Cruel Intentions

Obrázok

Re: Cruel Intentions

Poslaťod Ninna » Pon Aug 28, 2017 11:11 am

1.Ktorá hlavná postava je vám po tomto kole najsympatickejšia a ktorá najmenej?
Najsympatickejšia mi je Nikki. Je milá, ochotná pomôcť a veľmi dobrá a empatická lekárka. Veľmi ľúbi Iana a ja osobne im to veľmi prajem :) Ďalej Connie. Mladé dievča, ktoré sa aj napriek tomu, ako miluje Tatea riadi zdravým rozumom a rozhodla sa od neho odísť, aj keď jej budúcnosť na ulici nevyzerala veľmi ružovo.
Najmenej sympatická mi príde Zoe a tie jej intrigy. Ale áno, na druhej strane chápem, že chce nájsť viníka za smrť milovaného brata a pomstiť sa.

2. Komu viac fandíte Nine alebo Nikki?
Osobne fandím Nikki :)

3. Aký máte názor na vašu momentálnu situáciu?
Dawn sa ocitla vo veľmi komplikovanej a ťažkej situácii. Musel to byť pre ňu veľký šok, že jej krásny a dúhový život sa počas pár chvíľ zmenil na nočnú moru. Umrel jej milovaný otec, potom manžel, ktorého veľmi ľúbila, ju hrozným spôsobom zradil a bez mihnutia oka strčil na psychiatriu. Verím však, že Dawn nie je len rozhýčkané dievčatko, ale že v sebe objaví silu brániť seba a aj jej nenarodené dieťa a nakoniec sa jej podarí dostať sa von :)

4. Myslíte, že Dawn sa dostane z liečebne a donosí dieťa?
Pevne dúfam, že áno, aj keď to, ako do nej pchajú lieky môžu okolnosti naozaj skomplikovať a o dieťa môže prísť. Verím, že Nikki jej situáciu nenechá len tak a bude konfrontovať Nathana, o čo vlastne ide.

5. Čo hovoríte na Hayley a na to, že zachránila Elijaha?
Myslím, že jednala inštinktívne a až potom si uvedomila následky svojho konania. Premrhala si tým však šancu zbaviť sa jedného člena z nenávidenej rodiny.

6. Považujete Connie za spoluvinnú za vraždy? Ak áno aký trest by ste jej dopriali?
Connie určite nepovažujem za Tateovho spoluvinníka. Áno, keby nebolo jej, tak by tých policajtov nezastrelil, ale ona ho neprosila, aby to urobil. Čiže je v tom nevinne a žiadny trest by som jej nedopriala.

7. Myslíte že Zoe by dokázala zabiť Nikki?
Aj keď je Zoe veľká intrigánka, myslím, že Nikki by zabiť nedokázala. Áno, baží po pomste, ale podľa mňa nie je zlý človek schopný vraždy.

8. Aký máte názor na Alexa, Nathana a Elijaha?
Alex sa na začiatku javil ľahkovážny muž, s ktorým sa Kate vôbec nemala v láske. Ale ako sa zdá, prvý dojem klamal a ona ho asi v skutočnosti naozaj nepoznala. Poskytol jej útočisko, keď to najviac potrebovala a na záver sa dokonca ukázalo, že k nej aj niečo cíti.

Nathan žije prácou a buduje si dokonalú kariéru chirurga. Jeho zdanlivo usporiadaný a úspešný život je však len zásterkou. Stále je pod vplyvom Patrickovho vydierania na základe toho, že ho pred rokmi dostal z väzenia a je nútený byť súčasťou jeho nekalostí. Situácia s Dawn ho ale zasiahla, no strach z minulosti bol väčší, aby jej pomohol.

Elijah je najstarším členom rodiny, ktorú Hayley nenávidí. Keďže sa tam ukázal len krátko, nemôžem posúdiť jeho charakter, jedine to, že sa mi zdá tvrdý a neúprosný. No tým, ako Hayley ponúkol pomoc, v sebe skrýva aj nejaký cit a trochu empatie.

9. Myslíte, že Kate nakoniec niekto skutočne ublíži?
Áno, myslím, že ktokoľvek po nej ide, raz dostane príležitosť, ako jej ublížiť.

10. Napíšte krátke pokračovanie, stačí v bodoch a ak pridáte nejakú animáciu z internetu, ktorá sa hodí k vašej postave v príbehu uľahčíte mi tým robotu.
Áno, je to zasa dlhšie, ale jednoducho som sa znova nejako rozpísala :) Nika, viem, že nebudeš mať teraz veľa času, takže pokojne mi aj nechaj celý text a uprav si len to, čo sa tam nehodí a pokračovanie je už v tvojej réžii. Pripájam aj animácie a dúfam, že som ti robotu aspoň trochu uľahčila :) Prajem pekný deň a už sa veľmi teším na ďalšie pokračovanie :)

...
Dawn sa po Patrickovom odchode len nešťastne zosunula popri stene na zem. Bola takmer šialená od strachu o seba a svoje nenarodené dieťa. Napokon jej z toho všetkého naozaj preskočí a dokonale sem zapadne…
Obrázok
Dawn sa v tej chvíli rozhodla, že sa tak nestane a bude bojovať. Lenže aké mala šance? Jediná, čo sa jej črtala, bola tá mladá lekárka, čo ju bola vyšetriť, ale tá sa tu už pravdepodobne neukáže… Dawn bola zúfalá a nevedela, ako by sa mohla z tejto hroznej situácie vymotať…

Nathan vyšiel z nemocnice a nasadol do svojho auta. Keďže to do práce nemal ďaleko, o chvíľu bol doma, vo svojom malom, ale luxusnom podkrovnom byte. Vyzul sa a zamieril si to rovno do obývačky, kde si do krištáľového pohára nalial whisky a štedro si odpil.
Obrázok
Stále ho mátala Dawn a to, ako sa jej Patrick sprosto a vypočítavo zbavil. S Nikki sa však už potom nestretol. Odišla zo špitálu skôr, ako sa jemu skončila druhá konzultácia na kardiológii a teraz jej už nechcel volať, aby v nej nevzbudil podozrenie. Doteraz si myslel, že sú s Patrickom priatelia. Áno, ten mal vždy svoje kšefty, ale Nathan to neriešil. Jeho kamarát mu o nich nikdy nehovoril, iba keď od neho potreboval konkrétnu službu. Teraz to však zašlo priďaleko a on naozaj spoznal jeho pravú tvár. Začínal ho nenávidieť. Po prvé preto, že mal tú drzosť ho tak hnusne vydierať a po druhé, čo urobil a ako sa správal k svojej tehotnej manželke. Neznášal takýchto mužov… násilných a krutých, boli to len obyčajní zbabelci a chudáci. Presne taký istý bol jeho otec, kým ho v ten osudný večer vo vyhrotenej situácii nezabil. Bol policajtom a Nathan ho v panickom strachu a zúfalstve zastrelil jeho služobnou zbraňou. Zachránil však život svojej mamy a sestry, teda nemal za vraždu svojho otca žiadne výčitky, práve naopak. Bol to veľmi zlý človek, takže na svete je o jedného sviniara menej...
“Jedného takého hajzla som už zlikvidoval, druhý by tiež nemal byť problém…”, zamrmlal si popod nos, keď sa už opitý namol zvalil na gauč. Ešte dobre, že zajtra nemá službu, no Dawn mu stále neschádzala z mysle...

“Vstávaj, je čas ísť do kúpeľne!” Dawn sa strhla z nepokojného spánku. Nemala posteľ a už teraz ju bolelo celé telo. “No zdvihni ten svoj vysušený zadok, dievčatko! Nemám čas sa tu s tebou naťahovať!”, zrevala na ňu ošetrovateľka. Bola to tá istá, čo jej ráno priniesla lieky. Ich účinok však už zoslabol a Dawn už nebola taká omráčená. Tie, čo jej podala na obed, poslušne vzala do úst, ale neprehltla. Sestra ju ani neskontrolovala, asi si myslela, že ranná príučka jej dokonale stačila. Keď Dawn potom osamela, hneď sa presunula do tmavého kúta miestnosti. Tam tabletky rýchlo vypľula a pätami sa ich snažila rozdrviť na prášok, čo sa jej celkom úspešne podarilo… Teraz sa s ťažkosťami postavila, predsa, stále bola napevno zaviazaná vo zvieracej kazajke. Nohy mala trochu stŕpnuté a pobrala sa k dverám. “Pohni si!”, sotila ju sestra von na matne osvetlenú chodbu a Dawn skoro spadla na chladné linoleum. Tam nebolo živej duše. Nepočula žiadnu vravu, dokonca ani výkriky iných psychiatrických pacientov, akoby tu bola s ňou sama. Najväčším prekvapením bol však fakt, že nevidela žiadny ďalší personál, akoby na tomto oddelení bola s touto babizňou sama. Bolo to viac než čudné, ale Dawn len ticho kráčala vedľa sestry, ktorá ju držala za rameno. Zajtra tam bude mať určite ďalšiu modrinu... V malej kúpeľni, v ktorej sa nachádzala len vaňa, umývadlo a stará drevená stolička, jej ošetrovateľka uvoľnila kazajku a prikázala, nech sa vyzlečie a osprchuje.
Obrázok
“Tu máš mydlo”, vrazila jej do rúk malú fľašku. “A žiadne sprostosti, slečinka. Som hneď tu, nikam nejdem, tak makaj.” Dawn len naoko omámene prikývla a urobila, čo jej tá bosorka povedala. Vošla do vane, pustila na seba prúd vody a šokovane vydýchla. Bola ľadová a keď sa snažila nastaviť si teplú, nedalo sa. V rýchlosti sa teda osprchovala a umyla si vlasy. Celá sa triasla od zimy a v myšlienkach nenávistne preklínala Patricka a aj toho Nathana, ktorý mu pohol ju sem dostať… Vtom jej pohľad padol na hadicu od sprchy a všimla si, že je dostatočne dlhá nato, aby… Pozrela na ošetrovateľku, ktorá stála kúsok od vane a bola otočená chrbtom. Naštastie mala v sebe aspoň štipku slušnosti a týmto spôsobom jej nechala aspoň nejaké súkromie, čo Dawn len hralo do karát. Neváhala ani sekundu a tresla ju po hlave kovovou sprchovou hlavicou. Tá zvrieskla, až Dawn myklo, no zachovala si chladnú hlavu a udrela ju znova, kým neklesla na kolená a jej mohutné telo sa nenatiahlo na dlážke. Nestrácala drahocenný čas, vybehla z vane, narýchlo sa utrela, zo stoličky vzala čistú nočnú košeľu a prevliekla si ju cez hlavu. Potom sa pohla k dverám, no keď chcela prekročiť nehybnú ošetrovateľku, zrazu ju tá harpia schmatla za členok a potiahla. Dawn v tej chvíli stratila rovnováhu a sťažka dopadla na kachličky, až si pritom udrela koleno a čelo. Na okamih sa jej zahmlilo pred očami a počula, ako tá striga za ňou s namáhavým fučaním vstáva. Sama chcela vyskočiť na nohy, ešte by to možno stihla, ale to už sa nad ňou týčila ošetrovateľka, ktorej sa z hlavy rinula krv a zrazila ju opäť k zemi. “Povedala... som... ti… žiadne... sprostosti!”, zrevala nahnevane a schmatla Dawn za krehké zápästie.
“Pustite ma, vy odporná…!” Nestihla však dopovedať, pretože jej vykrútila ruku tak surovo, až sa ozvalo zlovestné prasknutie a skríkla od ostrej bolesti.
“Zavri si hubu! Toto ešte horko oľutuješ, maličká!” Vtedy Dawn pocítila, ako jej prudko zabodla injekciu do ramena a za pár sekúnd sa stratila v hustej, tmavej hmle…

“Toto je neprijateľné! Vkladal som do vás plnú dôveru a čo ste spravili! Doriti!” Patrick bol od zúrivosti celý bez seba. Stál s doktorom, ktorý mal na starosti celú túto kauzu jeho ženy, v malej, diskrétnej ošetrovni, ktorá sa už tak často nepoužívala. Letmo pozrel na Dawn, ktorá v bezvedomí ležala na lôžku pri stene.
“Pán Hought, ospravedlňujem sa, veľmi ma to mrzí. Sestra Westová…”
“Vraveli ste, že je najlepšia, tak mi vysvetlite, prečo to takto skončilo?!”, zreval nepríčetne, až sa doktor pred ním nepatrne prikrčil.
Obrázok
“Áno, ja viem… nezvládla svoje povinnosti a ponesie zato adekvátne dôsledky, tým si buďte istý… No vaša manželka musí ísť na chirurgiu, má zlomené zápästie. Potrebuje ísť aj na röntgen hlavy a potom pre istotu na gynekológiu. Nekrváca, ale viem, ako vám záleží na dieťati…”
“To nemôže prísť špecialista sem?”, oboril sa na neho Patrick. Nechcel, aby Dawn opustila psychiatrické oddelenie.
“Nebojte sa, bude pod neustálym dozorom, pod silnými liekmi a priviazaná k posteli…”, odvetil lekár, načo Patrick prevrátil očami a z peňaženky vybral tisícku.
“Tu máte…”, podal mu ju, načo sa ten po nej dychtivo natiahol. “Zvyšok dostanete neskôr. Súhlasím s tým, aby ste ju previezli. Na chirurgii mám priateľa, doktora Halea. Idem mu brnknúť a vy sa zatiaľ o všetko postarajte. A nieže zasa niečo poseriete, jasné?!”, dodal smerom k lekárovi, ktorý si bankovku ukryl do vrecka a horlivo prikývol.
“Samozrejme, nemajte obavy…” Patrick sa od neho znechutene odvrátil a na mobile vytočil Nathanovo číslo...

11. Oblečte svoju lady podľa momentálnej situácie.
Obrázok
Ninna
Ninna
 
Príspevky: 23
Registrovaný: Ned Júl 31, 2016 6:10 pm

Re: Cruel Intentions

Poslaťod enny » Str Aug 30, 2017 8:32 pm

1.Ktorá hlavná postava je vám po tomto kole najsympatickejšia a ktorá najmenej?
Najsympatickejšia je stále Dawn a taktiež Hayley. Najmenej- asi Zoe, keďže je taká intrigánka ;)
2. Komu viac fandíte Nine alebo Nikki?
Viac fandím Nikki, nielen preto, lebo je s Kate najlepšia kamarátka, ale Ninna mi príde ako človek s veľkou nenávisťou v srdci
3. Aký máte názor na vašu momentálnu situáciu?
Kate je na tom dosť zle a to aj psychicky, ale aj fyzicky, neustále prenasledovanie, útoky a to všetko na ňu vplýva veľmi zle. No vidím pre ňu nádej v Alexovi :D
4. Myslíte, že Dawn sa dostane z liečebne a donosí dieťa?
Určite niečo vymyslí a možno jej pomôžu Nikki a Kate...a možno aj sám Nathan, ktorý sa podľa mňa do nej časom zaľúbi ;) Verím, že dieťatko donosí a že bude zdravé ;)
5. Čo hovoríte na Hayley a na to, že zachránila Elijaha?
Príde mi ako dobrá vec, že ho zachránila. Myslím si, že časom sa spriatelia a vôbec nedôjde k tomu, žeby ho mala zabíjať :lol:
6. Považujete Connie za spoluvinnú za vraždy? Ak áno aký trest by ste jej dopriali?
Podľa mňa nie je vinná, veď ona vždy odrádzala Tatea od vrážd.Vinná by bola len kôli krádežiam. Trest za vraždu si nezaslúži, skôr by som jej dopriala to, aby sa jej podarilo od Tatea ujsť
7. Myslíte že Zoe by dokázala zabiť Nikki?
Tak zabiť zrovna nie, ale je natoľko skazená, že za väčší trest bude považovať radšej ju nechať žiť, ale urobiť jej zo života peklo, takže smrť by bola pre Nikki len vykúpením...
8. Aký máte názor na Alexa, Nathana a Elijaha?
Alex- vyzerá dobrý, milý a ochotný pomôcť. Kate môže byť rada, že ho má, aj keď zo začiatku neboli ich vzťahy neviemako vrúcne ;)
Nathan- myslím, že je v hĺbke srdca dobrý človek, možno má len tú chybu, že nechá sebou manipulovať iných. Ale časom sa isto vzoprie a Dawn bude pomáhať
Elijah- navonok tvrdý, ale tiež asi v živote prešiel všeličím a časom sa ukáže dobré srdce. S Hayley si budú rozumieť ;)
9. Myslíte, že Kate nakoniec niekto skutočne ublíži?
No...dúfam, že nie, ale z toho, čo sa doteraz udialo, je to dosť možné :cry:
10. Napíšte krátke pokračovanie, stačí v bodoch a ak pridáte nejakú animáciu z internetu, ktorá sa hodí k vašej postave v príbehu uľahčíte mi tým robotu :D
Kate ostane prekvapená z Alexovho bozku, zatiaľ k nemu nič necíti, ale ten bozk v nej niečo prebudí. Zistí, že v tej chvíli zabudla na všetko,kde sa nachádza a že sa niekto usiluje o jej život. V Alexovom náručí sa cíti v bezpečí. Nedá mu ale nič najavo, len sa naňho usmeje. Alex je v ďalšie dni k nej pozorný, chráni ju a ona si na chvíľu vydýchne. Keď raz majú v nemocnici službu spolu s Nikki, ona jej prezradí, že na psychiatrii je zvláštna pacientka. Pristihnú Nathana, ako ju preváža na operačku a skúsia z neho vymámiť nejaké informácie. Nepodarí sa im to, preto berú veci do vlastných rúk- potajomky idú o pár dní za ňou.
11. Oblečte svoju lady podľa momentálnej situácie.
Obrázok
enny
 
Príspevky: 199
Registrovaný: Uto Mar 12, 2013 3:51 pm

Re: Cruel Intentions

Poslaťod Evinka » Štv Aug 31, 2017 11:26 pm

1.Ktorá hlavná postava je vám po tomto kole najsympatickejšia a ktorá najmenej?
Paci sa mi Nikki a jej dotahovacky s Nathanom, takisto aj to, ako sa uz jednotlive deje zacinaju vzajomne prepajat (teda okrem Hayley a Connie) A taktiez Zoe a Dawn ostava ako som spominala minle :D
2. Komu viac fandíte Nine alebo Nikki?
U mna jednoznacne Nikki :)
3. Aký máte názor na vašu momentálnu situáciu?
Ta moja si pekne zasa raz pekne zavarila :D
4. Myslíte, že Dawn sa dostane z liečebne a donosí dieťa?
Určite ano. Dokonca si ju všimla Nikki, ktorej sa hned na prvy pohlad nieco nepozdavalo, takze verim, ze aj s jej pomocou sa dostane von. Smrť Patrickovi! :DDD
5. Čo hovoríte na Hayley a na to, že zachránila Elijaha?
Hayley ženie túžba po pomste, no keď dojde na činy, sebazáchova jednoznačne víťazí. Áno, určite to už oľutovala, a nie raz. Na druhú stranu je teraz však Elijah jej dlžníkom, čo môže ešte dobre využiť... Ale samozrejme, nie sme v rozprávke a emocie vladnuce medzi nimi sa este skomplikuju.
6. Považujete Connie za spoluvinnú za vraždy? Ak áno aký trest by ste jej dopriali?
NIE! :D
7. Myslíte že Zoe by dokázala zabiť Nikki?
Zoe ma sice silne reci, no vrazdy urcite schopna nie je. A ako je to v takychto situaciach tradiciou, clovek vzdy vie najst take riesenie, ktore je horsie nez smrt.
8. Aký máte názor na Alexa, Nathana a Elijaha?
Alex - ako postava sa mi paci, určite do jeho zivota patri aj kopa humoru, ktory moze nas dej len obohatit.
Nathan - momentalne este nema v srdci jasno. Cim vlastne je? Je vrahom? Pomocnikom zloducha? Alebo v nom dobro zvitazi a aj vdaka Dawn sa vzoprie Patovi.
Elijah - navonok tvrdy a nedostupny... skryva mnoho tajomstiev a zverstiev (Ano, za svojimi cervenymi dverami :D), urcite je kruty, no u tych spravnych ludi vie odhalit svoje srdce
9. Myslíte, že Kate nakoniec niekto skutočne ublíži?
Myslim, že su to len vyhražky a dotyčny jej chce len strpčiť život. Zabavať sa na jej utrpeni a pripadne ju využiť vo svoj prospech. Avsak nemyslim, že by to skoncilo az vrazdou
10. Napíšte krátke pokračovanie, stačí v bodoch a ak pridáte nejakú animáciu z internetu, ktorá sa hodí k vašej postave v príbehu uľahčíte mi tým robotu :D
Tiež opäť trochu dlhšie no, to ked clovek začne a rozpíše sa tak to ž tak dopadne.. ale suhlasim s ninkou, ako pisala vyssie, ak nemas tolko casu, kludne len skopiruj nase texty a pripadne veci co sa nehodia uprav, nemusis sa babrat s celym :) a zaver uz je v tvojej rezii :) ... samozrejme, prikladam aj gifka :)


