Cruel Intentions

Obrázok

Re: Cruel Intentions

Poslaťod elisabeth.hard » Sob Sep 01, 2018 7:31 pm

Ahojte, aj ja pridávam svoje odpovede :D

1. Čo poviete na to, že sa Patrick objavil pred Nikkiným a Ianovým domom? Prečo konal na vlastnú päsť a prišiel osobne?
Patrick už nikomu neverí a svoju ženu jednoducho MUSÍ nájsť. Dochádzajú mu nápady, kde by Dawn mohla byť, a preto teraz nevynecháva žiadnu možnosť. Nikki bola Dawninou lekárkou, takže je logické, že sa zastavil aj u nich.

2. Čo poviete na tie všetky informácie, ktoré sa Connie dozvedela o matke? Kde Jamesove gorily odvliekli Tatea? A ako sa vysporiada Connie so situáciou, že je pravdepodobne tehotná?
Connie sa musí cítiť ako totálny blázon. Naraz sa dozvie o sebe toľko nových vecí a zistí, že vlastne celý svoj život prežila v klamstve. Myslím, že o Tatea sa postarajú tak, aby už nerobil ďalšie problémy. Svoju úlohu už splnil, respektíve všetko pokašľal a Jamesovi už nie je nijak nápomocný. Connie novinke o svojom tehotenstve nebude chcieť veriť a som veľmi zvedavá ako nakoniec celá táto situácia skončí.

3. Zľakol sa Nathan nakoniec a vycúval zo svojich plánov dostať Dawn preč? Alebo ju podrazil, ako bola presvedčená? Kto bol podľa vás ten neznámy, koho na záver počula za svojím chrbtom?
Nathan je Patrickov kamarát a navyše v minulosti mu veľmi pomohol. Je možné, že sa nakoniec rozhodol zostať verný svojmu priateľovi a na Dawn sa vykašľať. Nič nie je vylúčené. Taktiež som zvedavá, kto bude nakoniec ten neznámy človek, ktorého Dawn počula.

4. Ako na vás zapôsobila Ianova reakcia, že tam Dawn nechal uprostred ničoho? Je to pochopiteľné, alebo naopak, odsúdeniahodné?
Jeho reakcia bola prirodzená. Má strach – o seba a aj o svoju snúbenicu. Nehrá sa zbytočne na hrdinu a v žiadnom prípade nemieni riskovať. Samozrejme, keby tam ešte tých pár minút počkal, prítomné dámy by s tým určite nemali žiadny problém.

5. Aký máte pocit z manažérky Harper? Čo podľa vás myslela tou poznámkou, že Abby bola niektorým viac ako matka?
Je vidno, že Harper a James sú si blízki a určite má naňho veľký vplyv. Avšak myslím si, že niečo skrýva. Vie toho veľa a na Connienom mieste by som si na ňu dávala dobrý pozor.

6. Ako ďaleko ešte zájde Zoe s intrigami voči Nikki? Nikki už nesedelo jej správanie, odhalí ju nakoniec?
Zoe sa jej chce pomstiť a so svojimi „milými“ prekvapeniami určite neskončila. Nikki jej reakcia na potkany naozaj prekvapila, ale myslím si, že nič netuší. Mala teraz iné problémy, ktoré musela riešiť.

7.Prekvapila vás Zoe s Patrickom? Ako sa voči nemu zachová po tom, ako videla správy? Myslíte si, že sa o tom dozvie Peter?
Zoe bola v ten večer naozaj rozrušená, sama a opitá. Zrejme to bolo hlúpe rozhodnutie, ale tie robíme všetci. Po tom ako uvidela správy to určite nenechá tak. Myslím si, že Petra má naozaj rada a keby sa to dozvedel, jeho reakcia by mohla byť zaujímavá.
elisabeth.hard
 
Príspevky: 105
Registrovaný: Pon Sep 17, 2012 12:04 pm

Re: Cruel Intentions

Poslaťod Ninna » Sob Sep 01, 2018 8:38 pm

Pekný večer, tu sú aj moje odpovede :)
A poznámka k našim odpovediam s Elisabeth - sú vymyslené, čiže nie je isté, že presne takto bude pokračovať dej :)

1. Čo poviete na to, že sa Patrick objavil pred Nikkiným a Ianovým domom? Prečo konal na vlastnú päsť a prišiel osobne?
Patrickovi už začína podľa mňa pomaly lepiť. Jeho veľkolepé plány sa skrížili, keď Dawn nečakane zmizla z nemocnice a teraz skúša všetky možnosti. Chce si preklepnúť všetkých, čo prišli do kontaktu s jeho manželkou. A Nikki sa mu svojím nedôvečivým prístupom vryla do pamäte, hoci ho Nathan ubezpečil, že je neškodná. Pod lampou býva najväčšia tma a Patrickovi dochádza čas aj trpezlivosť. Preto sa ukázal u Nikki a Iana. Určite mal pripravené ďalšie veľkolepé divadielko milujúceho a nešťastného manžela. A je tu možnosť, že určite nepodozrieva len Nikki, ale aj Nathana.

2. Čo poviete na tie všetky informácie, ktoré sa Connie dozvedela o matke? Kde Jamesove gorily odvliekli Tatea? A ako sa vysporiada Connie so situáciou, že je pravdepodobne tehotná?
Dozvedieť sa niečo také v priebehu pár dní zasiahne aj najsilnejšiu povahu. Connie má určite pocit, akoby bola niekým iným a doposiaľ žila život pod rúškom klamstva. Keby sa pozrela do zrkadla, pýtala by sa “Kto si?” Predpokladám však, že Connie sa s novým životom rýchlo zmieri a pozbiera sa ako správna bojovníčka, čo ona je.
Tate je už pre Jamesa nepotrebný a navyše, pohnojil všetko, čo sa len dalo. Môžeme hádať, kde skončil. Možno je v čase, kedy sa Connie prebrala na ošetrovni mŕtvy, možno k smrti nemá ďaleko vďaka bitke, čo mohol dostať, scenárov je veľa. Verím však, že je ešte nažive a jeho cesty s Connie sa ešte prepletú…
Bude samozrejme v šoku, ktorý prináša neplánované tehotenstvo. Nebude tomu chcieť veriť, možno bude požadovať opätovné testy. Nebude si vedieť predstaviť, ako sa bude jej život vyvíjať ďalej aj s novým životom, ktorý nosí pod srdcom.

3. Zľakol sa Nathan nakoniec a vycúval zo svojich plánov dostať Dawn preč? Alebo ju podrazil, ako bola presvedčená? Kto bol podľa vás ten neznámy, koho na záver počula za svojím chrbtom?
Nathan je stále tajomným hrdinom Dawn, ktorý ju zachraňuje bez presvedčivého motívu. Prečo to vlastne robí? Je pre neho predsa cudzia. Vraj výčitky svedomia a túžba po slobode, nebyť poskokom takéto netvora, ako je Patrick, hoci mu dlží a je jeho priateľom. Teda, BOL. Stojí mu to však za možnú stratu kariéry a možno aj života? Alebo je za tým pravý opak. Chce sa Patrickovi zavďačiť ešte viac a donesie mu Dawn na zlatom podnose. Či sa naozaj zľakol a ušiel sám? Možností je veľa :) Možno už popíja koktejly niekde na pláži v Mexiku :D
Ten neznámy mohol byť hocikto, či už turista, ubytovaný v moteli alebo nejaký Patrickov poskok, či aj samotný Nathan alebo aj medveď :D Uvidíme :D

4. Ako na vás zapôsobila Ianova reakcia, že tam Dawn nechal uprostred ničoho? Je to pochopiteľné, alebo naopak, odsúdeniahodné?
Iana hnal pud sebazáchovy. Je to učiteľ, vedie pokojný život na predmestí s milovanou snúbenicou, ktorú chcel hlavne chrániť. Kauza s Dawn ho vyviedla z miery. Nie je zbabelec, konal tak, ako uznal v danej situácii za vhodné. Prvoradé mu bolo vlastné bezpečie, ako aj bezpečie Nikki. No ale tých 6 minút ešte možno mohol počkať :D

5. Aký máte pocit z manažérky Harper? Čo podľa vás myslela tou poznámkou, že Abby bola niektorým viac ako matka?
Harper patrí do Jamesovho tímu pravdepodobne medzi “celebrity”, avšak niečo ju určite “žerie”. Či to bola kedysi Abby alebo teraz Connie, zatiaľ nevieme. Ja z nej osobne nemám dobrý pocit.
Ako sme sa dočítali, Abby bola úžasná, inteligentná a určite aj krásna žena a preto nečudo, že sa našli v inštitúte aj takí, čo ju milovali. Možno to bol samotný James, to zatiaľ nevieme :D

6. Ako ďaleko ešte zájde Zoe s intrigami voči Nikki? Nikki už nesedelo jej správanie, odhalí ju nakoniec?
Nikki nie je hlúpa ani zďaleka a preto sa jej nemôžeme čudovať, že Zoein výstup sa jej zdal zvláštny. No zatiaľ nemá z čoho červenovlásku podozrievať. Tá je však určite odhodlaná s intrigami pokračovať ďalej, Zoe nie je žena, čo veci nedotiahne dokonca. Keď si však nedá pozor, Nikki ju môže odhaliť.

7. Prekvapila vás Zoe s Patrickom? Ako sa voči nemu zachová po tom, ako videla správy? Myslíte si, že sa o tom dozvie Peter?
Zoe je človek ako každý iný, hoci je to silná mladá žena, ktorá si vytrvalo ide za svojim. No kombinácia samoty, smútku, neúspechu a alkoholu môže spôsobiť kalamitu a tá sa stala aj Zoe. Avšak sama si uvedomila, že to bol omyl a pôjde pod ohliadnutia ďalej.
Neviem, ako sa zachová. Či mu to vytmaví, ale na druhej strane, to nebude riešiť. Patrick pre ňu nič neznamená, ale prípad Dawn jej možno nebude schádzať z mysle a možno začne podnikať nejaké kroky, aby zistila viac. A ako prvé ju to zavedie k Nikki…
Ak by sa to Peter dozvedel, mohlo by ho to zasiahnuť, Zoe má evidentne rád, ale keby sa to vysvetlilo, som presvedčená, že by sa to urovnalo. Mohli by si obaja posvietiť na Patricka :D No na druhej strane, aká je pravdepodobnosť, že by sa to naozaj dozvedel?

