keby aj, teraz sa mu to naozaj nechcelo riešiť. Ďaleko by sa aj tak nedostala, tak nech. Sám bol príliš unavený na to, aby sa tu každú chvíľu naťahoval s pubertiačkou a robil jej pestúnku.

Cami vo svojej izbe počkala tak polhodinu. Viac ale nemohla vydržať, bola ako na ihlách. Tentoraz sa neunúvala ani so županom, avšak na ceste už nikoho nestretla a do sektoru 8R už priam trielila. V svojom srdci ešte živila nádej, že na ňu počkali, že rátali s tým, že sa môže vyskytnúť nejaká komplikácia a dali jej časovú rezervu.
Obrázok
Zadýchaná dobehla do kobky, kde predtým väznili Tatea, ale tá bola prázdna. Priam bolestne prázdna. Nebola tam dokonca ani Harper, aby sa jej zlomyseľne vysmiala do očí. Cami pomaly vstúpila dnu a rozhliadla sa okolo. Nevedela, čo má robiť, čo si má myslieť. Veľmi sa o Tatea bála a tak sa len s plačom zviezla popri múre, kde bol dlhé dni predtým priviazaný o reťaze ako nejaké zviera. Dlaňou prešla po drsnom múre, keď vtom, v úzkej štrbinke medzi kameňmi, naďabila na niečo biele. Prekvapene zvraštila obočie a končekmi prstov opatrne vybrala poskladanú obálku. Rýchlo ju otvorila a okamžite spoznala Tateovo mierne rozhádzané písmo…

Connie, ak toto čítaš, pravdepodobne si sa rozhodla ostať tu. Nevyčítam ti to, ani nezazlievam. Viem, že sa chceš dozvedieť o svojom živote čo najviac, takže to úplne chápem. Avšak pre mňa už v tomto dome viac nie je miesto. James mi to dal jasne najavo a posledné dni toho boli jasným dôkazom. Jediné čo môžem urobiť je ujsť, Harper ma nedostane. Nemysli si však, že toto je rozlúčka naveky. A aj keď ti James tvrdí, aká si výnimočná, čo samozrejme si, minimálne pre mňa, nikdy ťa von nepustí, na to si tu strávila až príliš veľa času. Svoje teritórium a súkromne si všemožne stráži. No nájdem spôsob, ako ťa dostanem von, keď na to budeš pripravená. Ak teda budeš mať ešte záujem o moju spoločnosť. Kým som bol bez teba, mal som možnosť uvedomiť si mnoho vecí. To, aký krutý som k tebe bol. To, čo si mi vniesla do života. Býval som horší, ďaleko horší, no s tebou sa svet nezdá byť až taký čierny.
Budem na teba čakať.
Tvoj Tate.


Cami sa v tom momente zaleskli oči. V živote od Tatea nepočula niečo také a hoci mali mnoho svetlých chvíľ, nič z toho neznelo tak úprimne ako tieto slová. Z obálky vytiahla útržky papiera, na ktorých tiež spoznala jeho kostrbaté písmo.
Obrázok

Sedím v čiernej hĺbke tam v lese zelenom, kde myseľ moja uteká pred tmavým to mrakom. V tvojich očiach stráca sa, keď vôkol zaniká a len v tebe bytie sa navracia. Je to pustá cesta, bez teba, ktorou krok za krokom bez neba, čo hviezdy ukrýva, sa ledva mŕtvymi predieram.

Nadýchni sa, keď bosá kráčaš do vody, ja ťa stiahnem ku dnu a hnevom z teba vybijem posledný nádych. Ó, či som ja človekom, alebo len zvieraťom, čo bezcitne trhá svoju obeť, aby uspokojilo svoje chtíče. Či som ja čierne zrkadlo, ktoré zakrýva ti obraz do seba samej, a či som ja echo rezonujúce v podobe skazy.

Dlhá púť je to, ale jasný cieľ v očiach hnedých mám, že k tebe, šafran, sa jedného dňa prinavrátim. Z ďalekých krajov, kde ťažké boje, kde obloha čierna, kde len chlad spoločník, tam ma ženie predstava teba. Nepadnem ja, nepoddám sa, pretože žieňa krásne v srdci ja mám. To ma vedie vpred, to mi znova vstať silu dáva, to mi pokoj do duše dáva. Ó, a či je tá duša jemu oddaná, ako voda čo je svetu nepoddajná a niet prekážky, čo jej cestu zahatá.

Ty, vtáča pestrofarebné, ma lesmi sprevádzaš, kde lúče pomedzi koruny stromov sa predierajú a na machom porastenú zem dopadajú. Kde rosa sa okolo mňa ligoce a ty mi spevoceš piesne dušu hladiace. S tebou strach už nemám, lebo tam kde si ty domov ja mám. Tak veď ma do tých hlbín až k belasým okrajom, tam moja myseľ uteká – za tebou. Tam stojím ja nahý, bez plášťa klamov – pred tebou. Tam len tebe svoje vnútro otvorím, a v tvoju krásu ho pretvorím, lebo ty do mňa svoje korene zaryla si a nimi plané vyrvala si.


To už Cami srdcervúco plakala. Takéto básne jej Tate písal, keď ešte žili spolu a ona ich zbožňovala. Vďaka nim sa cítila výnimočná, len jeho a milovaná. Hoci ich vzťah bol miestami priam šialený, mal aj svetlé chvíle a tieto patrili medzi nich. Hrejivé a plné lásky…
Obrázok
Cami nevedela, ako dlho sedela na studenej dlážke, no keď sa opäť pozbierala a vydala späť do izby, vonku bol už deň a v inštitúte čulý ruch. Obálku s listom a básňami si strčila do vrecka, vyvliekla sa hore do izby a zamkla sa. Nechcela nikoho vidieť, počuť, ba ani len cítiť. V posteli sa skrútila do klbka a jedinou útechou jej bol fakt, že Tate neumrel, Harper ho nezabila, či nedala zabiť a že tam niekde je… vonku a slobodný. Teda, nie tak úplne. Stále bol hľadaný políciou, ale pre Cami to aj tak bola sloboda. Všetko bolo lepšie ako táto hnusná zlatá klietka…

Čas plynie. Aj keď sa to zdá nemožné. Aj keď každý pohyb sekundovej ručičky zabolí, ako keď sa do modriny nahrnie krv. Plynie nerovnomerne, podivne skáče alebo sa pokojne naťahuje, ale plynie. Dokonca aj pre ňu, pre Dawn Forbesovú. Nie Houghtovú. Na to, že je ešte stále Patrickovou manželkou nemohla ani pomyslieť, zdvíhal sa jej žalúdok. Aká len bola hrdá na ich vzťah a neskôr manželstvo! Dawn sa za to nenávidela. Za to, aká bola plytká a hlúpa, že Patrickovi naletela na jeho dokonalú fasádu, ktorou sa navonok prezentoval. Tento jeden človek, ktorého pustila do svojho života, milovala ho, dala mu seba, svoje srdce a lásku, rozbil celý jej dokonalý svet na márne kúsky…
Obrázok
Dawn smutne ležala v posteli a dívala sa do temnej tmy za oknami. Na pozadí zamatovo čiernej oblohy sa nepatrne črtali obrysy vysokých hôr a trblietali hviezdy. Milióny jagavých svetielok. Nathan jej tú krásu s nadšením ukázal v prvý večer, hneď po tom trapase s vypchatými poľovníckymi trofejami, čo si našla v spálni a vrieskala na celú chatu. Ako ich aj so smiechom odniesol do pivnice, vzal Dawn za ruku, vyviedol ju pred chatu a obaja sa hodnú chvíľu dívali na túto nádheru. Nathanove tmavé oči žiarili ako tie hviezdy a na tvári mu ihral chlapčenský úsmev. V tej chvíli bol určite aspoň trochu šťastný na rozdiel od Dawn - tej nič neprinášalo vytúžený pokoj. Chýbal jej duši, ktorú mala bolestne prázdnu, hoci toto prostredie bolo stelesnením harmónie. A tak nasledujúce dni upadala do apatie a utápala sa v sebaľútosti a bolesti. Už ani Nathana neotravovala svojimi otázkami a keď sa on s ňou chcel konečne porozprávať o ďalšom postupe, čo bude ďalej a aké má plány, nepočúvala ho. Akosi nemala síl a už ani záujem…

“Dawn, takto to ďalej nejde!”, vybuchol Nathan dnes ráno, keď sa neunúvala ani zísť na raňajky. Stál pri jej posteli ako vysoký výkričník a očividne už strácal svoju božskú trpezlivosť. A to už bolo čo povedať.
“Mrzí ma to”, zašomrala Dawn spod periny, no naviac sa nezmohla. “A teraz ma nechaj.”
“Nechcem, aby si sa mi ospravedlňovala. A nie, nenechám. Už neviem, ako ti pomôcť. Dawn”, zaváhal, čupol si k posteli a pritom pozorne sledoval jej tvár, ako sa pri jeho ďalších slovách zatvári. “Nedovoľ Patrickovi, aby vyhral, aby ťa úplne zlomil! Presne toto chcel, aby sa z teba stalo a ak sa úplne opustíš, len mu dáš za pravdu. Ty nie si žiadna princeznička. Áno, si citlivá, ale precitlivenosť nie je to slabosť. Naopak, je to skrytá sila, ktorá má veľa benefitov. A ty si silná žena, ktorá Patrickovi ešte dokáže urobiť zo života peklo a získať späť všetko, čo ti právom patrí. Viem ti v tom pomôcť, Dawn, len sa musíš pozbierať. Pretože takto sa len potvrdia jeho slová, že patríš na psychiatriu a mienka, akú o tebe vždy mal.”

Obrázok
Dawn neodpovedala. Vedela, čo si o nej Patrick myslel a jeho úprimné slová ju zaboleli. Avšak po celý zvyšok dňa nemyslela na nič iné. Zapálili v nej akúsi iskru…

Dawn cítila, ako jej viečka oťažievajú únavou, ale bojovala proti nej. Bála sa opäť ocitnúť vo víre príšerných nočných môr a hlasov, ktoré sa jej nástojčivo ozývali v hlave a ona potom kričala a kričala. Na zbláznenie. Navyše, desilo ju spať v takom tichu, ktoré narúšal len vietor hvízdajúci za oknami a praskot drevenej chaty…