Connie meravo sedela na kovovej, rozheganej posteli a bezducho hľadela na steny tmavej a hrozne ošarpanej miestnosti. Tapety sa miestami už odlupovali a viseli ako zvädnuté zdrapy. Omietka bola tiež obitá a sem tam vykúkala aj nejaká tehla z múru. Okolo sa rozprestieral pach stuchliny a nepríjemne dráždil jej čuchové kanáliky.
Obrázok
“Kde som sa to ocitla?”, zaúpela v duchu a voľnou rukou si z líca zotrela slzu. Bola v pasci, ako trestanec uväznený v žalári uprostred púšte, v strede ničoho. Aj keby sa jej podarilo ujsť z tohto miesta, skočila by len z mláky do kaluže. Po celom meste sú rozostavané hliadky, čakajúce iba na ich popravu. Ľudia žijúci v ňom sú síce len malými zrnkami piesku, no každé jedno je neoddeliteľnou súčasťou obrovskej pustatiny, kde na každom kroku číha len smrť. Po dnešných správach už nemohla veriť nikomu, pretože všetci mali motív ju nahlásiť polícii. Connie sa len bezmocne zvalila na posteľ. Hľadela do prázdna, nevnímala čas ani priestor. Jediné, čo v tej chvíli vedela bol fakt, že je zatratená. V limbe svojich myšlienok len nejasne vnímala okolie... na ničom už nezáležalo. Jej posledná nádej na spásu sa vytratila a navždy zmizla presne tak, ako duše šerifa a jeho partnera z ich tiel. Vtom ticho a šum z televízora prerušilo silné búchanie na dvere tohoto… ak sa dá vôbec tak nazvať… domu. Začula kroky a potom následný krik.
“Ty si už kompletne pomätený?!” Hlboký mužský hlas sa odrážal od stien tak silno, až mala pocit, že stojí priamo pred ňou. Nevedela, o koho sa jedná, z jeho tónu však jasne cítila hnev. “Povedz mi, že to je len trápny vtip”, zrúkol znova a hneď nato sa dvere s rachotom zabuchli, až sa tá barabizňa otriasla v základoch.
“Čo ako?!”, odvrkol mu drzo Tate, ktorý si nikdy nedával servítku pred ústa, nebál sa a jeho odpoveď bola rovnako ostrá.
“No ja sa asi poseriem… Ešte máš aj tú drzosť pýtať sa?!” Zlosť v neznámom mužovi rástla úmerne s čoraz hlasnejším krikom. “Dostal si jasné inštrukcie! Dokonca si mal voľnosť, o ktorej sa iným ani len nesnívalo! Vždy som za tebou stál a upratoval tvoj bordel! A to len pod jedinou podmienkou, aby si do toho neplietol tých zelených bastardov!”
“Zaslúžili si to”, odvetil Tate pokojným, ľahostajným tónom a Connie doslova v mysli videla, ako pri tom ešte aj pokrčil plecom.
Obrázok
“Vieš vôbec, čo si tým spôsobil?! Zničil si nosný stĺp, ty idiot! Porušil si dohodu! Už sa nebudú tváriť, že sa v okolí nič nedeje! Len a len kvôli tebe máme teraz fízlov v pätách!”
“Kriste, James, upokoj sa, lebo ťa tu na mieste trafí šľak!”, odvetil Tate mierne otrávene.
“Ty… ani nemáš v sebe trochu chochmesu, aby si si dával pozor na hubu! Nie, naozaj mám už tvojho nerozvážneho správania dosť! Aj tá stará ženská... to bolo čo?! Ak si ju chcel zabiť, tak niekde, kde ťa nikto neuvidí… Ale nie, pán si zmyslel, že podpáli dom uprostred mesta všetkým na očiach! Vážne ma to nebaví, v jednom kuse po tebe len niečo upratujem…”
“Netvár sa ako svätuškár. Obaja dobre vieme, ktorý z nás je to väčšie monštrum!”, nedal sa Tate, ale jeho hlas už neznel tak presvedčivo.
“Stratégia a debilita sú dve rôzne veci, Tate! Bohužiaľ v tvojom prípade ide o to druhé… Mal si jasné pokyny...”
“Ale ja som musel! Connie bola v nebezpečí!”, zvolal na svoju obhajobu.
“Nóóó... samozrejme, tá tvoja dušička…”, povzdychol si a Connie začula, ako sa začal prechádzať hore dolu. “No, môžeš byť na seba hrdý, pretože teraz je vďaka tebe ešte v oveľa väčšej riti… Mimochodom, keď sme už pri nej, kde si ju zašil?” Na okamih nastalo ticho. Connie stále len mĺkvo ležala na posteli. Tiché kroky, ozývajúce sa spoza miestnosti pomaly silneli na dupot, ktorý ustal priamo pred jej izbou. Lúče svetla, prechádzajúce malou škárou spodkom dverí vytvorili tiene jeho nôh, ktoré sa odrazili na špinavej podlahe. Dvere sa v tom momente rozrazili, až mala pocit, že vyletia zo zhrdzavených pántov.
“Tak tu ju máme!” Connie pozrela na muža, bol starší ako ona, alebo Tate. Vyzeral tak na tridsať, ale to bol len hrubý odhad. Tmavými, zelenomodrými očami na ňu sústredene hľadel, nespúšťal z nej zrak ako šelma, čo sa chystá skočiť na svoju korisť a len sa so sladkým úsmevom k nej pomaly približoval. “Connie Ferell…”, pokrútil hlavou a nesúhlasne zacmukal, no potom si prisadol k nej na posteľ. Voľnú ruku jej vzal medzi dlane a na jej prekvapenie jej na hánky vtisol letmý bozk. “Rád ťa konečne spoznávam…”
“Kto ste?”, bezducho na neho pozrela.
“Psssst…” Prst jej zľahka priložil k perám, čím dal jasne najavo, že na jej otázku neodpovie. “To sa dozvieš… už čoskoro…”, povedal medovým hlasom a na tvári sa mu zjavil široký úškrn.
Obrázok
“Ako to myslíš?! Čo s ňou chceš robiť?!”, zvolal Tate a okamžite k nemu vystrelil ako raketa. “Neublížiš jej!”, vyhŕkol nahnevane, načo sa James začal rehotať.
“Tate, ty to nevidíš? ONA je zodpovedná za to všetko…” Connie spolu s Tateom na neho len nechápavo pozreli. O čom to tu trepe? Obeť. To je to, čo bola. Uväznená v pazúroch tohto blonďavého monštra… “Ona z teba spravila to, čím si! Len kvôli nej robíš všetky neuvážené rozhodnutia a sprostosti!”
“Mýliš sa! Vďaka nej som lepším…”, oponoval mu Tate nahnevane. James mu to však nedovolil a svojim cynickým smiechom ho opäť raz prerušil.
“Nebuď smiešny. Urobila z teba akurát tak neschopnú padavku… Ale tomu je koniec. Si jeden z mojich najlepších ľudí a ja nedovolím, aby tuto dušička z teba spravila úplnú nulu…” James vstal z postele a jedným elegantným pohybom vytiahol zbraň, ktorú mal zastrčenú vzadu za opakom nohavíc a otočil sa ku Connie. Tá sa vystrašene odtiahla až k stene, s panickým strachom zatvorila oči a vzápätí sa ozval výstrel. Okamžite jej zaľahlo v ušiach a počula len nepríjemný piskot. Na chvíľu mala pocit, že tu už nie je... Potom však opatrne pootvorila viečka a všimla si, že putá, ktorými bola pripevnená k posteli, povolili. Guľka z Jamesovej zbrane v nich musela niečo poškodiť. V tom okamihu pocítila, ako ju schmatol za ruku a prinútil postaviť sa.
“To nech ti ani nenapadne!” Tate nahnevane vytiahol svoj revolver a namieril ho Jamesovi do tváre.
“Lebo čo, Tate? Zastrelíš ma?”, s výsmechom vystrúhal grimasu. “Pokoj… Nič sa jej nestane… Možno...”, drapil Connie ešte silnejšie a ruku jej priložil ku krku. Držal ju pred sebou, ako nejaký štít. “O nič sa nepokúšaj, lebo si to tvoja dušička zlízne za teba…” Zbraňou mieril priamo na jej spánok a pomalým krokom sa aj s ňou približoval k dverám.
“James pusti ju! Ona za nič nemôže!”, naliehal blondiak a stále nespúšťal revolver z rúk.
“Nemal som pocit, že by tu bola dobrovoľne”, nadhodil len tak mimochodom a užíval si pohľad na to, ako Tateovi v momente zvädol ksicht. “Však zlatko?”, hlavu na chvíľu sklonil ku Connie, tá však ani necukla. Bolo jej už všetko jedno.
Obrázok
“Robím to len pre jej dobro…” James už začínal byť nervózny.
“Ale no tááák, už ma to vážne nebaví…”, pristúpil k nemu, celou silou sa zahnal a vrazil mu jednu s pištoľou vrazil do spánku. Tate sa ani nestihol spamätať a už ležal na zemi v bezvedomí. “Au revoir”, zahučal ešte do prievanu s nehybným telom, potiahol Connie a zabuchol za nimi dvere.

11. Oblečte svoju lady podľa momentálnej situácie.
Obrázok
My lady is: Evinka
Evinka
 
Príspevky: 277
Registrovaný: Str Sep 05, 2012 1:03 pm

Re: Cruel Intentions

Poslaťod LadyAmalthea » Pon Sep 04, 2017 5:57 pm

1. Ktorá hlavná postava je vám po tomto kole najsympatickejšia a ktorá najmenej?
Myslím že v tejto kapitole si toho najviac prežila Connie a jediná mrcha zostáva moja Zoe.
2. Komu viac fandíte Nine alebo Nikki?
Mne ako zástupkyni Zoe je to jedno... k môjmu plánu potrebujem obe a na Ianovi Zoe nezáleží. Ešte ho veľmi nepozná.
3. Aký máte názor na vašu momentálnu situáciu?
Zoe na moje potešenie nevychádza ako pozitívna postava a veľa intriguje. Dúfam, že jej to ešte ostane. Ide si za svojím cieľom, lebo účel svätí prostriedky.
4. Myslíte, že Dawn sa dostane z liečebne a donosí dieťa?
Myslím, že Dawn sa z liečebne dostane. Nakoľko do nej dávajú stále upokojujúce lieky, ktoré nie sú asi najvhodnejšie na užívanie v takomto skorom štádiu tehotenstva, predpokladám, že je tu pravdepodobnosť, že o dieťatko môže prísť. Ešte k tomu je to dieťa takého "satana" ako je Patrick.
5. Čo hovoríte na Hayley a na to, že zachránila Elijaha?
Hayley konala prirodzene a impulzívne. Až následne si uvedomilal, že je tam za tým istým účelom. Som zvedavá kto bol dotyčný, ktorý prišiel Elijaha zabiť.
6. Považujete Connie za spoluvinnú za vraždy? Ak áno aký trest by ste jej dopriali?
Nemyslím si, že je Connie spoluvinná. Ako sme predtým čítali, snažila sa Tatea zastaviť a odišla od neho, aby sa na to nemusela pozerať. Bohužiaľ, mala smolu a našli ju policajti.
7. Myslíte že Zoe by dokázala zabiť Nikki?
Nemyslím si, že by Zoe bola taká zlá a prehnitá, žeby bola taká beštia a dokázala by Nikky bezcitne zabiť. Áno, je tvrdá, zaťatá, nešťastná... ale možno to len tak dobre skrýva.
8. Aký máte názor na Alexa, Nathana a Elijaha?
Alex vyzerá byť starostlivý, preto asi aj vykonáva profesiu lekára. Som zvedavá na jeho vzťah s Katie.
Nathan je chirurg s temnou minulosťou. Je vlastne len bábkou v Patrickových rukách. Som zvedavá, či sa mu podarí sa vzbúriť a prestať sa nechať ovládať.
O Elijahovi som sa veľa nedočítala. Na jednej strane chcel pomôcť, na druhej strane mu bolo jedno, čo sa s Hayley stane, keď odmietala jeho pomoc. V rodine to asi tiež nemá ružové.
9. Myslíte, že Kate nakoniec niekto skutočne ublíži?
Myslím že ten kto ide po Kate má v meste dosť veľký prehľad a asi sa mu naskytnú ďalšie príležitosti, ako by jej mohol ublížiť. Možno ak nie zabitím, tak nejakým úrazom, ktorý by jej skomplikoval jej prácu lekárky.
10. Napíšte krátke pokračovanie, stačí v bodoch a ak pridáte nejakú animáciu z internetu, ktorá sa hodí k vašej postave v príbehu uľahčíte mi tým robotu.
Pridám v nasledujúcom príspevku do 8.9. keďže momentálne nemám noťásek.
11. Oblečte svoju lady podľa momentálnej situácie. Tak my sme práve dobehali...
Obrázok
Lady Amalthea
klub Fenix girls
LadyAmalthea
 
Príspevky: 14
Registrovaný: Pia Júl 28, 2017 7:25 pm

Re: Cruel Intentions

Poslaťod elisabeth.hard » Str Sep 06, 2017 9:16 am

1.Ktorá hlavná postava je vám po tomto kole najsympatickejšia a ktorá najmenej?
Najviac je mi sympatická Dawn. Jej príbeh je veľmi zaujímavý. A najmenej Zoe, keďže všetkých tam chce rozoštvať. (Ale zas ako zápornú postavu ju mám rada.)
2. Komu viac fandíte Nine alebo Nikki?
Samozrejme, že Nikki. ;)
3. Aký máte názor na vašu momentálnu situáciu?
Nikki je šťastná, no o svoj vzťah sa bojí. Momentálne má však veľa práce a poriadne si ani nestíha všímať svojho snúbenca, čo využila práve Zoe s Ninou. Som naozaj zvedavá ako sa to medzi nimi ešte zamotá, pretože Zoe to určite nenechá len tak.
4. Myslíte, že Dawn sa dostane z liečebne a donosí dieťa?
To by bolo úžasné, ale ako je už zvykom, veci sa ešte poriadne skomplikujú, kým sa z toho stane skutočnosť. Verím však, že Nikki aj Nathan jej pomôžu a všetko dobre dopadne.
5. Čo hovoríte na Hayley a na to, že zachránila Elijaha?
Mala jedinečnú príležitosť ako sa ho zbaviť a nezašpiniť si pri tom ruky, no ona ju len tak zahodila.. Je to naozaj zaujímavé. Uvidíme, či sa jej ešte takáto príležitosť naskytne.
6. Považujete Connie za spoluvinnú z vraždy? Ak áno aký trest by ste jej dopriali?
Nie.
7. Myslíte že Zoe by dokázala zabiť Nikki?
Myslím si, že nie. Síce o tom neustále hovorí, no nemyslím si, že by toho bola schopná a ako tu už bolo spomenuté sú aj krutejšie tresty ako samotná smrť.
8. Aký máte názor na Alexa, Nathana a Elijaha?
Alex – príde mi ako milý a priateľský doktor. Je skvelé, že Kate ho má vo svojom živote a snáď jej bude schopný pomôcť.
Nathan – je to jednoznačne komplikovaná osoba. Navonok pôsobí ako muž so skvelým životom a kariérou chirurga, no za týmto pozlátkom sa skrýva temná minulosť. Nikki ho pozná len ako kolegu z práce, rešpektujú sa navzájom, no vedia sa aj poriadne pochytiť.
Elijah – pôsobí ako drsný chlap, no nakoniec sa rozhodol Hayley pomôcť . Myslím, že teraz sa jej bude chcieť odvďačiť za záchranu jeho života.
9. Myslíte, že Kate nakoniec niekto skutočne ublíži?
Bojím sa, že áno.
10. Napíšte krátke pokračovanie, stačí v bodoch a ak pridáte nejakú animáciu z internetu, ktorá sa hodí k vašej postave v príbehu uľahčíte mi tým robotu
Taktiež som sa trochu rozpísala (zasa :D), čiže ako už spomínali baby, v pohode to skopíruj a záver nechávam na teba :)