8. Ktorá postava je vaša najobľúbenejšia a ktorá, naopak, najmenej?
Juchúúú :D Všetky ste úžasné, kreatívne a každá postava je niečím zaujímavá, jedinečná :)

9. Vytvorte outfit podľa toho v akej situácii sa vaša hrdinka nachádza.
Dawnin outfit, keď začula Patricka, ako sa dobíja do domu Nikki a Iana
Obrázok
Ninna
Ninna
 
Príspevky: 23
Registrovaný: Ned Júl 31, 2016 6:10 pm

Re: Cruel Intentions

Poslaťod LadyAmalthea » Ned Sep 02, 2018 8:29 am

1. Ako sa Vám páčila nová kapitola?
V prvom rada sa Vám chcem poďakovať za pokračovanie a Váš čas, ktorý ste tomu venovali. Kapitola bola viac než dych vyrážajúca a šokujúca. Hlavne závery, ktoré ste napísali.
2. Čo poviete na to, že sa Patrick objavil pred Nikkiným a Ianovým domom? Prečo konal na vlastnú päsť a prišiel osobne?
Keďže má v nemocnici konexie, nebolo pre neho ťažké dopracovať sa k adrese doktorky Rowseovej. Dôvera, ktorú mal k svojmu kamarátovi Nathana, bola naštrbená a začína ho upodozrievať, že mu nehovorí pravdu.
3. Čo poviete na tie všetky informácie, ktoré sa Connie dozvedela o matke? Kde Jamesove gorily odvliekli Tatea? A ako sa vysporiada Connie so situáciou, že je pravdepodobne tehotná?
Tak informácií bolo naozaj veľa. Nezávidím Connie vôbec, ako sa z nich vymotá. Tate skončí možno zavretý v nejakej miestnosti, alebo na nejakom „nemocničnom / laboratórnom“ lôžku.
4. Zľakol sa Nathan nakoniec a vycúval zo svojich plánov dostať Dawn preč? Alebo ju podrazil, ako bola presvedčená? Kto bol podľa vás ten neznámy, koho na záver počula za svojím chrbtom?
Nathan je hráč, ktorý to hrá na dve strany. Ten neznámy by mohol byť jej otec, ktorému Nathan pomohol aj pred Patrickom zahrať mŕtveho, aby sa ukázala jeho pravá tvár a jeho zámery. Teraz chce svoju dcéru pred všetkými ochrániť.
5. Ako na vás zapôsobila Ianova reakcia, že tam Dawn nechal uprostred ničoho? Je to pochopiteľné, alebo naopak, odsúdeniahodné?
Ian myslí v prvom rade na seba a svoju snúbenicu. Tá pre ženu, ktorú videla len párkrát v živote až moc riskuje – a to nie len svoju kariéru. Z toho, čo sa dozvedel o jej manželovi, bojí sa o ich bezpečnosť.
6. Aký máte pocit z manažérky Harper? Čo podľa vás myslela tou poznámkou, že Abby bola niektorým viac ako matka?
Harper sa mi páči výber herečky. Podľa mňa by Abby mohla mať v sebe nejakú zvláštnu mutáciu génu (alebo nejakú proti-látku), ktorý sa dal použiť pri ich nejakých experimentoch či vývoji lieku / drogy a ďalej byť aplikovaný. S Jamesom možno mala nejaký iný vzťah :D
7. Ako ďaleko ešte zájde Zoe s intrigami voči Nikki? Nikki už nesedelo jej správanie, odhalí ju nakoniec?
Tak Zoe asi s intrigami čoskoro skončí, keďže Nikki má talent na odhaľovanie vecí a príprava Zoe bola tak odfláknutá – položiť potkany na verandu tak, aby vzbudila na seba pozornosť. Ale tak Nikki je bystrá žena, tak sa nie je čo čudovať.
8.Prekvapila vás Zoe s Patrickom? Ako sa voči nemu zachová po tom, ako videla správy? Myslíte si, že sa o tom dozvie Peter?
Odpoveď na túto otázku som asi 20x napísala a 20x zmazala. ÁNO, záver prekvapil a mala som z neho zmiešané pocity.
9. Ktorá postava je vaša najobľúbenejšia a ktorá, naopak, najmenej?
Zostaneme pri najmenej obľúbenej ZOE. S tým záverom ju ani ja sama nemám rada :D
10. Vytvorte outfit podľa toho v akej situácii sa vaša hrdinka nachádza.
Obrázok
Lady Amalthea
klub Fenix girls
LadyAmalthea
 
Príspevky: 14
Registrovaný: Pia Júl 28, 2017 7:25 pm

Re: Cruel Intentions

Poslaťod Ninna » Štv Sep 13, 2018 12:08 am

Ahojte!
Nová kapitola
Cruel Intentions je na svete! Prajeme príjemné čítanie :)
Elisabeth hard & Ninna

Obrázok

6. kapitola - PAPIEROVÉ PRINCEZNÉ 1. časť
Dawn tŕpla čím ďalej tým viac, strach ostrý ako britva sa jej priam zarezával do útrob tela. Stále sa neotočila a v ušiach jej ohlušujúco znel šuchtavý, približujúci sa krok neznámeho za jej chrbtom. Počítala každú spomalenú sekundu, každý splašený úder svojho srdca. Panebože, veď je ešte mladá, nechce zomrieť, tento teror si nezaslúži, viac už nie! Viac by už pravdepodobne nezvládla…
Obrázok
Toto všetko Dawn vírilo hlavou, už myslela na najhoršie, no aj na to, že môže útočníka aspoň ovaliť kabelkou, hoci to nie je žiadna výhra, ale aspoň niečo… Vtom kroky ustali a na útle plece jej pristála ťažká dlaň, až panicky vykríkla.
“Kriste, slečinka, jak ste ma vyľakali! Čo je to s vami?”, ozval sa hrubý hlas s trochu neotesaným prízvukom. Dawn sa v momente obrátila a pohľad jej zastal na zavalitom starčekovi, ktorý na ňu skúmavo hľadel cez hrubý rám okuliarov a v ruke držal baterku. “Klepete sa ako najatá. Nechcel som vás vystrašiť, no stojíte tu uprostred parkoviska a vyzeráte, že neviete, kde je sever. Čo tu chcete takto uprostred noci a sama, há? Stratili ste sa?” Dawn si rýchlo opakom ruky utrela oči, schúlila sa hlbšie do kabáta, v ktorom skrývala ruku v sadre a zhlboka sa nadýchla. Až teraz si uvedomila, aká je zima.
Obrázok
“Ja, ja…”, jachtala, no hlas sa jej stále triasol a ona nebola schopná dostať zo seba jednu súvislú vetu. Kde ten Nathan, dopekla, trčí?! Čo má teraz akože tomuto dedkovi povedať? Chveje sa, stojí tu ako idiotka v ryšavej parochni a len s jednou kabelkou plnou liekov. Ako nejaká závisláčka, fakt nenápadné. A ak ten starký zavolá políciu…
“No čóóó? Stratili ste reč, dievčatko?”, opýtal sa už súcitnejšie. “Či ste opitá?”
“Ehm, nie, nie.” Dawn si dlaňou prešla po spotenom čele a jemne sa na starčeka usmiala. “Čakám tu na niekoho, no je tu taká tma… ehm… a vy ste kto? Pracujete tu v tomto zapadákove?”
“Áno, som tu v tomto zapadákove vrátnikom”, odpovedal trochu urazene. “Takže, čo tu ro…”
“Prepáčte, nechcela som sa vás dotknúť”, skočila mu Dawn do reči a zatvárila sa kajúcne. “A musíte tu pracovať už dlho.” Hrala o čas… “Dôchodok vás neláka?”
“Áááále, čo by som robil doma. Ale slečinka, neodbiehajte od témy. Nemyslite si, že keď som starý, mám o koliesko menej. Poviete mi už konečne, čo tu robíte, alebo mám zavolať políciu…?”
“Myslím, že to nebude potrebné.” Nathan sa zjavil ako blesk z jasného neba a na peknej tvári mu žiaril priam hollywoodsky úsmev. “Ospravedlňujem sa, že meškám”, dodal smerom k Dawn. Tá na neho nechápavo zdola pozrela. Mala chuť ho zabiť, no na druhej strane si vydýchla úľavou, že ho vidí. Avšak bola zvedavá, ako túto situáciu teraz frajer uhrá…
“Vy ju poznáte, mladý muž? Vystúpila z auta, ktoré potom odfrčalo a prišla mi úplne popletená. Akoby ani nevedela, kde sa nachádza”, opýtal sa ho starý pán s prižmúrenými očami. “Už som chcel volať políciu.”
Obrázok
“Slečna je tu asi naozaj prvý krát, tak sa jej nečudujme, že sa nevedela zorientovať. Navyše je to miesto, kde líšky dávajú dobrú noc”, skonštatoval Nathan pokojne. “A je to moja chyba, mal som ju tu čakať, moje meškanie spôsobilo len zbytočné problémy. Takže ďakujem, môžete ísť, kľúče už mám”, zaštrngal nimi. “Všetko je v najlepšom poriadku a bol by som rád, keby ste to viac nerozmazával. V takýchto situáciách si potrpím na maximálnu diskrétnosť. Ak viete o čom hovorím”, dodal veľavýznamne a nenútene starkému podal pár bankoviek, potom Dawn objal okolo pása. Tá mala čo robiť, aby sa okamžite neodtiahla. O čo mu, dopekla, ide…?! ”
“Samozrejme”, odvetil vrátnik a usmial sa. “Bolo mi divné, že máte so sebou len kabelku, no už to dáva zmysel”, poznamenal a žmurkol na Dawn, Nathan len pokrčil plecami. Dievčine to vtedy doplo. Jeho sebavedomé úsmevy, ruka okolo jej pása, reči o diskrétnosti, úplatok…
“Vďaka. Tak ideme, mačička.”
“Zabijem ho, teraz už naozaj”, pomyslela si Dawn zúrivo. V tej chvíli musela stuhnúť, pretože Nathan jej silnejšie vryl prsty do pokožky ako varovanie. “Okej, zabijem ho potom…” A tak len vyčarila široký úsmev a hoci to bolo viac než ponižujúce, hravo zakývala starčekovi, ktorý sa len štrbavo uškŕňal. Potom vykročila s Nathanom cez parkovisko k motelu, kde už mali očividne objednanú izbu…

“Mačička?! To vážne?! Čo to malo akože znamenať?!” Dawn sa už neudržala a akonáhle boli v bezpečnej vzdialenosti od starého vrátnika, vybuchla. “Urobil si zo mňa obyčajnú…”
Obrázok
“Dawn, ovládaj sa a nechaj si tie hysterické výlevy na izbu”, zavrčal ako odpoveď Nathan, zosilnil svoj stisk okolo jej pása a pokračoval v nenútenej chôdzi. Sám bol z celej situácie nervózny a vydýchol si úľavou, ako z nej dokázal vykorčuľovať. “Viem, čo som z teba urobil a tvoja hrdosť utrpela…”
“Predstav si, že áno!”, nedala sa Dawn a do očí sa jej zasa tisli tie otravné slzy. Síce brala antidepresíva, často ju zrádzali a ona nechcela, aby ju takto Nathan videl. Zlomenú, zraniteľnú a ustráchanú, tápajúcu v temnote prítomnosti a neistote, ktorú jej prinesie budúcnosť. “Hoci sa to možno nezdá, no po tom všetkom, čím som si prešla mi ešte nejaká ostala, vieš?!”
“Mal som iný plán!”, zasyčal podráždene. “No vďaka tomu, že ťa tu len tak vyhodili a starký bol príliš zvedavý, musel som improvizovať. Mrzí ma to”, dodal miernejšie, priam nežne, až k nemu zdvihla nesmelo zrak. Jemne sa na ňu usmial. “Bude to fajn, zajtra o takomto čase už budeme na bezpečnom mieste.”
“Ako si tým môžeš byť taký istý?”, opýtala sa ho Dawn, keď zastali pred modrými dverami do motelovej izby s číslom 20.
Obrázok
“Nie som. No potrebujem v tom uisťovať aj seba samého”, povzdychol si Nathan, pokrčil plecami a keď odomkol, zdvihol ruku smerom k nej. “Dámy majú prednosť.”
Izba bola priestranná a hoci sa na prvý pohľad zdalo, že tento motel je zapadákov, interiér Dawn milo prekvapil. Iste, bola zvyknutá na iný luxus, no vydýchla si, že sa po dlážke nepremáva horda švábov, ako si v duchu predstavovala. Len čo vošli dnu, Nathan najprv skontroloval, či sú hrubé závesy poriadne zatiahnuté, prezrel celú miestnosť i kúpeľňu a až potom zasvietil slabú nočnú lampičku. Dawn si medzitým dala dole ryšavú parochňu, ktorú odhodila na kreslo. Rozpustila si a prstami prebehla svoje dlhé blond vlasy. Z tej umeliny ju nepríjemne svrbela pokožka hlavy. Keď si vyzliekla kabát, úkosom pozrela na Nathana. Dusila v sebe kopu otázok, na ktoré potrebovala odpovede. Ten stál pri posteli, no skôr, ako Dawn stihla čo i len otvoriť ústa, srdce sa jej zastavilo a potom rozbehlo ako šialené. Nathan v ruke držal zbraň. Pištoľ, ktorá sa zlovestne leskla v matnom svetle. Dawn v tom momente zbledla ako stena, ku ktorej cúvla. Jej najhoršie obavy sa potvrdili. Bola si istá, že sa ju chystá zastreliť na Patrickov príkaz…