Dawn sa prebudila na krik a až po pár sekundách si uvedomila, že to opäť kričí ona.
“Dawn, už je dobre, bol to len sen…” Nathan sedel pri nej na okraji postele a tuho ju objímal.
“Prečo som taká smutná?”, zachripela, trasúc sa na celom tele. “Veď som ho nikdy nevidela, nikdy nedržala v náručí. Alebo ju. Bolo dosť malé, aby o mne vôbec vedelo…”
“To je kombináciou všetkého, nie iba…”
“Bol to chlapček, alebo dievčatko?”, vyhŕkla náhle.
“Prosím?” Nathan nerozumel jej slovám. Boli prerušované vzlykmi.
“Či moje dieťatko bolo chlapček alebo dievčatko?”, zopakovala Dawn už hlasnejšie a on len nadýchol a privrel oči.
“Dievčatko”, odvetil napokon ticho. Dievčatko… Tak sa na maličké tešila. Teraz je z jej drobučkej princezničky anjelik a namiesto rozkošných šatočiek ju zdobia biele krídla…
Obrázok
“Bola pre mňa taká skutočná. Ani som sa s ňou nerozlúčila”, hlesla a opäť sa rozplakala.
“Mrzí ma to”, povedal Nathan smutne a upokojujúco ju hladkal po svetlých vlasoch. Po chvíli na neho Dawn uprela utrápené modré oči podliate krvou so stopami sĺz, no cítila sa o niečo ľahšia.
“Viem, že áno. Si veľmi dobrý človek, Nate. A v tomto víre krutých udalostí, toľkého zla, nešťastia a utrpenia si pre mňa ako zázrak.” Nathan sa jemne usmial a pokrútil hlavou.
“To je od teba milé, ale zbytočne si ma neidealizuj. Každý v sebe nosíme svojich démonov a ver mi, ja ich mám požehnane.” Dawn sa odtiahla a pozrela mu do tváre. V jeho pohľade bolo toľko nehy a jej sa nechcelo veriť jeho slovám. No nepovedala už nič, len vyčerpane klesla späť do postele. Predsa, stále o doktorovi Haleovi skoro nič nevedela…
Obrázok
“Kvôli mne sa ani ty nevyspíš.” Nathan pokrčil plecami. Bolo mu jej ľúto, pretože nočné mory sa každou nocou stupňovali. Chcel Dawn pomôcť, ale keby ešte viac zvýšil dávky liekov, nastal by pravý opak a ona by prespala celé dni. Stala by sa z nej žijúca zombie a to ju rovno mohol nechať na psychiatrii. Tiež mu na moment napadlo, že to možno mal aj urobiť. So sebou ju vzal z určitého dôvodu, dôležitého, ale v takomto stave, v akom je teraz, mu nebude nijako nápomocná. Skôr na ťarchu a nepomáhalo nič, čo jej povedal, aj keď sa snažil. A dnes ráno, keď mu došli všetky možnosti, argumenty a aj trpezlivosť, stavil na úprimnosť, hoci nebola dvakrát príjemná. Iróniou bolo, že keď ju jej idiotský manžel strčil na psychiatriu, bola relatívne v poriadku. Po smrti otca síce trpela miernymi depresiami, ale to nebolo nič, čo by sa nedalo zvládnuť terapiami, správnou liečbou, trpezlivosťou a hlavne láskou. Toho sa však Dawn nedočkala. Okolnosti, Patrickovo zaobchádzanie a strata dieťaťa si vybrali svoju daň na jej duševnom zdraví. Nathan nepatrne zovrel pery a pousmial sa.
“No… nie som po nočnej a ráno aj tak nemusím vstávať do roboty, takže…”, skonštatoval so žartom a pokrčil plecom, hoci mu práca chýbala. Veľmi. Aj na Dawninej tvári sa mihol jemný úsmev a povzdychla si.
“Nathan, ja…”, začala nesmelo, ale potom sa zasekla uprostred vety a iba potriasla zlatistými vlasmi. Nathan na ňu hľadel so zdvihnutým obočím.
“Čo?”
“Ale nič, nič.” Dawn sa silene zasmiala, trochu sa od neho odtiahla a napila sa vody, čo mala na nočnom stolíku. “Pokojne choď, ja už to nejako zvládnem. Hoci”, prevrátila očami, “… už asi nezaspím, ale aspoň sa môžem porozprávať s jednou s tých vypchatých hláv. Možno s jeleňom.” Nathan sa však na jej poznámke nezasmial.
“Dawn, čo sa deje?”, opýtal sa jej jemne. “Čo si mi chcela povedať?”
“Je mi lepšie, ak si pri mne”, vyhŕklo z Dawn nečakane po dlhej odmlke, načo sa znovu pousmial.
“Ale veď som hneď vedľa, nie si tu sama…”
“Viem”, odvetila rozpačito a rýchlo dodala. “Ja však… myslím, že keď si pri mne. Tu. Počas našej cesty som si akosi zvykla na tvoju prítomnosť. Upokojoval ma tvoj pravidelný dych, pochrapovanie aj hlas, keď si si pospevoval spolu s rádiom… ”
Obrázok
“Ach, tááák…” Nathan ostal na moment zarazený. No na druhej strane bol rád, že sa mu konečne otvorila.
“Naozaj, nechaj to tak. Ako si už raz povedal, nie si moja pestúnka a je to pravda. To dám”, pokračovala Dawn a nohou ho takmer vytlačila z okraja postele, na ktorom sedel.
“Nie som, ale zasa ma nemusíš doslova odkopávať preč. Posuň sa.”
“Ale… “
“To je v pohode, veď sa tu zmestíme obaja. Ak ti to pomôže a osvedčí, môže to byť na určitý čas tvoja terapia”, povedal, keď si vedľa nej ľahol a zhasol nočnú lampu. “Lepšie? Ale spievať ti nebudem, na to som príliš unavený.”
“Uhm…”, zamumlala Dawn celá červená. No neklamala. Úzkosť z nej pomaly opadávala. Ten pocit bezpečia, že nie je sama v tmavej izbe v totálnom tichu a že Nathan je pri nej, bol priam úžasný, až sa za svoje pocity zahanbila. “A… nevadí ti to?”
“Nie. No trvám na tom, aby sme sa čím skôr porozprávali”, skonštatoval už vážnejšie. “Toto už začína byť seriózny problém a viem, že si to uvedomuješ aj ty. Treba sa nám pohnúť ďalej, mám plány a…” Nedopovedal, len po chvíli dodal. “Nechcem na teba tlačiť. No všetko závisí od teba, od tvojej vôle a sily pozbierať sa. Verím, že to zvládneš. Verím v teba.” Dawn však mlčala a tak si Nathan len ticho povzdychol. “Fajn, preberieme to, keď si oddýchneš, dobre? Dawn? Vnímaš ma? Musíme o tom hovoriť.”
“Dobre, Máš pravdu”, hlesla napokon a tá iskrička, ktorú v nej ráno zapálil, sa rozhorela jasnejším plamienkom.
“Super. A mimochodom - ja nechrápem”, dodal Nathan trochu urazene a Dawn sa napriek všetkému pousmiala.
“Trochu, no fakt len trošičku. Pokojne si vystačím aj s tým namiesto tvojho spievania.”
“Ha - ha- ha. Nie.”
“Ale áno.”
“Nie.”
“Áno. A pssst… chcem spať”, zašepkala Dawn a tým ukončila ich nezmyselnú naťahovačku.
Obrázok
“Rozkaz, madam”, zívol Nathan a po chvíli sa už tichou izbou ozývalo jeho jemné pochrapkávanie. Dawn sa sama pre seba uškrnula a keby mala mobil, možno by ho aj nahrala - ako dôkaz. Namiesto toho však končekmi prstov opatrne vyhľadala jeho dlaň a konečne, bez strachu, zatvorila oči.

Ráno sa Dawn zobudila ako znovuzrodená. Tak dobre sa necítila už dávno. Rozhovor s Nathanom, jeho záujem, slová a prítomnosť dokázali priam zázrak. Hoci jej bolo stále smutno, prinútila sa vstať z postele, v ktorej už bola sama. Všimla si, že Nate je ranné vtáča, stále plný energie. Aj ona mala rada pobyt na čerstvom vzduchu a prírode. Teraz žila doslova v jej srdci, tak prečo by sa mala len tak povaľovať a utápať sa v žiali minulosti, ktorú už ja tak nezmení? Hoci to stále veľmi bolelo a bolo to ťažké, musela sa vzchopiť. A tak sa rýchlo osprchovala, umyla vlasy a oblečená v dlhom pletenom svetri a legínach zbehla po schodoch na prízemie.
Obrázok
“Tento deň bude iný. Dneškom sa všetko začína”, hovorila si v duchu, keď vchádzala do kuchyne. “Dobré ránko!”, zatrilkovala s úsmevom. Nathan, ktorý stál pri kuchynskej linke, sa otočil a len pobavene zdvihol obočie. Mal na sebe ošúchané rifle, tričko, na ňom károvanú košeľu a cez plece prehodenú utierku. Vlasy, ktoré mu podrástli, mu neposlušne padali do tváre, na ktorej mal strnisko. Vyzeral inak a Dawn napadlo, že táto podoba Nathanovi pristane viac ako tá dokonale uhladená, akou sa prezentoval len nedávno. Mala pocit, že toto je jeho pravé JA…
“Skôr podvečer, madam”, odvetil a s úsmevom sledoval, ako vypleštila modré oči.
“Čože?!” Dawn rýchlo prešla k oknu a vykukla von. “No dokelu… myslela som, že je hmla”, skonštatovala stále neveriacky. “To som fakt prespala celý deň? Prečo si ma nezobudil?” Dawn len pokrútila hlavou a hodila sa na stoličku v kuchyni. V kozube veselo pukotal oheň a v tento sychravý podvečer príjemne zohrieval každý kút tejto neveľkej, ale zato útulnej chatky.
“Nemal som to srdce. Ale bol som ťa párkrát čeknúť, či žiješ”, žmurkol na ňu, pričom zamiešal obsah panvice.
“Haha… no ďakujem za starostlivosť. Si milý.” Nathan sa uškrnul.
Obrázok
“Ako vždy.”
“Čo to varíš?” Dawn zvedavo natiahla krk smerom k sporáku.
“Hladná?”
“Uhm… ako vlk”, priznala a z tej vône sa jej už zbiehali slinky. “Zjedla by som čokoľvek.”
“Hmmm, tak to by som mohol využiť a naservírovať ti aj tie sardinky…”, poznamenal Nathan s vážnou tvárou.
“Niéééé, opováž sa! Až tak zle na to nie som.”
“Myslel som si”, zasmial sa, pričom sa ďalej venoval vareniu. Dawn po chvíľke prišla za ním a krátko zakašľala.
“Môžem ti s niečím pomôcť?”
“Jasné”, odvetil cez plece. “Ešte ostalo trochu surovej zeleniny. Je v chladničke, môžeš ju nakrájať. Misu nájdeš tamto”, ukázal na dvierka blízko výlevky. “Zvládneš to?” Dawn len prevrátila očami a otvorila chladničku.
“Nejako začať musím”, odvetila s akýmsi zvláštnym podtónom, pokrčila útlymi plecami a zo spodnej priehradky vybrala pár cherry paradajok, papriku a trochu zvädnutého šalátu, nad ktorým pokrčila nosom. Nathan sa pousmial nad jej reakciou. Tiež pochopil, že v jej odpovedi bola skrytá aj iná, hlbšia odpoveď.
Obrázok
“Výborne. To je slovo do bitky”, povedal priam hrdo, až sa Dawn pod jeho pohľadom začervenala a ako jej to ruka v sadre dovolila, pustila sa pomaly do krájania.

Zoe sedela v parku na lavičke, Molly poslušne sedela vedľa nej a pozerala na hrajúce sa deti. Tie však vôbec nevnímala. Rozmýšľala nad poslednými udalosťami a čo zistila. Za tie dva týždne okrem návštev nemocnice, do ktorej už nechodila kvôli vyšetrovaniu, ale ľuďom, s ktorými sa tam spoznala, stihla prejsť svoj zoznam a majiteľov potencionálnych áut z nehody jej brata.
Obrázok
Z myšlienok ju na moment vytrhla lopta od detí, čo sa k nej zakotúľala a tak im ju hodila späť. Spomenula si na brata a partiu jeho kamarátov, s ktorými tiež hrávala v nedeľu po kostole futbal. Kostol! Miesto, kde prisahala, že viac nevstúpi, no kvôli vyšetrovaniu sa hneď v prvú nedeľu usadila do poslednej lavice. Pochádzala z hlboko veriacej talianskej rodiny. Vždy chodili do kostola a modlili sa za šťastný a bezpečný návrat otca, neskôr Tonyho, či mužov z ich vojenskej jednotky. V Zoe sa to zlomilo, keď stratila JEHO. Pamätala si to presne. Bol jej prvou láskou - sused, spolužiak a najlepší kamarát jej brata. Bola do neho zaľúbená už ako desaťročná, no on si ju nevšímal. Zmenilo sa to, keď Zoe dospievala. Aj keď bol od nej starší, sľúbil, že s ňou pôjde na jej maturitný ples. Tešila sa, no jeho čakal rutinný vojenský výcvik. Tesne pred odchodom, keď stála v záhrade, vyskočil z auta, ktoré ho tam malo odviezť a rozbehol sa k nej.
„Chcel som to urobiť na plese, ale…” Studenú ruku jej ladne položil na krk pod červené vlasy, nahol sa k nej a nežne a mäkko ju pobozkal. Bol to jej prvý bozk a práve od NEHO… Než stihla niečo povedať, stál už pri otvorených dverách auta a žmurkol na ňu. Keď sa auto pohlo, zakýval jej cez spustené okno. To bolo poslednýkrát, čo ho videla živého. O pár dní prišla k susedom správa o nešťastnom výstrele na výcviku, ktorý mu spôsobil smrteľné zranenie. Vtedy sa Zoe prvýkrát stretla so smrťou. Uzavrela sa do seba, vyhodila všetky maliarske potreby a venovala sa len číslam, pravdepodobnosti a programovaniu.
Po maturite odišla z domu študovať matematiku a programovanie a štúdium zvládla rekordne rýchlo. Zamestnala sa v bezpečnostnej agentúre a návštevu kostola dodržiavala len na Vianoce kvôli rodičom a Tonymu. Teraz sa tam mala vrátiť. Od pacientov z nemocnice sa dozvedela, že páter Camden je veľmi milý pán, ktorého ospevovali ako najlepšieho duchovného v meste. No na Zoe čakalo prekvapenie, keď sa v kostole objavil mladý farár, tiež s menom Camden. Po prvej kázni sa dozvedela, že je to syn pôvodného reverenda, ktorý odišiel do dôchodku. V minulosti dokonca slúžil ako policajt, ale pre zranenie musel skončiť. Absolvoval seminár a išiel v otcových šľapajách. To Zoe prekvapilo a chcela s ním nadviazať kontakt.
Obrázok
V nasledujúcu nedeľu po omši ostala v kostole, vytiahla skicár a začala kresliť sochu anjela. Po chvíli periférne videla, ako sa k nej blíži zvedavý kňaz, s ktorým sa dala do reči…