...
Nasledujúci deň sa Nikki vrátila z práce o čosi skôr. Vystúpila z taxíka a pomalými krokmi prešla k poštovej schránke. Vytiahla z nej niekoľko obálok a kým došla ku vchodovým dverám, zistila, že sú to skoro samé účty. Teda až na jeden – ten bol adresovaný práve jej a bol trochu väčší než ostatné. Zabuchla za sebou dvere, zhodila topánky a pohodlne sa usadila na gauči. Ian doma nebol, dnes sa mal trochu zdržať v práci. No predtým jej ešte zavolal, že cestou domov kúpi večeru. Nikki zvedavo roztrhla obálku a vytiahla z nej list a fotografie. Najprv si prečítala odkaz napísaný počítačom - Si si istá, že vieš čo robí, keď nie si doma? Papier odhodila a rýchlo si začala prezerať fotografie.
Obrázok
V objatí tam bol Ian s Ninou. Detailne si prezrela všetky fotografie a naozaj tomu nerozumela. Ako jej to mohol spraviť? Tak veľmi mu verila...Otázkou však bolo, kto to poslal. Začínala mať strach. Niekto sledoval ju, jej snúbenca a dokonca aj ich dom. Práve vtedy vošiel dnu Ian, Nikki si ani neuvedomila ako rýchlo zbehol čas a len strčila fotky späť do obálky a zamiešala ju medzi ostatné. „Ahoj, láska. Aký si mala deň?“ podišiel k nej, aby ju objal. „Náročný ako vždy, ale aspoň som prišla domov skôr,“ usmiala sa a on ju pobozkal na líce: „A čo ty?“ Na moment sa zamračil: „Ale, Frank znova vymýšľa sprostosti.“ Ian pracoval ako učiteľ dejepisu v miestnej škole. Bol to jeho sen, pretože dejiny boli preňho vždy nesmierne fascinujúce a taktiež o nich veľmi zaujímavo vedel rozprávať. „A čo je toto?“ spoločne na stôl rozkladali večeru a Ian zrazu zo zeme zdvihol papier s odkazom pre Nikki. Tá na moment zaváhala, no napokon len milo odvetila: „Uhm..to prišlo poštou. Zrejme reklama na nejaký nový film. Niekto tuším niečo spomínal v nemocnici,“ usmiala sa, no cítila sa strašne. Ako jej to mohol urobiť? Ian len prikývol a papier zahodil do koša.
Obrázok
...
„Doktorka Rowseová, práve k nám previezli pacientku z psychiatrie. Nemôžeme zohnať doktora Halea a jej manžel dal zavolať vás. Vraj ste už s jej prípadom oboznámená.“ Nikki prikývla a potiahla sestru trochu nabok od ostatných. „Čo sa stalo? Ide o niečo vážne?“ Sestrička prevrátila očami: „Snažila sa utiecť a zranila pri tom sestru aj seba. Už ma to vážne s tými bláznami prestáva baviť, stále niečo...“ Nikki sa zamračila: „Tak to by hádam stačilo. Vašou prácou je starať sa o pacientov a nie ich ohovárať a brať ich ako príťaž,“ sestrička zahanbene sklonila hlavu: „Na ktorej je izbe?“ „Číslo dvanásť,“ Nikki jej vytrhla kartu z ruky a ponáhľala sa tam. Len letmo vnímala sestrine ospravedlnenie. Vstúpila do izby a na posteli zbadala útlu postavu ženy, ktorú len pred pár dňami spoznala. Stále si v hlave prehrávala to, ako jej tvrdila, že nie je blázon a len sa jej chcú zbaviť. Mala pocit, že hovorí pravdu. Nevyzerala ako psychiatrický pacient. Skôr sa jej zdalo, že bola viac omámená z tých silných liekov. „Tu sú výsledky z röntgenu,“ sestra, ktorá bola práve pri pacientke jej ich podala a potichu odkráčala z miestnosti. Nikki si v tichosti prešla papiere a neskôr skontrolovala aj Dawn, ktorá stále spala. Ruku už mala ošetrenú a už potrebovala len gynekologické vyšetrenie. Stále však museli čakať na špecialistu. Zrazu sa na dvere ozvalo rýchle klopanie a dnu vstúpil muž, ktorého už z videnia poznala. „Zdravím. My sme sa už stretli, no nestihol som sa vám predstaviť. Patrick Hought,“ s úsmevom na tvári k nej natiahol ruku. Nikki nevedela prečo, ale mala z neho strach. „Nicole Rowseová, teší ma,“ odvetila zdvorilo a tiež k nemu natiahla ruku. „Ako je na tom moja manželka?“ na moment sa zatváril smutne, no tento výraz zmizol tak rýchlo ako aj prišiel. „Momentálne je stabilizovaná a výsledky vyzerajú byť v poriadku. Avšak,“ nenechal ju dohovoriť: „Skvelé. Kedy ju budeme môcť previezť späť na psychiatriu?“ Nikki ostala na moment v šoku. To snáď nemyslí vážne. „Pán Hought, vaša manželka je tehotná a potrebuje ešte nejaké vyšetrenia. A vzhľadom na jej zranenie si ju tu budeme musieť ešte na nejaký čas nechať. Ruka sa tak rýchlo nezahojí,“ povedala miernym tónom, no vedela, že tento muž to nenechá len tak. „Ale Nathan mi tvrdil, že..“ „Nathan bude určite súhlasiť so mnou. Bolo by nezodpovedné ju previezť späť. Ak jej stav nebudeme naďalej monitorovať, môže prísť o dieťa.“ Patrick sa zhlboka nadýchol a ruky spojil do pästí. „Predsa by som radšej hovoril s doktorom Haleom. Jej stav pozná lepšie ako ktokoľvek iný,“ dodal povýšenecky a v tom mu zazvonil mobil: „Do pekla, Nathan, kde si?“ Nikki nemala chuť stráviť tam ďalšiu čo i len minútu, no nemienila tam s ním Dawn nechať samú. Vedela, že tu niečo nehrá a Patrick sa snaží svojej manželky naozaj zbaviť. Vtedy si všimla, že Dawn sa prebudila a očami prešla po miestnosti. Keď v rohu zbadala Patricka ako telefonuje, začala rýchlejšie dýchať a jej výraz bol zrazu plný strachu: „Pomôžte mi,“ zašepkala bezmocne. Nikki k nej ihneď pristúpila: „Prosím, upokojte sa. Ste v poriadku, nikto vám neublíži.“ „Tak pohni kostrou!“ zreval do telefónu Pat a tiež si všimol Dawn. „Och, zlatko, tak veľmi som sa o teba bál. Všetko bude v poriadku, ver mi,“ pristúpil k posteli a pohladil ju po líci. Dawn sa nedokázala ani pohnúť, tak veľmi sa ho bála. „Môžete už ísť, doktor Hale by tu mal byť každú chvíľu,“ otočil sa k Nikki, ktorá ich pozorovala a snažila sa pochopiť celú túto zvrátenú situáciu. „Počkám tiež, potrebujem ho informovať o jej stave,“ vtedy sa otvorili dvere: „Tak ma informuj a môžeš ísť,“ Nathan kývol hlavou na Patricka a Nikki z rúk vytrhol kartu s výsledkami. „Fajn, mám všetko potrebné. Aj ja viem čítať,“ žmurkol a hlavou ukázal na dvere. „Ale..“ „Žiadne ale. Toto je moja pacientka, pamätáš? Ďakujem ti a teraz odpáľ,“ s nahnevaným výrazom neochotne vyšla z miestnosti. Ešte raz sa pozrela na Dawn a vedela, že jej musí za každú cenu pomôcť.
...
„Čo to akože malo znamenať?“ Nikki schmatla Nathana za ruku a potiahla ho do rohu chodby, keď vyšiel z Dawninej izby. „Zbláznila si sa? Čo by to asi znamenalo? Robím si svoju robotu, je to moja pacientka a Pat si ma vyžiadal.“ „Uhm jasné, nahováraj si čo chceš. Tá žena nie je blázon, tým je on!“ Nathan sa rýchlo poobzeral po chodbe. „Radšej sa do toho nemiešaj,“ s tými slovami ju tam nechal stáť a odišiel do lekárskej izby.
Obrázok
...
Nikki chystala večeru, keď zrazu zazvonil zvonček: „Čakáš niekoho?“ opýtala sa svojho snúbenca, ktorý sa zatváril prekvapene. „Ou, vlastne áno. Úplne mi to vypadlo a zabudol som ti o tom povedať,“ tresol si rukou po hlave. „Pred pár dňami sa u nás zastavila Nina, aby sa ospravedlnila za ten incident na večierku...,“ zbadal výraz na jej tvári a rukou hneď naznačil, aby počkala, kým jej on celú situáciu vysvetlí. „Chcela by sa porozprávať aj s tebou. Vieš, ospravedlniť sa a urovnať tie vzťahy z minulosti. Teraz, keď sa budeme brať a..Nechcem, aby sme viac riešili takéto hlúposti. Musíme to vyriešiť ako dospelí ľudia,“ pozrel sa na ňu s nádejou v očiach. „Zbláznil si sa? Pozvať ju na večeru a ani mi o tom nepovedať? Po tom všetkom čo spravila?“ Nikki bola zrazu nahnevaná. Nemohla tomu uveriť. Na toto nebola pripravená. Znova sa ozval zvonček. „Prosím. Jedna večera a máme od nej už navždy pokoj,“ na moment sa zamyslela a zhlboka sa nadýchla: „Jedna večera,“ zopakovala a spoločne sa pobrali k dverám, kde Nina už nervózne vydupkávala. „Nina,“ ozvala sa hneď Nikki. „Nikki, rada ťa vidím. Aj teba Ian. Uhm...“ Zrazu medzi nimi nastalo trápne ticho, ktoré napokon prerušil Ian: „Vitaj a poď ďalej,“ Nina sa nervózne usmiala. „Doniesla som víno,“ podala ho Nikki, ktorá jej úsmev opätovala. „Vďaka. Dnes sa bude určite hodiť,“ nenápadne pozrela na Iana. Atmosféra bola napätá a celá táto večera bola len divadielkom. Nikto nevedel čo od nej má očakávať a ako napokon celý večer dopadne.
Obrázok

11. Oblečte svoju lady podľa momentálnej situácie.
Nikki v akcii. :D
Obrázok
elisabeth.hard
 
Príspevky: 105
Registrovaný: Pon Sep 17, 2012 12:04 pm

Re: Cruel Intentions

Poslaťod LadyAmalthea » Pia Sep 08, 2017 9:22 pm

Pribeh Zoe :)
Zoein plán doteraz vychádzal. Fotky, na ktorých bol Ian s Ninou úspešne hodila do pošty vedľajšieho domu a dúfala, že ich Nikki čoskoro nájde. Práve sa vrátila s Molly z nemocnice. Zatiaľ tam bola nováčik a len sa oťukávala, no nejaké informácie sa jej už podarili zachytiť. Po večeri z riflovej tašky cez plece vybrala skicár a pozerala si svoje výtvory.
Obrázok
Pritom mala zapnutý televízor a správy: ,,Dnes v noci došlo k ďalšej tragédii, pri ktorej prišli o život dvaja policajti, šerif Harson a jeho mladší kolega David Breckton, po ktorom ostala žena a dve deti...
Táto informácia jej stačila. Keď sa niečo takéto stalo, budú určite skoro všetky jednotky v teréne a v tom videla Zoe príležitosť. Utekala do svojej izby, prezliekla sa do vyzývavého trička, obtiahnutých nohavíc, ku ktorým pripla nenápadnú paličku, opätkových bagandží a koženej bundy. Do kabelky hodila mobil a rušičku, čierne púzdro s vercajgom, zvláštny rúž, do pusy si dala žuvačku a pri odchode pozrela na hodinky a začala počítať. Mesto mala prebrázdené a jednu malú zastrčenú policajnú stanicu dávno odsledovanú a pripravenú na svoj plán... Dnes bol štvrtok, takže policajti z tohto okrsku – otec so synom pôjdu na raziu do motorkárskeho klubu a ona tam musí byť!
Svoj starý Ford nechala doma a zavolala si taxík. Iana, vracajúceho sa do domu si ani nevšimla. V myšlienkach sa už modlila, aby jej plán vyšiel.
Zoe vzbudila v motorkárskom klube záujem. Objednala si jedno veľké pivo, sadla si do boxu s výhľadom na vchod a bundu hodila vedľa seba. O chvíľu jej začali na stole pribúdať poháriky s vodkou. Aby sa neopila, použila starý trik a ich obsah vypľúvala do fľašky od piva. S pár motorkármi nadviazala rozhovor a časom začala hrať opitú. Keď do klubu prišli policajti, postavila sa a zahrala strácajúcu rovnováhu. „Uhni Greg, idem na toaletu...“ povedala chlapovi sediaceho vedľa nej a prehodila si kabelku krížom cez hrudník. Ten sa ani nepohol. „Ale no taaaaak... Chceš aby som sa...“ urobila krok a jednou nohou prekročila jeho zavadzajúce nohy a ladne sa k nemu prikrčila a hneď potom ho prekračovala a prisúvala druhú nohu. Už sa otočila k nemu chrbtom, keď ju schytil za ruku. „Daj mi pokoj Ty pes!“ začala po ňom kričať na plné hrdlo.
„Ale Kitty, Cica, čo sa deje?“ spýtal sa jej stále usmievajúci sa Greg.
„Aká som Ti ja cica... ja nie som žiadna Tvoja mačička,“ tackala sa Zoe od Grega, ktorý si ju priťahoval k sebe. To už Zoe chytila najbližší krígeľ, a rozbila ho Gregovi o hlavu. Okolo sediaci motorkári sa postavali s nahnevaným výrazom a Greg si chytil čelo, z ktorého mu stekal úzky pramienok krvi.
„Čo sa to tu deje?“ priblížil sa starší z policajtov.
„Ááááá, ešte aj fízli,“ zaspievala opilecky opäť Zoe a pridržala sa pravou rukou steny.
„Ste v poriadku?“ obrátil sa na Grega, ktorý prikývol.
„Už na mňa nesahaj, jasné?“
„Legitimujte sa slečna,“ vyzval policajt Zoe.
„Ja? Ja a načo?“ odpovedala mu a nahla sa. Vyzerala, že bude každú chvíľu vracať.
„Pozná ju tu niekto?“ spýtal sa policajt prítomných, ale všetci zamietavo pokrútili hlavou.
„Slečna, pôjdete so mnou,“ pre moje aj vaše bezpečie, pomyslel si Joseph Johnson, keď chytil Zoe pod pažu.
„Jáááá s vami nikam nejdem. Ešte som nedopila svoje pivo,“ a načahovala sa po ďalší krígeľ stojaci na stole. Vtom ale zahrala pošmyknutie, až ju musel policajt zachytiť. Potom sa už ním nechala vyviezť. Pri všetkom tom divadle si dávala pozor, aby nestratila kabelku.
„Zober ju na stanicu. Aj tak tam teraz nikto okrem starého Horatza nie je. Aspoň Ťa budem mať preč z terénu,“ povedal synovi keď nakladal dievčinu dozadu do auta.
„Ale oci...“
„Žiadne oci... Pre Vás strážmajster som poručík Johnson. A teraz rob čo som Ti prikázal. Ja to idem dovnútra ešte raz skontrolovať.“
Keď sa doviezli na stanicu, doviedol strážmajster Peter Johnson neznámu opitú dievčinu najprv k pultu, kde nikto nebol a potom ju posadil na najbližšiu lavicu. Chcel ju pripútať, no pri pohľade na jej stav len išiel za kolegom po kľúče, aby ju mohol zaviezť do cely. Po návrate ju našiel ležiacu na lavici a spiacu, dokonca aj chrápajúcu. Zostal na ňu pozerať. Páčila sa mu, ale túto myšlienku zahnal. O pár minút svetlo na stanici zhaslo a nastala úplná tma.
„Čo to k sakru je? Horatz, čo sa stalo? Prečo nejde svetlo? A záložný zdroj?“ a zašiel s baterkou dozadu do miestnosti. Po návrate, starý 80-siat ročný Horatz, nikde nebol a tak išiel skontrolovať dievča. „Vstávaj,“ drgol do nej, načo si Zoe začala pretierať oči, akoby sa práve teraz len zobudila.
Obrázok
„Ste sexi pán strážmajster,“ povedala mu energicky a zvodne Zoe. On zostal v rozpakoch / pomykove a odťahoval sa od nej. To ju ale neodradilo, rýchlo k nemu priskočila, chytila ho naučeným chmatom zozadu za krk. No namiesto aby ho hodila o zem, prisala sa svojimi sýto ružovými perami na tie jeho a náruživo ho pobozkala. Vedela, že to musí byť intenzívne, aby ho to uspalo, čo mala od začiatku v pláne. Cítila, ako sa mu podlamujú kolená, preto ho opatrne podoprela a zviezla sa s ním na zem, aby sa neudrel. Servítkou si zotrela rúž s uspávacím extraktom z pier a vypľula žuvačku, ktorá účinok neutralizovala. „Vďaka braček,“ pomyslela si. „A teraz zistíme, čo tu o tej nehode vedia.“ Vytiahla rušičku z kabelky a zapla elektrický prúd. „Nie je nad dobrú prípravu.“ Prišla k počítaču a chvíľu sa do neho nabúravala, ale tunajšie zabezpečenie bolo mizerné a o chvíľu bola v dokumentoch. Odopla si paličku z nohavíc, vytiahla z nej usb kartu a vložila do počítača. Naklikala a dala sťahovať dokumenty. Medzitým zašla do kartotéky, kde pohľadala policajnú správu. S ňou rýchlo zbehla ku kopírke a celú ju okopírovala a vrátila späť do kartotéky. Skopírované strany vložila do obálky, na ňu napísala adresu prenajatého P.O.Boxu a vložila do pošty na odoslanie. Práve vtedy sa jej dokopírovali aj údaje na kartu. Tú starostlivo skryla vo svojej tyčinke. „Ešte vymažeme videozáznam a bude to.“ Keď bola hotová, zapla rušičku na dve minúty a prúd sa opäť vypol. Pribehla k lavičke, na ktorej pred výpadkom spala, zobrala putá od ležiaceho strážnika Petera Johnsona a sama sa pripútala o zábradlie. Opäť si ľahla a tvárila sa, že spí. Vzápätí sa opäť rozsvietilo a do policajnej stanice vletela tehla, ktorá rozbila neďaleké okno a zapla hlasný poplach. Ten priviedol k vedomiu aj policajta, ktorý nechápal, čo sa deje.
„Moja hlavááá,“ začala kričať Zoe a pridŕžala si ruky na spánkoch, pričom sa skláňala k zábradliu, lebo putá ju ďalej nepustili. Vtom pribehol zvonku aj Horatz.
„Čo sa stalo?“ Prekrikoval hlasný alarm a rozbehol sa ho za pult vypnúť.
„Ja neviem,“ odpovedal mu mladý policajt. „Priviedol som túto babu a potom blbla elektrika. Chcel som ju pripútať ale zaspala. A potom...“ chcel pokračovať, ale nevedel si na nič spomenúť. „A ty si kde bol? Hľadal som Ťa.“
„No išiel som von skontrolovať tú elektriku. A to dievča je nejaké vystrašené. Chúli sa pripútaná pri tom zábradlí. Kvôli čomu je tu? Prostitúcia?“
„Ale nie. Otec ju vytiahol z motorkárskeho baru. Myslím, že je to nejaká študentka, čo si len vyrazila a prehnala to.“
„Aha. Tak s ňou niečo urob. Daj jej kávu, alebo ju odveď do cely, alebo niečo... Musíme to tu upratať a zdokumentovať. Tých chuligánov aj tak nenájdeme. Tie správy o tom šibnutom Tateovi nám bol čert dlžný. Všetci v teréne. Som zvedavý, či ich nájdu...“
„Ste v poriadku?“ spýtal sa Zoe. Aj keď mala strapaté vlasy, kruhy pod očami, veľmi ho priťahovala. „Ako sa voláte?“
Chvíľku zaváhala, ani nevedela prečo, ale chcela mu povedať Zizi. Napokon odpovedala. „Zoe. A som v poriadku,“ špitla potichu. „Len ma bolí hlava,“ a smutne sa na neho pozrela. On bez slova vstal a priniesol jej pohár kávy. „Snáď pomôže,“ podal jej ho s úsmevom a išiel pomôcť Horatzovi pofotiť škodu a pozametať neporiadok.
„A tu vybuchla bomba alebo čo?“ spýtal sa prichádzajúci kapitán Harris aj so svojím zástupcom.
„Vandalizmus pán kapitán. Poslušne hlásim, že sme všetko zdokumentovali,“ podal hlásenie strážmajster Johnson.
„A ona?“ kývol bradou na Zoe.
„To je svedkyňa pán kapitán, chystám sa ju vypovedať.“
„A pripútaná svedkyňa? Predpokladám, že Vám chcela utiecť strážmajster. Ale to je jedno... Máme za sebou ťažkú službu a musím dať dokopy ďalšie hlásenia práve pátracích hliadok. Tak spíšte zápisnicu a preč s ňou.“
„Áno pán kapitán.“
Potom ako Zoe vyspovedal, tá vyšla pomedzi rozbité sklo von a zavolala si taxík. Bola spokojná, že jej plán vyšiel. Vedela, že vyzerá hrozne, ale hodila si rýchlo sprchu, zbehla vyvenčiť Molly a potom nedočkavo zapla svoj laptom a zasunula kartu so stiahnutými dátami.
Všade v správe sa uvádzalo meno, ktoré už dobre poznala. „Nikki Rowse!“ Pri pohľade na policajnú správu a dôkazy jej ale niečo prekážalo. Medzi dôkazmi bol totiž projektil...
Budem si musieť počkať na poštu, zhodnotila situáciu Zoe a unavene zavrela laptop.
Lady Amalthea
klub Fenix girls
LadyAmalthea
 
Príspevky: 14
Registrovaný: Pia Júl 28, 2017 7:25 pm

Re: Cruel Intentions

Poslaťod 1Daisy1 » Pon Sep 11, 2017 8:25 pm

1.Ktorá hlavná postava je vám po tomto kole najsympatickejšia a ktorá najmenej?
Najviac sympatická je mi Dawn. Najmenej asi Zoe, ale zároveň je veľmi zaujímavou postavou.
2. Komu viac fandíte Nine alebo Nikki?
Fandím viac Nine. :D
3. Aký máte názor na vašu momentálnu situáciu?
Podľa mňa Nina išla za Ianom zbytočne a nemala by si dať radiť od Zoe. Už sú Nikki a Ian zasnúbení, mala by ich konečne nechať žiť ich život.
4. Myslíte, že Dawn sa dostane z liečebne a donosí dieťa?
Dúfam, že sa odtiaľ dostane, ale môže sa to ešte dosť skomplikovať a môže prísť o dieťa.
5. Čo hovoríte na Hayley a na to, že zachránila Elijaha?
Podľa mňa sa zachovala správne, aj keď to asi ešte bude ľutovať.
6. Považujete Connie za spoluvinnú za vraždy? Ak áno aký trest by ste jej dopriali?
Nemyslím si, ona nikoho nechcela zabiť, iba sa zaplietla s nesprávnym človekom a nevie z toho von.
7. Myslíte že Zoe by dokázala zabiť Nikki?
Áno, podľa mňa je Zoe schopná urobiť čokoľvek aby sa pomstila.
8. Aký máte názor na Alexa, Nathana a Elijaha?
Alex mi príde ako milý a ochotný človek, snaží sa Kate pomôcť ale neviem či sa mu ju podarí ochrániť.
Nathan nevyzerá byť úplne zlý, ale momentálne robí chyby a necháva sa manipulovať.
O Elijahovi ešte veľa nevieme, vyzerá byť krutý ale možno sa časom zmení...
9. Myslíte, že Kate nakoniec niekto skutočne ublíži?
Myslím si, že áno.
10. Napíšte krátke pokračovanie, stačí v bodoch a ak pridáte nejakú animáciu z internetu, ktorá sa hodí k vašej postave v príbehu uľahčíte mi tým robotu :D
11. Oblečte svoju lady podľa momentálnej situácie. Nina ako išla za Ianom
Obrázok
1Daisy1
 
Príspevky: 21
Registrovaný: Ned Jún 21, 2015 10:26 am

Re: Cruel Intentions

Poslaťod elisabeth.hard » Pon Sep 25, 2017 9:01 am

Ahojte! Vítam Vás pri novom pokračovaní našej hry Cruel Intentions. Na začiatok mám pre Vás zopár správ. Začnem s tou zlou – Nika z nedostatku času v hre nemôže pokračovať. A tak prechádzam k tej snáď dobrej správe – rozhodla som sa, že hru prevezmem a budeme naďalej v písaní pokračovať. Verím, že sa Vás hra bude aj naďalej baviť a moje texty Vás príliš neunudia.
Posledný oznam je zároveň aj prosbou. Keďže nemám tiež toľko voľného času ako by som chcela, chcem Vás poprosiť, aby ste si písali pokračovania. (Nie, v bodoch naozaj nestačí.) Ak to niektorej z Vás nevyhovuje a s hrou budete chcieť skončiť, tak mi len napíšte správu na LP. Taktiež niektoré postavy som do tohto kola nezahrnula alebo len tak okrajovo. Dúfam, že sa nehneváte a v ďalšom príspevku sa už objaví aj Vaša postava.
Prajem Vám krásny deň a príjemné čítanie!