Dawn šokovane a s vytreštenými očami sledovala Nathana, sťažka dýchala a zdravou rukou hmatkala okolo seba po nejakom ťažkom predmete. Nemala by byť na tom stole nejaká váza, dopekla?!
Obrázok
“Vzduch je čistý. Teda, rátal som s tým, no istota je guľomet… ” Nathan sa k nej otočil a prekvapene sa díval na hrôzu, ktorá sa zrkadlila v jej nezábudkových očiach. Pohľad mu skĺzol dole a vtedy mu docvaklo, čo ju vydesilo… “Nie, nie, Dawn! Pokoj! Tá je pre naše bezpečie, v žiadnom prípade ti nechcem ublížiť, počuješ?” Opatrne si zastrčil zbraň dozadu za opasok džínsov a zdvihol ruky pred seba. “Vidíš? Všetko je v poriadku. A kriste, mohla by si mi už trochu dôverovať.”
“Ach, o chvíľu zomriem na infarkt, tým som si istá”, zašepkala Dawn a chrbtom sa zviezla popri stene, nohy ju prestali poslúchať. Tých vypätých situácií bolo v jej živote v poslednom čase viac než dosť.
“Ale netáraj. Máš pri sebe predsa toho najlepšieho chirurga. To sa ti nepodarí, aj keby si veľmi chcela”, pokúsil sa Nathan o žart, no len čo si k Dawn čupol, tá ho hneď prebodla pohľadom.
“Nechaj si to…”, odvrkla. “Máš tu zbraň aspoň legálne?”
“Je to vôbec podstatné?”, odvetil jej protiotázkou. Takže nie. Dawn len pokrútila hlavou. Najradšej by sa vrátila k Nikki. Bola jej tak vďačná. Hoci bývala u nej a Iana len pár dní, vytvorila si k tej mladej lekárke silné puto. Možno to bolo len na základe jej nešťastnej situácie, že sa na ňu tak upla, no na druhej strane bola presvedčená, že za iných okolností by boli skvelými priateľkami. Avšak Nikki už asi nikdy neuvidí a bolo jej to úprimne ľúto. Pevne dúfala a modlila sa, aby boli s Ianom v poriadku. Aby sa Patrick pred ich domom už viac nezjavil a dal im pokoj. Bála sa o nich…
Zrazu pocítila hroznú únavu, no táto nočná mora bude mať ešte dlhé pokračovanie, tým si bola istá. Povzdychla si a pozrela Nathanovi do tmavých očí, takých tmavých, až mu skoro nebolo vidno zreničky.
“Prečo to vlastne robíš? Riskuješ všetko - svoju kariéru, na ktorú si taký hrdý, reputáciu a hlavne svoj život. Veď ma ani nepoznáš, raz sme spolu prehodili pár slov na mojej svadbe…” Hlas sa jej zlomil. Svadba. Rozprávkovo krásna, vysnívaná a plná šťastia, ktorá sa tiež zmenila na horor. V ten deň prišla o ocka… “Máte prsty aj v jeho smrti?”, opýtala sa zrazu Dawn chladne a s odporom, načo sa Nathan nechápavo zamračil.
Obrázok
“Neviem, o čom…”
“Môjho otca! Patrick ho zabil a ty si mu pomáhal, však? Aby ho… aby ho odpratal a nestál v ceste jeho špinavým plánom! Mám pravdu?! Odpovedz!”, skríkla už nepríčetne, nahla sa k nemu a schmatla za koženú bundu. Nathan na okamih zvesil hlavu a odtiahol sa, aby ho pustila.
“Áno aj nie”, odvetil ticho, keď Dawn opäť pozrel do tváre, mala ju skrivenú pod náporom ešte väčšej bolesti. “Pozri sa, všetko ti vysvetlím. Teraz si však rozrušená, potrebuješ si oddýchnuť. Po zdravotnej stránke si stále na tom dosť zle, prešla si si peklom. Zajtra nás čaká dlhá cesta a budeš mať dosť času ma vyspovedať. Teraz ťa však prosím, nevyvádzaj!” Dawn sa však kývala dopredu dozadu, prsty zaryté vo vlasoch a nepočúvala. Bola stratená vo vlastnom svete žiaľu, sebaľútosti, neustáleho strachu a neistoty.
“Panebože! Muž, ktorého som milovala a vzala si ho z lásky, mi zabil aj otca, aj nenarodené dieťa. A muž, čo mu s tým pomáhal… ” Nathana už prechádzala trpezlivosť. Chápal jej rozpoloženie, ale v ich situácii pre drámu momentálne nebolo miesto. Chytil ju za plecia a rázne ňou zatriasol.
Obrázok
“Pozri sa na mňa! Tvojho otca som Patrickovi nepomáhal zabiť”, povedal energicky, keď na neho uprela červené oči od plaču. “A ak sa odtiaľto chceme dostať obaja živí a bez ujmy, skús sa trochu pozbierať! Ako si sama povedala, riskujem všetko, aby som ťa dostal do bezpečia, čiže by som uvítal z tvojej strany viac spolupráce a dôvery! Niekto ťa môže začuť a to je to posledné, čo potrebujeme. Rozumieš? Dawn?” Tá len prikývla. Závoj trpkých sĺz a zadúšajúce vzlyky jej viac nedovolili hovoriť, úplne sa zosypala. Nathan ju jemne zdvihol do náručia a položil na posteľ. “Fajn. Som rád, že sme si vyjasnili aspoň toto”, zahundral, keď sa hrabal v kabelke s liekmi, ktoré mu pripravila Nikki. “Došľaka, ešte som sa jej neozval”, napadlo mu, kým chystal injekciu na upokojenie. Stále bol však rozhodený z toho, že Dawn len tak nechala na parkovisku. No odhliadnuc od toho faktom stále ostávala skutočnosť, že mu veľmi pomohla, hoci sama toho riskovala až až.
“Áááá, déja vúúú… ” Dawn sa posmešne zachechtala, keď jej do žily vpichol potrebné lieky. “Aký koktejl ste mi to namiešali teraz, pán doktor?”
Obrázok
“Kriste, prestaň s tým.” Nathan si unavene sadol na posteľ vedľa nej a sledoval, ako injekcia zaberá, Dawn sa upokojuje a oťažievajú jej viečka. “Viem, že mi neveríš a ani sa ti nečudujem. Sám som zo seba zhnusený, čo všetko som pod Patrickovým nátlakom a hrozbami urobil. Dohnalo ma svedomie a teraz viem, že to nestálo za to. Ani hviezdna kariéra plastického chirurga….”
“Ty si plastický chirurg? Akože upravuješ bohatým paničkám tváre a prsia?” Dawn zrazu prišla tá predstava neskutočne smiešna a pobavene vyprskla.
“Haha, veľmi vtipné. Aj to, no tieto úkony nie sú jedinou náplňou mojej práce”, odsekol urazene, načo sa Dawn rozosmiala ešte viac. “Navyše, ja sa ti tu spovedám vo všetkej úprimnosti a ty… No nič, ako som povedal - porozprávame sa neskôr, teraz to nemá zmysel.” Očividne bola na tento typ liečiva citlivejšia, no na druhej strane ho Dawnin úsmev potešil. Páčil sa mu od prvého momentu, čo ju spoznal a vidieť ho, hoci len na chvíľu na jej utrápenej tvári, bolo príjemné. “Pospi si.” Už chcel vstať, no Dawn ho, napriek tomu, že sa jej už zatvárali oči, ešte zastavila.
“Počúvala som ťa a áno… fakt mám dosť problém s dôverou, čo sa týka tvojej osoby.”
“To nie je žiadna novinka”, skonštatoval sucho. “No ani po tom všetkom, čo som zatiaľ pre teba urobil?”
Obrázok
“Pre mňa, alebo pre seba?”, opýtala sa ticho. “A stále nedokážem uveriť tomu, že moja záchrana je len záplatou na tvoje zlé… zlé svedomie. Musí v tom byť… aj… niečo… niečo viac… ” Zívla, svoj stisk na jeho zápästí povolila a pomaly upadla do ríše snov.
“Je, ale to mi teraz nemôžeš dať. Zatiaľ”, odvetil jej Nathan v duchu. Po chvíli vstal, vyzliekol si bundu, ktorú prevesil cez operadlo stoličky a ešte Dawn narýchlo vyšetril. Okrem toho, že bola vyčerpaná a psychicky na dne, po fyzickej stránke vyzeralo všetko v poriadku, rany sa hojili. “Už aby to bolo za nami”, pomyslel si s povzdychom, keď z vrecka džínsov vybral jednorázový mobil, z ktorého potom rozoslal zopár správ…

“Predsa len som mal pravdu. Vidíš, že napísal a Dawn je v poriadku,” ozval sa Ian akoby mimochodom, keď Nikki konečne prišla správa od Nathana. Teraz už boli v pohodlí svojho domova a Nicole naňho len zboku zazrela. Veľmi sa jej uľavilo, keď zistila, že jej kamarátke nič nehrozí a je v bezpečí. Avšak stále si nemohla pomôcť a na svojho snúbenca bola nahnevaná. Áno, mal síce pravdu, ale…
“Uhm, ty vieš proste všetko. Máš šťastie, že sa jej nič nestalo.”
“Stále sa na mňa hneváš?”
“Tak tých pár minút navyše by ťa určite nezabilo!” odvrkla Nikki a nahnevane si preložila ruky na hrudi.
“Minúty možno nie, ale jej manžel áno. Som veľmi rád, že od toho zabíjania máme konečne pokoj. Ty hádam nie?” opýtal sa jej s mierne nadvihnutým obočím a natiahol sa za jej rukou. Nikki naňho zdola chvíľu ticho hľadela, no napokon predsa len prikývla. Bola viac ako rada. Všetky tie klamstvá a nechutné prekvapenia boli naozaj príliš a rovnako ako Ian verila, že sa týchto drám nadobro zbavili.
“Aj keď stále je tu možnosť, že sa tu jej muž opäť zastaví…” skonštatovala a pri tej predstave jej na tele naskočila husia koža.
“Nemáme sa čoho obávať. Skrývaš tu niekoho? Nie. Nech sa tu kľudne aj poobzerá. Teda… to radšej nie. Stále je rovnako nebezpečný,” dodal Ian zamyslene a Nikki sa napriek vážnosti situácie neubránila smiechu.
“Už o tom nehovorme. Mali by sme hodiť udalosti posledných dní za hlavu a venovať sa niečomu inému.”
“Hmm, napríklad?” Ian si ju s jemným úsmevom na perách pritiahol bližšie k sebe.
“Napríklad, že sa stále venujeme niekomu inému a nemáme absolútne žiadny čas pre seba. Mali by sme myslieť na budúcnosť… naša svadba sa sama nenaplánuje,” zamrmlala a vtedy sa k nej Ian sklonil, aby ju pobozkal. Bol to veľmi dlhý bozk a niekedy potom, keď sa ich pery od seba na krátky moment odlepili, potichu dodal.
Obrázok
“Už som si myslel, že sa toho dňa ani nedočkám.”
“Haha, mňa sa už nezbavíš, Smouth,” Nikki ho objala okolo krku a po dlhom čase sa cítila naozaj uvoľnene a v bezpečí. Mohol byť aj koniec sveta, no ona bola s Ianom a v tejto chvíli sa jej nič zlé nemohlo stať. Ian ju pobozkal na rameno, neskôr krk, až ticho zastonala a skôr ako sa začal opäť venovať jej ústam, zašepkal: “Milujem ťa.” Potom už obaja na dlhý, predlhý čas, nepovedali vôbec nič. Slová boli zbytočné…