V parku sa zvečernievalo, no Zoe sa nechcelo ísť vôbec domov. Jej ďalšie vyšetrovanie, ktoré mala rozbehnuté, sa uberalo k usadlosti, ktorá patrila spoločnosti S-CORP, o ktorej sa jej nepodarilo veľa zistiť. Ani netušila, čím sa zaoberá. Keď prechádzala autom okolo pozemku, kde sídlila, ani sa nezastavila. Vedela, že to bude musieť zobrať z inej stránky. Doma si z tajnej skrinky vybrala malý kufrík. Ten obsahoval niekoľko prístrojov - od fotoaparátu a veľký objektív až po ďalekohľad s nočným videním. Rozhodla sa ísť pred obedom. Predtým vyvenčila fenku, nasadla do auta, ktoré zaparkovala na vedľajšej ceste v kríkoch asi kilometer od usadlosti, ktorú chcela sledovať a pešo zašla na neďaleký kopec. Odtiaľ bol skvelý výhľad. Do notesu si robila zápisky, koho na usadlosti vidí, aká je tam premávka áut. Jednu postavu vedela identifikovať presne. Takto to sledovala skoro celý deň, ale zatiaľ nemala žiadne výsledky, tak sa rozhodla skúsiť to po súmraku. Tentokrát so sebou vzala aj Molly, ktorá pri nej ležala a príjemne hriala. Bola zvedavá na pohyb na pozemku aj v noci. Nakoniec o tretej hodine ráno to zabalila, zišla s fenkou do auta a vracala sa domov. Prešli však len zo sto metrov, keď musela ostro dupnúť na brzdu, až Molly spadla zo zadných sedadiel do priestoru medzi nimi. Zabrzdila presne, že muž s kapucňou na hlave sa držal rukami jej kapoty. Než sa spamätala, muž sedel vedľa nej a obaja sa na seba vyjavene pozerali.
Obrázok
„Neprišla! Ona tam zostala!”, jachtal, ani si neuvedomujúc, že pes vzadu mu dýcha na krk, ale nešteká a ani nevrčí.
„Kto?!”, začudovala sa Zoe a snažila sa cez kapucňu a zažnuté slabé svetlo v aute zaostriť na mužovu tvár.
„Connie! Ak sa odtiaľ čím skôr nedostane, tak si to tam pekne odtrpí!”, nariekal. V návale emócii a stresu, ktoré nim lomcovali sa mu prikrývka z hlavy trošku uvoľnila. Zoe tieto črty spoznala. Pred mesiacmi toho boli celé správy a jeho fotku videla aj u Petra na stanici. Patrila hľadanému Tateovi Longtonovi, ktorý mal naposledy na konte smrť dvoch policajtov.
„A Connie bude to dievča, ktoré je tiež hľadané”, pomyslela si Zoe a hlavu pootočila na fenku, ktorej udala povel, aby bola v pozore. „Osservazione. Čo tu robíte? Odkiaľ ste sa tu zobrali? Tate, ak sa o niečo pokúsite, vzadu mám cvičeného psa. Ten sa vás nebojí.”
Obrázok
„V S-CORPE sa ma chceli zbaviť, no zdrhol som. Ona je však stále tam. Musíte mi pomôcť.” Zoe videla v tomto stretnutí príležitosť, ako sa konečne niečo viac o tejto organizácií dozvedieť a spoliehala sa na Mollyin inštinkt. Keď zastala pred domom, Tate si stiahol ešte viac kapucňu a šiltovku do tváre. Spolu vošli do domu. Zaviedla ho do suterénu, kde mu priniesla spacák, vankúš, jedlo, fľašu minerálky a baterku.
„Môžete tu zostať, ale zamknem vás. Pre svoju bezpečnosť. Ráno sa môžeme porozprávať.” Tatemu to bolo nepríjemné. Veď len pred necelými dvoma hodinami z jedného väzenia utiekol a teraz sa mal ocitnúť v ďalšom.
„Prosím, nie. Už viac nie…”, zamrmlal a s bolesťou a hnevom pozrel na Zoe. Tá len bez slova nadvihla obočie. „Bol som zavretý a pripútaný posledných pár dní, prosím, nerobte mi svet ešte horším”, zúfalo ju pobádal, aby svoje rozhodnutie zmenila. Tá k nemu podišla, zobrala jeho ruky a vyhrnula mu rukávy. Na zápästiach videla odreniny. Zaváhala. Priviedla si do domu vraha, no zabíjanie bolo v jej vojenskej rodine bežné, ale tento pôsobil ako uzlíček nervov.
Obrázok
„Máte na výber. Buď to do rána vydržíte, alebo nech sa páči, tam sú dvere. Zoberte si na prežitie to najnutnejšie a možno budete mať šťastie a nájdete niekoho iného na pomoc.” Tate vedel, že nemá veľmi na výber.
„Prečo to robíte?”, spýtal sa. „Nezavoláte na mňa políciu?”
„Porozprávame sa ráno a dúfam, že mi poviete niečo o S-CORPe, takže políciu sem radšej nebudeme ťahať. Vyspite sa. Používajte ale len baterku. Nerada, by som pritiahla pozornosť a otázky susedov. Vidíme sa ráno.” Zoe zhasla a spolu so psom vyšla z miestnosti, kde si Tate zasvietil baterku. Potom počul len otočenie kľúča v zámke a vzďaľujúce sa kroky na schodoch.

Zoe sa napokon predsa len z lavičky postavila a s Molly si to namierila domov. Cestou mala pocit, že v jednej uličke zazrela tieň muža, ktorého hľadalo celé mesto. Tatea, ktorého skoro zrazila a pár dní ukrývala u seba doma. Teraz už bol dva týždne preč, ale vďaka nemu sa čo to dozvedela o organizácii, ktorú sa aj v tento podvečer rozhodla sledovať. Molly nechala doma a Zoe sa opäť raz vybrala s vybavením na kopec. Hore si rozprestrela maskovaciu deku, ale priniesla si ešte jednu na seba, pretože októbrové noci už začínali byť chladné. Uložila sa, prikryla, z termosky si naliala šálku kávy a zabrala sa do práce.
„Zoe, čo to robíš?”, ozvalo sa jej odrazu na chrbtom. Zoe tej chvíli pohrúžená do svojich poznámok a myšlienok sa zľakla. Tomu hlasu sa úspešne vyhýbala. Teraz tu nad ňou stál, zatiaľ čo ona ležala na teplej, maskovacej deke s ďalekohľadom v ruke.
„Bože, Peter, zľakla som sa”, pozerala sa na neho, ako sa nad ňou vyníma. Mal na sebe rifle, tmavomodré tričko a bundu. „Čo tu robíš?”
„Niekto nemá čisté svedomie,” odpovedal jej pohotovo a už vyťahoval spoza opaska putá. „To by si mi mala povedať ty. A s takouto výbavou,” skonštatoval a približoval sa k nej. „Aj keď nie som v službe, pôjdeš so mnou na stanicu. Som zvedavý, ako mi toto tu vysvetlíš.” To mu už šikovne podkopla nohy a on dopadol na zem. Chcela sa postaviť, ale on bol rýchlejší. Chrbtom ju pritlačil na deke k zemi, keď ju obkročmo prisadol. Putá mu pri páde vypadli, tak jej každú ruku pri zápästí pridŕžal pevne k zemi nad hlavou.
„Peter pusti ma!”, bránila sa mu, no on zovretie nepovolil. Po pár minútach to vzdala. Vlasy jej padali do tváre, no ich pohľady sa spojili.
Obrázok
„Zoe, si pre mňa ako neprečítaná kniha. Plná zvratov a prekvapení. Nemôžem si pomôcť. Si taká tajomná, uzavretá a robíš veci, ktorým nerozumiem a vyzerajú, že sú na hrane alebo proti zákonu. Skús mi veriť a možno spolu…” Nedokončil, lebo Zoe urobila to, čo už v sebe dlho potláčala. Zdvihla hlavu. Peter mal pocit, že na neho zaútočí, ale ona ho náruživo pobozkala a on jej to opätoval. Povolil jej ruky, ktoré sa zaborili do jeho vlasov, potom mu dala dole bundu a tričko. On urobil to isté. Tu, za chladného podvečera pod hviezdami, pod teplou dekou sa oddali jeden druhému.

Pribúdajúcou nocou teplota rýchlo klesala, aj keď si to ani jeden z nich v návale citov neuvedomoval.
„Poď, je čas ísť. Je už zima.” Peter sa od Zoe odtiahol a už si naťahoval tričko a nohavice. Predtým po nej hodil jej oblečenie.
„Toto je teda riadna sprcha,” odpovedala mu Zoe, zagánila na neho a zvraštila čelo.
Obrázok
„Zoe, veď sa trasieš a od vzrušenia to už nie je. Máš studené ruky.” Peter sa k nej zohol, chytil jej ich do dlaní a vdýchol na ne. „A skoro modré pery”, dodal a vtisol na ne bozk, ktorý mu opätovala. „Tiež si myslím, že by sme mohli zájsť k tebe a pokračovať,” šibalsky žmurkol.
„Ale pod jednou podmienkou…”
„Akou?”, spýtal sa jej.
„Žiadne otázky, pán policajt!”
„Dobre. Vzdávam sa…”, odpovedal jej. „Pre dnešok,” dodal v myšlienkach. Zoe sa obliekla, rýchlo, ale starostlivo zložila svoje veci a spoločne sa vydali k autám. Peter parkoval vedľa jej, no bála sa ho opýtať, ako ju našiel. Vedela, že tým by len spustila záplavu otázok. „Pôjdeš za mnou,” zdôraznil jej Peter. „Nezabúdaj, že viem, kde bývaš.” Zoe len ticho prikývla. Keď zaparkovali pred jej domom, chytil ju za ruku. Zoe sa nebránila a takto ruka v ruke vstúpili do domu, kde ich privítala Molly.
„Zbehneš s ňou ešte, prosím, dozadu do záhrady? Ja si dám zatiaľ sprchu.” Keď vedela, že sú vonku, zobrala kufrík, zašla do kúpeľne a v sprche pustila na plné pecky horúcu vodu. Potom z nej vyšla a zavrela dvere. Kufrík zaniesla do pracovne, kde rýchlo poskrývala do tajného priečinka na stole dokumenty z nehody jej brata. Nemala veľa času a v tom chabom svetle z predsiene veľa nevidela, no nemohla zasvietiť. Zamkla na nej dvere a kľúč si dala no nohavíc. Presunula sa do kúpeľne, kde zo seba zhodila veci. Práve si nechávala vodu tiecť do tváre a uhladila mokré červené vlasy, keď sa začali otvárať dvere.
„Môžem sa pridať?” spýtal sa…
Obrázok
„To bolo tesné,” pomyslela si Zoe. „Samozrejme,” odpovedala s úsmevom a dívala sa, ako Peter zo seba zhadzuje oblečenie. Rukami prešla po jeho vypracovanom bruchu, keď zastal tesne vedľa nej. Voda im stekala po nahých telách a oni pokračovali tam, kde vonku na kopci prestali.

Zoe poslala Petra len v uteráku do spálne, zatiaľ čo ona v župane zbehla do kuchyne. Tam skryla kľúč od pracovne, ktorý si vytiahla z nohavíc. Do spálne sa vrátila s dvoma pohármi a fľašou šampanského.
„Chcem si tento večer užiť,” povedala s iskričkami v očiach, objala ho s plnými rukami okolo krku a prisala sa na jeho pery. On ju chytil za boky.
Obrázok
„Juj, to chladí,” povedal jej, keď sa mu fľaša dotkla lopatky. „Polož to na stolík. Hneď som späť,” a vyšiel zo dverí. Keď sa vrátil, Zoe ležala na posteli a on medzi dverami na prste držal putá. „Poslúchali ste, občianka?”, žmurkol na ňu a potom ich hodil na posteľ. Otočil sa, otvoril šampanské a nalial ho do pohárov.
„Pán Strážmajster, to nebude potrebné,” nahla sa po pohár a putá ladným pohybom nohy zhodila z postele a oni s tupým zvukom dopadli na podlahu.
„Je to nádherný večer, Peter. Ďakujem. Ešte nikdy som nezažila to, čo teraz s tebou.” Pozrela mu do očí, v ktorých sa strácala už ako dievčatko. Petrove oči mali totiž rovnakú farbu, ako jej prvej Lásky. Preplietla si s ním ruky, priložila pohár šampanského k ústam a na ex ho vypila. „Ti amo,” zašepkala mu do pier a opäť náruživo pobozkala.
V tú noc, v objatí Petra, sa stratili všetky nočné mory, či čierne myšlienky a ona sa vyspala ako malé dieťa. Čo však nevedela bola skutočnosť, že Peter jej do pohára hodil tabletku na spanie, ktorú priniesol spolu s putami ako zásterkou. Keď zaspala, dal sa do prehľadávania domu od suterénu, kde ho sprevádzala Molly, až po pracovňu, do ktorej sa dostal pomocou vlastných nástrojov. V suteréne ho zaujalo hneď vedľa maliarskeho stojana zavesené boxerské vrece. V rohu miestnosti bol aj jeho portrét, s červeným X, pre ktorý sa Zoe vrátila ešte v ten deň, kedy ho vyhodila, tesne predtým, ako mali prísť smetiari. Poprezeral aj skice, ktoré tam mala. Zaujala ho jedna nakreslená čiernym perom. Bola iná ako ostatné. Nakreslené na nej bolo auto, mŕtva postava, ďalšie s revolverom a utekajúca, pes, otáznik, kríž, počítač… V obývačke ani v kuchyni veľmi nehľadal. Tam sa zdržiaval vtedy, keď sa o Zoe staral. No zamknutá pracovňa ho lákala. Pomocou šperháka si otvoril a mal pocit, že mu Molly pri tom asistuje. Keď otvoril dvere a zasvietil, uvidel jednoduchú miestnosť. Bol tam stôl, stolička, veľké ošúchané kreslo, na ktorom sa vynímali biele chĺpky.
„To je tvoje obľúbené miesto, že?”, pohladkal Molly po hlave. Podišiel ku skrini, no tá bola prázdna. Na zemi pri stene boli skrútené papiere z flipchartu. Pohľad mu padol na stenu nad nimi, v ktorej boli pri lepšom pozretí vidieť dierky po špendlíkoch, aj keď na nej bola zavesená korková tabuľa. „Čo sa tu vešalo,” preblesklo mu mysľou. Vedel, že dom má Zoe prenajatý, tak si nemohol byť istý, či sú to stopy od nej, alebo od predchádzajúcich podnájomníkov. V rohu bola veľká skartovačka. Podišiel k nej, no bola prázdna. Vrátil sa k stolu. Skúšal otvoriť jednu zásuvku za druhou, ale boli zamknuté, čo ho neprekvapilo. Chcel ich otvoriť, keď pod stolom uvidel spadnutý papier. Bola to fotokópia z fotky nejakej autonehody. Podľa kódu v rohu hneď vedel, že je to zo spisu z ich okrsku. „A toto tu čo robí?”, spýtal sa nahlas.
Obrázok
„Ach, Zoe, Zoe… o čo ti ide?” Poskladal si ju a vložil do zadného vrecka na nohaviciach. Posadil sa na stoličku a išiel otvoriť notebook, keď na neho Molly vycerila zuby a začala vrčať. „Ale Molly, čo je?”, nahol sa k nej, poškrabkal a ona prestala. Potom to skúsil znova a situácia sa opakovala. „Tak toto som pokašlal,” pomyslel si. „Zoe ťa dobre vycvičila. K notebooku sa asi nedostanem.” Posadil sa teda do kresla, kde k nemu Molly vyskočila. Započul však zvuk papiera. Pozrel sa bližšie a Molly mala pod labkou biely útržok. Peter ho zobral do rúk. Bol to doškrtaný zoznam majiteľov áut. To, čo našiel v ňom vyvolalo ďalšie otázky, ktoré mu vŕtali v hlave a preto nemohol zaspať. Pomocou mobilu si urobil fotku zoznamu a papier nechal tam, kde bol. Ráno na sebe nedal nič poznať a Zoe privítal chutnými raňajkami. Dúfal, že odomknutú miestnosť si nevšimne.