3. kapitola - Nebezpečné známosti
Dawn sa po Patrickovom odchode len nešťastne zosunula popri stene na zem. Bola takmer šialená od strachu o seba a svoje nenarodené dieťa. Napokon jej z toho všetkého naozaj preskočí a dokonale sem zapadne…
Obrázok
V tej chvíli sa rozhodla, že sa tak nestane a bude bojovať. Lenže aké mala šance? Jediná, čo sa jej črtala, bola tá mladá lekárka, čo ju bola vyšetriť, ale tá sa tu už pravdepodobne neukáže. Bola zúfalá a nevedela, ako by sa mohla z tejto hroznej situácie vymotať.
...
Nathan vyšiel z nemocnice a nasadol do svojho auta. Keďže to do práce nemal ďaleko, o chvíľu bol doma, vo svojom malom, ale luxusnom podkrovnom byte. Vyzul sa a zamieril si to rovno do obývačky, kde si do krištáľového pohára nalial whisky a štedro si odpil.
Obrázok
Stále ho mátala Dawn a to, ako sa jej Patrick sprosto a vypočítavo zbavil. S Nikki sa však už potom nestretol. Odišla zo špitálu skôr, ako sa jemu skončila druhá konzultácia na kardiológii a teraz jej už nechcel volať, aby v nej nevzbudil podozrenie. Doteraz si myslel, že sú s Patrickom priatelia. Áno, ten mal vždy svoje kšefty, ale Nathan to neriešil. Jeho kamarát mu o nich nikdy nehovoril, iba keď od neho potreboval konkrétnu službu. Teraz to však zašlo priďaleko a on naozaj spoznal jeho pravú tvár. Začínal ho nenávidieť. Po prvé preto, že mal tú drzosť ho tak hnusne vydierať a po druhé, čo urobil a ako sa správal k svojej tehotnej manželke. Neznášal takýchto mužov - násilných a krutých, boli to len obyčajní zbabelci a chudáci. Presne taký istý bol jeho otec, kým ho v ten osudný večer vo vyhrotenej situácii nezabil. Bol policajtom a Nathan ho v panickom strachu a zúfalstve zastrelil jeho služobnou zbraňou. Zachránil však život svojej mamy a sestry, teda nemal za vraždu svojho otca žiadne výčitky, práve naopak. Bol to veľmi zlý človek, takže na svete je o jedného sviniara menej.
“Jedného takého hajzla som už zlikvidoval, druhý by tiež nemal byť problém…”, zamrmlal si popod nos, keď sa už opitý namol zvalil na gauč. Ešte dobre, že zajtra nemá službu, no Dawn mu stále neschádzala z mysle.
...
Connie meravo sedela na kovovej, rozheganej posteli a bezducho hľadela na steny tmavej a hrozne ošarpanej miestnosti. Tapety sa miestami už odlupovali a viseli ako zvädnuté zdrapy. Omietka bola tiež obitá a sem tam vykúkala aj nejaká tehla z múru. Okolo sa rozprestieral pach stuchliny a nepríjemne dráždil jej čuchové kanáliky.
Obrázok
“Kde som sa to ocitla?”, zaúpela v duchu a voľnou rukou si z líca zotrela slzu. Bola v pasci, ako trestanec uväznený v žalári uprostred púšte, v strede ničoho. Aj keby sa jej podarilo ujsť z tohto miesta, skočila by len z mláky do kaluže. Po celom meste sú rozostavané hliadky, čakajúce iba na ich popravu. Ľudia žijúci v ňom sú síce len malými zrnkami piesku, no každé jedno je neoddeliteľnou súčasťou obrovskej pustatiny, kde na každom kroku číha len smrť. Po dnešných správach už nemohla veriť nikomu, pretože všetci mali motív ju nahlásiť polícii. Connie sa len bezmocne zvalila na posteľ. Hľadela do prázdna, nevnímala čas ani priestor. Jediné, čo v tej chvíli vedela bol fakt, že je zatratená. V limbe svojich myšlienok len nejasne vnímala okolie... na ničom už nezáležalo. Jej posledná nádej na spásu sa vytratila a navždy zmizla presne tak, ako duše šerifa a jeho partnera z ich tiel. Vtom ticho a šum z televízora prerušilo silné búchanie na dvere toho, ak sa dá vôbec tak nazvať, domu.
...
Nasledujúci deň sa Nikki vrátila z práce o čosi skôr. Vystúpila z taxíka a pomalými krokmi prešla k poštovej schránke. Vytiahla z nej niekoľko obálok a kým došla ku vchodovým dverám, zistila, že sú to skoro samé účty. Teda až na jeden – ten bol adresovaný práve jej a bol trochu väčší než ostatné. Zabuchla za sebou dvere, zhodila topánky a pohodlne sa usadila na gauči. Ian doma nebol, dnes sa mal trochu zdržať v práci. No predtým jej ešte zavolal, že cestou domov kúpi večeru. Nikki zvedavo roztrhla obálku a vytiahla z nej list a fotografie. Najprv si prečítala odkaz napísaný počítačom - Si si istá, že vieš čo robí, keď nie si doma? Papier odhodila a rýchlo si začala prezerať fotografie.
Obrázok
V objatí tam bol Ian s Ninou. Detailne si prezrela všetky fotografie a naozaj tomu nerozumela. Ako jej to mohol spraviť? Tak veľmi mu verila...Otázkou však bolo, kto to poslal. Začínala mať strach. Niekto sledoval ju, jej snúbenca a dokonca aj ich dom. Práve vtedy vošiel dnu Ian, Nikki si ani neuvedomila ako rýchlo zbehol čas a len strčila fotky späť do obálky a zamiešala ju medzi ostatné. „Ahoj, láska. Aký si mala deň?“ podišiel k nej, aby ju objal. „Náročný ako vždy, ale aspoň som prišla domov skôr,“ usmiala sa a on ju pobozkal na líce: „A čo ty?“ Na moment sa zamračil: „Ale, Frank znova vymýšľa sprostosti.“ Ian pracoval ako učiteľ dejepisu v miestnej škole. Bol to jeho sen, pretože dejiny boli preňho vždy nesmierne fascinujúce a taktiež o nich veľmi zaujímavo vedel rozprávať. „A čo je toto?“ spoločne na stôl rozkladali večeru a Ian zrazu zo zeme zdvihol papier s odkazom pre Nikki. Tá na moment zaváhala, no napokon len milo odvetila: „Uhm..to prišlo poštou. Zrejme reklama na nejaký nový film. Niekto tuším niečo spomínal v nemocnici,“ usmiala sa, no cítila sa strašne. Ako jej to mohol urobiť? Ian len prikývol a papier zahodil do koša.
Obrázok
...
Zoein plán doteraz vychádzal. Fotky, na ktorých bol Ian s Ninou úspešne hodila do pošty vedľajšieho domu a dúfala, že ich Nikki čoskoro nájde. Práve sa vrátila s Molly z nemocnice. Zatiaľ tam bola nováčik a len sa oťukávala, no nejaké informácie sa jej už podarili zachytiť. Po večeri z riflovej tašky cez plece vybrala skicár a pozerala si svoje výtvory.
Obrázok
Pritom mala zapnutý televízor a správy: ,,Dnes v noci došlo k ďalšej tragédii, pri ktorej prišli o život dvaja policajti, šerif Harson a jeho mladší kolega David Breckton, po ktorom ostala žena a dve deti...“
Táto informácia jej stačila. Keď sa niečo takéto stalo, budú určite skoro všetky jednotky v teréne a v tom videla Zoe príležitosť. Utekala do svojej izby, prezliekla sa do vyzývavého trička, obtiahnutých nohavíc, ku ktorým pripla nenápadnú paličku, opätkových bagandží a koženej bundy. Do kabelky hodila mobil a rušičku, čierne púzdro s vercajgom, zvláštny rúž, do pusy si dala žuvačku a pri odchode pozrela na hodinky a začala počítať. Mesto mala prebrázdené a jednu malú zastrčenú policajnú stanicu dávno odsledovanú a pripravenú na svoj plán... Dnes bol štvrtok, takže policajti z tohto okrsku – otec so synom pôjdu na raziu do motorkárskeho klubu a ona tam musí byť!
Svoj starý Ford nechala doma a zavolala si taxík. Iana, vracajúceho sa do domu si ani nevšimla. V myšlienkach sa už modlila, aby jej plán vyšiel.
...
“Vstávaj, je čas ísť do kúpeľne!” Dawn sa strhla z nepokojného spánku. Nemala posteľ a už teraz ju bolelo celé telo. “No zdvihni ten svoj vysušený zadok, dievčatko! Nemám čas sa tu s tebou naťahovať!”, zrevala na ňu ošetrovateľka. Bola to tá istá, čo jej ráno priniesla lieky. Ich účinok však už zoslabol a Dawn už nebola taká omráčená. Tie, čo jej podala na obed, poslušne vzala do úst, ale neprehltla. Sestra ju ani neskontrolovala, asi si myslela, že ranná príučka jej dokonale stačila. Keď Dawn potom osamela, hneď sa presunula do tmavého kúta miestnosti. Tam tabletky rýchlo vypľula a pätami sa ich snažila rozdrviť na prášok, čo sa jej celkom úspešne podarilo. Teraz sa s ťažkosťami postavila, predsa, stále bola napevno zaviazaná vo zvieracej kazajke. Nohy mala trochu stŕpnuté a pobrala sa k dverám. “Pohni si!”, sotila ju sestra von na matne osvetlenú chodbu a Dawn skoro spadla na chladné linoleum.
Na takýto prístup nebola zvyknutá. Celou cestou na ňu sestrička nepríjemne zazerala a
Tam nebolo živej duše. Nepočula žiadnu vravu, dokonca ani výkriky iných psychiatrických pacientov, akoby tu bola s ňou sama. Najväčším prekvapením bol však fakt, že nevidela žiadny ďalší personál, akoby na tomto oddelení bola s touto babizňou sama. Bolo to viac než čudné, ale Dawn len ticho kráčala vedľa sestry, ktorá ju držala za rameno a celý čas na ňu nepríjemne zazerala. „Zajtra tam budem mať určite ďalšiu modrinu,“ pomyslela si Dawn, ale bolo jej to už jedno. Modriny na tele jej nevadili, po čase zmiznú. Tie na duši, ktoré jej spôsobil Pat, však nie. Tým si bola istá. V malej kúpeľni, v ktorej sa nachádzala len vaňa, umývadlo a stará drevená stolička, jej ošetrovateľka uvoľnila kazajku a prikázala, nech sa vyzlečie a osprchuje.
Obrázok
“Tu máš mydlo”, vrazila jej do rúk malú fľašku. “A žiadne sprostosti, slečinka. Som hneď tu, nikam nejdem, tak makaj.” Dawn len naoko omámene prikývla a urobila, čo jej tá bosorka povedala. Vošla do vane, pustila na seba prúd vody a šokovane vydýchla. Bola ľadová a keď sa snažila nastaviť si teplú, nedalo sa. V rýchlosti sa teda osprchovala a umyla si vlasy. Celá sa triasla od zimy a v myšlienkach nenávistne preklínala Patricka a aj toho Nathana, ktorý mu pomohol ju sem dostať. Vtom jej pohľad padol na hadicu od sprchy a všimla si, že je dostatočne dlhá nato, aby… Pozrela na ošetrovateľku, ktorá stála kúsok od vane a bola otočená chrbtom. Naštastie mala v sebe aspoň štipku slušnosti a týmto spôsobom jej nechala aspoň nejaké súkromie, čo Dawn len hralo do karát. Neváhala ani sekundu a tresla ju po hlave kovovou sprchovou hlavicou. Tá zvrieskla, až Dawn myklo, no zachovala si chladnú hlavu a udrela ju znova, kým neklesla na kolená a jej mohutné telo sa nenatiahlo na dlážke. Nestrácala drahocenný čas, vybehla z vane, narýchlo sa utrela, zo stoličky vzala čistú nočnú košeľu a prevliekla si ju cez hlavu. Potom sa pohla k dverám, no keď chcela prekročiť nehybnú ošetrovateľku, zrazu ju tá harpia schmatla za členok a potiahla. Dawn v tej chvíli stratila rovnováhu a sťažka dopadla na kachličky, až si pritom udrela koleno a čelo. Na okamih sa jej zahmlilo pred očami a počula, ako tá striga za ňou s namáhavým fučaním vstáva. Sama chcela vyskočiť na nohy, ešte by to možno stihla, ale to už sa nad ňou týčila ošetrovateľka, ktorej sa z hlavy rinula krv a zrazila ju opäť k zemi. “Povedala... som... ti… žiadne... sprostosti!”, zrevala nahnevane a schmatla Dawn za krehké zápästie. “Pustite ma, vy odporná…!” Nestihla však dopovedať, pretože jej vykrútila ruku tak surovo, až sa ozvalo zlovestné prasknutie a skríkla od ostrej bolesti. “Zavri si hubu! Toto ešte horko oľutuješ, maličká!” Vtedy Dawn pocítila, ako jej prudko zabodla injekciu do ramena a za pár sekúnd sa stratila v hustej, tmavej hmle…
...
Connie zrazu začula kroky a potom následný krik. “Ty si už kompletne pomätený?!” Hlboký mužský hlas sa odrážal od stien tak silno, až mala pocit, že stojí priamo pred ňou. Nevedela, o koho sa jedná, z jeho tónu však jasne cítila hnev. “Povedz mi, že to je len trápny vtip”, zrúkol znova a hneď nato sa dvere s rachotom zabuchli, až sa tá barabizňa otriasla v základoch.
“Čo ako?!”, odvrkol mu drzo Tate, ktorý si nikdy nedával servítku pred ústa, nebál sa a jeho odpoveď bola rovnako ostrá.“No ja sa asi poseriem… Ešte máš aj tú drzosť pýtať sa?!” Zlosť v neznámom mužovi rástla úmerne s čoraz hlasnejším krikom. “Dostal si jasné inštrukcie! Dokonca si mal voľnosť, o ktorej sa iným ani len nesnívalo! Vždy som za tebou stál a upratoval tvoj bordel! A to len pod jedinou podmienkou, aby si do toho neplietol tých zelených bastardov!” “Zaslúžili si to”, odvetil Tate pokojným, ľahostajným tónom a Connie doslova v mysli videla, ako pri tom ešte aj pokrčil plecom.
Obrázok
“Vieš vôbec, čo si tým spôsobil?! Zničil si nosný stĺp, ty idiot! Porušil si dohodu! Už sa nebudú tváriť, že sa v okolí nič nedeje! Len a len kvôli tebe máme teraz fízlov v pätách!”
“Kriste, James, upokoj sa, lebo ťa tu na mieste trafí šľak!”, odvetil Tate mierne otrávene.
“Ty… ani nemáš v sebe trochu chochmesu, aby si si dával pozor na hubu! Nie, naozaj mám už tvojho nerozvážneho správania dosť! Aj tá stará ženská... to bolo čo?! Ak si ju chcel zabiť, tak niekde, kde ťa nikto neuvidí… Ale nie, pán si zmyslel, že podpáli dom uprostred mesta všetkým na očiach! Vážne ma to nebaví, v jednom kuse po tebe len niečo upratujem…”
“Netvár sa ako svätuškár. Obaja dobre vieme, ktorý z nás je to väčšie monštrum!”, nedal sa Tate, ale jeho hlas už neznel tak presvedčivo.
“Stratégia a debilita sú dve rôzne veci, Tate! Bohužiaľ v tvojom prípade ide o to druhé… Mal si jasné pokyny...”
“Ale ja som musel! Connie bola v nebezpečí!”, zvolal na svoju obhajobu.
“Nóóó... samozrejme, tá tvoja dušička…”, povzdychol si a Connie začula, ako sa začal prechádzať hore dolu. “No, môžeš byť na seba hrdý, pretože teraz je vďaka tebe ešte v oveľa väčšej riti… Mimochodom, keď sme už pri nej, kde si ju zašil?” Na okamih nastalo ticho. Connie stále len mĺkvo ležala na posteli. Tiché kroky, ozývajúce sa spoza miestnosti pomaly silneli na dupot, ktorý ustal priamo pred jej izbou. Lúče svetla, prechádzajúce malou škárou spodkom dverí vytvorili tiene jeho nôh, ktoré sa odrazili na špinavej podlahe. Dvere sa v tom momente rozrazili, až mala pocit, že vyletia zo zhrdzavených pántov.
“Tak tu ju máme!” Connie pozrela na muža, bol starší ako ona, alebo Tate. Vyzeral tak na tridsať, ale to bol len hrubý odhad. Tmavými, zelenomodrými očami na ňu sústredene hľadel, nespúšťal z nej zrak ako šelma, čo sa chystá skočiť na svoju korisť a len sa so sladkým úsmevom k nej pomaly približoval. “Connie Ferell…”, pokrútil hlavou a nesúhlasne zacmukal, no potom si prisadol k nej na posteľ. Voľnú ruku jej vzal medzi dlane a na jej prekvapenie jej na hánky vtisol letmý bozk. “Rád ťa konečne spoznávam…”
“Kto ste?”, bezducho na neho pozrela.
“Psssst…” Prst jej zľahka priložil k perám, čím dal jasne najavo, že na jej otázku neodpovie. “To sa dozvieš… už čoskoro…”, povedal medovým hlasom a na tvári sa mu zjavil široký úškrn.
Obrázok
...
Zoe vzbudila v motorkárskom klube záujem. Objednala si jedno veľké pivo, sadla si do boxu s výhľadom na vchod a bundu hodila vedľa seba. O chvíľu jej začali na stole pribúdať poháriky s vodkou. Aby sa neopila, použila starý trik a ich obsah vypľúvala do fľašky od piva. S pár motorkármi nadviazala rozhovor a časom začala hrať opitú. Keď do klubu prišli policajti, postavila sa a zahrala strácajúcu rovnováhu. „Uhni Greg, idem na toaletu...“ povedala chlapovi sediaceho vedľa nej a prehodila si kabelku krížom cez hrudník. Ten sa ani nepohol. „Ale no taaaaak... Chceš aby som sa...“ urobila krok a jednou nohou prekročila jeho zavadzajúce nohy a ladne sa k nemu prikrčila a hneď potom ho prekračovala a prisúvala druhú nohu. Už sa otočila k nemu chrbtom, keď ju schytil za ruku. „Daj mi pokoj Ty pes!“ začala po ňom kričať na plné hrdlo.
„Ale Kitty, Cica, čo sa deje?“ spýtal sa jej stále usmievajúci sa Greg.
„Aká som Ti ja cica... ja nie som žiadna Tvoja mačička,“ tackala sa Zoe od Grega, ktorý si ju priťahoval k sebe. To už Zoe chytila najbližší krígeľ, a rozbila ho Gregovi o hlavu. Okolo sediaci motorkári sa postavali s nahnevaným výrazom a Greg si chytil čelo, z ktorého mu stekal úzky pramienok krvi.
„Čo sa to tu deje?“ priblížil sa starší z policajtov.
„Ááááá, ešte aj fízli,“ zaspievala opilecky opäť Zoe a pridržala sa pravou rukou steny.
„Ste v poriadku?“ obrátil sa na Grega, ktorý prikývol.
„Už na mňa nesahaj, jasné?“
„Legitimujte sa slečna,“ vyzval policajt Zoe.
„Ja? Ja a načo?“ odpovedala mu a nahla sa. Vyzerala, že bude každú chvíľu vracať.
„Pozná ju tu niekto?“ spýtal sa policajt prítomných, ale všetci zamietavo pokrútili hlavou.
„Slečna, pôjdete so mnou,“ pre moje aj vaše bezpečie, pomyslel si Joseph Johnson, keď chytil Zoe pod pažu.
„Jáááá s vami nikam nejdem. Ešte som nedopila svoje pivo,“ a načahovala sa po ďalší krígeľ stojaci na stole. Vtom ale zahrala pošmyknutie, až ju musel policajt zachytiť. Potom sa už ním nechala vyviezť. Pri všetkom tom divadle si dávala pozor, aby nestratila kabelku.
„Zober ju na stanicu. Aj tak tam teraz nikto okrem starého Horatza nie je. Aspoň Ťa budem mať preč z terénu,“ povedal synovi keď nakladal dievčinu dozadu do auta.
„Ale oci...“
„Žiadne oci... Pre Vás strážmajster, som poručík Johnson. A teraz rob čo som Ti prikázal. Ja to idem dovnútra ešte raz skontrolovať.“
...
“Toto je neprijateľné! Vkladal som do vás plnú dôveru a čo ste spravili! Do riti!” Patrick bol od zúrivosti celý bez seba. Stál s doktorom, ktorý mal na starosti celú túto kauzu jeho ženy, v malej, diskrétnej ošetrovni, ktorá sa už tak často nepoužívala. Letmo pozrel na Dawn, ktorá v bezvedomí ležala na lôžku pri stene. “Pán Hought, ospravedlňujem sa, veľmi ma to mrzí. Sestra Westová…”“Vraveli ste, že je najlepšia, tak mi vysvetlite, prečo to takto skončilo?!”, zreval nepríčetne, až sa doktor pred ním nepatrne prikrčil.
Obrázok