„Patrick vstávaj!“ povedala Zoe rázne, keď dorazila do spálne a zatriasla ním. „Už aj vstávaj, obleč sa a vypadni!“
„Ach Zoe, čože si taká. V noci sa ti to predsa páčilo,“ uškrnul sa ospalo a natiahol na posteli. „Poď ešte ku mne a zopakujeme si to.“
Obrázok
„Nič si nezopakujeme. Obleč sa a choď si hľadať svoju manželku!“ Na Patrickovej tvári zamrzol úsmev. „Práve som ťa videla v telke. Už viem, prečo si býval v nemocnici. A táto noc bola omyl. Každý sme mali blbý deň a takto to nemalo skončiť.“ Patrick na seba rýchlo natiahol nohavice, košeľu a topánky. Keď prechádzal okolo okna, pozrel na susedný dom, čo neušlo Zoeinej pozornosti. Spolu zišli dole a cestou si obliekal bundu. „Zabudnime nato, čo sa tu stalo, dobre? Každý pôjdeme po svojom,“ povedala chladne Zoe.
„A čo keby sme si niekedy predsa len dali repete, hm?” Patrick ju pohladil po hrane brady a nahol sa k nej. Ona odstúpila až k stene.
Obrázok
„Myslím, že by si si mal hľadať svoju manželku a nie milenku. Alebo nebodaj tvoja neskorá večerná návšteva v tejto štvrti bola práve za týmto účelom? Neverím, že by si tak vytrvalo trieskal na tie vchodové dvere kvôli nejakej banalite. Alebo si možno prišiel za doktorkou, ktorá zhodou okolností pracuje práve v tej istej nemocnici, z ktorej ti ušla žena? A tá v noci chodí kade-tade a ešte k tomu odrazu aj šoféruje? A to ju do práce vozí manžel alebo taxík...“ Zoe nestihla dokončiť, keď ju Patrick ako zmyslov zbavený chytil pod krk a pritlačil k stene. Teraz sa dívala do tváre zvieraťa a jeho oči boli plné zla a hnevu.
„Vari niečo vieš o mojej manželke? Videla si ju? Teraz mi pekne všetko povieš!" Vtom na jeho ruku so štekotom zaútočila Molly, ktorá svoju majiteľku bránila. Striasol ju z nej, siahol do vrecka a ozval sa tlmený výstrel z jeho pištole s tlmičom. Ten fenku zasiahol. Zoe sa jedným pohybom oslobodila z Patrickovho zovretia a padla na kolená vedľa zranenej Molly.
„Čo si to urobil?! Toto ti nedarujem! Vieš, čo znamená Sloboda, Spravodlivost, Česť, Povinnosť, Milosrdenstvo, Nádej“? Zoe pomaly, ale zúrivo vstávala od fenky a otočila sa k nemu. Patrick toto vojenské heslo poznal, aj keď nie z osobnej skúsenosti.
„Kriste, veď je to len pes!“, posmešne skrivil tvár.
Obrázok
„To nie je len pes! To je to jediné, čo mi zostalo!“, zvolala Zoe nepríčetne a približovala sa k Patrickovi. Ten urobil krok dozadu a namieril zbraň aj na ňu. Červenovlásku to však nezastavilo. Chcela tomuto mužovi, ktorého si sama pozvala do domu, vyškriabať oči a vyliať si na ňom svoju zlosť a bolesť. Zbraň však vystrelila druhýkrát. Zoe sa zapotácala a padla na zem. Keď za Patrickom buchli dvere zadného vchodu, kaluž jej krvi na dlážke sa zväčšovala až pod červenú pohovku…

“Čože?!”, skríkla Connie zmätene a v duchu si prehrávala slovo po slove, ktoré práve vyšli z Jamesovych úst. “To nie je možné…”, skonštatovala napokon tíško a s kamennou tvárou sa na neho pozrela. “To je vylúčené!”
“Viem, že takéto správy sú šokujúce”, odvetil James, pričom si stále držal svoju emočnú integritu. “Ale výsledky hovoria jasne. Budeš už v nejakom treťom týždni, čo je ešte skoro. Testy ešte zopakujeme o pár dní, aby sme si boli istí, že…”
Obrázok
“Nie!”, prerušila ho nahnevane dievčina. “Vravím, že je to nemožné!” Jej srdce sa prudko rozbúšilo. Bol to len hnev? Či stres? Alebo ju nával informácií za posledné obdobie znovu dohnal a priniesol búrku do jej príbytku. Alebo sa bála, že by táto informácia mohla byť predsa len pravdivá?
“Nič nie je nemožné, dušička. Také veci sa občas stávajú. Toto riziko ti vždy visí nad hlavou, ak sa rozhodneš mať sex. No nie som z toho nadšený, vďaka tomu sa všetko skomplikuje a...”
“Veď ale halóóó…”, skočila mu do reči Connie. “Hovorím ti, nie som tehotná! Je to štatisticky nepravdepodobné a ani Panna Mária veru nie som”, ohradila sa. Stále si nepripúšťala myšlienku, že by bola v tom. Nemohla. Vždy si dávali pozor, ale že sakramenský pozor. Milovanie bez ochrany neprichádzalo do úvahy a ani to nebol jediný spôsob, ako zabrániť počatiu.
“Ako si tým môžeš byť taká istá?! Testy hovoria niečo iné. Alebo mi chceš snáď povedať, že si s tým bláznom nespávala?”, uškrnul sa pobavene James. “Pokiaľ viem, mali ste dosť bujaré večery…”
“To nemyslíš vážne!” Conniein hnev stúpal stále viac a viac. To čo jej to tu rozpráva? Odkiaľ vie, čo robila alebo nerobila v posteli? To mu vážne Tate rozprával úplne o všetkom? Rástla zlosť, no rástla i nenávisť. Nenávisť k jednému, dokonca aj druhému. Nenávisť k okolitému svetu, ktorý za jej existenciu nepriniesol asi nič pozitívne a aj to, čo v istej chvíli vnímala ako vykúpenie, bolo len jej prekliatím.
“Ja viem o všetkom, každopádne, o tom som rozprávať nechcel…”
“Pokiaľ mi konečne nepovieš pravdu, rozprávaj si o čom chceš, nezaujíma ma to…”, odvetila drzo. Slušnosť stratila zmysel, pokiaľ sa pohybuje v kruhu vrahov a klamárov. Ale čo mohla vôbec čakať od tejto snobskej zberby.
“Všetko sa raz dozvieš, no nie dnes. Na to je príliš skoro, dušička. No všetko je v tvojom najlepšom záujme. V opačnom prípade by si už bola dávno mŕtva…”
“Nech! Radšej mŕtva, než toto…”
“Občas by si si mala premyslieť, čo vypustíš z úst…”
“Premýšľala som nad tým dosť dlho na to aby som vedela, že celý tento život stojí za hovno, takže ďakujem, ocko, za upozornenie, ale môj názor ostáva rovnaký. Všetci ste tu blázni, nik mi aj tak nič nepovie, len sa hráte na dokonalú rodinu, alebo ako to nazývate. A pritom si medzi sebou podrážate nohy…”
Obrázok
“Stačilo. To vôbec nie je pravda…” James prekrížil ruky na hrudi a jeho obočie sa zamračilo.
“Áno? A čo taký Tate. Pokiaľ viem, pracoval pre teba. Veď od koho iného by si aj vedel, čo sme spolu robili alebo nerobili v posteli. A teraz je s ním čo? Tí tvoji nabijaci ho niekam odvliekli a predpokladám, že masáž mu tam asi nedávajú…”
“Doriti! Vôbec nič nevieš! Vôbec si neuvedomuješ, v akej si situácii! Ale keď chceš, nech sa páči, zdvihni sa a odíď. Von, kde nemáš nič ani nikoho, do sveta, kde si hľadaným zločincom…”
“A prečo to teba vôbec zaujíma, čo so mnou bude. Pokiaľ viem, ľudia z tejto komunity nemajú problém s vraždami a podobne, prečo by niekoho mala zaujímať moja bezvýznamná osoba. Denne umiera veľa ľudí vašimi rukami…”
“Bezvýznamní ľudia možno áno, ale ty bezvýznamná nie si. A už ma unavujú tvoje depresívne reči. Láskavo sa daj dokopy!”
“Nikto nie je bezvýznamný, bože môj! Ako niečo také môžeš povedať?! A kto si, že mi budeš prikazovať, čo mám a nemám robiť?! Nebyť vás, možno by nám bolo s Tateom dobre. Možno by sa z neho nevykľul taký psychopatický maniak, konajúci na váš povel!”
“Keby nebolo nás, tak s tebou ten úbožiak ani nie je! A si tu preto, lebo ten chumaj svoju úlohu nezvládol. Jeho ochrana stála za úplne hovno…”, odvetil nahnevane James a podišiel k dverám. Pocity v Connie do seba narážali v jednom víre. Na jednu stranu jej tvrdí, že nie je bezvýznamná, no z konečného hľadiska zo situácie aj tak vyviazla ako úbožiak, bez nikoho.
“To je tvoj plán? Ukázať mi, že nikoho nemám? Že ste moja záchrana? Že si môj spasiteľ? A ja budem jeden z vašich pešiakov? Vojak Connie, alebo Obetný baránok Connie, alebo aký titul dostanem…”
“Kristepane. Trochu sa zamysli nad svojou situáciou! Hlavne sa zamysli nad sebou… Na dnes na to nemám nervy, čaká ma ešte veľa práce. Dúfam, že neskôr mi nepovieš podobné blbosti.” S týmito slovami otvoril dvere izby a vykročil von. “No jednu vec ti môžem prezradiť”, obrátil sa k nej. “Constance nie je tvoje pravé meno a je načase, aby ťa každý začal volať tým pravým.” Dievčina na neho vytreštila svoje hnedé oči.
“Aha… a to mi takúto dôležitú infošku povieš len tak medzi dverami, hej?”
“Bolo to pre tvoju ochranu…”
“Ako inááááák…”, zatiahla Connie prevrátiac očami. “Tak ako sa volám?”
“Camille. Meno, ktoré ti Abby dala pri narodení, je Camille. Určite si na neho rýchlo zvykneš”, dodal chladne a odišiel buchnúc za sebou dverami. Hlasné kroky pomaly utíchli, no Connie stále bezducho hľadela na miesto, kde len pred chvíľou stál.
Obrázok
“Začína toho byť priveľa”, prebehlo jej hlavou. Camille? Ochrana? A záchrana? To bol naozaj jej doterajší život len nejaký výmysel alebo čo? Niečo nafingované, alebo vopred predurčené týmto udalostiam? Každou sekundou sa jej dvíhal žalúdok. Pri tomto pocite na okamih zvažovala možnosť tehotenstva, ktorú sa práve dozvedela, no rýchlo to vyhodila z hlavy. Stres je mocný čarodej a dokáže rozhodiť celý organizmus. Nahnevane hodila vankúš po dverách, hoci James už bol dávno fuč. Začínala to tu nenávidieť čoraz viac. K pochmúrnej nálade jej pridalo aj slnko, ktorého lúče sa práve vytratili z priestranstva miestnosti a zahalili ju do rúška nepríjemnej sivosti. Vyzeralo to, že babiemu letu odzvonilo a prichádza ponurá a chladná jeseň. Connie sa nešťastne schúlila do klbka a všetky svoje myšlienky sa snažila vypustiť von. Hoci bolo ráno, túžila sa opäť stratiť v spánku, ten však tak skoro neprichádzal a jej mozog sa ponoril do ríše snov až o dve hodiny neskôr. Jej život nemohol byť horší…