„Rád vás opäť vidím, slečna Rowseová.“ Detektívovi Samuelovi Hillovi sa na tvári objavil nepatrný úsmev, ktorý však v momente zmizol. Nikki, ktorá sa s ním práve stretla v hale policajnej stanice, len nemo prikývla a kráčala za ním cez dlhú chodbu, ktorá viedla do vypočúvacej miestnosti. Toto bol už jej druhý výsluch na policajnej stanici, no stále bola rovnako nervózna. Naposledy detektívovi vysvetlila, ako to v ten večer naozaj bolo. Teda skôr ako to nebolo…
Obrázok
Ale vďaka Ianovi a jeho unáhlenému rozhodnutiu ísť za detektívom a za každú cenu ochrániť svoju snúbenicu, prispôsobili všetko tak, aby Nikki nebola viac jednou z podozrivých. Hlavným páchateľom a únoscom krehkej blondínky mal byť samotný Nathan Hale a Nicole sa v tejto situácii ocitla celkom nevinne. Hillovi vysvetlila, že v ten večer sa aj napriek tomu, že nemala službu, v nemocnici zastavila. Jej kolega ju totiž poprosil o pomoc pri prevoze jednej pacientky, ktorý mal byť vo všetkej diskrétnosti, keďže sa jednalo o delikátnu osobu miestnej smotánky. Nathan jej však nepovedal žiadne detaily a Nicole nemala odkiaľ vedieť, že neznámou pacientkou má byť práve zmiznutá Dawn Houghtová. Až na mieste ju informoval, že v skutočnosti nejde o prevoz a chce pacientku uniesť. Nicole z toho chcela okamžite vycúvať, ale Nathan sa jej začal vyhrážať. Nemala na výber a napokon súhlasila. Jej úloha bola jednoduchá. Mala počkať na parkovisku pred nemocnicou v požičanom aute, a neskôr pani Houghtovú zaviezť na dohodnuté miesto – opustené skladisko za mestom. Nathan tam za nimi prišiel asi o polhodinu neskôr, pretože ešte musel niečo zariadiť, a vtedy ich videla naposledy. Hale jej nepovedal, čo zamýšľa a ani kam sa s Dawn chystá. Nicole sa ich pokúšala zastaviť, nechcela ich nechať odísť, ale Nathan sa správal ako šialený a bála sa, že jej ublíži. Rovnako sa bála i o pani Houghtovú, ale bola bezmocná a proti jej únoscovi nemala najmenšiu šancu. Predtým detektívovi klamala, pretože doktor Hale sa jej vyhrážal zavraždením jej snúbenca i nej samotnej. Týmto spôsobom ich chcela chrániť, ale bola to hlúposť. Teraz to už, samozrejme, vedela…
Obrázok
Nikki si v hlave prehrávala posledný výsluch a snažila sa zachovať si pokoj. Nerozumela tomu, prečo ju znova predvolali. Všetko im predsa už povedala. Keď došli do miestnosti, detektív ukázal na kovovú stoličku, kam sa posadila a zhlboka sa nadýchla. Snažila sa byť pokojná, ale bolo to neskutočne ťažké. Hlavne teraz, v takejto situácii. Vďaka Ianovmu dokonalému plánu sa všetko ešte viac zamotalo.
Neznášala klamstvá, no teraz v nich bola zahrabaná až po uši. Nevedela, čo má čakať, robiť. Bála sa. Len vďaka tomu, že niekomu pomohla, mohla prísť o celú svoju kariéru, na ktorej tak tvrdo pracovala. Ona je predsa nevinná!
Poobzerala sa po miestnosti, ktorú pred istým časom poznala len z televíznej obrazovky. Stôl, dve stoličky, prístroj, ktorý mal zaznamenať celé dnešné vypočúvanie a... Počkať, to je detektor lži?! Nikki len sťažka preglgla a z dnešného dňa začínala mať čoraz horší pocit. V rohu tejto pustej a nevýraznej miestnosti si tiež všimla kameru, a samozrejme tam nechýbalo ani obrovské zrkadlo, ktoré zaberalo väčšinu steny priamo oproti nej. Je za ním niekto? Kto sa na ňu teraz díva? Uvidí ešte niekedy denné svetlo? Och, ako rada by teraz bola herečkou a celá táto scéna bola len vymysleným príbehom akejsi fiktívnej postavy. Prečo má Hill potrebu overiť si jej výpoveď na detektore? Nebola dosť presvedčivá? Vedel, že celá tá historka bola len výmysel? Povedala nechtiac niečo, čo nemala? Och, čo sa to deje…
„Tak môžeme začať. Dáte si niečo? Pohár vody alebo… ?“ Hlas detektíva Hilla vytrhol Nikki zo zamyslenia a tmavovláska len rýchlo pokrútila hlavou.
„Nie, ďakujem.“
„Nie je za čo. Takže, slečna Rowseová. Nicole… smiem vás tak volať?“
„Nie,“ odvetila sebavedome. Samuel sa sám pre seba zasmial a premeral si ju modrými očami. Na obyčajnej stoličke pri prázdnej stene pôsobila veľmi útlo a bezbranne. Jej pohotová odpoveď ho síce prekvapila, ale ani na moment sa nenechal vyviesť z miery a pokračoval.
Obrázok
„Tak teda prepáčte, slečna Rowseová. Ako ste si iste všimli, dnes pri vašej výpovedi budeme používať tento prístroj – polygraf. Alebo jednoducho povedané - detektor lži. Dúfam, že s tým nemáte žiadny problém. Či sa mýlim?“ Nikki sa zhlboka nadýchla, ale na tvári sa jej objavil náznak úsmevu.
„Ale nie, to je v poriadku“
„Skvelé. A navyše ste už pochopili celý princíp. Počas polygrafického vyšetrenia vám totiž budem klásť sériu otázok, na ktoré mi budete musieť odpovedať formou áno – nie. Samozrejme, pravdivo.“ Nicole prikývla a neskôr už len ticho sledovala detektíva, ktorý všetko behom niekoľkých minút nastavil. Samuelova prehnaná sebadôvera ju rozčuľovala. Jeho presvedčenie, že má vždy pravdu sa okolo neho šírilo ako hmla. Prečo jej nemôže dať pokoj? Teraz sa už určite prezradí a všetko bude v háji…

Prešlo už vyše hodiny a detektív Hill stále neprestával so svojimi otázkami. Boli naozaj rôznorodé – od tých najjednoduchších ako meno či dátum narodenia, až po tie zložitejšie a oveľa viac dôležité. Také, pri ktorých Nikki nemala inú možnosť, len povedať pravdu. Prístroj by ju aj tak jednoducho prezradil…
Obrázok
„Chcete mi tvrdiť, že pri poslednej výpovedi ste klamali?“, opýtal sa odrazu Samuel so zrakom upretým priamo na ňu a na tvári mu svietil jemný úsmev. Nikki nervózne podupkávala nohou a najradšej by zo seba ten prístroj okamžite strhla. Cítila sa hrozne. Čo ak teraz kvôli tomu skončí vo väzení?! „Slečna Rowseová, odpovedzte. Ale teraz už pravdivo.“ Nicole k nemu zdvihla hnedý pohľad a zhlboka sa nadýchla. V tej chvíli to vzdala. Nemala inú možnosť. Musela mu povedať pravdu. Aj keby to nespravila, jej mlčanie ju už dávno prezradilo a Hill si bol istý, že predtým klamala. Teraz ju s veselým úsmevom na tvári môže poslať rovno za mreže. Jupí!
„Áno”, odvetila napokon tichým, monotónnym hlasom a do očí sa jej tisli slzy. Samuel iba prikývol, veď to predsa už vedel. Vstal zo stoličky a obrátil sa smerom k zrkadlu, ktoré mu bolo dovtedy za chrbtom. Nikki ihneď napadlo, že za ním niekto stojí, a týmto spôsobom dáva detektív signál, že podozrivá konečne povedala pravdu a on má prípad čochvíľa vyriešený. Ale mýlila sa. Vyšetrovateľ Hill sa k nej zrazu prudko obrátil a s rukami opretými o stôl sa k nej dôverne sklonil.
Obrázok
„Tak, slečna Rowseová, poviem vám to takto. Viem že ste v tom nevinne. Verím vám a chcem vám pomôcť. Teraz sme tu len my dvaja. Kamera”, ukázal hore do tmavého rohu na prístroj, na ktorom naozaj neblikalo červené svetielko, “je vypnutá a za tým zrkadlom nikto nie je. Vedel som, že klamete, a nejakým spôsobom som to z vás musel dostať. Preto tento neprofesionálny prístup. Takže ešte raz a naposledy sa vás opýtam, čo sa v ten večer stalo. Pomôžem vám sa z tejto situácie dostať, lenže vy musíte spolupracovať a povedať mi pravdu. Ste rozumná žena a iste viete, že svojou predošlou výpoveďou ste len skomplikovali vyšetrovanie. Dawn Houghtová môže byť v tejto chvíli už dávno mŕtva,“ dodal akoby mimochodom a Nikki prešiel po chrbte mráz. Keby to bola pravda, ona by bola na vine, lebo klamala. Lenže Nathan by jej určite neublížil… Alebo áno? Bože! Nevedela, čo si má myslieť. O čo tomu mužovi teraz ide? Naozaj jej chce pomôcť? Ako? Toto je smiešne… „Viem, že mi teraz neveríte ani slovo, ale naozaj nechcem odsúdiť nevinnú osobu. Doktor Nathan Hale je ten, ktorého hľadám, on je zodpovedný za únos pani Houghtovej. A verte mi, aj ho nájdem. Lenže vy mi s tým musíte pomôcť.“
„Ale ja naozaj neviem, kde by mohli byť… “, ozvala sa zúfalo Nikki, ktorá nevedela, čo má robiť. “V tom som neklamala, nepovedal mi, kam chce s ňou ísť…”
Obrázok
„V prvom rade mi povedzte ako to v ten večer naozaj bolo… “, stopol ju Samuel pokojne. Zadíval sa jej priamo do očí a nespúšťal z nej zrak, až kým neprikývla. “Fajn. Počúvam a vy máte času, koľko len chcete. Všetko si premyslite, nevynechajte ani jeden detail.” A Nikki začala rozprávať. Bolo po všetkom. Šance boli rovnaké. Buď jej teraz pomôže alebo sa dostane do ešte väčších problémov…
Ninna
Ninna
 