“Áno, ja viem… nezvládla svoje povinnosti a ponesie zato adekvátne dôsledky, tým si buďte istý… No vaša manželka musí ísť na chirurgiu, má zlomené zápästie. Potrebuje ísť aj na röntgen hlavy a potom pre istotu na gynekológiu. Nekrváca, ale viem, ako vám záleží na dieťati…” “To nemôže prísť špecialista sem?”, oboril sa na neho Patrick. Nechcel, aby Dawn opustila psychiatrické oddelenie.
“Nebojte sa, bude pod neustálym dozorom, pod silnými liekmi a priviazaná k posteli…”, odvetil lekár, načo Patrick prevrátil očami a z peňaženky vybral tisícku.“Tu máte,” podal mu ju, načo sa ten po nej dychtivo natiahol. “Zvyšok dostanete neskôr. Súhlasím s tým, aby ste ju previezli. Na chirurgii mám priateľa, doktora Halea. Idem mu brnknúť a vy sa zatiaľ o všetko postarajte. A nieže zasa niečo poseriete, jasné?!”, dodal smerom k lekárovi, ktorý si bankovku ukryl do vrecka a horlivo prikývol. “Samozrejme, nemajte obavy…” Patrick sa od neho znechutene odvrátil a na mobile vytočil Nathanovo číslo.
...
„Doktorka Rowseová, práve k nám previezli pacientku z psychiatrie. Nemôžeme zohnať doktora Halea a jej manžel dal zavolať vás. Vraj ste už s jej prípadom oboznámená.“ Nikki prikývla a potiahla sestru trochu nabok od ostatných. „Čo sa stalo? Ide o niečo vážne?“ Sestrička prevrátila očami: „Snažila sa utiecť a zranila pri tom sestru aj seba. Už ma to vážne s tými bláznami prestáva baviť, stále niečo...“ Nikki sa zamračila: „Tak to by hádam stačilo. Vašou prácou je starať sa o pacientov a nie ich ohovárať a brať ich ako príťaž,“ sestrička zahanbene sklonila hlavu: „Na ktorej je izbe?“ „Číslo dvanásť,“ Nikki jej vytrhla kartu z ruky a ponáhľala sa tam. Len letmo vnímala sestrine ospravedlnenie. Vstúpila do izby a na posteli zbadala útlu postavu ženy, ktorú len pred pár dňami spoznala. Stále si v hlave prehrávala to, ako jej tvrdila, že nie je blázon a len sa jej chcú zbaviť. Mala pocit, že hovorí pravdu. Nevyzerala ako psychiatrický pacient. Skôr sa jej zdalo, že bola viac omámená z tých silných liekov. „Tu sú výsledky z röntgenu,“ sestra, ktorá bola práve pri pacientke jej ich podala a potichu odkráčala z miestnosti. Nikki si v tichosti prešla papiere a neskôr skontrolovala aj Dawn, ktorá stále spala. Ruku už mala ošetrenú a už potrebovala len gynekologické vyšetrenie. Stále však museli čakať na špecialistu. Zrazu sa na dvere ozvalo rýchle klopanie a dnu vstúpil muž, ktorého už z videnia poznala. „Zdravím. My sme sa už stretli, no nestihol som sa vám predstaviť. Patrick Hought,“ s úsmevom na tvári k nej natiahol ruku. Nikki nevedela prečo, ale mala z neho strach. „Nicole Rowseová, teší ma,“ odvetila zdvorilo a tiež k nemu natiahla ruku. „Ako je na tom moja manželka?“ na moment sa zatváril smutne, no tento výraz zmizol tak rýchlo ako aj prišiel. „Momentálne je stabilizovaná a výsledky vyzerajú byť v poriadku. Avšak,“ nenechal ju dohovoriť: „Skvelé. Kedy ju budeme môcť previezť späť na psychiatriu?“ Nikki ostala na moment v šoku. To snáď nemyslí vážne. „Pán Hought, vaša manželka je tehotná a potrebuje ešte nejaké vyšetrenia. A vzhľadom na jej zranenie si ju tu budeme musieť ešte na nejaký čas nechať. Ruka sa tak rýchlo nezahojí,“ povedala miernym tónom, no vedela, že tento muž to nenechá len tak. „Ale Nathan mi tvrdil, že..“ „Nathan bude určite súhlasiť so mnou. Bolo by nezodpovedné ju previezť späť. Ak jej stav nebudeme naďalej monitorovať, môže prísť o dieťa.“ Patrick sa zhlboka nadýchol a ruky spojil do pästí. „Predsa by som radšej hovoril s doktorom Haleom. Jej stav pozná lepšie ako ktokoľvek iný,“ dodal povýšenecky a v tom mu zazvonil mobil: „Do pekla, Nathan, kde si?“ Nikki nemala chuť stráviť tam ďalšiu čo i len minútu, no nemienila tam s ním Dawn nechať samú. Vedela, že tu niečo nehrá a Patrick sa snaží svojej manželky naozaj zbaviť. Vtedy si všimla, že Dawn sa prebudila a očami prešla po miestnosti. Keď v rohu zbadala Patricka ako telefonuje, začala rýchlejšie dýchať a jej výraz bol zrazu plný strachu: „Pomôžte mi,“ zašepkala bezmocne. Nikki k nej ihneď pristúpila: „Prosím, upokojte sa. Ste v poriadku, nikto vám neublíži.“ „Tak pohni kostrou!“ zreval do telefónu Pat a tiež si všimol Dawn. „Och, zlatko, tak veľmi som sa o teba bál. Všetko bude v poriadku, ver mi,“ pristúpil k posteli a pohladil ju po líci. Dawn sa nedokázala ani pohnúť, tak veľmi sa ho bála. „Môžete už ísť, doktor Hale by tu mal byť každú chvíľu,“ otočil sa k Nikki, ktorá ich pozorovala a snažila sa pochopiť celú túto zvrátenú situáciu. „Počkám tiež, potrebujem ho informovať o jej stave,“ vtedy sa otvorili dvere: „Tak ma informuj a môžeš ísť,“ Nathan kývol hlavou na Patricka a Nikki z rúk vytrhol kartu s výsledkami. „Fajn, mám všetko potrebné. Aj ja viem čítať,“ žmurkol a hlavou ukázal na dvere. „Ale..“ „Žiadne ale. Toto je moja pacientka, pamätáš? Ďakujem ti a teraz odpáľ,“ s nahnevaným výrazom neochotne vyšla z miestnosti. Ešte raz sa pozrela na Dawn a vedela, že jej musí za každú cenu pomôcť.
Obrázok
...
Keď sa doviezli na stanicu, doviedol strážmajster Peter Johnson neznámu opitú dievčinu najprv k pultu, kde nikto nebol a potom ju posadil na najbližšiu lavicu. Chcel ju pripútať, no pri pohľade na jej stav len išiel za kolegom po kľúče, aby ju mohol zaviezť do cely. Po návrate ju našiel ležiacu na lavici a spiacu, dokonca aj chrápajúcu. Zostal na ňu pozerať. Páčila sa mu, ale túto myšlienku zahnal. O pár minút svetlo na stanici zhaslo a nastala úplná tma.„Čo to k sakru je? Horatz, čo sa stalo? Prečo nejde svetlo? A záložný zdroj?“ a zašiel s baterkou dozadu do miestnosti. Po návrate, starý 80-siat ročný Horatz, nikde nebol a tak išiel skontrolovať dievča. „Vstávaj,“ drgol do nej, načo si Zoe začala pretierať oči, akoby sa práve teraz len zobudila.
Obrázok
„Ste sexi pán strážmajster,“ povedala mu energicky a zvodne Zoe. On zostal v rozpakoch a odťahoval sa od nej. To ju ale neodradilo, rýchlo k nemu priskočila, chytila ho naučeným chmatom zozadu za krk. No namiesto aby ho hodila o zem, prisala sa svojimi sýto ružovými perami na tie jeho a náruživo ho pobozkala. Vedela, že to musí byť intenzívne, aby ho to uspalo, čo mala od začiatku v pláne. Cítila, ako sa mu podlamujú kolená, preto ho opatrne podoprela a zviezla sa s ním na zem, aby sa neudrel. Servítkou si zotrela rúž s uspávacím extraktom z pier a vypľula žuvačku, ktorá účinok neutralizovala. „Vďaka braček,“ pomyslela si. „A teraz zistíme, čo tu o tej nehode vedia.“ Vytiahla rušičku z kabelky a zapla elektrický prúd. „Nie je nad dobrú prípravu.“ Prišla k počítaču a chvíľu sa do neho nabúravala, ale tunajšie zabezpečenie bolo mizerné a o chvíľu bola v dokumentoch. Odopla si paličku z nohavíc, vytiahla z nej usb kartu a vložila do počítača. Naklikala a dala sťahovať dokumenty. Medzitým zašla do kartotéky, kde pohľadala policajnú správu. S ňou rýchlo zbehla ku kopírke a celú ju okopírovala a vrátila späť do kartotéky. Skopírované strany vložila do obálky, na ňu napísala adresu prenajatého P.O.Boxu a vložila do pošty na odoslanie. Práve vtedy sa jej dokopírovali aj údaje na kartu. Tú starostlivo skryla vo svojej tyčinke. „Ešte vymažeme videozáznam a bude to.“ Keď bola hotová, zapla rušičku na dve minúty a prúd sa opäť vypol. Pribehla k lavičke, na ktorej pred výpadkom spala, zobrala putá od ležiaceho strážnika Petera Johnsona a sama sa pripútala o zábradlie. Opäť si ľahla a tvárila sa, že spí. Vzápätí sa opäť rozsvietilo a do policajnej stanice vletela tehla, ktorá rozbila neďaleké okno a zapla hlasný poplach. Ten priviedol k vedomiu aj policajta, ktorý nechápal, čo sa deje.
„Moja hlavááá,“ začala kričať Zoe a pridŕžala si ruky na spánkoch, pričom sa skláňala k zábradliu, lebo putá ju ďalej nepustili. Vtom pribehol zvonku aj Horatz.
„Čo sa stalo?“ Prekrikoval hlasný alarm a rozbehol sa ho za pult vypnúť.
„Ja neviem,“ odpovedal mu mladý policajt. „Priviedol som túto babu a potom blbla elektrika. Chcel som ju pripútať ale zaspala. A potom...“ chcel pokračovať, ale nevedel si na nič spomenúť. „A ty si kde bol? Hľadal som Ťa.“
„No išiel som von skontrolovať tú elektriku. A to dievča je nejaké vystrašené. Chúli sa pripútaná pri tom zábradlí. Kvôli čomu je tu? Prostitúcia?“
„Ale nie. Otec ju vytiahol z motorkárskeho baru. Myslím, že je to nejaká študentka, čo si len vyrazila a prehnala to.“
„Aha. Tak s ňou niečo urob. Daj jej kávu, alebo ju odveď do cely, alebo niečo... Musíme to tu upratať a zdokumentovať. Tých chuligánov aj tak nenájdeme. Tie správy o tom šibnutom Tateovi nám bol čert dlžný. Všetci v teréne. Som zvedavý, či ich nájdu...“
Obrázok
„Ste v poriadku?“ spýtal sa Zoe. Aj keď mala strapaté vlasy, kruhy pod očami, veľmi ho priťahovala. „Ako sa voláte?“
Chvíľku zaváhala, ani nevedela prečo, ale chcela mu povedať Zizi. Napokon odpovedala. „Zoe. A som v poriadku,“ špitla potichu. „Len ma bolí hlava,“ a smutne sa na neho pozrela. On bez slova vstal a priniesol jej pohár kávy. „Snáď pomôže,“ podal jej ho s úsmevom a išiel pomôcť Horatzovi pofotiť škodu a pozametať neporiadok.
„A tu vybuchla bomba alebo čo?“ spýtal sa prichádzajúci kapitán Harris aj so svojím zástupcom.
„Vandalizmus pán kapitán. Poslušne hlásim, že sme všetko zdokumentovali,“ podal hlásenie strážmajster Johnson.
„A ona?“ kývol bradou na Zoe.
„To je svedkyňa pán kapitán, chystám sa ju vypovedať.“
„A pripútaná svedkyňa? Predpokladám, že Vám chcela utiecť strážmajster. Ale to je jedno... Máme za sebou ťažkú službu a musím dať dokopy ďalšie hlásenia práve pátracích hliadok. Tak spíšte zápisnicu a preč s ňou.“
„Áno, pán kapitán.“
...
“Ako to myslíš?! Čo s ňou chceš robiť?!”, zvolal Tate a okamžite k nemu vystrelil ako raketa. “Neublížiš jej!”, vyhŕkol nahnevane, načo sa James začal rehotať.
“Tate, ty to nevidíš? ONA je zodpovedná za to všetko…” Connie spolu s Tateom na neho len nechápavo pozreli. O čom to tu trepe? Obeť. To je to, čo bola. Uväznená v pazúroch tohto blonďavého monštra. “Ona z teba spravila to, čím si! Len kvôli nej robíš všetky neuvážené rozhodnutia a sprostosti!”
“Mýliš sa! Vďaka nej som lepším…”, oponoval mu Tate nahnevane. James mu to však nedovolil a svojim cynickým smiechom ho opäť raz prerušil.
“Nebuď smiešny. Urobila z teba akurát tak neschopnú padavku… Ale tomu je koniec. Si jeden z mojich najlepších ľudí a ja nedovolím, aby tuto dušička z teba spravila úplnú nulu…” James vstal z postele a jedným elegantným pohybom vytiahol zbraň, ktorú mal zastrčenú vzadu za opakom nohavíc a otočil sa ku Connie. Tá sa vystrašene odtiahla až k stene, s panickým strachom zatvorila oči a vzápätí sa ozval výstrel. Okamžite jej zaľahlo v ušiach a počula len nepríjemný piskot. Na chvíľu mala pocit, že tu už nie je. Potom však opatrne pootvorila viečka a všimla si, že putá, ktorými bola pripevnená k posteli, povolili. Guľka z Jamesovej zbrane v nich musela niečo poškodiť. V tom okamihu pocítila, ako ju schmatol za ruku a prinútil postaviť sa.
“To nech ti ani nenapadne!” Tate nahnevane vytiahol svoj revolver a namieril ho Jamesovi do tváre. “Lebo čo, Tate? Zastrelíš ma?”, s výsmechom vystrúhal grimasu. “Pokoj… Nič sa jej nestane,“ na moment stíchol: „Možno...”, dodal, zdrapil Connie ešte silnejšie a ruku jej priložil ku krku. Držal ju pred sebou, ako nejaký štít. “O nič sa nepokúšaj, lebo si to tvoja dušička zlízne za teba,” zbraňou mieril priamo na jej spánok a pomalým krokom sa aj s ňou približoval k dverám. “James pusti ju! Ona za nič nemôže!”, naliehal blondiak a stále nespúšťal revolver z rúk. “Nemal som pocit, že by tu bola dobrovoľne”, nadhodil len tak mimochodom a užíval si pohľad na to, ako Tateovi v momente zvädol ksicht. “Však zlatko?”, hlavu na chvíľu sklonil ku Connie, tá však ani necukla. Bolo jej už všetko jedno.
Obrázok
“Robím to len pre jej dobro…” James už začínal byť nervózny.
“Ale no tááák, už ma to vážne nebaví…”, pristúpil k nemu, celou silou sa zahnal a vrazil mu jednu s pištoľou do spánku. Tate sa ani nestihol spamätať a už ležal na zemi v bezvedomí. “Au revoir”, zahučal ešte do prievanu s nehybným telom, potiahol Connie a zabuchol za nimi dvere.
...
Potom ako Zoe vyspovedal, tá vyšla pomedzi rozbité sklo von a zavolala si taxík. Bola spokojná, že jej plán vyšiel. Vedela, že vyzerá hrozne, ale hodila si rýchlo sprchu, zbehla vyvenčiť Molly a potom nedočkavo zapla svoj laptom a zasunula kartu so stiahnutými dátami.
Všade v správe sa uvádzalo meno, ktoré už dobre poznala. „Nikki Rowse!“ Pri pohľade na policajnú správu a dôkazy jej ale niečo prekážalo. Medzi dôkazmi bol totiž projektil...
Budem si musieť počkať na poštu, zhodnotila situáciu Zoe a unavene zavrela laptop.
...
„Nathan, musíš ju dostať späť na psychiatriu. Vie toho priveľa a na tomto oddelení, nie je v bezpečí,“ začal hneď hovoriť Patrick, keď tá otravná doktorka odišla z izby. Ten bol zaneprázdnený čítaním výsledkov. „Počúvaš ma vôbec?!“ skríkol nahnevane Pat, nemal rád keď ho ľudia ignorovali. Väčšinou to ani nikto neskúšal, pretože vedeli, že keď sa raz naštve, neskončí to dobre. „Jasné, kamoš, upokoj sa. Ešte musí prísť gynekológ, aby zistil, či je to decko v poriadku a potom vybavím presun späť na jej oddelenie.“ Pri tej ľahostajnosti v jeho hlase Dawn prebehli telom zimomriavky. Hovorili o jej dieťatku akoby bolo len akýmsi tovarom. Tak veľmi sa bála, v tejto chvíli už nevidela žiadnu ďalšiu nádej. Ako sa jej len podarí od toho blázna ujsť? „Nathan, ak sa niečo ešte poserie, tak ja za seba neručím a ty...“ nedopovedal, pretože Nathan mu položil ruku na plece: „Všetko bude fajn, presne tak ako som povedal. Musíš mi dať ešte trochu času a hlavne sa upokoj. Mám to pod kontrolou. Nikam neutečie, nikto sa nič nedozvie,“ díval sa mu priamo do očí a Patrick si na moment naozaj vydýchol.
Obrázok
Veril mu, ale odkedy bola jeho milovaná žena v tejto nemocnici, veci sa kazili jedna radosť a tá hlupaňa spôsobila už strašne veľa problémov. „Tak to dúfam, kamoš,“ to oslovenie povedal s pohŕdaním v hlase. „Fajn, všetko vyzerá byť v poriadku. Ešte ju prídem neskôr skontrolovať, keď budú už výsledky kompletné. Budem ťa o všetkom informovať,“ uložil papiere späť do karty a s úsmevom žmurkol na kamaráta, ktorý len s nahnevaným výrazom v tvári prikývol. „Musím bežať, mám operáciu,“ klamal, v ten deň žiadnu nemal. Nemal dokonca ani byť v nemocnici. S Patrickom si boli blízki a vždy mu hovoril len pravdu, veď bol jeho záchrancom a bez neho by bol stále nulou. No tentokrát mu nedokázal čeliť. Nie, keď tam bola ešte aj ona. Bolo mu jej ľúto, jej vystrašené oči sledovali celý čas ich rozhovor. No nepovedala ani slovo, dokonca sa ani len nepohla. Nathan jej chcel pomôcť, nevedel však ako. Patrick o ňom vedel všetko, naopak on o ňom vedel len toľko, koľko mu sám dovolil.
...
„Čo to akože malo znamenať?“ Nikki schmatla Nathana za ruku a potiahla ho do rohu chodby, keď vyšiel z Dawninej izby. Celý čas tam nahnevane podupkávala a premýšľala nad všetkým, čo sa o tých ľuďoch dozvedela. Bolo to zvrátené.
Obrázok
„Zbláznila si sa? Čo by to asi znamenalo? Robím si svoju robotu, je to moja pacientka a Pat si ma vyžiadal,“ odvetil nevrlým tónom. „Uhm jasné, nahováraj si čo chceš! Tá žena nie je blázon, tým je on!“ Nathan sa rýchlo poobzeral po chodbe. „Radšej sa do toho nemiešaj,“ s tými slovami ju tam nechal stáť, vytrhol sa z jej zovretia a odišiel do svojej kancelárie na konci chodby, kde si nalial pohárik svojej obľúbenej whisky a usadil sa do pohodlného kresla pri okne, s výhľadom na mesto. „Doriti!“ voľnou rukou si unavene prešiel po tvári. Nevedel čo má robiť – na jednej strane nechcel Patricka zradiť, bol jeho dlžníkom. No Dawn si to nezaslúžila, poznal ju síce len veľmi málo, ale to čo jej ten sviniar urobil bolo už priveľa.
...
Kate bola po tom večernom incidente celá rozstrasená. Vedela, že tá osoba je skutočná a chce jej ublížiť, jednoducho však nechcela veriť tomu, že to aj urobí. Alex jej ranu na hlave starostlivo ošetril. Nebolo to nič vážne, a tak neskôr spoločne opustili nemocnicu. Vzal ju za ruku a kým kráčali parkoviskom, stále sa nepokojne obzeral. Už ju viac nechcel nechať samu, bál sa o ňu a veľmi mu na nej záležalo. Kate si znova prehrala ten ich nečakaný bozk. Sedela na prednom sedadle vedľa neho a nenápadne sa na neho občas pozrela. Mala ho rada, to áno. Ale nikdy ho nepovažovala za viac ako priateľa. Zatiaľ k nemu nič, okrem vďačnosti za jej záchranu, necítila. „Idem si už ľahnúť,“ povedala, keď sa navečerali a vybrala sa hore schodmi do svojej dočasnej izby. Alex prikývol, o tom bozku sa ani len nezmienila a on na ňu nechcel tlačiť. Nie po tom, čo dnes okrem toho ešte prežila. Kate sa pohodlne uložila do postele, keď jej zrazu zavibroval telefón. Na nočné správy bola zvyknutá, bola predsa doktorka. Takže doktor sa zamiloval? Hm, to je rozkošné. Ak nechceš, aby sa mu niečo stalo, tak odtiaľ okamžite odídeš. Buď dobré dievča a poslúchni...
Obrázok
...