Zoe sa celá spotená zobudila na Mollyin pohyb. Tá do nej šťuchala mokrým ňufákom a snažila sa ju zobudiť.
“Ach, Molly”, zašepkala s úľavou a pritúlila sa k jej jemnému a teplému kožúšku. “Ani nevieš, aký hrozný sen som mala.” Potom sa s námahou posadila a chytila sa za hlavu, v ktorej jej trešťalo. Noc strávila nečakane v obývačke na gauči. Pri pohybe si omylom sadla na ovládač a zapla sa telka. Matne vnímala reportáž o Patrickovi a úteku jeho tehotnej manželky z psychiatrickej kliniky. „Toto predsa dávali už včera večer, tesne potom, ako som sa s Patrickom rozlúčila,“ pomyslela si. „Neviem, čo to do tej Molly včera vošlo, keď na neho tak štekala.“ Pozrela potom na fľaše na stole. Jedna prázdna a druhá plná len do polovice. „Zoe, takto to ďalej nepôjde,“ povedala si s výčitkami. „To teda bola noc,“ a chytila sa opäť za hlavu. „Musím prísť na to, odkiaľ je ten projektil, lebo sa mi budú stále snívať takéto hlúposti. A prečo som si spojila Patricka s Nikki?“ No teraz sa necítila na takéto úvahy, hlava jej šla vybuchnúť. Molly už medzitým stála pri dverách a veselo na ne štekala. „Molly, prosím, neštekaj. Naozaj… “ Zoe sa ju snažila zahriaknuť, keď ťarbavo prechádzala chodbou smerom do kuchyne. Do toho sa ozval zvonček a Zoe mala pocit, že jej roztrhne hlavu. „Nikto nie je doma…!“, zakričala na zavreté dvere, kým si nalievala do veľkého hrnčeka minerálku, hodila tam šumivú tabletku a odpila si. Zvonček sa ale ozval znovu. „Prestaňte!“, zakričala opäť, to už sa k nim pomaly blížila. Keď ich otvorila, nestál tam nikto iný ako Peter. Ten pri pohľade na Zoe radšej len zavrel otvorené ústa a namiesto pozdravu si kľakol k Molly, ktorá ho naradostene vítala. „Toto je iné zvítanie, ako včera pri Patrickovi, keď som ho chcela pozvať na pohárik”, napadlo jej. Možno aj to jej varujúce štekanie bol signál, prečo ho k sebe nepustila domov a poslala ho, po pár zdvorilostných vetách medzi dverami, nakoniec preč.
Obrázok
„Ahoj, Molly. Si nádherná. Na rozdiel od tvojej paničky... Bože, Zoe, vyzeráš strašne. Horšie ako v prvú noc, čo sme sa spoznali,” vstal a urobil krok k nej.
„Ach, ďakujem za kompliment.“ No to už sa otočila a rozbehla sa do kuchyne, lebo obsah jej žalúdka a kyselina v ňom chcela ísť von…
Za chvíľu pocítila, ako ju niekto jemne chytil za plecia.
„Ťažká noc. Už je lepšie?“, načo Zoe len ticho prikývla. „Myslím, že ťa niečo trápi, ale toto nie je najlepší spôsob, ako sa s tým vyrovnať,“ prihovoril sa jej Peter. „Vídam to v práci často.“ Zoe mu chcela nato niečo štipľavé odpovedať, ale opäť sa jej zdvihol žalúdok. Peter potom pristúpil k chladničke a pozrel, aké sú tam potraviny. Vytiahol citrón a paradajku. „Kde máš tanier a pohár? A soľ?“ Zoe ukázala na dve rôzne skrinky a šuplík, pritom stále stála pri dreze. Peter do pohára nalial jemne perlivú minerálku, vytlačil tam citrón a podal jej ho, aby ho vypila. Potom na tanieri nakrájal na kolieska paradajku a posolil ju. „Toto je recept kolegu z Ruska proti na opicu. Tak to skús.“
„Peter, prečo si prišiel?“
Obrázok
„To preberieme neskôr. Teraz si choď ľahnúť.“ Zoe odišla do obývačky, ľahla si na gauč, zakryla sa dekou a pomaly jedla paradajku. Molly prišla spolu s Petrom a vyskočila vedľa nej k nohám. Ten na ich dve pozrel a išiel otvoriť okno, aby sa v miestnosti vyvetralo. „Mala si tu návštevu?“ spýtal sa len tak mimochodom, keď zastal pri gauči. Zoe už v polospánku odpovedala:
„Hej… pripíjala som si s bratom. Bolo mi smutno.“ Peter vyšiel z izby a zamieril si to do kuchyne. So sebou vzal prázdny tanier, poháre a fľašky od červeného vína. Až pri ich umývaní zistil, že na jednom je otlačený červený rúž, no druhý pohár bol nepoužitý.

Zoe sa zobudila, keď ňou Peter jemne zatriasol. Sedel pred ňou na kraji gauča.
„Zoe, uvaril som ti slepačí vývar”, ukázal na stolík, kde bola tácka s lyžičkou a miskou plnou horúcej polievky. „Musím už ísť do práce. Dúfam, že sa už cítiš lepšie. Môžem ti zajtra zavolať?“
„Koľko je hodín? Musím ísť von s Molly a do nemocnice, lebo nás vyradia z programu.“ Pri pohľade na hodiny však videla, že už je neskoro.
Obrázok
„S tým sa netráp. S Molly sme už boli vonku. A do nemocnice som volal, že si chorá, že nemôžeš prísť. Povedali, že kvôli vyšetrovaniu s tebou ani do konca týždňa nerátajú. Teraz sa najedz a ešte sa dobre vyspi. A s alkoholom už nevymýšľaj. Tak sa maj.“
„Peter?“ Ten sa k nej ešte vo dverách obývačky otočil. „Ďakujem ti za všetko.“ Usmial sa a potom už len počula zatvorenie vchodových dverí.

Zoe zjedla polievku, ktorú jej Peter uvaril. Bola naozaj skvelá. Postaral sa o ňu, keď jej bolo zle a rovnako aj o Molly a ona mu za to bola veľmi vďačná. Vedela, že sa mu musí na ďalší deň určite ozvať. Spánok namiesto úľavy jej priniesol len nepokoj. Nemohla z mysle dostať sen s Patrickom a poobede sa jej zas snívalo o bratovi. Zostala preto ležať dole na gauči a škrabkala Molly, ktorá cítila, že nie je v poriadku. Za chvíľu jej pípla SMSka.

Všetko ide podľa plánu. Až je mi ho ľúto.
N.


Áno. Jej plán, ako ublížiť Nikki, vrahyni jej brata. Keď Nina na neho vtedy pristúpila, Zoe ani netušila, ako ju to pohltí. Ale jej to vyhovovalo. Mala niekoho, kto za ňu robil špinavú prácu…

„Vieš čo je proces s čarodejnicami zo Salemu?“, spýtala sa Zoe Niny pri káve pár dní po Nikkinom a Ianovom zásnubnom večierku. Pri jej nechápavom pohľade pokračovala. „Bola to taká menšia davová psychóza, kedy za čias upaľovania čarodejníc, tí čo chceli niečo získať, bez príčiny obvinili nevinných. A tí pri nedostatku dôkazov boli odsúdení. Niečo také skúsime na Iana, aby si ho nakoniec získala.“
„Čo máš na mysli?“
„Ian je učiteľ. A obvinenie zo sexuálneho zneužívania je dosť sledovaná záležitosť. Je pohľadný a určite veľa študentiek je do neho tajne zamilovaných. Verím, že keď sa objaví jedno obvinenie, pridajú sa ďalšie.“

Obrázok
„Zoe, to nemôžeme. Zničí mu to kariéru.“
„A TY tomu nebudeš veriť, budeš jeho oporou a obhajovať ho. A uvidíme, ako to zoberie Nikki.“
„To je veľa...“
„Nie je. Stačí poslať jeden anonymný list do školy. Možno dva s nejakým časovým odstupom, ktoré budú napísané rôznym štýlom a vytlačené na inom papieri a tlačiarni. Neboj, nebude to veľký problém. Od teba potrebujem, aby si si cez net anonymne popísala s pár študentkami. Stačí ich nalomiť. Keď vyjde tá hrozivá správa o prvom obvinení, verím, že sa chytia. Poviem ti potom detaily, ako to spraviť, aby ťa nevystopovali.“
„Ja neviem...“
„Akože nevieš? Cestou za cieľom musia padnúť aj nejaké obete. A u teba bude záležať, ako sa budeš snažiť a možno padne zničená obeť práve do tvojej náruče...“ „...a ja si užijem pomstu na Nikki,“ dodala v myšlienkach…

Obrázok

Zoe položila mobil. Mala plnú hlavu udalostí, faktov a plánov:
Toľko nezrovnalostí v prípade autonehody jej brata, kde jej stále nesedeli fakty.
Pomsta Nikki.
Patrickovo objavenie pred domom jej susedov práve v čase, keď sa Nikki správa divne a v dome niekoho má.
Držanie Niny na uzde a jej kontrola. Musí ju mať v hrsti, aby sa niečo nepokazilo. A zistiť, čo má spoločné s tým hľadaným motorkárom.
A nakoniec sympatický policajt, ktorý sa jej priplietol tak nečakane do cesty…
Do toho pípla ďalšia SMSka s textom:

Zizi, ozvi sa. Mama.