Príspevky: 22
Registrovaný: Ned Júl 31, 2016 6:10 pm

Re: Cruel Intentions

Poslaťod Ninna » Uto Nov 06, 2018 12:38 pm

Obrázok

8. kapitola - IN MY SECRET LIFE 2. časť
Krásna poézia a slová lásky od Tatea boli pre Cami jedinou útechou v tomto neznesiteľnom väzení, v ktorom doslova prežívala ako chodiaca mátoha. Taktiež jeho sľub, že sa po ňu vráti - musel sa vrátiť a dostať ju odtiaľto. Čakala ho, ale dni, ktoré ďalej pomaly plynuli, sa zliali do týždňov a nič sa nedialo. Ani jedna správa, ani náznak…
Harper si ju vyhľadala hneď na druhý deň, prudko ju schmatla za rameno a vtlačila do prázdnej miestnosti.
Obrázok
“Kde si bola?!”, zrevala na ňu namosúrene, načo sa Camille tiež naštvala.
“Na ceste, no zastavil ma James! Mohli ste rátať aj s prípadnými komplikáciami a dať mi nejaký čas navyše!”, zvolala a vytrhla sa jej zo zovretia. “Teraz tu kvôli vám skysnem naveky!”
“Kvôli mne? Kvôli mne?!” Harper sa protivne zasmiala. “Nie, moja zlatá. Poďakovať môžeš jedine svojej neschopnosti a debilnosti tvojho frajera! Keby nespanikáril, neušiel a všetko nepokazil, mohli ste byť už preč a spolu. Ale čo som mohla čakať od takého psychopata…”
“A čudujete sa mu?! Veď ste sa mu vyhrážali zabitím, ak neprídem!”
“Mala som to urobiť hneď a bol by pokoj”, skonštatovala chladne. “James je preto strašne naštvaný, no našťastie nevie, že s tým mám niečo spoločné. Nech to tak aj ostane, jasné?!” Harper sa ku Cami naklonila, chytila ju za bradu a bolestivo jej zaryla svoje pestované pazúry do pokožky. “Inak vieš, čo ťa čaká a neminie, ty stelesnenie problémov”, zasyčala s odporom a na vysokých podpätkoch vyplávala z miestnosti…
Cami ju zo srdca nenávidela, rovnako ako Jamesa, čiže ich vnútroštátne boje jej boli ukradnuté. Najradšej by bola, keby sa tí dvaja zožrali navzájom a bol by svätý pokoj. A čo bolo najhoršie, Cami postupne začala nenávidieť aj seba, pretože prepásla príležitosť odtiaľto odísť. Bolo jasné, že ďalšiu už len tak ľahko nedostane a tak ostávala jedine nádej, ktorú jej dal Tate. Avšak po takom dlhom čase aj tá bledla a ona začala mať obavy, či sa mu tam vonku niečo nestalo, alebo… alebo na ňu jednoducho zabudol. A táto predstava Camille bolela najviac.
Obrázok
James sa však k nej začal správať príjemnejšie, aspoň sa o to snažil, no stále si všetky tajomstvá nechával pre seba. A ani jej nič neukázal, ako tvrdil predtým. Stále niekde lietal za svojimi kšeftami a skoro nikdy v inštitúte nebol…
Zajtra mal byť Halloween a s ním aj maškarný ples, ktorý sa každoročne v organizácii konal. Už túto sobotu. Camille sa však netešila, hoci tento deň mala odjakživa rada. S Tateom si vždy vymysleli bláznivé kostýmy, ktoré boli také dokonalé, že ich nikto nespoznal a šli na nejakú super párty, kde sa skvele zabavili. Tu to bude zasa len snobská spoločnosť plná drahých rób, masiek, jedla a pitia, škrobenej konverzácie a trápnej hudby, kde sa budú všetci navzájom potľapkávať po pleci, akí sú úžasne dokonalí, rovnako ako ich drahocenná, prehnitá inštitúcia.

Nikki kráčala pešo po ulici. Z policajnej stanice si ani nevzala taxík, potrebovala sa prejsť, hoci to bola poriadna diaľka. Dnes nemala službu, začína až zajtra ráno, potom idú s Ianom na Halloweensku párty, čo sa koná v škole, kde pracuje. Nechcelo sa jej tam ísť, nechcelo sa jej ísť nikam. Hoci ju detektív Hill ubezpečil, že všetko bude v poriadku a bol maximálne spokojný s jej tentoraz pravdivou výpoveďou, necítila úľavu. Aj keď jej sľúbil, že sa postará o jej bezpečnosť, čo sa týka Patricka Houghta a jeho šialených výbuchov. Obávala sa jeho príchodu a obťažovaniu vo vlastnom dome. Pred očami sa jej zjavil obraz Dawn, aká bola zničená a ustráchaná z jej manžela. Tiež Nathana, ktorého… ktorého zradila. No nemohla inak. Keď do vyšetrovania vstúpila FBI a vytrvalý detektív Hill, ani Nathanove dokonalé plány nepomohli. A Nikki už nevedela, komu má veriť, no Samuel v nej akýmsi spôsobom vzbudzoval dôveru…
Obrázok
Nikki z úvah vyrušili deti, ktoré s výskotom dokončovali halloweensku výzdobu pred domom. Veľká kostra obalená v pavučine, striga na metle a plno oranžových tekvíc s hrôzostrašnými vyrezanými tvárami, pavúky…
Už bola skoro doma, ani si to neuvedomila. Prešla okolo Zoeinho domu a už odomykala vchodové dvere. Bola hrozne vyčerpaná. Ani sa nenajedla a zamierila si to rovno do spálne. V kúpeľni si ešte dala tabletku na spanie. Bez nej už pár dní nevedela zaspať. Oblečená si potom ľahla do postele, kde čakala, kedy liek začne účinkovať a odnesie ju z reality do ríše snov…

Nikki sa zobudila, až keď na mestečko padal súmrak. Nemala však pocit, že si nejako oddýchla. Ešte hore v spálni sa prezliekla do domáceho a zišla dole do kuchyne, kde si chcela prichystať čaj. Cez veľké okno zahliadla Iana, ktorý sa venoval svojim tujám a tiež halloweenskej výzdobe ich domu. Pri pohľade na svojho snúbenca v Nikki zovrela krv. On za všetko mohol! Keby nespanikáril a nevytrepal sa rovno za Hillom… možno… možno by sa to dalo ešte ako tak ukočírovať. No dnes, dnes bol koniec všetkým klamstvám a ona udala Nathana a vlastne aj seba ako spolupáchateľku. Nechala rýchlovarnú kanvicu tak a namosúrene vyšla von za Ianom.
“Ahoj, láska”, pozdravil ju s úsmevom a postavil sa od stromčekov. “Vyspala si sa dobre? Nechcel som ťa budiť a… obleč sa, veď je už zima a ty máš na sebe len pulóver…”
“To ty sa obleč!”, vyletela na neho Nikki pri pohľade na jeho krátke tričko.
“Ja predsa pracujem”, zasmial sa Ian. “Preto ťa ani neobjímam, som spotený ako…”
“Vieš čo? Je mi to jedno!”
Obrázok
“Nikki, čo sa deje?” Ian konečne zbystril pozornosť. Áno, všimol si, že jeho snúbenica je posledné dni uzavretá do seba a neurotická, ale chcel jej dať čas spamätať sa. Myslel si, že je to len dôsledok nepríjemných udalostí, ktorými si prešli. Nikki sa však bez slova otočila a zmizla opäť v dome. Ian si povzdychol, odhodil lopatu aj rukavice a pobral sa za ňou. Našiel ju v spálni, sedela schúlená pod oknom v kresle. “Zlatko, čo sa deje?”, zopakoval otázku.
“Dnes som mala vypočúvanie”, odvetila bezvýrazne. “Všetko som mu povedala. Celú pravdu.” Ian na mieste zamrzol. Nerozumel. Aké vypočúvanie?! Veď celá tá záležitosť s políciou a FBI bola predsa za nimi. Sám sa o to postaral. Očistil Nikki a udal Nathana. Čo tam potom, že klamal? Nechcel nič iné, len aby sa ich pekný život a vzťah vrátil do starých koľají. Chcel tak veľa?! Veď ona je naozaj nevinná!
“Nechápem. Po troch týždňoch sa ti len tak ozval?”, povedal napokon a čupol si k nej. “Ako to? A hlavne, prečo si mi o to nepovedala?” Nikki sa od neho však odtiahla.
“Je to tvoja vina. Nevieš dobre klamať, nepremyslel si si svoju výpoveď, jednal si v afekte! Hill v nej našiel medzery a dnes ma zavolal na detektor lži.”
“Kriste! Ten chlap je ako doberman!”, zvolal Ian podráždene, ale potom sa zhlboka nadýchol, aby sa upokojil. Krikom sa nikdy nič nevyrieši. “Takže si sa priznala? Povedala si mu o všetkom? O Dawn, o Houghtovi, o Haleovi, o nás - ako sme ju schovávali pár dní?”
“A čo som mala podľa teba robiť?!”, skríkla Nikki skoro hystericky a vyskočila z kresla.
Obrázok
“Napojil na mňa detektor lži a bolo to. Bodka.” Ian si nervózne prehrabol vlasy.
“Nikki, prosím ťa. Len mi povedz, aký je verdikt?” Nikki si napokon opäť sadla a všetko mu vyrozprávala. Keď skončila, len sa na neho smutne pozrela.
“Aj tak je všetko tvoja vina…”, šepla, prešla do kúpeľne a nechala Iana v spálni…

Týždne na chate utekali ako voda. Nathan za ten čas vymýšľal všelijaké aktivity, aby Dawn nemala pochmúrne myšlienky. Prechádzky, spoločné varenie, ranné behanie, dokonca zo skrinky v obývačke vyhrabal puzzle a spoločenské hry. Večery trávili buď na verande, alebo dnu pri veľkých zásobách horúcej čokolády, knihách, hudbe a filmoch na notebooku. V obývačke stál dokonca aj starý klavír, ktorému sa Dawn potešila. Milovala hrať a spievať, hlavne malým škôlkarom, čo mala v triede a učiť ich nové pesničky. Keď si v jedno daždivé popoludnie na ňom brnkala a pohmkávala si jednu melódiu, Nathan si k nej odrazu prisadol a na jej veľké prekvapenie sa k jej hre pridal. Vysvitlo, že okrem toho, že pekne spieva, je aj celkom dobrým klaviristom. Mali toho veľa spoločného a Dawn si ho veľmi obľúbila. Vďaka Nathanovi sa opäť smiala, čo bolo podstatné a bola mu vďačná za trpezlivosť, starostlivosť a potrebný čas, ktorý jej dával.
Obrázok
Dnes si spravili menšiu túru na blízky kopec. Bol nádherný deň a teraz, po výlete, sedeli pri jazere, ktorého pokojná hladina sa trblietala v lúčoch nesmelého októbrového slnka.
“Som mŕtva. Všetko ma bolí”, skonštatovala Dawn unavene a oprela si hlavu o jeho rameno. Nathan sa zasmial.
“Musíš popracovať na svojej kondičke. Mimochodom”, úkosom na ňu pozrel. “Asi konečne nastal čas, aby som ťa zoznámil so svojím plánom. Čo ty na to?” Dawn prikývla.
“Fajn. Len do toho. Som samé ucho.” Vyzerala už lepšie. Konečne chytila aj nejakú farbu do líc, lepšie spala, jedla a jej chuť do života narastala.
“Takže… ešte nás čaká dlhá cesta, aby všetko klaplo, ako má. A k tomu potrebujem tvoju pomoc. Už dlhší čas som zbieral dôkazy proti Patrickovi. Aj keď pravdou je… ”, na moment sa odmlčal, “… že neviem o všetkých jeho kšeftoch. Nezveroval sa mi, ale čo sa týka tvojho prípadu, tak som zdokumentoval, čo sa len dalo.”
“Ako to myslíš?” Dawn si odhrnula dlhé vlasy z tváre, čo si uvoľnila z vrkoča a pozorne sa mu zahľadela do tmavých očí.
“Potajomky som si nahral naše rozhovory - plány, ktoré s tebou mal, s tvojím majetkom, priznanie, že zabil tvojho otca, odfotil tvoju falošnú zdravotnú dokumentáciu, a tak ďalej. Začína sa to už tým, keď ťa udrel a zavolal mi, lebo si bola v bezvedomí, spomínaš si?” Dawn nepatrne stisla pery. Samozrejme, na ten večer si pamätala ako keby sa to stalo včera. “Prepáč. Viem, že to bolí.” Dawn prikývla, ale potom potriasla hlavou.
“To je v poriadku. Pokračuj.” Nathan sa zhlboka nadýchol.
Obrázok
“Všetko som si uložil a porobil kópie na USB. Niekoľko. Nie som v tom však sám, spolupracujem s jedným investigatívnym reportérom. Toho, keď sa budeš cítiť lepšie, budem kontaktovať, sme dohodnutí. Stretneme sa s ním, aby zaznamenal celú tvoju aj moju výpoveď. Polícii v mestečku sa nedá veriť, Patrick má skoro každého pod palcom a obávam sa, že svojich komplicov má pravdepodobne aj v kruhoch FBI.”
“Počkaj”, zastavila ho Dawn. “Tým však usvedčíš aj seba, nemám pravdu? Sám si sa mi počas cesty priznal, že to ty si sfalšoval otcovu pitevnú správu, pretože ťa Patrick k tomu prinútil. Plus iné veci, čo si musel pre neho urobiť.”
“Nikoho som nemusel zabiť, to je podstatné. A ak pomôžem pri vyšetrovaní a podarí sa nám toho gaunera dostať za mreže, mal by som z toho vyviaznuť len s podmienkou a kauciou. V tom mi pomôžeš ty.” Dawn Nathana počúvala ako v mrákotách. Už len to, že by sa mala vrátiť späť a čeliť Patrickovi ju desila do špiku kostí. “Dawn?” Nathanov jemný hlas ju vytrhol zo zamyslenia.
"Ja? Ale…” Roztriasla sa, len čo na Patricka len pomyslela. V žiadnom prípade by nebola schopná postaviť sa mu zoči-voči…