Keď Nathan odišiel, v miestnosti ostal s Dawn už len Patrick. „Prečo to robíš? Nikdy v živote som ti neublížila ja, ani moja rodina, tak prečo? Dala som ti všetko a ty...“ nedokázala pokračovať, do očí sa jej tisli slzy. Ako mu mohla niekedy veriť? Ako ho mohla milovať!? „Prosím ťa, nezačínaj znova s tým trápnym predslovom,“ prevrátil znechutene očami: „Neboj sa, v tejto nemocnici už nestráviš veľa času. Našiel som ti niečo lepšie, mimo mesta a všetkých zvedavých očí. Vždy si mala radšej také miesta, kde ťa nikto nepoznal a mala si tam súkromie, však?“ teraz na ňu s úsmevom na tvári hľadel. Dawn sa posadila na posteli, strašne sa bála. On ten strach videl, cítil ho, no len tam stál ako socha a nechutne sa jej vysmieval do tváre. „To nemôžeš! Ja nie som blázon! Prosím, vezmi si všetko, len ma nechaj na pokoji. Pros...“ v tom momente jej strelil facku, Dawn automaticky vyletela ruka k lícu k miestu, kde ju udrel. „Dosť! Nič som sa ťa nepýtal, len ti oznamujem, čo ťa čaká. Tak si ešte uži pár dní luxusu a potom ťa presunieme do tvojho nového útočiska,“ zohol sa k nej a pobozkal ju na čelo. Akoby sa nič nestalo. Dawn sa pri dotyku jeho pier striasla a automaticky sa odtiahla. Ešte pred pár dňami ho tak veľmi milovala a teraz. Stále bola v šoku z toho, že city sa tak rýchlo môžu zmeniť. „Uvidíme sa čoskoro,“ sledovala ako vyšiel z miestnosti a ona osamela. Ruku mala pripútanú o železný rám postele. Už ďalej nevládala, z očí sa jej valili slzy a v izbe sa ozývali len jej tiché vzlyky. Nemala kam ujsť, nemala nikoho, kto by jej pomohol. Bola len ona a jej dieťa. Proti všetkým.
Obrázok
...
Connie sedela na prednom sedadle Jamesovho luxusného auta a bála sa, čo i len nadýchnuť. Ten chlap ju desil, v jednej chvíli sa usmieval a v tej ďalšej na ňu už mieril zbraňou. Teraz sa vysokou rýchlosťou rútili po diaľnici, ktorá viedla preč z mesta. Po asi dvadsiatich minútach sa ocitli na akejsi starej bočnej ceste, ktorá bola dookola obklopená stromami. Bola tma a Connie to tam vôbec nespoznávala. James zrazu natiahol ruku a ona sa automaticky stiahla ďalej. „Len pokoj, dušička,“ povedal s pobavením v hlase a zapol rádio. Ozvala sa pomalá gitarová melódia do ktorej si James pohmkával. „S Tateom ste spolu už dlho, však?“ ozval sa James akoby nič, akoby ju práve neuniesol a oni dvaja boli najlepšími priateľmi. Na moment otočil hlavu od cesty, aby jej videl do tváre. Connie nemala chuť sa rozprávať. Najmä nie s ním. Sklonila hlavu a v tej chvíli boli pre ňu najzaujímavejšie šnúrky na jej starých červených teniskách. „Hm, chápem. Hráš teraz urazenú. No, ja som ťa však zachránil,“ zmätene pokrútila hlavou: „Nepozeraj sa tak. Ten idiot by ťa neochránil, dostal by ťa tak akurát do basy, kde by si strávila zvyšok svojho života,“ nad tou predstavou sa zasmial.
Obrázok
Ona na moment zaváhala, no po chvíli sa aj napriek svojim pochybnostiam ozvala a pozrela mu do tváre: „Odkiaľ ma poznáte?“ rozosmial sa akoby mu povedala ten najlepší vtip. „Moja drahá, viem o tebe všetko!“ zvolal veselo a stále mu bolo trochu do smiechu: „Tvoj milovaný mi podal podrobné informácie. V niektorých oblastiach asi až príliš,“ spravil grimasu a pokračoval: „Ako iste vieš, Tate pre mňa pracuje. Už naozaj dlhý čas. No v posledných rokoch nie je jeho výkon taký ako predtým a ja som zistil, čo za tým je.“ Connie pokrútila hlavou a pokrčila plecami: „Čo?“ „Ty, moja drahá. Tate mal poslednú šancu dokázať mi svoju oddanosť, no poriadne to pokašľal. Mali sme dohodu, že ak niečo ešte poserie, zničím ho a vezmem mu aj to málo čo má.... A preto si teraz tu. Tvoj milovaný ťa využil, myslel si, že vás nenájdem, ale po tom rozruchu, čo ten idiot spôsobil a ešte aj ty so svojím hrdinským útekom...Jednoducho nemal šancu sa predo mnou skryť.“ V aute sa okrem rádia, nič neozývalo. Connie vždy vedela, že Tate robí nelegálne veci a pohybuje sa v zlých kruhoch, no toto naozaj nečakala. „Uvedomujete si, že ma príde hľadať? Urobí to, miluje ma a príde si po mňa,“ snažila sa znieť čo najvážnejšie, no James sa znova sladko rozosmial. „Ach Connie, si strašne rozkošná. A hlavne naivná. O svojom blonďavom princovi takmer nič nevieš, čo je smutné. Ten idiot ťa nemá ako nájsť. Dokonca ani nevie ako sa volám. Teda nevie ako sa volám naozaj,“ dodal pre vysvetlenie a s úsmevom na perách pokrútil hlavou. Auto znova odbočilo do ešte tmavšej uličky. „Čože? Kto vlastne ste?“ Zastali pred veľkou kovovou bránou. James vzal z priehradky ovládač a mohutné vráta sa pohli, potom svoju pozornosť obrátil na Connie: „To sa čoskoro dozvieš! Vitaj doma!“ zvolal nadšene a Connie začala mať ešte väčší strach. Kto je ten šialenec vedľa nej?
...
Nikki chystala večeru, keď zrazu zazvonil zvonček: „Čakáš niekoho?“ opýtala sa svojho snúbenca, ktorý sa zatváril prekvapene. „Ou, vlastne áno. Úplne mi to vypadlo a zabudol som ti o tom povedať,“ tresol si rukou po hlave. „Pred pár dňami sa u nás zastavila Nina, aby sa ospravedlnila za ten incident na večierku...,“ zbadal výraz na jej tvári a rukou hneď naznačil, aby počkala, kým jej on celú situáciu vysvetlí. „Chcela by sa porozprávať aj s tebou. Vieš, ospravedlniť sa a urovnať tie vzťahy z minulosti. Teraz, keď sa budeme brať a..Nechcem, aby sme viac riešili takéto hlúposti. Musíme to vyriešiť ako dospelí ľudia,“ pozrel sa na ňu s nádejou v očiach. „Zbláznil si sa? Pozvať ju na večeru a ani mi o tom nepovedať? Po tom všetkom čo spravila?“ Nikki bola zrazu nahnevaná. Nemohla tomu uveriť. Na toto nebola pripravená. Znova sa ozval zvonček. „Prosím. Jedna večera a máme od nej už navždy pokoj,“ na moment sa zamyslela a zhlboka sa nadýchla: „Jedna večera,“ zopakovala a spoločne sa pobrali k dverám, kde Nina už nervózne vydupkávala. „Nina,“ ozvala sa hneď Nikki. „Nikki, rada ťa vidím. Aj teba Ian. Uhm...“ Zrazu medzi nimi nastalo trápne ticho, ktoré napokon prerušil Ian: „Vitaj a poď ďalej,“ Nina sa nervózne usmiala. „Doniesla som víno,“ podala ho Nikki, ktorá jej úsmev opätovala. „Vďaka. Dnes sa bude určite hodiť,“ nenápadne pozrela na Iana. Atmosféra bola napätá a celá táto večera bola len divadielkom. Nikto nevedel čo od nej má očakávať a ako napokon celý večer dopadne.
...
Connie kráčala chodbami honosného domu, cestou stretli niekoľko ľudí, pravdepodobne personál, ktorý tam pracoval. Vedľa nej šiel Jams, ktorý sa všetkým úctivo prihováral. Jeho správaniu nerozumela. Najprv ju chce zabiť a teraz je pre neho princeznou. „Tak a sme tu,“ zastali pri veľkých drevených dverách. On je hlavou naznačil, aby ich otvorila. Izba bola dokonalá. Ani sa to nedalo porovnať s tým miestom, kde ju držal Tate. Prechádzala izbou a zvedavo si všetko vybavenie prezerala. „Zostanem tu chvíľu s tebou ak dovolíš,“ povedal a posadil sa do hojdacieho kresla, ktoré bolo hneď pri dverách. Connie k nemu nervózne obrátila hlavu. Teraz nevedela, či sa má báť alebo túto príležitosť využiť a opýtať sa ho všetky otázky, ktoré jej behali mysľou. James ju stále hypnotizoval pohľadom, no nepovedal ani slovo. Ako sa na ňu díval, na sklon jej hlavy, na vystrašené oči, ktorými sa akoby ospravedlňovala za svoju slabosť, ožila v ňom taká intenzívna spomienka, že na chvíľu zabudol na svoje starosti a veci, ktoré s ňou plánoval. „Preboha, Connie,“ zvolal a ona až podskočila: „tak veľmi sa podobáš na svoju matku. Vidím ju pred sebou ako živú.“ Tá od prekvapenia otvorila ústa. On poznal jej matku? „Ako to myslíte? Vy... vy ste ju poznali?“ Jej otázku ignoroval: „Máš presne tie isté oči. Máš taký pohľad, akoby si tušila, že sa niečo stane, a už vopred sa toho bála.“ To si píš, že sa bojím, pomyslela si. Slová sa jej dotkli, hneď sklopila zradné oči a zadívala sa na stôl, ale James pokračoval: „Čo sa s tebou v poslednom čase robí? Dlhšie som vás s Tateom pozoroval a ty sa mi zdáš akási iná, zmenená. Dokonca si chcela od neho utiecť a so všetkým skončiť. Stalo sa ti niečo, že si teraz taká?“ Zhlboka sa nadýchla: „Pravdaže sa mi stalo,“ odpovedala pomaly: „Ja nie som vrah. To čo urobil Tate tej žene a policajtom...Bolo toho už priveľa. Nikdy by som niečo také nedokázala,“ hovorila stále so sklonenou hlavou. James vstal a podišiel k nej: „Ak si raz niečo zaumieniš, dokážeš všetko, moja drahá,“ rukou ju pohladil po líci a elegantným krokom vyšiel z izby, ktorú nezabudol zamknúť. Vystrašenú Connie tam nechal stáť samu s jej myšlienkami. Myslela si, že to, čo spravil Tate bolo hrozné, no tiež si uvedomila, že teraz je ešte vo väčšom nebezpečenstve, aj keď jej za pätami nestojí polícia. Zastihlo ju nové nešťastie menom James.
Obrázok
...
„...tak som sa vrátila späť domov a teraz som tu s vami. Som rada, že sa po takom dlhom čase dokážeme opäť normálne porozprávať,“ usmiala sa na snúbencov, vzala do ruky pohár s vínom a nadvihla ho: „Dúfam, že to tak aj ostane a budeme spolu všetci vychádzať. Ako za starých čias.“
Obrázok
Ian sa usmial, tiež pozdvihol svoj pohár a zopakoval: „Ako za starých čias.“ Čakali už len na Nikki, ktorá by v tejto chvíli najradšej Ninu zmlátila. O čo sa tu preboha snaží? Musela sa veľmi premáhať, aby nevybuchla. Všimla si Ianovo zdvihnuté obočie, a tak s hlbokým nádychom vzala svoj pohár: „Ako za starých čias,“ povedala, no v duchu sa modlila, aby sa nič z tých čias už nezopakovalo. Nechcela vo svojom živote Ninu, jej podrazy a neustály boj o chlapa. Teraz mala konečne všetko, vybojovala si to a za žiadnu cenu sa toho nechcela vzdať. Opäť si v tichosti vychutnávali jedlo, keď Nikki zrazu zazvonil telefón: „Ospravedlňte ma,“ vstala od stola a na moment sa zadívala na tých dvoch. Kedysi im to priala, boli krásny pár, ale teraz... Bez Iana si svoj život už nevedela predstaviť. „Haló?“ „Rowseová,“ ozval sa naliehavý Nathanov hlas: „musíš hneď prísť do nemocnice. Mám plán ako zachrániť Dawn,“ na moment sa nad tým menom zamyslela a až po chvíli jej došlo o kom hovorí. „Nathan, to je pekné, ale ty si opitý. Takto jej nepomôžeš. Choď domov a vyspi sa. Ráno sa porozprávame.“ „Nie, Nikki, počúvaj ja...“znova ho prerušila: „Urob, čo som ti povedala. V takomto stave jej nepomôžeš.“ Nakoniec sa jej ho podarilo presvedčiť a on sľúbil, že sa o nič nepokúsi a vráti sa domov. Hneď ráno sa mali stretnúť a o všetkom sa pozhovárať. Nikki sa neskôr vrátila k stolu, no Nina tam už nebola. Nechápavo pokrútila hlavou. „Už odišla, volala jej akási kamarátka, vraj je to dôležité,“ dodal pre vysvetlenie Ian. Odľahlo jej, že tá žena už naďalej nie je v ich dome, ale ten včasný odchod ju prekvapil.
...
Hneď ako jej Zoe zavolala sa Nina rýchlo ospravedlnila a rýchlo kráčala k jej domu. Celý večer bola nervózna pretože nevedela, čo má od Nikki čakať. Správala sa síce milo, ale vedela, že to je len maska a z duše ju nenávidí. Tak ako ona nenávidela ju. Zoe hneď po prvom zaklopaní otvorila: „Tak ako to dopadlo?“ opýtala sa so smiechom. „Celkom fajn, podarilo sa to? Funguje to?“ Zoe nadšene prikývla a Nine sa na tvári zjavil široký úsmev.
Obrázok
Večera bola len zámienkou na to, aby Nina do Nikkinho hniezdočka prepašovala plošticu, ktorou by mohla Zoe odpočúvať všetko, čo sa u nich doma deje. Už dávno sa zmierila s tým, že Ian jej patriť nebude. Teraz len chcela pomôcť Zoe s jej plánom, akokoľvek zvrátený bol. Vedela o ňom veľmi málo, ale bez váhania s ním súhlasila. Veď išlo predsa o jej úhlavnú nepriateľku...
...
Nasledujúce ráno sa Zoe zobudila veľmi skoro. Po tom ako si dopriala rýchlu sprchu sa v kuchyni naraňajkovala a predtým nezabudla ani na svoju spoločníčku Molly. Dnes mala byť už od deviatej v nemocnici. Začínal tréning nováčikov a ona ho teda ako jedna z nich musela absolvovať. O pol hodinu už sedela vo svojom aute aj so psom a sledovala ako práve z domu vychádza Ian s Nikki. Ten ju na rozlúčku pobozkal a vydal sa smerom k svojmu autu. Zoe si všimla, že Nikki z kabelky vyberá mobil, aby si zavolala taxík, a tak hneď zatrúbila, aby si ju jej susedka všimla. Zdvihla hlavu a na tvári sa jej hneď zjavil úsmev, Zoe jej rukou naznačila, aby prišla k nej. „Ahoj! Si moja záchrankyňa. Dnes sa ponáhľam a ako naschvál má dnes Ian v škole poradu, a tak ma nemohol do práce hodiť on,“ s úsmevom sa pozrela na kamarátku, ktorá už v tom čase vycúvala spred domu a už sa viezli cestou k nemocnici. „Tak to máš teda šťastie, že som začala pracovať práve tam,“ obe sa zasmiali a Nikki si počas cesty z tašky vybrala kartu pacienta, ktorého mala už o pár hodín operovať. Chvíľu listovala v dokumentoch, no potom zložku vložila späť do kabelky a zadívala sa na Zoe, ktorá k nej otočila hlavu, hneď ako si všimla jej pohľad. Pozornosť však stále venovala hlavne šoférovaniu. „Deje sa niečo?“ Nikki sa zhlboka nadýchla: „Nina bola u nás včera na večeru.“
Bingo! Tak toto ťa trápi, pomyslela si škodoradostne Zoe, no na sebe nedala nič poznať. „Vážne? Preboha, tá ženská naozaj nevie, kedy má prestať. Nemá v sebe kúsok hanby!? Už vám zničila večierok a teraz toto ?“ pokrútila hlavou, no v duchu sa sama nad sebou pousmiala. V skutočnosti ju to vôbec netrápilo. Na druhej strane však bola rada, že jej plán vychádza a tie dve sa navzájom nenávidia ešte viac. Cesta prebehla rýchlo, keďže jej susedka vyrozprávala o všetkom, čo sa v predchádzajúci večer u nich doma odohralo. Nebavilo ju to počúvať, a tak len prikyvovala. Bola rada, že šoféruje, pretože pozornosť venovala práve bezpečnej jazde a nie svojej žiarlivej spolusediacej. Nikki vysadila pred vchodom budovy, kde jej zapriala pekný deň a ona sa neskôr vybrala tiež dnu, no na úplne iné oddelenie. Po včerajšej akcii bola ešte stále dosť unavená, ale verila, že káva z nemocničného bufetu jej aspoň trošku pomôže.
...
Hneď ako Nikki vystúpila zo Zoeinho auta, vybrala sa rovno do Nathanovej kancelárie. Bola zvedavá na to, čo vymyslel a či si to dnes ešte vôbec bude pamätať. „Konečne si tu,“ skontroloval chodbu, či sa tam náhodou niekto nemotá a starostlivo zamkol dvere, aby ich nikto nevyrušil. „Dostaneme ju z nemocnice,“ povedal rázne. „My? Včera si mi povedal, aby som sa do ničoho neplietla a teraz hovoríš akoby sme boli tím,“ pokrútila hlavou. „No tak, Rowseová, musíš mi pomôcť. Si jediná, kto o tomto prípade ešte vie. Ja ju nemám kam ukryť..Patrick vie o mne všetko a keby sa dozvedel, čo plánujem, tak by nezaváhal a hneď na mieste by ma odstrelil.“ Nikki vystrašene vyvalila oči: „To mi má akože pomôcť?“ Pokrútil hlavou: „Nie, prepáč. Viem, že máš možnosti ako ju aspoň na istý čas ukryť. Prosím, urob to pre mňa. Len na pár dní. Ja potom niečo vymyslím a už ťa do toho nebudem zaťahovať.“ Nikki bola nerozhodná, na jednej strane chcela Dawn veľmi pomôcť, ale ak bol Patrick taký nebezpečný ako jej kolega tvrdil... „Je to nebezpečné. Je tehotná a potrebuje, aby sa o ňu postarali..“ hneď ju prerušil: „Potratila. Keď sa to Patrick dozvie, tak už mu nič nezabráni v tom, aby ju chladnokrvne zabil...“ Nikki neverila vlastným ušiam, tá žena si toho musela toľko vytrpieť. Nechcela si to ani len predstaviť. „Fajn, urobím to. Ale len na pár dní, potom ju vezmeš preč.“ Nathan rýchlo prikývol: „Samozrejme, sľubujem.“ Počas dňa sa ešte dohodli na detailoch a svoj plán mali zrealizovať už v ten večer...
...
Zoe prechádzala chodbami s Molly po svojom boku a v hlave sa jej už črtal plán ako Nikki znova okoreniť život. Bolo to dokonalé, stačilo už len premyslieť detaily. „To je ale krásny psík,“ zvolalo malé, asi sedemročné dievčatko, pristúpilo k jej psovi a začalo ho hladkať. „Ako sa volá?“ Zoe ich sledovala ako v tranze a až o moment na to si uvedomila, že dieťa jej položilo otázku: „Molly,“ odvetila s úsmevom na tvári. „Je naozaj rozkošná. Aj ja by som chcela psa. Naši mi ho však nechcú dovoliť, vraj som na to ešte príliš malá a nedokázala by som sa o psa postarať,“ Zoe sa na ňu usmiala a prerušila ju: „Vaši majú pravdu. Niekedy to nezvládam ani ja,“ s úsmevom žmurkla na dievča: „Musím už ísť, ponáhľam sa. Prajem ti ešte pekný deň,“ dievčatko sa na ňu tiež milo usmialo, na rozlúčku jej zakývalo a veselo odcupkalo späť k svojej mame, ktorá sedela len pár metrov od nich na lavičke v čakárni. „Hej! Počkajte! Niečo vám vypadlo!“ zvolal za ňou akýsi chlapík v čiernej koženej bunde. Zohol sa a zo zeme zdvihol malú, nenápadnú paličku. Zoe sa otočila a srdce jej na moment prestalo biť. Na tom malom zariadení bolo toľko dôležitých informácií! Keby sa to teraz stratilo a dostalo do nesprávnych rúk...ani na to nechcela myslieť. Bola rada, že jej nová, malá kamarátka ju tam zdržala a ten chlap si všimol na zemi tú nenápadnú vec, pár metrov za ňou. „Och, veľmi vám ďakujem!“ rýchlo mu paličku vytrhla z ruky a schovala na bezpečné miesto. Muž ju s pobavením pozoroval: „Čo je také smiešne?“ opýtala sa a pozrela sa mu do očí: „Ale nič, len to ako tú mini vec hneď skrývate. Akoby to bol nejaký poklad,“ z tohto usúdila, že nemá ani páru čo „tá vec“, ako ju nazval, je. „Tomu verte, že aj je,“ tiež sa zasmiala.
Obrázok
„Naozaj ste mi pomohli. Ako sa vám odvďačím?“ Muž sa usmial a odhalil tým svoje biele zuby. Zrak mu padol na pohárik s kávou, ktorý držala v ruke: „Myslím, že taká káva by bola skvelá.“ Zoe sa pozrela na hodinky, mala ešte asi 15 minút čas, kým začne tréning. „Fajn, tak poďme. Mimochodom som Zoe,“ ozvala sa ako kráčali chodbou. „Patrick. Teší ma...“
Obrázok