„Tak Molly, aby sme toho nemali málo, kontrola z domu… “, usmiala sa na fenku a poškrabkala ju na hlave. „Poď, ideme volať domov… “ Už sa cítila dobre, vyšla na poschodie a zapla laptop. Kým sa štartoval, pozrela do zrkadla a upravila sa. Usadila sa na stoličke a čakala, kým sa zapol skype. „Ahoj mami.“
„Ahoj Zizi. Ako ide škola? Ten učiteľ maľovania, o ktorom si nám tak doma básnila… neposlala si nám žiadne fotky tvojich výtvorov. A otec by sa tak potešil. Veľmi mu chýbaš.“ Zoe za matkou, ktorá sa uhla, uvidela muža na vozíku po porážke. Bol to jej otec a jeho stav ako následok správy o bratovej nehode.
Obrázok
„Aj vy mi chýbate. Škola je super, len tam trávim veľa času. Molly tam chodieva so mnou, občas sedí ako model. Obľúbili si ju. Ako otec? Nejaká zmena k lepšiemu?“ Rozhovory s domovom boli pre ňu vždy ťažké. Po každom sa v nej prebudil smútok za bratom Tonym, rovnako tak v nej vzrástol hnev na vinníka a oduševnenie, na získanie odpovedí a nájdenie pravdy, čo sa mu vlastne stalo…

“O pár metrov by sme mali zabočiť doľava, Hannah,” ozval sa zrazu Benjamin, ktorý síce presne vedel, kam majú ísť, ale aj napriek tomu sa neprestával sústredene dívať do mapy. Chcel mať všetko pod palcom a bez jedinej chybičky.
“Naozaj vľavo? A si si stopercentne istý, Ben?”, s pobaveným úsmevom sa k nemu na moment obrátila jeho modrooká snúbenica. Dnes sa im už raz podarilo zablúdiť a ona si jednoducho nemohla pomôcť. Benovi sa na tvári taktiež zjavil úsmev a so sebavedomým výrazom prikývol.
“Áno, teraz som si istý. O chvíľu aj tak bude tma ako vreci, čiže si to pre istotu ešte raz kontrolujem.”
Obrázok
“Ako povieš, drahý…” Toto oslovenie z nej vyhŕklo bez premyslenia, v rámci zábavy. Na moment sa zasekla, no potom sa zhlboka nadýchla. Ráno, keď sa jej všetko ako tak uležalo v hlave si sľúbila, že musí prestať s hysterickými záchvatmi. Teda, aspoň sa o to pokúsi, rovnako, ako sa pokúsi dôverovať mužovi, ktorý sedel vedľa nej. “A len tak mimochodom”, opäť sa usmiala. Na počudovanie to nebolo až také ťažké. Cestovali spolu celý deň, na jeho príjemnú spoločnosť si celkom zvykla. “Práve si sa stal živou navigáciou: O päť metrov odbočte vpravo. Teraz zasa vľavo. Vitajte v cieli,” parafrázovala blondínka smiešne zmeneným hlasom a Ben len s úsmevom pokrútil hlavou. “Teda ak vôbec vieš, že niečo také už existuje. Pre teba je to asi príliš moderné,” pokračovala, narážajúc na mapu, čo držal v rukách.
“Veľmi vtipné, Kellermanová,” odvetil Benjamin s úškrnom a ruku natiahol k rádiu, aby ho stíšil. “Tu zastav, vystriedame sa.”
“Héééj, ja som to počúvala, Nath… teda… ehm… Ben.” Dawn sa rýchlo opravila, stále plne sústredená na vedenie vozidla. Našťastie ruka v sadre jej to dovoľovala, prsty mala voľné a keď Nathan nespal, sem tam jej on preradil rýchlosť, čo bolo od neho milé. Mohli sa striedať. Avšak k volantu sa dostala až keď minuli aj posledné mestá a mestečká. Šoférovala už len po nezáživnej rovinke, počúvala hudbu a neskôr aj Nathanovo pochrapkávanie. Navyše, ešte si vôbec nezvykla na ich nové mená a identitu. Veď v tomto nedávno vytvorenom svete, kde boli okrem iného zasnúbeným párom, čo Dawn mierne šokovalo, nestrávili ešte ani dvadsaťštyri hodín. S Hannah Kellermanovou a Benjaminom Goldingom sa zoznámila len dnes ráno, keď jej Nathan podal ich falošné doklady. A myslel naozaj na všetko, pretože pre Dawn mal prichystaný aj snubný prsteň. Ostala ohromená, pretože bol s pravým diamantom a dokonca oveľa krajším ako ten, čo jej dal ten sviniar Patrick…
“Teraz budem šoférovať ja, tak budeme počúvať niečo normálne”, prerušil jej myšlienky Nathan. “A nie tieto… “, zhlboka sa nadýchol a rozmýšľal, ako slušne nazvať tento hrozný druh hudby. “ … uhm, nepodarky.”
Obrázok
“To nemyslíš vážne! Veď nie si až taký starý. Koľko máš rokov, štyridsať?”, zatiahla ironicky.
“Pfff…”, odfrkol si. “Nie, dievčatko, ale mám nejaký vkus.”
“Snob… To sme si rovno mohli pustiť Beethovena.”
“Haha, ozvala sa tá pravá. Ale vieš čo? Ten Beethoven nie je najhorší nápad.” Nathan k nej so širokým úsmevom obrátil hlavu, keď vozidlo pri krajnici zastalo a ona len znechutene prevrátila očami. Keď si o malú chvíľu vymenili miesta, Dawn sa pohodlne usadila na sedadle spolujazdca a bola rada, že si môže konečne oddýchnuť. Cesta bola pre ňu naozaj nekonečná. Ešte asi nikdy nestrávila v aute toľko veľa času. Bolo už takmer osem hodín večer a vonku už pomaly vládla tma. Dawn bola už strašne vyčerpaná a najradšej by nasledujúcich päť rokov strávila v posteli. Lenže pred nimi bolo ešte veľa míľ, takže o takom luxuse mohla nateraz len snívať.
“Nathan? Všimla som si, že…” začala blondínka, keď ju v rovnakej chvíli prerušil, aby ju opravil a napomenul.
“Volám sa Benjamin. Fakt si na to dávaj pozor. A nezabudni na lieky”, podal jej fľašu s vodou, kým on si otvoril energetický nápoj. Svoje nové mená používali odkedy vyrazili z motela, ale stále sa im stopercentne nedarilo a vždy sa jeden z nich pomýlil. Museli na tom ešte popracovať, rovnako ako aj na skvelom príbehu o ich zoznámení a romantických zásnubách. To bola Dawnina úloha, aby ho vymyslela.
“No nech tam nie sú žiadne prehnané dúhy, dobre? Viem, že si bola zvyknutá na rozprávkový život. Proste niečo dôveryhodné, reálne”, upozornil ju, keď Dawn podával notes, aby s tým začala už počas cesty, aby sa to potom naučil aj on. Možno kedysi, zdalo sa jej to tak dávno. Pre ňu už viac dúhy neexistovali, jej srdce bolo vytrhnuté a duša pochovaná v prachu smútku.
“Jasné, prepáč”, prikývla Dawn, užila všetko potrebné a pokračovala. “Ja len že… na kľúčoch od auta som si všimla jednu kľúčenku. Vieš tú, kde je napísané: Jazdi opatrne. Potrebujem Ťa tu. Zaujímalo by ma od koho je. Žeby predsa len existovala pani Goldingová?” opýtala sa s mierne nadvihnutým obočím a dala si záležať, aby použila správne priezvisko. Pozorne sledovala jeho reakciu, no Nathan, hoci videla len jeho dokonalý profil, mal na tvári nečitateľný výraz, ktorý ju prekvapil. Chvíľu bolo medzi nimi ticho, keď sa znova nesmelo ozvala. “Ehm, vieš… nemusíš mi to hovoriť. Ale na druhej strane, sľúbil si mi, že na tejto neskutočne dlhej ceste dostanem šancu vyspovedať ťa. Takže tradá! Je to tu, nudím sa a preto by si mi to mal povedať. Plus ďalšie veci. Napríklad kam mierime a celkovo - aký je tvoj plán. A aby sme ako snúbenci pôsobili dôveryhodne, veď to bol, nakoniec, tvoj nápad.”
“Viem, ale necháme to na zajtra. Dnes už nemám chuť rozprávať sa a ty by si si mala pospať”, odbil ju krátkou odpoveďou, stratený vo vlastných myšlienkach.
Obrázok
“Ako myslíš.” Dawn prevrátila očami. Stále o ňom takmer nič nevedela a zakaždým, keď sa niečo dozvedieť chcela, ju ihneď zastavil a nechal to na neskôr. Blondínku to už začínalo štvať, navyše, ako mu mohla veriť, keď sa tak do seba uzatváral. Ale nemohla s tým robiť nič. Bol jej záchranca, jediná nádej, ktorá jej ešte ostala… “Dôvera je nebezpečná hra”, zamrmlala, keď sa zabalila do hrubého svetra a schúlila na sedadle. Nevidela, ako Nathan stisol pery.
“Oddychuj”, povedal len, keď opäť naštartoval a na moment k nej obrátil hlavu. Dawn však už mala zatvorené oči a dlhú cestu pred sebou.

Zoe zvyšok dňa strávila doma, po telefonáte s mamou sa uchýlila k svojmu pátraniu. Tak sa do neho pohrúžila a ani si neuvedomila, že sa už pomaly stmieva. Do reality ju prebrala až Molly, ktorá jej opäť svojím ňufákom pripomenula, že je čas na večeru a prechádzku.
“Prepáč, Molly”, pohladila ju Zoe po hlave, keď schádzali dole do kuchyne. “Dnes som akási roztržitá.” Nabrala si z Petrovej polievky a keď ju s chuťou zjedla, vzala vodítko a bundu z vešiaka. Spolu s Molly, ktorá už tiež mala plné bruško, vykročili do chladného jesenného podvečera. Keď za nimi zatvorila bráničku, okolo nej akurát prechádzali Nikki spolu s Ianom, s vyštípanými lícami, v objatí a úsmevmi na tvári. Zoe sa snažila skryť rozčarovanie z tohto perfektného pohľadu. Dokonalá dvojica…
“Ahoj, Zoe”, pozdravila ju susedka trochu strojene, Ian kývol hlavou a chceli okolo Zoe prejsť, keď ich zrazu zastavila.
Obrázok
“Čaute. Ian, dovolal sa ti nakoniec ten tvoj kamoš?” Ian nechápavo zvraštil obočie. Bolo vidno, že nemá ani tušenia, o čom Zoe hovorí. “Ten, čo sa k vám včera približne o tomto čase dobíjal”, dodala a priam si užívala výrazy na ich tvárach. “Búchal na dvere, hovorila som s ním. Vraj si sa na neho vykašľal.”
“Ian si menil telefónne číslo, čiže odvtedy problémy takéhoto typu zažívame skoro každý deň”, usmiala sa Nikki a jej snúbenec len prikývol. “Určite to poznáš, keď ti nejaký kontakt vypadne…”
“Uhm… v poslednom čase sa tu deje toľko vecí. A vraj malé, pokojné mestečko. Bola si dnes v nemocnici? Určite je teraz hore nohami po úteku tej pacientky… Vraj jej pomohol niekto z personálu, chápeš? Kto by riskoval svoju kariéru kvôli niečomu takému?” Zoe len pokrútila hlavou. “Ty áno?”, dodala v rámci konverzácie a pozorne sledovala, ako sa Nikki zhlboka nadýchla a šibla pohľadom hore na Iana.
“Nie, dnes sme si užili pekný sobotňajší deň. Nikki mala našťastie voľno. Už máme stanovený dátum svadby, čiže pomaly sa púšťame do príprav. Už včera sme spolu stihli popozerať pár reštaurácií ”, privinul si snúbenicu bližšie k sebe. “Preto sme neboli doma. No, vidím, že Molly je už netrpezlivá, nebudeme ťa viac zdržiavať. Pekný večer.”
Obrázok
“Aj vám”, odvetila Zoe a pobrala sa smerom k parku a po očku sledovala zaľúbenú dvojicu. Mala dobrý pocit z toho, že ich aspoň trochu podusila. A plánovala v tom pokračovať, po kvapkách im to dávkovať. “Takže už majú dátum svadby”, premýšľala. Nečakala to, na večierku Nikki s Ianom vyhlásili, že sa niet kam ponáhľať. Navyše, vyzerali, že sú úplne v pohode, bez problémov a zamilovaní… “Budem musieť popohnať ten plán s Ninou, kým nebude neskoro”, pomyslela si. Z vrecka vybrala mobil a hneď jej aj napísala sms-ku. Hoci si ich plán vyžadoval čas na prípravu, budú ho musieť zrealizovať skôr, ako chceli… Vtedy ju napadla ešte jedna vec. Ian sa jej vôbec neopýtal, ako sa ten jeho kamoš, čo sa u nich včera zastavil, volal. Možno to bola len náhoda, možno nie… Zoe sa s hlavou plnou nových myšlienok vrátila domov, trochu popočúvala plošticu, ale nič svetoborné sa nedozvedela. Potom šla spať, mala za sebou ozaj ťažký deň.