Na druhý deň bol Halloween a s ním aj párty v škole. Avšak Nikki Ianovi ešte večer dala najavo, že ona nikde nejde, vďaka čomu sa zasa pochytili. Nerozumel, ako ho môže obviňovať z toho, že je to všetko jeho vina. To práve ona ich dostala do tejto šlamastiky a on chcel len pomôcť.
Teraz bol podvečer a Ian sa chystal na tú párty, hoci bez Nikki sa mu veľmi nechcelo. Práve si viazal kravatu, keď mu začal zvoniť mobil. Frank.
“Čo chce, veď sa o chvíľu vidíme”, pomyslel si Ian zamračene a stíšil zvonenie. Potom vykukol zo šatníka na Nikki. Ležala na posteli, v rukách mala knihu, no sklený pohľad upierala bohviekde a on si o ňu robil starosti. Máločo zjedla, schudla, bola ako bez života. Trápila sa. Vtedy sa rozhodol. Nemôže ju nechať doma samu v takomto stave. Aj keď sa s ním nerozpráva, bude tu aspoň s ňou. Odviazal si kravatu a opäť vzal do ruky mobil. Medzitým od Franka pribudli ďalšie tri zmeškané hovory. “Čo do…” Ian vytočil spätný hovor a jeho nadradený a priateľ v jednom sa mu v okamihu ozval.
“Ian, konečne…”
Obrázok
“Kamoš, čo horí?”, zasmial sa, keď začul jeho napätý hlas. “Čo sa deje?”
“Prepáč, že ti to vravím takto cez mobil, ale… máš veľký prúser, Ian. Na párty ani nechoď a ráno nech si v mojej kancelárii o siedmej. Ešte pred vyučovaním.”
“O čom to hovoríš?” Ian nechápal. Čo sa zasa poondialo?!
“Nemôžem o tom rozprávať…”
“Predpokladám, že si mi nemal ani oznamovať, že mám problém, Frak”, prerušil ho Ian. “No tak, povedz mi, o čo ide. Nemôžeš ma teraz nechať v takej neistote.” Na druhej strane linky nastalo na chvíľu ticho.
“Fajn. Ian, neviem čo je na tom pravdy…”, začal Frank po chvíli odmerane a aj Ian si všimol zmenu v jeho hlase. “Pár tvojich študentiek ťa obvinilo zo sexuálneho obťažovania.” Ian ostal ako obarený. Toto snáď nie je pravda! Prečo?! V živote sa žiadnej študentky ani nedotkol, ani nemal nevhodné poznámky… “Ian?”
“Toto je veľmi zlý halloweensky vtip, Frank, doriti!”
“Nie je to žiadny vtip.”
“Ale… ale veď mám nádhernú snúbenicu, s ktorou plánujem svadbu! Prečo by som to mal akože robiť? Toto je vážne nedorozumenie!”, skríkol tak hlasno, až vzbudil Nikkinu pozornosť. Tá vstala z postele a prešla k šatníku, kde jej snúbenec telefonoval. Spýtavo zdvihla obočie, ale on sa jej otočil chrbtom.
“Ale aj vážne obvinenie, Ian. Je mi to ľúto. Ráno o siedmej v mojej kancelárii”, dodal Frank a zložil.
Obrázok

“Keď dostaneš späť svoj majetok, chcem od teba peniaze, aby som mohol začať nový život. Myslím, že je to férové. Helfneme si navzájom.” Po týchto slovách medzi Dawn a Nathanom nastalo ťaživé ticho, ktoré prerušil zasa on. “Neboj sa. Pôjdeme do toho, až keď nadíde správny moment. Najprv sa musíš dať dokopy, ja ti pomôžem pripraviť sa. Čím skôr, tým lepšie. Teraz sme v tom hlavne len my dvaja. Ten bastard dostane, čo si zaslúži. Rovnako aj jeho špinavá, skorumpovaná banda.”
“Ja neviem, Nate. Tvoj plán mi príde veľmi riskantný na to, aby mohol vyjsť, aj keď vidím, že si sa dokonale pripravil. No Patrick je veľmi vplyvný a skoro všade ťahá za nejaké nitky. Navyše, ako si povedal, v mestečku má vo vrecku skoro každého policajta. Ďalej - je právnik, čiže aj súd a sudcov…”
Obrázok
“Aj ty si súčasťou miestnej smotánky, ľudia tvoju rodinu poznajú a majú ťa radi.”
“Možno kedysi. Teraz som pre nich len nezvestný blázon, ktorému sa nedá veriť.”
“Chápem, že sa bojíš, Dawn.” Nathan ju chytil za ruku. Mala ju ľadovú a triasla sa. “No tá reportáž vyvolá škandál, navyše dôkazy ho zničia. Vyjde to. Nemá proti nim žiadnu šancu”, dodal chladne a Dawn ho v tom momente nespoznávala. Bol priam presiaknutý nenávisťou a túžbou po pomste. “Môj kedysi najlepší priateľ sa už dávno zmenil na nočnú moru”, pokračoval monotónnym tónom. “Potreboval som však… prácu kvôli mame aj kvôli…” Nathan sa na moment zasekol, ale potom rýchlo pokračoval. “V minulosti mi Pat veľmi pomohol a preto som musel roky skákať, ako pískal. Dúfal som, že jedného dňa ho to prestane baviť a dá mi pokoj. Ale nie a ja som už viac nemohol takto žiť. Musím sa aspoň pokúsiť dostať Patricka do najhorúcejších pekiel a k tomu potrebujem teba. Ako vieš, už som hľadaný aj ja.”
“Takže…”, ozvala sa Dawn tíško. “Ak som to správne pochopila - ja som len prostriedok, aby si dostal svoj nový život s čistým štítom? Proste dostaneš bohatú ženskú z psychiatrie, lebo sa ti to hodí a pretože vieš, že ti ho bude vedieť zabezpečiť?”
Obrázok
“Ale, Dawn, nerob unáhlené závery. Nie je to tak, ako to vyzerá. Navyše, ešte ti toho musím veľa povedať a vysvetliť…”, bránil sa Nathan, avšak ona pokrútila hlavou.
“Som pre teba iba balíkom peňazí a niekto, kto potvrdí tvoje dôkazy a výpoveď? Vedela som, že si mi nepomohol len tak, ale toto… ja… ja… Myslela som, že si iný.” Dawn sklamane vstala, nemohla ho viac počúvať. Snažila sa neplakať, ale slzy sa jej už kotúľali po lícach. Opäť sa ukázalo, aká je hlúpa. A naivná. A možno… možno niečo k Nathanovi začala cítiť a… Nie, nie, nie! Dawn rázne zavrhla tieto myšlienky, zvrtla sa a vybehla hore k chate. No keď vyšla na cestu, stuhla od šoku. Bolo tam zaparkované auto. Pri ňom stála staršia blondína, ktorá nervózne fajčila cigaretu. Dawn nenápadne, no vystrašene pozrela za seba, ale Nathana nevidela. Kto to môže byť?! Čo keď ju spozná?! Určite musela vyzerať čudne, keď tam len tak na kraji lesa zamrzla na mieste. Opakom ruky si rýchlo utrela slzy a čo najpokojnejšie podišla k žene. Vtom sa spoza auta vyrútil malý chlapček v strašidelnom kostýme, mohol mať tak okolo osem, deväť rokov a potkol sa na kameni.
“Vááááu, ty si krásna!”, zvolal akoby nič, keď ho Dawn zachytila, aby nespadol a on na ňu vyvalil veľké modré oči.
Obrázok
“Vááááu, ďakujem! A ty si ma teda poriadne vyľakal”, odvetila ešte lapajúc po dychu a pustila ho, načo sa chlapec pobavene uškrnul.
“Super! Inak, takto som si vždy predstavoval Zlatovlásku z rozprávky. Dnes je Halloween, môžeš sa za ňu prezliecť”, dodal a kým ešte stihol niečo povedať, neznáma blondína ho s úsmevom chytila za rameno.
“Evan”, napomenula ho jemne, pričom pozrela na Dawn. “Prepáčte, niekedy je príliš roztopašný.”
“To nevadí. Chlapci v jeho veku sú živé striebra”, zasmiala sa. “Mimochodom, som Hannah. Stratili ste sa alebo…? Môžem vám s niečím pomôcť?” Po jej slovách žene náhle zmizol úsmev z tváre a nahradil ho chlad.

Bola sobota a doma bolo ticho. Peter sa jej posledný týždeň neozval, čo Zoe mrzelo, ale musela pokračovať vo svojom pátraní. Zaopatrila Molly a z chladničky si vybrala zbytok včerajšej pizze a kolu. Zo zoznamu áut jej chýbali informácie o Elijahovi Mikaelsonovi, ktorý patril k miestnej smotánke a vlastnil niekoľko podnikov v meste a zástupcovi šerifa. Tu dúfala, že by sa mohla niečo o ňom dozvedieť od Petra. Stále nenabrala odvahu, aby svoje pátranie nezamerala aj na Roberta Mortina, ktorého od stretnutia v parku zahliadla len raz, keď v noci sledovala organizáciu S-CORP…
Zoe dojedla, vstala a odniesla riady do výlevky. Potom pozrela na hodiny. Bol najvyšší čas sa vychystať. Cez týždeň bol Halloween a dnes sa mala v jednom klube, ktorý vlastnil práve Elijah konať halloweenska párty, na ktorú Zoe plánovala ísť. Prišlo jej to viac ako vhod - mohla tam ísť v maske a s pocitom, že ju naozaj nikto nepozná.
Obrázok
“Je čas hodiť sa do gala”, prihovorila sa Molly a pritom ešte skontrolovala mobil. Žiadne správy či zmeškané hovory. Zoe sa zamračila a so sučkou za pätami vybehla hore po schodoch. V izbe zo šatníka vybrala čierne flitrované šaty v štýle dvadsiatych rokov so strapcami a hodvábnu štólu cez plecia. Zo zásuvky si nachystala silonky a zo spodnej časti skrine strieborné lodičky. Všetko si pekne poukladala na posteľ a osprchovala sa. Potom si na červené vlasy dala tmavú parochňu, ktorú upravila do elegantného uzla. Účes ozdobila čelenkou so strieborným perom na boku a zručne sa nalíčila. Keď urobila posledný ťah sýtočerveným rúžom, žmurkla na seba do zrkadla. S výsledkom bola veľmi spokojná a Molly akoby súhlasne zaštekala. Zoe prešla späť do spálne, obliekla sa a na šaty si ešte dala čierny kožuch. Ako poslednú vec si z toaletného stolíka vzala kabelku a škrabošku ozdobenú kamienkami, ktorú si zatiaľ dala do vrecka a obutá zišla dolu schodmi. Bola pripravená.

Diskotéka praskala vo švíkoch, hudba z revala z reproduktorov, no ani z ďaleko to nebol lacný podnik. Práve naopak. Luxus z neho priam sálal z každej strany. Či z mahagónových stolov, pohodlných zamatových pohoviek a kresiel, alebo dokonalej výzdoby. Zoe si už v aute nasadila škrabošku a teraz sa cez parket predierala tancujúcimi k baru. Na jednej strane bola rada, aspoň sa stratila v dave, na druhej strane začínala mať obavy, či tu vôbec niekoho spozná. Dúfala, že aspoň sám Elijah Mikaelson nebude v maske, alebo bude mať len škrabošku na tvári ako ona. Vedela, ako vyzerá, nájsť jeho fotku na internete bola brnkačka. Zoe sa napokon dostala k baru, kde si sadla a preložila nohu cez nohu.
“Martini, prosím”, usmiala sa na barmana, ktorý mal na sivej vestičke menovku Simon. Ten sa pousmial, prikývol a pustil sa do prípravy drinku. Samozrejme, tej najlepšej kvality. Kým Zoe čakala, nenápadne sa pootočila do miestnosti a sledovala masu ľudí. Po chvíli si všimla vysokého muža v spoločnosti neznámej tmavovlásky, ktorí si prisadli skoro vedľa nej. Áno… tá chôdza, široké plecia, sebavedomé držanie tela a aj hlas, ktorý napriek hlasnej hudbe započula… Hoci ho Zoe videla iba raz, bola si istá, že je to sám detektív FBI Samuel Hill, hoci mal na tvári tiež škrabošku. Inak mal oblečený dobre padnúci oblek ako obvykle. Jeho partnerku nepoznala, ale nevenovala im pozornosť. Keď barman Zoe konečne naservíroval drink, pomaly si odpila a ďalej jastrila po okolí. Po asi polhodine, kedy už stihla vypiť Martini, si povedala, že takto to nepôjde. Musí sa zamiešať do spoločnosti a nenápadne sa poobzerať všade, kde to bude možné.
Obrázok
Zoe zaplatila, vstala a pomalým, ležérnym krokom sa pustila okolo parketu, popritom si všímala, kto sedí pri stoloch. Napokon sklamaná prešla okolo šatní smerom k toaletám. Nikde sa nedalo len tak prekĺznuť, všetky privátne salóniky strážili gorily. Ako kráčala smerom na dámske, odrazu započula nahnevané hlasy. Hádka. Zoe zastala, pretože tie hlasy poznala. Nenápadne vykukla spoza rohu a… áno, bola to Nina v kostýme čiernej labute, na ktorú hučal sám pán Hought. Bez masky.
“Nina, musí existovať miesto, kam sa tvoj brat zašil!”
“Ja fakt neviem!”, bránila sa tmavovláska a slzy mala na krajíčku. Zoe sa zamračila a napadlo ju, či jej nemá ísť na pomoc. Brat? Nina nikdy brata nespomínala, ale na druhej strane, nikdy sa tak nezblížili, aby sa jej zverovala. “Vyše desať rokov som ho nevidela, nič o ňom neviem! Od toho incidentu sa s ním nebavím, vtedy pre mňa zomrel! Ani nevedel, že som v meste!”
“Zamysli sa, fakt je to dôležité”, zavrčal Patrick. “Musím zistiť, kde sa ten bastard ukrýva aj s mojou ženou. Takže zapoj ten poondiaty mozog, ak nejaký máš a… “
Obrázok
Vtom sa za Zoe ozval smiech a klopkanie podpätkov. Okolo nej prešli dve chichotajúce sa mladé ženy v náladičke. Zamierili si to na toalety a keď Zoe opäť vyzrela spoza rohu, Nina s Patrickom už boli preč. Nerozumela rozhovoru, čo práve počula. Akože Ninin brat ušiel s Patrickovou manželkou? Vari bol on ten doktor? Nevedela… Stratená v myšlienkach sa pomaly vrátila na párty a pri vchode konečne uvidela toho, na koho si chcela posvietiť. Srdečne sa usmieval a s niekým si podával ruku. Elijah Mikaelson.