OTÁZKY NA VYPRACOVANIE

1. Ako sa vám páčila nová kapitola? Pokojne ma skritizujte a pripojte svoje nápady, čo by som mohla zmeniť či vylepšiť.

2. Ktorá postava je vám po tomto kole najviac sympatická a ktorá najmenej?

3. Myslíte si, že sa Dawn za pomoci Nathana a Nikki skutočne podarí utiecť z nemocnice? Bude schopná sa pred Patrickom schovať? Dozvie sa Patrick od Nathana, že Dawn prišla o ich dieťa?

4. Connie sa od jedného psychopata dostala k ďalšiemu. Kto je podľa vás James a čo s Connie plánuje? Odkiaľ pozná jej matku? Myslíte si, že je Tate pre Jamesa hrozbou a skutočne príde svoju lásku zachrániť?

5. Nina prišla na večeru k Nikki a Ianovi. Bol to podľa vás dobrý nápad? Čo vravíte na Nininu spoluprácu so Zoe? Naozaj sa Nina cez Iana už preniesla a nič k nemu necíti alebo to len predstiera?

6. Ako sa vám páčila Zoeina tajná misia? Je Nikki naozaj vrahom jej brata? A čo Patrick? Vie o ňom Zoe niečo viac alebo je to naozaj len náhodný okoloidúci, ktorý jej pomohol?

7. Myslíte si, že Alex ku Kate skutočne niečo cíti? Ako sa podľa vás zachová Kate? Bude na tú správu reagovať?

8. Vytvorte outfit podľa toho v akej situácii sa vaša hrdinka nachádza.

9. Chcete aj naďalej outfitové úlohy?

10. Priestor na vaše pokračovanie.


Verím, že sa Vám nová kapitola páčila a budete v hre pokračovať aj naďalej. Čas na pridanie úloh je do 01. 10. (nedeľa). Teším sa na vaše pokračovania, názory a nápady. Želám Vám krásny týždeň!
Elisabeth hard
elisabeth.hard
 
Príspevky: 105
Registrovaný: Pon Sep 17, 2012 12:04 pm

Re: Cruel Intentions

Poslaťod LadyAmalthea » Uto Sep 26, 2017 8:20 pm

1. Ako sa vám páčila nová kapitola? Pokojne ma skritizujte a pripojte svoje nápady, čo by som mohla zmeniť či vylepšiť.
Kapitola bola super a aj Tvoj opis. Zoe by Nine asi nevolala, a poslala skôr SMSku, rovnako by ju nechcela mať predo dvermi, keď býva hneď vedľa Nikky :)
2. Ktorá postava je vám po tomto kole najviac sympatická a ktorá najmenej?
Moja ZOE a moja ZOE... ja mam tú svoju mršku jednoducho rada a aj jej prvenstvo v nesympatickosti.
3. Myslíte si, že sa Dawn za pomoci Nathana a Nikki skutočne podarí utiecť z nemocnice? Bude schopná sa pred Patrickom schovať? Dozvie sa Patrick od Nathana, že Dawn prišla o ich dieťa?
Dúfam, že sa podarí dostať sa Dawn z nemocnice za pomoci Nathana a Nikky. O jej potrate sa určite dozvie. To, či to bude vedieť od Nathana, alebo od iného lekára v nemocnici, sa asi čoskoro dozvieme. A keď by ju brala k sebe domov, aspoň by na ňu Zoe opäť niečo mala, keďže kamery na jej dome jej to ukážu :D
4. Connie sa od jedného psychopata dostala k ďalšiemu. Kto je podľa vás James a čo s Connie plánuje? Odkiaľ pozná jej matku? Myslíte si, že je Tate pre Jamesa hrozbou a skutočne príde svoju lásku zachrániť?
James je podľa mňa bratom, alebo príbuzným Elijaha. Odkiaľ pozná jej matku vôbec netuším. Bude to určite nejako pekne zamotané. A Tate bude Connie určite hľadať, no keďže jeho pravú identitu zazobaného Pána nepozná, bude to mať asi ťažké.
5. Nina prišla na večeru k Nikki a Ianovi. Bol to podľa vás dobrý nápad? Čo vravíte na Nininu spoluprácu so Zoe? Naozaj sa Nina cez Iana už preniesla a nič k nemu necíti alebo to len predstiera?
Asi to bol Ianov nápad, preto nemala Nina na výber, keď s ním chce udržiavať nejaký vzťah. Zoe využije hocikoho na vykonanie svojej pomsty. Ploštica v dome jej zabezpečí informácie, s ktorými môže ďalej pracovať. Podľa mňa Nina k Ianovi stále niečo cíti.
6. Ako sa vám páčila Zoeina tajná misia? Je Nikki naozaj vrahom jej brata? A čo Patrick? Vie o ňom Zoe niečo viac alebo je to naozaj len náhodný okoloidúci, ktorý jej pomohol?
Zoe o Patrikovi zatiaľ nič nevie a je pre ňu len náhodný okoloidúci v nemocnici. To, či vo svojom pátraní po bratovej smrti narazí na Patrika alebo niekoho iného, uvidíme podľa vývoja ďalšieho deja. Sama netuším :)
7. Myslíte si, že Alex ku Kate skutočne niečo cíti? Ako sa podľa vás zachová Kate? Bude na tú správu reagovať?
Alex je do Kate zaľúbený už dlho, len to tajil a užíval si s inými ženami, keď tú, ktorú chcel nemohol mať. Až vyhrážanie sa Kate jej poskytlo príležitosť, aby sa s ňou viac zblížil. Kate je teraz vystrašená, ale aj viac zraniteľná, tak uvidíme ako sa k tomu postaví.
8. Vytvorte outfit podľa toho v akej situácii sa vaša hrdinka nachádza.
Zoe v motorkárskom bare a na policajnej stanici.
Obrázok
9. Chcete aj naďalej outfitové úlohy?
Môže, ale nemusí byť... Ja sa rada pohrám s outfitom.
10. Priestor na vaše pokračovanie.
Zoe strávila pri káve s Patrickom asi 10 minút. Ten sa na ňu pozeral s úsmevom a koketne debatoval, no ona dávno takéto typy poznala. Bola mu vďačná, že jej zachránil celý výskum / vyšetrovanie, ale nič viac. Ako sa dozvedela, tu v nemocnici mal kamaráta, za ktorým chodieval. Pravý dôvod jeho návštevy neprezradil.
„Prepáč Patrick, budem musieť ísť. S Molly chceme pomáhať v nemocnici a spríjemňovať tu pacientom život a už nám začína tréning. Rada som Ťa spoznala,“ podala mu ruku a chystala sa na odchod.
„Tak to sa tu možno ešte stretneme. Dovidenia Zoe.
„No je to dosť možné. Ahoj.“

O výsledku tréningu a skúšok si bola na 100% istá. Nie nadarmo bola Molly vojenským psom s trojročnou praxou. Vedela, že ju Tony špičkovo vycvičil. Z kartičky, ktorá jej umožňovala vstup a pohyb po nemocnici sa tešila, rovnako aj parkovaciemu miestu, keby ho potrebovala. „A máme ďalšiu cestu otvorenú,“ zašepkala Molly keď ju obidvoma rukami škrabala za ušami. „Poď, na dnes sme skončili.“ Zaviezla Molly domov a potom išla do mesta.
V odľahlej štvrti vystúpila z auta a išla kus peši. Na hlavu si nasadila tmavú šiltovku a límec na koženej bunde si vytiahla čo najvyššie. V jednej uličke našla staršieho muža. „Chcete si zarobiť?“ zakričala na neho.
„Ja? No peňáááze by sa zišli. Čo za to? Viete, ja chudobný, ale dobrý...“
„Nič protizákonné ujo. Poznáte to kvetinárstvo tu za rohom, to ktoré robí rozvoz kvetín,“ načo on nemo prikývol. „Kúpte mi tam prosím bielu darčekovú škatuľu s dvanástimi dlhými červenými ružami, previazanú červenou stuhou. Tu máte peniaze a potom Vám dám za tú službu ďalšie.“ Vtisla mu bankovky do ruky a muž urobil presne o čo ho požiadala. „Vďaka za pomoc,“ stisla mu ruku s ďalšími bankovkami a zobrala si kvety.
Za rohom škatuľu otvorila a obdivovala krásne ruže. Potom vytiahla z kabelky pohár a jej obsah vysypala po kvetoch. Škatuľu zatvorila a previazala červenou stuhou ako boli. Na vrch zastrčila lístok s adresou, kde majú byť ruže doručené a kartičku s prianím / venovaním. Prišla ku kvetinárstvu, kde poslíček nakladal kvety na rozvoz. „Táto vám spadla,“ zohla sa a podala mu tú svoju do ruky.
„Ááááá, ďakujem. Mám toho dnes trošku veľa.“ Pozrel na adresu a čas doručenia. „Bože, veď to nestihnem,“ zazmätkoval a rýchle zabuchol dvere vzadu na aute, krabicu si zobral k sebe dopredu, naštartoval a vydal sa na cestu. Čas doručenia bol práve časom, kedy Nikki prichádzala v tento deň v týždni domov.
Zoe sa rýchlo dostala k svojmu autu. Chcela mať istotu, že jej darček pre Nikki bude naozaj doručený. Svoj ford zaparkovala ale až za rohom, odkiaľ však mala dobrý výhľad.

Nikki práve otvárala dvere, keď pred ich domom zastala žltá dodávka. Na jej strane bola nakreslená nádherná modrá ruža. Vystúpil poslíček s veľkou bielou škatuľou a skontroloval adresu. Potom jej ju podal: „Dobrý deň, tu mi to prosím podpíšte. Ďakujem a želám pekný deň.“
Nikki sa pri pohľade na škatuľu zasnívala. Ian ju nikdy neprestal prekvapovať. Vedela, že takýto dar z jeho učiteľského platu si nemôže často dovoliť. Zobrala do ruky kartičku s venovaním a začala čítať:


Potom škatuľu šťastne otvorila, no obratom ju s panikou pustila na zem. Po krásnych červených ružiach sa totiž prechádzali živé pavúky.

„Tak balíček dorazil. Teraz by som sa mala ísť zastaviť po ten svoj,“ pomyslela si Zoe a naštartovala auto. Za chvíľu vystupovala pri pošte a zamierila si to s kľúčikom k prenajatému P.O.Boxu. Vnútri na ňu čakala obálka a odosielateľom bola policajná stanica v 13tom okrsku. Zoe ju s búšiacim srdcom zobrala, položila na miesto spolujazdca a smerovala do jej dočasného domova. Počas cesty jej zazvonil mobil a na displayi sa objavilo N2. „Bože, čo tá Nina zase chce?“ zahromžila predtým, ako ho zdvihla. Nikdy si nebola pomyslela, ze Nina bude taká manipulovateľná, ale jej naivita jej vyhovovala. Bezpečnostná kamera na jej dome jej poskytla dostatočné informácie o pohybe susedov a ploštica, ktorú im do domu priniesla Nina bola zas dobrým zdrojom informácií, ktoré vedela presne využiť. „Ahoj Nina. Ako sa máš? Fajn, všetko ide podľa plánu. Nie, nie... určite ku mne teraz nechoď. Nebude najvhodnejšie, keď nás spolu uvidia. Dobre, môžeme sa stretnúť napríklad zajtra v univerzitnej knižnici. Jasne, budem tam...“

„Ja som Ti žiadne kvety neposlal!“ povedal Ian.
„A ako to, že na kartičke sú presne Tvoje slová. Viem, ako mi vyznávaš lásku,“ protirečila mu hystericky Nikki. Hádka medzi nimi dvoma opäť naberala na sile...

Za nejaký čas u nich zazvonil telefón: „Dobrý deň. Tu je kvetinárstvo u Modrej ruži. Ospravedlňujem sa, ale stratila sa nám jedna špeciálna zásielka a myslíme si, že nedopatrením skončila u Vás. Veľmi nás to mrzí.“ Ian do telefónu vylial všetku svoju zlosť a potom s buchotom položil.
„Vidíš, tu to máš. Bol to omyl.“ Nikki k nemu pristúpila, aby sa ospravedlnila. „Vieš čo, nechaj ma tak,“ zdvihol Ian ruku v odmietavom geste a odišiel.
Zoe dala dole vreckovku zo slúchadla. Ianove nadávky ju vôbec netrápili. Hlavne, že Nikki má doma zase peklo. „Už sa začínajú problémy v raji?“ uškrnula sa.

Po návrate domov začula Zoe z vedľajšieho domu krik, čo u nej vyvolalo úsmev. Vošla do domu, zhodila za seba bundu, naliala si do pohára džús a zobrala jednorázový mobil a vytočila číslo k susedom.
Po rozhovore s Ianom ako pracovníčka kvetinárstva zobrala do rúk obálku z policajnej stanice a vyšla hore do svojej pracovne nasledovaná Molly. Vytiahla okopírované papiere a začala si ich pozerať. Zaujali ju fotky z nehody. Tú križovatku si bola obzrieť. Neverila, že by jej brat bol taký neuvážený a havaroval. Všimla si, že na airbagu bola krv, ale na tvári jej brata nebola žiadna. „A čo ten projektil?“ nedávalo jej to zmysel. Vytiahla zložku, kde boli výstrižky z novín. „Ale túto fotografiu som videla,“ uvedomila si a vytiahla jej kópiu z policajnej zložky. Tá ale bola väčšia – okrem 2 narazených vozidiel sa tam objavilo ďalšie, ale odfotený bol len kúsok zadnej časti. Bolo čierne a vyzeralo ako SUV. „Takže nie dve autá, ale tri.“ Zoe si prezerala informácie z knižnice, novinové články a aj policajnú zložku a dávala si ich postupne dokopy. Nakoniec jej hlava klesla na ruku položenú na stole a tak zaspala. Snívalo sa jej o bratovej nehode a o balíčku, ktorý našiel. Vtom sa prebudila a začala sa hrabať vo fotkách, ale žiadny balíček nenašla, len na novinových fotkách si všimla čierne škvrny na zadnom nárazníku bratovho auta. „Oni ho tlačili,“ zvýskla, priložila si ruku k ústam a rozplakala sa.