“Vďaka, Frank. Aj tebe pekný večer,” Ianovi sa na tvári na okamih objavil úsmev, keď jeho kolega a šéf v jednej osobe, práve opúšťal kabinet. Ian dnes musel v škole zostať o čosi dlhšie, keďže ešte potreboval oznámkovať niekoľko písomiek. Nad niektorými odpoveďami sa pousmial alebo len nechápavo pokrútil hlavou. Zakaždým ostával v úžase, čo jeho študenti dokázali vymyslieť. Na jednej strane rozumel tomu, že nie všetci majú radi históriu a dejepis, no na tej druhej zas nevedel pochopiť, že ľudia neovládajú základné skutočnosti. Asi by si na to mal už konečne zvyknúť. Navyše originalita ich odpovedí ho niekedy dokázala naozaj skvele pobaviť. Napriek všetkému mal svoju prácu naozaj rád.
Obrázok
S hlbokým nádychom položil oznámkovanú písomku na osobitnú kôpku a vzal si ďalší popísaný list papiera. Mal pocit, že odchodom Dawn z ich domu, sa všetko pomaly opäť vracia do normálu a jeho jedinou starosťou bolo práve toto. Ich vzťah s Nikki na tom tiež nebol nikdy lepšie – žiadne ďalšie hádky, nedorozumenia, či tretie osoby. Úprimne sa z toho tešil a so svojou snúbenicou dokonca začali s prípravami na ich rozprávkovú svadbu. Cez víkend už stanovili aj jej dátum a Ian sa nemohol dočkať budúcnosti so svojou milovanou polovičkou. Vtedy jeho myšlienky prerušilo tiché zaklopanie na dvere. Bolo už dosť neskoro a škola bola o takomto čase takmer prázdna. Zrejme to bude upratovačka… “Ďalej,” zvolal smerom k dverám, ktoré sa v momente otvorili a v nich stál neznámy mladý muž. Teda… Až taký neznámy nebol. Toho muža už predtým videl v televízii, kde rozprával svoj tragický príbeh.
“Zdravím. Nechcel som vás takto prepadnúť, ale už naozaj neviem kam mám ísť,” s ustaraným výrazom sa ozval Patrick a bez ďalších zbytočných rečí sa posadil na stoličku oproti Ianovi, ktorý len podozrievavo prižmúril oči.
“To sa táto dráma nikdy neskončí? Čo tu, dopekla, chce?!” preblesklo mu hlavou a nepokojne sa pomrvil na stoličke. Od jeho manželky počul aj inú, pravdivú, verziu toho smutného príbehu a vedel, že muž oproti nemu je naozaj nebezpečný a on si musí dávať maximálny pozor. V rovnakej chvíli začal mať obavy aj o Nikki, ktorá mala dnes stráviť celú noc v nemocnici.
“Ehm, prepáčte, ale zrejme ste si zmýlili kancelárie.”
“Ale nie, to vôbec nie. Ja… och, ani som sa nepredstavil. Patrick Hought,” s jemným úsmevom na perách k nemu natiahol ruku, ktorú Ian po krátkom zaváhaní napokon prijal. Nechcel v ňom vyvolať zbytočné podozrenie, aj keď by tomu chlapovi najradšej jednu vrazil.
Obrázok
“Ian Smouth.” Patrick prikývol a predtým ako pokračoval vo svojom vopred nachystanom predstavení, sa zhlboka nadýchol:
“Ian, zrejme ste už počuli o tom, že z miestnej nemocnice utiekla pacientka. Zhodou okolností to bola moja psychicky chorá manželka a… Prepáčte, hovorí sa mi o tom naozaj ťažko.”
“To mi je ľúto. Stále však nerozumiem tomu, prečo ste prišli práve za mnou. S týmto by ste mali ísť na políciu,” odvetil Ian pokojným hlasom a sledoval Patrickovu reakciu. Z tohto jeho vystúpenia mu bolo zle.
“Ja viem, áno. Máte pravdu, ale tí nič nerobia a tak skúšam všetky možnosti. Mám hrozný strach, že jej tam vonku niekto ublíži. Viete, Dawn – moja manželka, predtým ako zmizla, tu pracovala. Bola učiteľkou v materskej škôlke a dnes som sa tu zastavil, aby som sa na ňu opýtal ostatných učiteľov, kolegov. Či náhodou niečo nevedia alebo sa s niekým nerozprávala…”
“Pán Hought,” opäť ho prerušil Ian: “… je mi to naozaj veľmi ľúto, ale o vašej manželke nič neviem. A hoci sme pracovali v tej istej inštitúcii, v živote sme sa nerozprávali. Ja učím stredoškolákov,” dodal pre vysvetlenie a v miestnosti zavládlo nepríjemné ticho. Patrick sa znova zhlboka nadýchol a poobzeral sa po kancelárii, kde bolo viacero písacích stolov, plne založených knihami a učebnicami. Pohľad mu padol na fotorámik na Ianovom stole, kde si na fotografii vedľa jeho nového kamoša, všimol tú mladú doktorku. Nicole Rowseovú.
Vtedy sa rozhodol zmeniť taktiku. Takýmto štýlom z neho aj tak nič nedostane a Pat si bol istý, že tento mladý učiteľ niečo vie. Musel niečo vedieť…
“Ste ženatý, Ian?” opýtal sa zrazu Patrick, aj keď na túto otázku už dávno vedel odpoveď.
“Zasnúbený.”
“Predpokladám teda, že toto je vaša snúbenica,” ukázal na fotku a po chvíli ticha sa Ianovi zadíval priamo do očí: “Čo by ste robili, keby sa jej niečo stalo? Keby len tak zmizla?” Ian v okamihu skrivil obočie. Vedel, že tento muž nie je žiadne neviniatko a je schopný čohokoľvek. “O čo vám ide?”
Patrick sa sám pre seba zasmial: “Ale o nič. Len… Na moment sa vžite do mojej situácie. Vaša tehotná manželka len tak, z ničoho nič, zmizne. Z nemocnice, kde lekári sľúbili, že jej poskytnú tú najlepšiu starostlivosť. Navyše má psychické problémy. Je sama, nemá nikoho, kto by sa o ňu postaral, pomohol jej. Neviete, či vôbec ešte žije. Polícia na vás kašle a vy ste na všetko sám. Skúšate všetky možnosti. Hľadáte na všetkých možných miestach. A stále nič. Len ten nekonečný strach. Viete, čoho sa najviac bojím, Ian?” Ten len pokrútil hlavou a s vážnym výrazom naďalej počúval jeho monológ.
“Toho, že mi hocikedy môže zazvoniť telefón a polícia mi oznámi, že ju našli.”
“Prečo by ste sa báli práve tohto? Nebolo by to skvelé? Alebo nebodaj máte v jej zmiznutí prsty? Bojíte sa, že by niečo povedala?” opýtal sa podozrievavo Ian a nespúšťal z Patricka oči.
Obrázok
“Nie, Ian,” odvetil pokojne Patrick a jemne pokrútil hlavou: “Nemám v tom prsty. Tá predstava ma desí preto, lebo by mi mohli oznámiť, že našli jej mŕtve telo. Že žena, ktorá nosila pod srdcom moje dieťa, zomrela. A ja som nebol schopný ju nájsť, zachrániť ju.”
“Prečo mi toto všetko vôbec hovoríte?”
“Vy viete dobre prečo. Vaša drahá polovička bola jednou z jej ošetrujúcich lekárov. A ja mám podozrenie, že práve ona v tom môže byť zapletená. Nie ja, ako ste si pred chvíľou dovolili tvrdiť.”
“Netuším o čom to hovoríte.”
“Naozaj?” opýtal sa s pobaveným úsmevom Patrick.
“Áno, naozaj. O ničom neviem, rovnako ako ani moja snúbenica.”
“Ja hlupák, že som sa sem vôbec unúval chodiť,” znova sa zasmial sám pre seba a vstal: “Verte mi, ja to len tak nenechám. Toto nebolo naše posledné stretnutie. Tešilo ma, Ian,” Patrick mu venoval ďalší falošný úsmev a vybral sa k dverám: “A pozdravujte Nicole.”
Obrázok
Keď Ian znova osamel, unavene si podoprel hlavu oboma rukami a vydýchol si, že toto stretnutie skončilo vo viac-menej priateľskom duchu. Aj keď stále si musia dávať maximálny pozor. V hre je príliš veľa a takto to ďalej nemôže ísť. Nemôžu kvôli Dawninmu a Nathanovmu bezpečiu takto riskovať. Nestojí im to za to…
“Bože, Nikki, do čoho si nás to zaplietla?!” pomyslel si, a keď sa konečne upokojil, okamžite vzal do rúk mobil a zatelefonoval jej. Musel sa uistiť, že je v poriadku…
Obrázok

Nikki, unavená po dosť náročnej nočnej službe, kráčala smerom do šatne, aby sa konečne mohla prezliecť a odísť domov. Myslela na Iana a jeho zvláštny telefonát včera večer. Takto ju nikdy nekontroloval, no Nikki tušila, že jeho úzkosť a strach sú podmienené nedávnymi udalosťami s Dawn. Jej snúbenec síce vyzeral, že to už všetko hodil za hlavu, ale očividne ho to poznačilo viac, ako si pripúšťal. Navyše, nemocnica sa dnes ráno zasa len tak hemžila policajtami, dokonca sa do vyšetrovania Dawninho zmiznutia zaangažovala aj FBI.
“Ach, Hale… dúfam, že ste už zmizli z povrchu zemského, ako si plánoval”, pomyslela si Nikki a jemne stisla pery. “Pretože to vyzerá viac než zle…” Okrem Nathana jej v hlave vŕtala ich susedka Zoe. Vždy keď sa stretli, neodpustila si jedovaté poznámky. Celkovo v kontexte zneli nevinne, no Nikki začínala mať podozrenie, že Zoe o niečom možno vie a vždy ju tým zneistila…
“Doktorka Nicole Rowseová?” Nikki sa prekvapene otočila za svojím menom a pohľad jej padol na vysokého mladého muža s výraznými modrými očami.
Obrázok
“Ehm… áno. Prajete si?”
“Špeciálny vyšetrovateľ Samuel Hill, FBI”, podal jej ruku so šarmantným úsmevom. “Máte čas na pár otázok?”
“Viete…”
“Nejaký problém?”
“Nie, nie”, zasmiala sa Nikki a vyčerpane si pretrela čelo. “Len sme dnes mali šialenú noc, som na smrť unavená. Neviem, či zo seba vôbec dostanem súvislú vetu…”
“Zatiaľ vám to ide veľmi dobre”, žmurkol na ňu Samuel, načo si Nikki v duchu povzdychla. Tento bude poriadne nezlomný, aspoň mala taký pocit. Zároveň jej chrbticou prešli zimomriavky. Naozaj bola unavená, čo keď bude nepozorná a niečo nechtiac prezradí?
“Naozaj to nepočká….?” Vtom sa chodbou ozval krik a Nikki uvidela Patricka, ktorého tvár mala farbu zrelej paradajky.
“To nemyslíte vážne?!”, zvrieskol a zdravotnú kartu, ktorú držal v ruke, šmaril na pult recepcie oddelenia.
“Pán Hought, prosím. Chápem vašu bolesť, ale vráťte sa do zasadačky a nerobte opäť cirkus. Máme tu pacientov a o ďalší škandál naozaj nestojíme”, napomenul ho primár, ale Patrick ho len nenávistne prerušil.
Obrázok
“Takže pacientov? Ak o nich staráte tak, ako o moju manželku, tak je s nimi amen! Prešiel už skoro týždeň od jej zmiznutia a ja sa len teraz dozvedám, že prišla o dieťa? O naše dieťa?!” Hlas sa mu zlomil žiaľom a kŕčovito si zaboril prsty do vlasov. No potom sa spamätal a pokračoval v tiráde. “Ako sa to, doriti, mohlo stať?! A ušla len deň po kyretáži? Deň? Veď je evidentné, že to nemohla urobiť sama, ale s pomocou. Alebo ju uniesli! Bola predsa prominentnou osobou tohto debilného mesta! Došľaka, vy ste takí neschopáci!”, zreval teraz na mladého, tmavovlasého policajta. “Ja som právnik! Zažalujem celú túto posratú nemocnicu, aj celý váš neschopný zbor! To je neuveriteľné!” Nikki, rovnako ako prítomný personál len nemo sledovali jeho výbuch. Pre ňu to bolo len patetické divadlo. Úbožiak! Vtom sa Patrickov priam nepríčetný pohľad zastavil priamo na nej a ešte viac sa zastrel zúrivosťou. “Vy! Vy ste moju ženu ošetrovali, vy musíte…!” Dlhými krokmi k nej cez halu vykročil a Nikki mala odrazu srdce až v krku. Vtom ju yšetrovateľ Hill, ktorý celý čas stál vedľa nej, chytil za plecia a odviedol ju, nevšímajúc si Patrickov krik.
“Ďakujem”, povedala, keď vošli do oddychovej miestnosti a ona klesla na pohovku. Hoci sa to snažila zakryť, štíhle ruky sa jej triasli.
“Počkajte tu”, povedal Samuel a vyšiel z dverí. “Idem sa s pánom Houghtom na chvíľu porozprávať. Vy si zatiaľ uvarte kávu a keď ju už budete pripravovať, poprosil by som aj jednu pre mňa. S mliekom, bez cukru. Hneď som späť, mám na vás len zopár otázok”, opäť na ňu upokojujúco žmurkol a Nikki osamela.
Obrázok
Dlaňami si pretrela tvár a oči, do ktorých sa jej natlačili slzy strachu. Ako už raz povedala Nathanovi, Patrick je ten, čo potrebuje psychiatrickú pomoc, nie Dawn. Bola si istá, že ten chlap dokáže bez mihnutia oka ublížiť, aj zabiť. Nečakala, že sa upriami na ňu a bola z toho hotová. Napokon vstala, podišla ku kávovaru a vtedy jej zazvonil mobil. Ian. Nikki sa s ním však teraz nemohla rozprávať a tak len hovor zrušila. Pustila sa do prípravy kávy, no bola taká rozrušená, že sa jej dvakrát stihla vysypať.