Patrick zaparkoval svoj drahý mercedes za na pohľad obyčajný dom neďaleko mesta. Nebol ani veľký, ani ničím nápadný, dokonca ani jeho. Avšak veľmi dobre slúžil na ich stretnutia, ktoré si v žiadnom prípade nemohol dohodnúť v práci či doma.
Obrázok
Vypol motor, oprel sa dozadu a unavene privrel oči. Celá táto debilná situácia ho vyčerpávala. Ešte aj jeho milenka ho včera poslala do hája. Krava. No jemu to bolo jedno, nájde si predsa ďalšiu… V jeho advokátskej kancelárii sa tiež všetko kazilo. Vďaka kauze s Dawn strácal klientov. Vraj má toho teraz veľa a nesústredil by sa plne na ich prípady - argumentovali a jeho išlo roztrhnúť od zúrivosti. No a Nathan… toho, keby mohol, vlastnoručne zaškrtí. Jeho zrada bola asi najväčšia podpásovka, akú kedy zažil. Boli priateľmi dlhé roky a keď sa dostal do basy, vysekal ho z nej. Vďaka nemu mohol doštudovať medicínu s čistým štítom a nájsť si skvelý džob. Jediné, čo Patrick po tom smradovi chcel bolo, aby mu vypomáhal s malými službičkami. Nič zložité, hoci áno - často mimo zákona, no bol stopercentne chránený. Nič by sa mu nestalo. On sám by sa o neho postaral, aj keď jedno musel Nathanovi uznať - vždy bol dokonale dôsledný. Navyše, za jeho prácu mu vždy štedro zaplatil. Tak prečo to urobil? Zradil ho ako podlá krysa? Ešte aj zdrhol s jeho zlatou baňou?! Kde sa zašil? To, čo Patrick na svojom najlepšom kamarátovi najviac obdivoval - jeho dôkladnosť, sa obrátilo proti nemu a neskutočne ho to štvalo, frustrovalo. O čo mu, doriti, ide?!
Patrick si nahnevane pretrel tvár a vyšiel z auta. Bol najvyšší čas, už aj tak meškal. Všade bola tma ako vreci, jedine v izbe na poschodí sa slabo svietilo. Už bol tam. Vybehol po schodoch, vchodové dvere boli ako vždy odomknuté. Vyšiel na poschodie, kde ho už čakal štedro naliaty pohár kvalitnej whisky.
“Och, vďakabohu za dobrý chlast”, povedal, keď vošiel do priestrannej miestnosti. Bolo tam príjemne teplo a zvalil sa do luxusného koženého kresla.
“Kde si toľko trčal?” Jeho spoločník sa odvrátil od krbu a pozrel na neho s miernou výčitkou. “Mal by si so sebou niečo robiť. Vyzeráš hrozne”, dodal pri pohľade na Patrickovu strhanú tvár.
Obrázok
“Už sa opakuješ”, odbil ho ten znechutene.
“Ako myslíš. No krásne na tebe vidno, ako ťa tvoji démoni a následky činov dobiehajú.”
“Choď doriti”, zavrčal Patrick a nahol sa, aby si nalial druhý pohárik. “Práve ty mi budeš kázať.”
“Spomaľ”, napomenul ho jeho komplic, keď si sadol do kresla oproti nemu. “Ešte chvíľu si udrž čistú hlavu. Dostal si z nej niečo?”
“Len veľké hovno. Predsa s ním nebola v kontakte vyše desať rokov, ale…” Patrick si odfrkol a skrivil pery. “Nahnal som jej na tej halloweenskej párty pekný strach. Musí si na niečo spomenúť a som si istý, že si dá tú námahu. Možno nejakú poznámku od matky, aj to nám môže pomôcť a chytíme sa toho. Je predsa Haleova sestra a tiež ho nenávidí zato, že zabil jej milovaného tatinka. Čo na tom, že to bol ožran a zmrd, čo mlátil jej matku aj brata. Hlupaňa… No, to je jedno. Podstatné je, že o dva dni sa s ňou mám opäť stretnúť a nech ju chránia všetci svätí, ak na nič nepríde”, dodal nahnevane. “Musím ich nájsť. Dawn síce prišla o naše decko, no nemám problém jej spraviť ďalšie. Aspoň v posteli bola dobrá, keď už v ničom inom. No a po pôrode sa jej nadobro zbavím. Len tak ľahko ju nepustím, kým jej pachy nebudú moje. To teda nie.” Jeho spoločník ho počas jeho výlevu len ticho sledoval.
“Hlavne sa daj dokopy, Patrick”, skonštatoval pokojne, keď ten konečne zmĺkol a opäť si doprial poriadny dúšok z pohára. “Chápem, že to máš ťažké, no ani Hale nie je dokonalý. Musel niekde spraviť chybu.”
“Musel, nemusel… Vždy bol až nechutne dokonalý. Aj preto som bol rád, že pre mňa pracuje. Mohol som sa na neho stopercentne spoľahnúť, za tie roky ma ani raz nesklamal…”
“Prestaň sa už konečne ľutovať! Takto nič nevyriešiš. Áno, možno bol úžasný, no faktom je, že ťa parádne osral! A podľa mňa s podrazmi neskončil, takže na tvojom mieste by som si dával sakramentský pozor. To nie je ako s Williamom… toho si sa zbavil raz dva a ututlali sme to. Nikto sa o toho ožrana nezaujímal. Avšak teraz máme dočinenia s inteligentným mužom, ktorý veľmi dobre vie, čo robí a môže ti ešte poriadne zavariť. Vie toho o tebe dosť. Čiže ho musíme nájsť skôr, ako si on nájde teba.”
Obrázok
“Neznášam tie tvoje psychologicky-metaforické kecy”, zašomral Patrick, no prikývol. “Ale máš pravdu ako vždy, hoci som Nathanovi nehovoril všetko. Našťastie”, dodal s očividnou úľavou.
“No v prípade tvojej ženy figuroval na hlavnom mieste. Nezabúdaj, o ňom vie všetko.”
“Viem. Preto z Niny musím niečo dostať. Aj dostanem, to si píš. A potom…”
“A potom budeme riešiť, keď to bude aktuálne. Ak ti niečo naozaj povie”, skonštatoval jeho komplic a štrngol si s ním. “Na druhej strane - nepochybujem, že nakoniec dostaneme čo chceme. Ako vždy. Ty Halea a svoju ženušku na zlatom podnose a ja tiež. Už sa mi to začína pekne rysovať. To bude ešte zábava”, uškrnul sa spokojne.
“Teším sa s tebou”, skonštatoval Patrick sucho. Nemal teraz náladu počúvať o zvrhlých hrách, ktoré mal jeho priateľ tak rád. “No len aby si mal pravdu. Chcel by som mať tvoj optimizmus, no v poslednom čase sa toho poondialo viac než dosť.”
“Ale mám. Vždy ju mám”, odvetil muž sebaisto a obom im dolial zlatistej whisky.

OTÁZKY KU KAPITOLE:
1. Ako sa vám páčila nová kapitola? Čo vás prekvapilo, pobavilo, alebo naopak, čo vám veľmi do deja nesadlo?
2. Ako sa vyvinie vzťah Dawn a Nathana? Kto bola podľa vás neznáma žena s chlapcom, čo sa objavili pred chatou?
3. Čo poviete na Nathanov plán? Bola Dawnina sklamaná reakcia adekvátna?
4. Zistí Zoe niečo na párty alebo od samotného Elijaha? Bude nejako reagovať na Patrickov a Ninin dialóg, ktorý začula?
5. Naozaj má Peter Zoe rád, alebo sa len chcel dostať do jej domu, aby ho mohol prehľadať? Prečo sa jej po ich spoločnej noci už neozval?
6. Čo podľa vás stalo s Tateom? Príde si po Cami, ako sľúbil, alebo je už niekde preč?
7. Ako sa Camille vysporiada s tým, že útek sa nevydaril a ostala aj naďalej trčať v dome? Splní James nakoniec svoje sľuby a konečne jej ukáže, o čo vlastne v inštitúcii ide?
8. Nikki konečne povedala pravdu. Myslíte si, že detektív Hill nakoniec Nikki skutočne pomôže? Prečo ju znova vypočúval a nikto na policajnej stanici o tom nevedel? O čo mu ide?
9. Čo vravíte na Nikkine správanie voči jej snúbencovi? Prežije ich vzťah túto krízu? A čo obvinenie Iana zo sexuálneho obťažovania - budú v škole veriť týmto falošným obvineniam?
10. Kto bol podľa vás ten neznámy, s ktorým sa Patrick stretol v tajnom dome?
11. Oblečte svoju lady podľa situácie, v ktorej sa nachádza.


Odpovede na otázky pridajte, prosím, do 13. novembra (utorok).
Pokračovanie svojho príbehu (max. 4 strany) nám zašlite na drive/facebook vo Word-ovom dokumente do 20. novembra (utorok).
Už sa veľmi tešíme!
Pekný deň,

Elisabeth hard & Ninna
Naposledy upravil Ninna dňa Pia Nov 16, 2018 1:26 pm, celkovo upravené 1
Ninna
Ninna
 
Príspevky: 22
Registrovaný: Ned Júl 31, 2016 6:10 pm

Re: Cruel Intentions

Poslaťod LadyAmalthea » Štv Nov 15, 2018 9:29 pm

1. Ako sa vám páčila nová kapitola? Čo vás prekvapilo, pobavilo, alebo naopak, čo vám veľmi do deja nesadlo?
Celá kapitola bola napísaná super. Všetky zápletky sú zaujímavé.
2. Ako sa vyvinie vzťah Dawn a Nathana? Kto bola podľa vás neznáma žena s chlapcom, čo sa objavili pred chatou?
Teším sa, že medzi Dawn a Nathanom sa začína budovať dôvera, aj keď záver to opäť skomplikoval. Žena s chlapcom bude možno nejaká rodinná známa a prišla s chlapcom práve v tento deň kvôli Halloweenu a sladkostiam. Nevinná návšteva, za ktorou sa ale niečo skrýva.
3. Čo poviete na Nathanov plán? Bola Dawnina sklamaná reakcia adekvátna?
Dawn si o ňom robila asi väčšie ilúzie - že by ju mohol mať rád. Preto ju jeho reakcia sklamala.
4. Zistí Zoe niečo na párty alebo od samotného Elijaha? Bude nejako reagovať na Patrickov a Ninin dialóg, ktorý začula?
Na párty sa to možno ešte viac zamotá. Neviem, či Zoe bude Ninu kontaktovat, keď Ianovo obvinenie sa už rozbehlo a ona rieši svoje pátranie. Nina sa možno bude snažiť pred Patrickom utiecť, lebo sa ho bojí. U Zoe sa stále prehlbuje negatívny názor na Patricka.
5. Naozaj má Peter Zoe rád, alebo sa len chcel dostať do jej domu, aby ho mohol prehľadať? Prečo sa jej po ich spoločnej noci už neozval?
Peter má Zoe rád. Veci, ktoré sa dozvedel, mu nedajú spať a začne o nej zisťovať informácie, preto sa jej ani neozýva.
6. Čo podľa vás stalo s Tateom? Príde si po Cami, ako sľúbil, alebo je už niekde preč?
Tate si určite príde po Cami. Som zvedavá, či je ešte v kontakte aj so Zoe :D
7. Ako sa Camille vysporiada s tým, že útek sa nevydaril a ostala aj naďalej trčať v dome? Splní James nakoniec svoje sľuby a konečne jej ukáže, o čo vlastne v inštitúcii ide?
Cami bude chodiť po dome. Možno počas blížiaceho sa Halloweenu sa niečo zomelie. James by jej konečne mohol niečo viac povedať a neťahať ju stále len za nos.
8. Nikki konečne povedala pravdu. Myslíte si, že detektív Hill nakoniec Nikki skutočne pomôže? Prečo ju znova vypočúval a nikto na policajnej stanici o tom nevedel? O čo mu ide?
S detektívou Hillom to nie je isté, nakoľko Patrick má mať svoje konexie aj v FBI. Uvidíme, na ktorej strane bude stáť.
9. Čo vravíte na Nikkine správanie voči jej snúbencovi? Prežije ich vzťah túto krízu? A čo obvinenie Iana zo sexuálneho obťažovania - budú v škole veriť týmto falošným obvineniam?
Na Nikki sa toho zosypalo veľa. Uvidíme, ako sa vysporiada aj s Ianovým obvinením. Ten sa bude snažiť dokázať svoju nevinu. Frankovi to nemôže mať za zlé, ale musia tieto obvinenia vyšetriť.
10. Kto bol podľa vás ten neznámy, s ktorým sa Patrick stretol v tajnom dome?
Možno to je niekto zo S-Corpu, možno nejaký policajt, alebo vysoko postavená osoba.
11. Oblečte svoju lady podľa situácie, v ktorej sa nachádza.
Lady Amalthea
klub Fenix girls
LadyAmalthea
 