Do univerzitnej knižnice prišla naobed so svojím skicárom a kávou v rukách. Noc bola ťažká a v hlave jej vírili rôzne myšlienky. Nina od nej vyzvedala ďalšie plány proti Nikki, ale Zoe nemala vôbec náladu teraz Nikki riešiť. Za tou bratovou nehodou už videla niečo viac, ako len zrážku dvoch automobilov. „Nina neboj, ja niečo vymyslím. Mám v zálohe ešte nejakú tú mŕtvolku, čo Nikka obdrží, neboj.“
„Mŕtvolku? Nedaj sa vysmiať, veď je doktorka. Určite ich na medine pitvala mnoho,“ zasmiala sa Nina.
„No takúto určite nie. Veď aj pavúky zabrali, tak to nechaj na mňa, dobre? Máš ešte niečo na mňa?“ spýtala sa s neskrývaným opovrhnutím.
„Nie, nie. Prepáč. Dnes si nejaká mimo. Radšej idem. Niečo Ti sadlo na nos, to vidím.“
„Pozorné dievča,“ zhodnotila Zoe a viac už Nine nevenovala pozornosť. Tú si vyslúžila až potom, keď ju videla na neďalekom parkovisku hádať sa s nejakým mladíkom, ktorého mimovoľne začala kresliť. Keď skončila, ceruzkou v pravidelných intervaloch búchala o skicár. „Kde som Ťa len ja videla. Kde... Kde... Kde...“ Zavrela oči a sústredila sa. „Policajná stanica... Tam visela Tvoja fotka aj s menom,“ no to si neprečítala. „Chcelo by si ho tam ísť prečítať a zistiť, kto je a čo na tú husičku Ninu má,“ uzavrela svoj ďalší plán Zoe. Podvedome sa ale usmiala, lebo si spomenula na strážmajstra Petra Johnsona.
Ak by nejaké reakcie nevyhovovali, môžeš si ich upraviť :D Ďakujem
Lady Amalthea
klub Fenix girls
LadyAmalthea
 
Príspevky: 14
Registrovaný: Pia Júl 28, 2017 7:25 pm

Re: Cruel Intentions

Poslaťod Ninna » Uto Sep 26, 2017 8:42 pm

1. Ako sa vám páčila nová kapitola? Pokojne ma skritizujte a pripojte svoje nápady, čo by som mohla zmeniť či vylepšiť.
V prvom rade je škoda, že Nika nemohla pokračovať ďalej :( No našťastie hra nezapadne prachom, keďže ju prevzala ďalšia veľmi talentovaná kočka :) S kapitolou som nadmieru spokojná :) S dejom, so zápletkami a aj s dopisovaním deja. Naozaj nemám čo vytknúť, u mňa stopercentné nadšenie a obdiv pisateľke :) <3

2. Ktorá postava je vám po tomto kole najviac sympatická a ktorá najmenej?
Hmmm… :D :D :D
Po tomto kole naďalej u mňa najobľúbenejšie ostávajú Nikki s Connie, majú veľmi zaujímavý dej a rysujú sa im veľmi zaujímavé zápletky. Už teraz som veľmi zvedavá, akým smerom sa dievčatá vyberú :) Ďalej ma úplne dostal príbeh Zoe, vymakaný, akčný, skvele prepracovaný, naozaj ma dokonale prekvapil :) Zaujal ma aj príbeh Kate.
Najmenej obľúbená je pre mňa stále postava Niny.

3. Myslíte si, že sa Dawn za pomoci Nathana a Nikki skutočne podarí utiecť z nemocnice? Bude schopná sa pred Patrickom schovať? Dozvie sa Patrick od Nathana, že Dawn prišla o ich dieťa?
Tak verím, že Nathan si ich útek dokonale premyslel a aj spolu s Nikki sa im podarí tú moju nešťastnicu dostať preč z nemocnice a snáď sa nič neskomplikuje. To by už však bolo asi príliš ľahké, že? No nechajte sa prekvapiť ;) A ak by sa im to náhodou podarilo, Nikki s Nathanom určite aj naplánovali, kde Dawn ukryjú, aby ju Patrick nenašiel. Ten sa určite dozvie, že jeho žena prišla o dieťa, či už od Nathana, alebo niekoho iného z personálu. Dawnin útek a potrat ho rozzúria do nepríčetnosti a už sa nezastaví pre ničím, aby ju nakoniec zničil a získal vysnívaný majetok...

4. Connie sa od jedného psychopata dostala k ďalšiemu. Kto je podľa vás James a čo s Connie plánuje? Odkiaľ pozná jej matku? Myslíte si, že je Tate pre Jamesa hrozbou a skutočne príde svoju lásku zachrániť?
James je určite nejaká mafiánska veľká ryba, čo má všetkých a všetko pod palcom, ako sa zdá. Connie vzal Tateovi ako trest za to, čo povyvádzal za posledné mesiace, ale podľa mňa to nebol len ten jeden dôvod nato, aby ju uniesol. Vyzerá to tak, že s jej matkou mal spoločnú minulosť a má na ňu pekné a nostalgické spomienky. Možno sú dokonca rodina, možno spolu istý čas spolupracovali, nemám naozaj tušenia :) Tým, že Tate si po svoju milovanú Connie pôjde, hoci aj do samotného mafiánskeho hniezda, som na sto percent presvedčená. Je to predsa psychopat. Len čo sa dá trochu dokopy, určite sa vyberie za Jamesom.

5. Nina prišla na večeru k Nikki a Ianovi. Bol to podľa vás dobrý nápad? Čo vravíte na Nininu spoluprácu so Zoe? Naozaj sa Nina cez Iana už preniesla a nič k nemu necíti alebo to len predstiera?
Myslím, že Ian by nemal brať ich spoločnú minulosť až tak na ľahkú váhu a keď už Ninu na večeru pozval, mal to Nikki oznámiť, nebolo to voči nej fér. Na druhej strane fakt, že na to zabudol len dokazuje, že pravdepodobne Ninina návšteva pre neho nebola až taká dôležitá a že mu na nej ako žene už nezáleží a viac k nej lásku necíti. Nina a Zoe… dva mršky, ktoré sa dali dokopy! Zoe je postava, čo má brilantný mozog a fakt ju obdivujem :) Myslím, že bude vedieť s Ninou dokonale manipulovať, aby dosiahla to, čo chce a to pomstu. A áno, Nina už k Ianovi nič necíti, ide jej len o to, ako ublížiť Nikki.

6. Ako sa vám páčila Zoeina tajná misia? Je Nikki naozaj vrahom jej brata? A čo Patrick? Vie o ňom Zoe niečo viac alebo je to naozaj len náhodný okoloidúci, ktorý jej pomohol?
Ako som už spomínala vyššie, Zoe je veľmi inteligentná a nebojácne, tvrdo a premyslene si ide za svojou pomstou. Mňa osobne jej tajná misia nadchla, bola veľmi dobre napísaná :) Či je Nikki vrahom jej brata? Momentálne neviem, ale stať sa môže čokoľvek a toto je príbeh plný zvratov. Podľa mňa to bola len a len náhoda, hoci Patrick sa hneď chytil príležitosti a peknej kočky, hnusák jeden :D

7. Myslíte si, že Alex ku Kate skutočne niečo cíti? Ako sa podľa vás zachová Kate? Bude na tú správu reagovať?
Áno, myslím, že k nej niečo cíti, ale zasa… všetko sa môže neočakávane zmeniť :D Ale samozrejme, keďže som romantická duša, tak im to prajem a snáď aj Kate sa do neho časom zahľadí <3 Áno, na správu bude určite reagovať, ale nebude vedieť, čo má robiť. Jej prvé kroky budú určite viesť za Alexom, aby to s ním prebrala.

8. Vytvorte outfit podľa toho v akej situácii sa vaša hrdinka nachádza.
Obrázok

9. Chcete aj naďalej outfitové úlohy?
Áno, ja som osobne za, keďže sa mi možno rysuje príležitosť aj na nejaký kreatívnejší outfit, ako nemocničná košeľa :D

10. Priestor na vaše pokračovanie.
“Pani Houghtová, chápem, že ste nešťastná, no musíte niečo zjesť”, prihovárala sa jej milo sestrička, ale Dawn od nej len odvrátila hlavu a bezducho sa dívala von oknom. Od včerajška neprehovorila ani slovo, upadla do akejsi hmlistej apatie.
“...je nám ľúto, ale nezachytili sme žiadnu činnosť srdiečka. Vaše dieťatko je mŕtve…”, povedala jej sústrastne lekárka, ktorá jej robila ultrazvuk. Tieto slová sa Dawn hlboko a bolestne zaryli do srdca a roztrieštili jej dušu a srdce na milióny malých, ostrých črepín. Musela absolvovať kyretáž, po ktorej ju previezli späť na VIP izbu, ktorú jej vybavil Patrick. Nie však kvôli jej komfortu, ale aby bola sama a od všetkých izolovaná. Ruku, ktorú nemala v sadre, jej znova priviazali k posteli. Prespala skoro celý deň, keďže na ňu pôsobili ešte zvyšky anestézy. Večer sa za ňou zastavil Nathan. Tváril sa tak súcitne, keď ju prezeral, že by mu možno aj uverila, že to myslí vážne. Mal príjemnú a peknú tvár, hrejivé hnedé oči, no ona ho nenávidela… Vedela, čo je to za sviniara, rovnako ako Pat. Aj on mohol zato, že prišla o dieťatko. Pár krát sa jej pokúsil prihovoriť, ale Dawn ho ignorovala, nemohla na neho ani pozrieť. Napokon na ňu hodil ešte jeden smutný pohľad, nepatrne pokrútil hlavou a opustil jej izbu. Ostal po ňom len závan príjemnej kolínskej a Dawn sa znova bezmocne rozplakala. Všetko ju bolelo, celé telo aj duša. Asi po tisíci krát sa pýtala samej seba, čím si toto všetko vyslúžila. Možno tým, že v škole, kde pracovala, ohŕňala nos nad lacnou kávou? Alebo tým, že v živote mala vždy všetko ako na zlatom podnose? Že bola trochu zhýčkaná? Dawn to nevedela a tiež si nevedela predstaviť svoju budúcnosť v nejakom ústave pre bláznov, kde ju chcel Patrick strčiť, plus jeho reakciu na správu o potrate. Stratila už všetku nádej v niečo dobré na tomto prehnitom svete…
“Pani Houghtová, počujete ma?” Z myšlienok ju vytrhol jemný, no rázny hlas sestričky, ktorá pri nej ešte stále sedela a držala lyžicu s jedlom. Dawn sa od nej však ešte viac odtiahla a neodtrhla zrak od zapadajúceho slnka. Tak veľmi jej chýbal čerstvý vzduch. Teraz sa končilo leto a ona milovala jesenné prechádzky pomedzi opadané lístie…
“Tomu je však koniec”, zašepkala tíško a po líci sa jej znova skotúľala slza, keď pocítila, ako jej sestra s rezignovaným povzdychom znova zapojila infúziu s výživou.

Keď po Dawn prišiel v noci sanitár, ani sa nebránila. Dobre vedela, že je tu preto, aby ju znova presunul na psychiatriu. Keďže po kyretáži jej chôdza spôsobovala bolesť, pomohol jej do vozíka, hoci mala pocit, že on sám má problém s rovnováhou. Nemohla uveriť, že zdravotník je v službe opitý. Cítila z neho alkohol a z toho kyslého zápachu jej prišlo zle, no nepovedala ani slovo. Vedela, že by jej to nepomohlo, navyše všade naokolo boli Patrickovi poskoci, čiže na útek by už nemala žiadnu šancu. Dawn sa schúlila do sivého svetra a cestu ani nevnímala, jedine ošetrovateľovo tiché pohmkávanie. Ten ju tlačil dosť tackavo, sem tam a vážne sa začínala báť, kedy s ňou niekde narazí.
“Dofrasa, veď som toho toľko… čo sa mi tak točí celý svet?”, zabľabotal jej zrazu nad hlavou a spomalil, až napokon zastali. Dawn čakala, kedy sa znova pohnú, no namiesto toho začula tupý náraz na podlahu. Vyľakane sa obzrela a videla sanitára, ako nehybne leží na zemi.
“Čo to má znamenať? Vari dostal infarkt?”, pýtala sa v duchu a nebola si istá, či to nie je zasa jeden z Patových krutých žartov. Všade však bolo ticho a na chodbe nebolo živej duše, len z diaľky počula húkanie sanitky. Všimla si, že sa práve nachádzajú na predele oddelení, ktorý spájal hlavnú budovu so psychiatriou. Ešte raz pozrela na muža, ktorý tam ešte stále ležal. Hoci nechápala, o čo tu vlastne ide, v mysli sa jej vynorila nová nádej na útek a neváhala už ani sekundu. Zhlboka sa nadýchla, zaťala zuby a s námahou sa postavila. Bolesť bola hrozná a možno by mala pomôcť tomu mužovi, no jej pud sebazáchovy bol silnejší. Pohla sa smerom k nápisu EXIT, ktorý svietil načerveno, keď za sebou začula kroky a vzápätí sa ozval jemný, tichý hlas, načo stuhla a telom jej prebehla vlna strachu. Nathan.
“Sama sa ďaleko nedostanete, Dawn.”

Dawn pri pohľade na Nathana vystrašene cúvla. Nie, nie, nie... tento hnusák jej nezmarí pokus o útek, to nemôže…
“Nie! Ja s vami nikam nejdem a opovážte sa ma čo i len dotknúť!” Začínala v nej narastať hystéria. Otočila sa a najrýchlejšie, ako mohla, sa vybrala preč. Nathan ju však ľahko dobehol a chytil okolo pása. Dawn sa okamžite nadýchla a už chcela kričať, no on jej priložil dlaň na ústa.
“Hlavne kľud, dobre? Prišiel som ti pomôcť, počuješ ma? Dostanem ťa odtiaľto, len sa prosím, upokoj a skús mi trochu dôverovať”, zašepkal jej do ucha a prirodzene prešiel na tykanie. Dawn z jeho teplého dychu naskočila husia koža, no nemala veľmi na výber, tak len nemo prikývla. “Dobré dievča…”, skonštatoval, spustil ruku a otočil si ju v sebe. “Takže teraz ma pozorne počúvaj… ”, zadíval sa jej do modrých očí.
“Všade sú predsa kamery…”
“Viem, ale tu nefungujú. Včera inštalovali nový systém, ale akosi im na tejto chodbe vypadol… prečo asi”, dodal a miernym úsmevom na ňu žmurkol. “Takže… teraz musím toho sanitára odpratať a ty ma tu počkáš, jasné?”
“Prečo mi pomáhaš?”, zašepkala ticho. “Vôbec ti nerozumiem, predsa… predsa si Patrickov kamarát a aj s tvojou pomocou som sa tu ocitla! Ako ti po tom všetko môžem dôverovať?!”, zasyčala zlostne, načo sa ňu pozrel s prižmúrenými očami.
“Áno, je to môj kamoš, ale takisto je psychopatická sviňa, to uznáš aj sama, nie? Tiež ma má v hrsti, takže si uvedom, že tu teraz riskujem svoj zadok, aby som ťa odtiaľto dostal. Tak prosím, nerob žiadne hysterické scény a podobne! Musí to vyjsť, lebo je s nami oboma amen, kočka”, dodal naliehavo, no stále ju nepúšťal. “Navyše… si príliš mladá nato, aby…” Nathan sa zasekol. Keď mal on dvadsať jeden rokov, bola z jeho úplná troska v base a preto nechcel, aby táto žena mala rovnako zničený život ako on.
“Aby čo?”, spýtala sa ho meravo, no on len pokrútil hlavou.
“Ale nič. Na kecy teraz nemáme čas. Ostaň tu. Vydržíš?”, opýtal sa jej starostlivo vzhľadom na jej stav, načo Dawn len prikývla, hoci ledva stála na nohách.
“Čo mu je? Je mŕtvy?”, zapišťala nesmelo, keď si naťahoval rukavice.
“Nie, len kvalitná kombinácia správnych liekov. Tie sa potom stratia z obehu, čiže nikto nepríde nato, že mal v krvi okrem alkoholu aj niečo iné.” Nathan potom Williama odpratal do kumbálu pre sanitárov, ktorý nebol ďaleko. “Doriti, ten je ale ťažký”, mrmlal si popod nos, keď ho konečne vytrepal do kresla. Hoci chodil do posilňovne a nebol žiadny mäkkýš, sto kíl je predsa sto kíl. Sanitár bol totálne tuhý a tak ho ešte pofŕkal alkoholom z fľaše, ktorú mu dal a položil ju vedľa na stolík. “Snáď sa to celé neposerie”, pomyslel si v duchu pri pohľade na svoje dielo, utrel si pot z čela a ponáhľal sa za Dawn.

Pred necelou polhodinou stál Nathan vo svojej kancelárii a nervózne sa každú chvíľu pozeral na hodinky. Bolo po jedenástej večer a ten neschopák tu už mal byť. Nechápal, ako Patrick môže zamestnávať takého opileckého idiota, akým bol William, ale bolo mu to jedno. Jeho neresť mu momentálne len hrala do karát.
“No už som tu mladý, trochu meškám, viem…”, skonštatoval blahosklonne, keď bez zaklopania vtrhol do Nathanovej kancelárie. “No musel som si dať aspoň jeden, na posilnenie, chápeš”, zachechtal sa. Ten sa len silene usmial, pristúpil k nemu s dvoma naliatymi pohármi a jeden mu podal.
“Tak potom určite nepohrdnete ani týmto a dáte si ešte so mnou, hm?”, zdvihol spýtavo obočie, načo sa William uškrnul.
“Ale nie veľa… “, natiahol sa lačne za alkoholom a vypil ho na ex. Nathan sa v duchu len zlovestne uškrnul. Predtým mu tam primiešal zmes liekov, ktorá by ho mala tak za dvadsať minút uspať, všetko si dokonale vypočítal. “A… pán Hought mi povedal, že pre mňa máte niečo špeciálne.”
“Och, keby si len vedel, ty starý idiot”, pomyslel si Nathan a prikývol. “Samozrejme”, odvetil, odomkol vrchnú zásuvku a vybral z nej bielu obálku. “Opatrne, jasné?”, povedal varovne, keď mu ju podal. “A tu… ešte jeden malý bonus, len pre vás”, dodal a ukázal na fľašu whisky. “Ale až keď dokonale splníte svoju úlohu a budete sám, jasné?”
“Oukej, oukej”, pritakal ten ožran a oči mu len tak svietili pri pohľade na nečakaný dar, ktorý schmatol a strčil do hlbokého vrecka na bielej bunde.
“Super, takže… potom nech mi doktor Dashner zavolá, keď bude pacientka prevezená a umiestnená tam, kde má byť.”
...
Dawn stála opretá o stenu a snažila sa predýchavať bolestivé pulzovanie. Mala zavreté oči a tiež pocit, že Nathan je preč celú večnosť, hoci to bolo pár minút a bol späť. Keď videl, aká je bledá, neváhal a vzal ju jemne do náručia. Keď bola pri ňom tak blízko, zasa zacítila tú jeho luxusnú kolínsku. Páčila sa jej a zvláštnym spôsobom ju tá vôňa upokojovala, hoci bola veľmi nervózna, ubolená a vyčerpaná a nevedela, či mu má veriť. Celá jej situácia od svadby s Patrickom bola jeden veľký nonsens. Na nič sa ho nepýtala a aj Nathan mlčal. Prešli po chodbe smerom k EXITU, kde vedľa výťahov otvoril dvere na schodisko a zbehol dole.
“Nikki…!”, zavolal šeptom, keď vyšli do chladného, nočného vzduchu a obzrel sa po zadnom, tmavom areáli nemocnice.
“Ach, no konečne! Už som sa zľakla, kde toľko trčíš, Hale!”, ozval sa zrazu trochu nervózny, no príjemný hlas. Dawn prekvapene vytreštila oči. Poznala ho, patril tej mladej doktorke, ktorá sa o ňu aspoň trochu zaujímala.
“Kriste, Rowseová, sme tu, nie? Navyše, starý Billy mal zasa svoje povinnosti na háku a meškal...”, dodal nevrlo.
“No, hlavne, že ste tu”, skonštatovala a pozrela na Dawn. “Dobrý večer”, pozdravila ju a usmiala sa. “Dúfam, že je všetko v poriadku.”
“Na začiatok bude stačiť, ak sa odtiaľto dostanem”, odvetila s jemným úsmevom.
“Nerád ruším vaše rozkošné trkotanie, ale to môže počkať, čo myslíte?”, opýtal sa ich Nathan ironicky.
“Oukej. Kde máš auto?”, opýtala sa Nikki, načo len prevrátil očami.
“Nejdete mojím autom. Na tento účel som jedno za cash požičal v požičovni. Je to ten nenápadný ford tam vzadu pod tým veľkým gaštanom.”
“Jasné, že mi to nedošlo, tvoj Land Rover by bol príliš nápadný…”, poznamenala tiež s iróniou v hlase a stiahla si čiernu šiltovku viac do tváre.
“Bingo...”
“Počkať… ako si to myslel, že nejdete?!” Nikki až teraz došlo, čo povedal. Vtedy sa Dawn striasla zimou, načo ju trochu nadvihol a privinul k sebe ešte tesnejšie.
“Poďme. Nemá na sebe nič, len tenký sveter a ja tiež nie som žiadny Schwarzenegger, dosť už mi dal zabrať ten sanitár”, zamrmlal, keď sa dlhým krokom pustil k autu. “A myslel som to tak, ako som povedal, Rowseová. Dofrasa, dúfam, že máš pri sebe vodičák? Bral som to ako samozrejmosť, ja sa musím totiž vrátiť späť. Nemôžem ísť predsa s vami… logika, nie?” Nikki však len zdesene pokrútila hlavou.
“Nathan, ja… ja predsa nešoférujem, mala som pocit, že to vieš…”
Ninna
Ninna
 
Príspevky: 23
Registrovaný: Ned Júl 31, 2016 6:10 pm

PredchádzajúciĎalší

Späť na Módna Aréna

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 2 hostia

cron