Príspevky: 14
Registrovaný: Pia Júl 28, 2017 7:25 pm

Re: Cruel Intentions

Poslaťod Ninna » Uto Nov 20, 2018 2:28 pm

1. Ako sa vám páčila nová kapitola? Čo vás prekvapilo, pobavilo, alebo naopak, čo vám veľmi do deja nesadlo?
Osobne ma prekvapil Peter v Zoeinom deji, ako ju uspal a potom prekutral skoro celý dom. Na druhej strane ho aj chápem, chce sa o žene, o ktorú má záujem dozvedieť niečo viac a tuší, že Zoe niečo skrýva. Tiež sa mi páčilo, že sa zblížili :)
U Cami u mňa veľmi zabodovali Tateove “básne”, ktoré jej zanechal. Výborný nápad, pre mňa topka tejto kapitoly :)
Nikki mi je ľúto, začína sa to na ňu sypať z každej strany, plus výsluch detektíva Hilla a Ianove obvinenie znova len skomplikovali situáciu. Avšak, mám rada drámu, takže dej tejto postavy sa mi veľmi páči :D

2. Ako sa vyvinie vzťah Dawn a Nathana? Kto bola podľa vás neznáma žena s chlapcom, čo sa objavili pred chatou?
Ich vzťah sa presunul do kamarátskej roviny, Dawn Nathanovi začala konečne dôverovať. Možno ani nemala na výber, je jediným človekom v jej živote, ktorému momentálne má. Naivne si myslela, že mu na nej záleží, avšak vyzerá to tak, že Nathanovi ide len o jej peniaze, zatiaľ čo ona k nemu možno niečo začína cítiť. Dawn je však teraz veľmi krehká. Nečudo, že jej zlomená duša a srdce v ťažkej životnej situácii, v akej sa ocitla, pravdepodobne podvedome túži po niečom dobrom a krásnom a mimovoľne to hľadá u Nathana.
To je prekvapenie :) Ale teším sa vaše tipy, kto by to naozaj mohol byť :)

3. Čo poviete na Nathanov plán? Bola Dawnina sklamaná reakcia adekvátna?
Nathan za vidinu slobody a nového života je ochotný obetovať veľa, možno všetko. Či mu jeho plány vyjdú, alebo nie, to sa určite čoskoro dozvieme a aj to, či mu Dawn bude ochotná pomôcť. Snáď si ho napriek sklamaniu, ktoré momentálne cíti, napokon vypočuje a on jej vysvetlí, čo nestihol a možno sa dozvieme jeho pravý motív konania.
Jej reakcia bola adekvátna. Možno sa aj zahanbila, že si ho začala idealizovať a videla v ňom svojho záchrancu na bielom koni. Hoci v kútiku duše cítila, že z ústavu ju nedostal len pre jej pekné modré oči, no toto nečakala a pre ňu to bol ďalší úder. Sklamaní v jej živote bolo v poslednom čase viac než dosť.

4. Zistí Zoe niečo na párty alebo od samotného Elijaha? Bude nejako reagovať na Patrickov a Ninin dialóg, ktorý začula?
Verím, že Zoe to na párty ešte poriadne prešetrí. Skontaktuje sa a nadviaže rozhovor aj so samotným Elijahom a určite zasa na niečo nové príde. To, čo počula medzi Ninou a Patrickom jej možno bude vŕtať v hlave, už len to, že sa tí dvaja poznajú, ze Nina je sestrou Nathana Halea, ktorý “uniesol” Patrickovu manželku. Samotný Patrick jej už dlho leží v žalúdku, cíti, že u neho nie je všetko s kostolným poriadkom. Som zvedavá, do čoho sa Zoe najbližšie pustí.

5. Naozaj má Peter Zoe rád, alebo sa len chcel dostať do jej domu, aby ho mohol prehľadať? Prečo sa jej po ich spoločnej noci už neozval?
Peter má Zoe rád a záleží mu na nej. Trápi ho, že sa pred ním tak uzatvára a ledva mu dovolí nakuknúť do jej života, tak si ho stráži. Preto chce o žene, o ktorú má záujem zistiť čo sa dá, aj keď aj potajomky. To, že sa Zoe neozval, ma trochu zarazilo, predsa, bolo im spolu dobre a on sa jednoducho len tak odmlčal. No uvidíme, čo napokon za tým bude.

6. Čo podľa vás stalo s Tateom? Príde si po Cami, ako sľúbil, alebo je už niekde preč?
Tate sa skrýva pred políciou všade kde sa dá. U známych aj neznámych a myslím, že spriada plán, ako sa vrátiť po Cami. Som si istá, že sa na ňu nevykašľal. Veľmi ju miluje a určite nechce, aby ostala u Jamesa a v jeho inštitúcii. Možno niečo vymyslí na Halloweensku párty, ktorá sa má v dome konať už túto sobotu. Predsa, tá párty je o kostýmoch a každý sa môže obliecť ako len chce. Podľa mňa, je to pre neho výborná príležitosť, ako prekĺznuť do domu…

7. Ako sa Camille vysporiada s tým, že útek sa nevydaril a ostala aj naďalej trčať v dome? Splní James nakoniec svoje sľuby a konečne jej ukáže, o čo vlastne v inštitúcii ide?
Camille bude nahnevaná, frustrovaná, uzavretá do seba. Bude blúdiť po chodbách domu ako nejaký duch, alebo sa bude zatvárať v izbe. James stále rieši svoj biznis, nemá čas a určite po chvíli zabudne opäť na svoje sľuby. Osobne však dúfam, že sa KONEČNE rozhýbe a dozvieme sa, o čo v jeho inštitúcii ide, čo tam vyrábajú, na čo sa špecializuje, prečo je Cami pre nich taká vzácna a aj niečo bližšie o Abby a jej minulosti.

8. Nikki konečne povedala pravdu. Myslíte si, že detektív Hill nakoniec Nikki skutočne pomôže? Prečo ju znova vypočúval a nikto na policajnej stanici o tom nevedel? O čo mu ide?
Detektív Hill na mňa pôsobí ako veľmi inteligentný človek, ktorý je aj dobrý psychológ a skvelý vo svojom odbore. Tiež mu nechýba empatia, keďže ponúkol Nikki pomoc. Ona je naozaj dobrým človekom. Fakt chcela len pomôcť a on to vie. Aspoň takto to vyzerá navonok. Je však jeho konanie naozaj také nezištné? V tomto príbehu sa naozaj nedá nikomu veriť :D Avšak ja dúfam, že áno, že jeho postava bude jedna z mála tých kladných a Nikki naozaj v jej ťažkej situácii úprimne podá pomocnú ruku.

9. Čo vravíte na Nikkine správanie voči jej snúbencovi? Prežije ich vzťah túto krízu? A čo obvinenie Iana zo sexuálneho obťažovania - budú v škole veriť týmto falošným obvineniam?
Nikki momentálne prechádza ťažkým obdobím a Ian je jej najbližším hromozvodom, keďže je jej snúbenec a žijú spolu. Navyše, je na neho nahnevaná, že sa tak bezhlavo zamontoval do vyšetrovania a Hillovi pri výpovedi aj klamal. Hoci ju tých chcel chrániť. Nikki ho teraz nepriamo, možno aj úmyselne obviňuje zo situácie, v ktorej sa ocitla. Verím, že ich láska je natoľko silná, aby prekonala túto krízu. Avšak… ani to nemusí byť zárukou a pod ťarchou týchto problémov sa môže rozpadnúť aj taký pekný vzťah, aký majú Nikki s Ianom.
Akoby nestačilo, že Nikki je po uši v problémoch, ešte sa k tomu pridalo aj Ianove obvinenie. Uvidíme, ako sa to v škole vyvrbí, ale myslím, že Frank, hoci je Ianov kamarát, si ta túto závažnú a chúlostivú kauzu veľmi dobre posvieti.

10. Kto bol podľa vás ten neznámy, s ktorým sa Patrick stretol v tajnom dome?
Ďalšie prekvapenie ;)

11. Oblečte svoju lady podľa situácie, v ktorej sa nachádza.
Obrázok
Ninna
Ninna
 
Príspevky: 22
Registrovaný: Ned Júl 31, 2016 6:10 pm

Re: Cruel Intentions

Poslaťod elisabeth.hard » Ned Nov 25, 2018 8:56 pm

Ahojte, dievčatá! Tak konečne som si aj ja našla čas na odpovede a dnes Vám ich sem pridávam. :D Tak snáď sa Vám budú páčiť a možno Vás aj trochu inšpirujú. :)

1. Ako sa vám páčila nová kapitola? Čo vás prekvapilo, pobavilo, alebo naopak, čo vám veľmi do deja nesadlo?
Veľmi sa mi páči ako sa rozvinul vzťah medzi Nathanom a Dawn. Tá „nočná“ scéna bola veľmi pekná a som rada, že sa konečne trochu zblížili. Tiež ma potešil príchod malého Evana, bolo to milé. Tate a jeho umelecká stránka ma taktiež veľmi prekvapila a jeho básne sa mi veľmi páčili. V Zoeinom príbehu ma najviac prekvapil Peter a jeho správanie.

2. Ako sa vyvinie vzťah Dawn a Nathana? Kto bola podľa vás neznáma žena s chlapcom, čo sa objavili pred chatou?
Tak naozaj som zvedavá na rozlúštenie tejto zápletky. Myslím si, že napriek všetkému Nathan vzťah nehľadá. Skôr sa chce konečne zbaviť Patricka, hodiť minulosť za hlavu a odísť niekam ďaleko. A ak mám byť úprimná, som jediná ktorej napadlo, že by mohol byť inak orientovaný? :D
No je veľa možností, kto by to mohol byť. Napríklad Nathanova vzdialená rodina alebo vlastníčka tej chaty, kde sa skrývajú. Neviem. Hm, možno nejaký Nathanov bratranec? Syn jeho bratranca?

3. Čo poviete na Nathanov plán? Bola Dawnina sklamaná reakcia adekvátna?
Tak Nathan to má zjavne všetko premyslené a svoj plán teraz nebude nijak meniť. Od začiatku sme vedeli, že Dawn nezachránil len tak bezdôvodne. Dawnina reakcia bola úplne normálna. Má pocit, že v jej živote ju každý chce len využiť a nikto ju nemá skutočne rád. Na jej mieste by sme sa zrejme zachovali podobne.

4. Zistí Zoe niečo na párty alebo od samotného Elijaha? Bude nejako reagovať na Patrickov a Ninin dialóg, ktorý začula?
Tak dúfam, že niečo zistí a na tú párty nešla zbytočne. To, že začula rozhovor medzi Patrickom a Ninou určite využije vo svoj prospech.

5. Naozaj má Peter Zoe rád, alebo sa len chcel dostať do jej domu, aby ho mohol prehľadať? Prečo sa jej po ich spoločnej noci už neozval?
Myslím si, že Peter len chce zistiť, kto v skutočnosti Zoe je, keďže sama mu to nikdy nepovie. Nemá inú možnosť. Ale aj napriek tomu sa mi zdalo toto riešenie trochu príliš a dosť ma tým prekvapil (možno aj trochu sklamal).

6. Čo podľa vás stalo s Tateom? Príde si po Cami, ako sľúbil, alebo je už niekde preč?
Tate sa určite pokúsi svoju lásku zachrániť. Cami má skutočne rád a napriek všetkému, čo sa medzi nimi stalo, dúfa že ona k nemu tiež ešte niečo cíti. Tate nenávidí Jamesa a celú jeho inštitúciu a myslím si, že sa zo všetkých síl bude snažiť odtiaľ Cami dostať.

7. Ako sa Camille vysporiada s tým, že útek sa nevydaril a ostala aj naďalej trčať v dome? Splní James nakoniec svoje sľuby a konečne jej ukáže, o čo vlastne v inštitúcii ide?
Tak samozrejme, že bude nahnevaná. Ale verím tomu, že toto nebol jej posledný pokus o útek. Dúfam, že James svoj sľub konečne splní a my zistíme, o čo tej inštitúcii vlastne ide.

8. Nikki konečne povedala pravdu. Myslíte si, že detektív Hill nakoniec Nikki skutočne pomôže? Prečo ju znova vypočúval a nikto na policajnej stanici o tom nevedel? O čo mu ide?
Tak vyzerá to tak, že jej chce za každú cenu pomôcť. Nikki by sa mala tešiť, ale je to zložitejšie ako sa zdá. Verím, že v ďalšej kapitole sa všetko o konaní detektíva Hilla dozviete .

9. Čo vravíte na Nikkine správanie voči jej snúbencovi? Prežije ich vzťah túto krízu? A čo obvinenie Iana zo sexuálneho obťažovania - budú v škole veriť týmto falošným obvineniam?
Nikki je na Iana nahnevaná. Tým, že klamal polícii ju dostal do ešte väčších problémov. Je to ich prvá veľká kríza a keď sa k tomu pridá aj Ianovo obvinenie, bude to pre ich vzťah veľká skúška.

10. Kto bol podľa vás ten neznámy, s ktorým sa Patrick stretol v tajnom dome?
Och, tešte sa na odhalenie tohto neznámeho pána!
elisabeth.hard
 
Príspevky: 105
Registrovaný: Pon Sep 17, 2012 12:04 pm

Predchádzajúci

Späť na Módna Aréna

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť

cron