“Zdravím, strážmajster Johnson!” Zoe urobila ťah štetcom na novom obraze, ktorý od rána maľovala a usmievala sa. Odvtedy, ako sa o ňu tak pekne postaral, prešlo pár dní, medzitým si pár krát volali, no nestretli sa. Peter mal však toho momentálne v robote hrozne veľa. “Neruším?”
“Nie, Zoe, práve naopak. Rád ťa počujem.“
“Ako sa máš?”
“Je tu hotový blázinec. Kvôli tej zmiznutej pacientke začína byť moja práca neznesiteľná. Navyše jej manžel nám robí zo životov peklo. Je ako šialený. Na jednej strane chápem, že ju chce nájsť, no… ach, škoda rečí. Dnes ráno prišli aj od FBI.”
“To ma mrzí”, odvetila Zoe, no musela sa premáhať, aby nad Patrickom neškrípala zubami. Tušila, že nie je taký, za akého sa vydáva. “Takže asi nebudeš mať čas na obed? Chcela som ťa pozvať. Ako poďakovanie za to, ako si sa vtedy o mňa postaral.”
Obrázok
“Aj keby nie, určite si ho nájdem”, povedal Peter a Zoe v jeho unavenom hlase počula úsmev. Uvedomila, že on okrem Molly bol jediným svetlým bodom v jej živote. “Teším sa.”
“Aj ja. Tak sa zatiaľ maj.” Zložila a potom si ešte raz pozrela sms-ku od Niny. Zasa začínala robiť problémy, hoci ich operáciu na obvinenie Iana už spustili. Bála sa, že keď to praskne, láska jej života ju znenávidí a nikdy jej neodpustí. Zoe len pohŕdavo odfrkla. Musí ju presvedčiť, aby nehysterčila a šla do toho s chladnou hlavou. Inak by sa všetko mohlo pokaziť. Navyše, keď s tým už začali, nemôže z toho už vycúvať. Zoe pozrela na hodiny. Dnes mala nabitý program. S Ninou si stretnutie dohodla na doobedie a už bol najvyšší čas sa upraviť a ísť.
Naposledy upravil Ninna dňa Sob Jan 12, 2019 1:54 pm, celkovo upravené 8
Ninna
Ninna
 
Príspevky: 23
Registrovaný: Ned Júl 31, 2016 6:10 pm

Re: Cruel Intentions

Poslaťod Ninna » Štv Sep 13, 2018 12:28 am

Obrázok

6. kapitola - PAPIEROVÉ PRINCEZNÉ 2. časť
Od poslednej Jamesovej návštevy prešlo niekoľko dní a Connie, teda Camille, ho od toho rána viac nevidela. Avšak odvtedy ju každý, koho v tomto prekliatom sídle stretla, nevolal inak ako jej pravým menom.
“Dobré ráno, Camille…”
“Prajem pekné popoludnie, Camille…”
“Camille, kde máš namierené…?”
Bolo jej z toho zle. Akoby naozaj po celý jej život bola niekto úplne iný…
Obrázok
“Camille, musíš mi dovoliť, aby som ti vzala krv na opätovné testy. A potrebujem aj ranný moč.” Cami - tiež si zo svojho nového mena spravila skratku, rovnako ako si Constance skrátila na Connie - na ňu neprítomne pozrela od svojho obeda. Pauline, ošetrovateľka, ktorá sa o ňu postarala, keď omdlela, stála oproti nej na druhej strane stola a bolo na nej vidno, že už jej dochádzajú argumenty ako Cami presvedčiť na kontrolné testovanie.
“Nie”, odvrkla a zapichla vidličku do vyprážaného syra. “Nie som tehotná. Dajte mi pokoj.”
“James nebude nadšený…” Cami ani nevedela, kedy k nim pristúpila Harper s podopretými rukami vbok.
“Je mi úplne ukradnuté, či sa to tomu klamárovi bude páčiť alebo nie”, odvetila Cami podráždene, avšak Harper pokračovala ďalej, akoby ju dievčina vôbec neprerušila.
“Navyše, tu Pauline je z teba už úplne hotová. Prečo to tak sťažuješ, Camille?”, zatiahla posmešne a pozrela na ňu so zdvihnutým obočím. “Si dospelá žena a správaš sa ako trucovité decko. Každý tu s tebou narába ako v rukavičkách, pretože si dcérou nebohej Abby…”
“Len ty nie”, špritla jej Cami vyzývavo do tváre.
Obrázok
“A prečo by som mala? Ideš mi na nervy”, odvetila a pokrčila pritom plecom.
“Váááu…”
“Myslela som, že oceníš, ak tu k tebe bude niekto úprimný. Viem o tvojom názore, Jamesa si tým dosť sklamala. Obskakuje ťa ako princeznú a ty…”
“Áno? Ak ma tak obskakuje, kde je teraz? Teda posledných pár dní?” Cami na ňu zazrela a od zlosti tresla vidličku na nedojedený tanier. Nie že by jej chýbal, ale…
“Moja zlatá, aj on má svoje povinnosti a tie nezahŕňajú len státie za tvojím zadkom”, odvetila Harper pohŕdavo a Pauline len bez slova sledovala ich dialóg. “Mal nejaké vybavovačky mimo sídla. Takže, slečinka”, nahla sa ku Cami bližšie. “Veci sa majú takto… zajtra ráno nalačno naklušeš do ošetrovne, aby ti Pauline mohla vziať krv a donesieš jej moč. Rozumela si? Ak si v tom, je to dôležité. Keď si s Tateom spávala, je čas prevziať zodpovednosť za dôsledky. Skontrolujem si to. Pauline…” Harper kývla prešedivenej žene hlavou, na Cami ani nepozrela a na vysokých podpätkoch vyplávala z jedálne. Dievčina ju priam prebodávala pohľadom.
“Mrcha”, pomyslela si Cami a odsunula od seba tanier. Na jedlo ju prešla chuť, aj keď bolo jej obľúbené.
“Počula si šéfku. Zajtra ráno ťa čakám.” S týmito slovami sa aj ošetrovateľka pobrala za svojou prácou. Cami sa ani nenamáhala jej odpovedať. Zamyslene blúdila pohľadom po jedálni, ktorá sa pomaly vyprázdňovala a všetci zamestnanci sa po dobrom obede vracali k svojim povinnostiam.
Obrázok
Cami sa už pár dní pohrávala s jednou myšlienkou a tou bol Tate. Hoci k nemu cítila obrovskú zlosť, možno aj nenávisť, stále pod tou vrstvou negatívnych pocitov bola skrytá náklonnosť. Predsa boli spolu dlho, ľúbila ho… Ich vzťah bol však založený na klamstve, no ona potrebovala počuť aj jeho verziu. A tak vstala, ani sa neunúvala odniesť po sebe riady a vyšla von z jedálne. V hale spomalila krok a pohľadom prešla k dverám, za ktorými vtedy zmizol Tate s Jamesovými gorilami. Poobzerala sa okolo seba, no okrem pána Petersa, účtovníka, ktorý sa neprítomne náhlil smerom k svojej pracovni, tam nikto nebol a tak sa prešmykla k dverám.
“Len nech sú otvorené…”, šomrala si Cami popod nos, keď stlačila kľučku. Bingo! Tá povolila a dievčina vkĺzla do… kumbálu, kde boli uložené upratovacie potreby! “Čože?!” Cami prekvapene stála v miestnosti, z ktorej neviedol žiadny iný východ. Ale veď presne videla, že ho zavliekli sem, presne do týchto dverí…” Chvíľu sa tam pozerala okolo seba, nechápala…. Nakoniec frustrovane a nazlostene kopla do vedra, ktoré zarachotilo na kamennej dlážke a odkotúľalo sa do kúta.
Obrázok
“Došľaka!”, zanadávala, ale musela to vzdať. Čo keď sa jej to len zdalo… premýšľala už cestou hore do svojej izby. No nemohli len tak zmiznúť v stene! Avšak to boli jediné dvere pod schodiskom, iné tam nenašla, ibaže by boli… ibaže by boli…
Cami náhle zastala a v úsmeve, ktorý sa jej zjavil na perách, mala novú nádej. Ibaže by boli skryté. Áno! Tajný vchod. V stene. Možno pod zemou… Opäť zbehla po schodoch dole a prekĺzla do kumbálu, kde sa pustila do hľadania vchodu, ak tam vôbec bol. Prehmatala chladnú stenu, ale nič, potiahla za svietnik, čo z nej trčal, ako to videla vo filmoch, ale stále nič. Takže teraz je rade podlaha… Cami sa spustila na štyri sa začala prehľadávať staré, zatuchnuté koberce, tých tam bolo asi päť. Pod tretím, keď z neho presunula všetok ten bordel, narazila na nenápadnú kovovú rúčku. Vo vzore dlážky ju takmer vôbec nebolo vidno. Cami sa opäť usmiala. Tak predsa… Z celej sily ju potiahla a hoci čakala, že to pôjde ťažko, opak bol pravdou a ona príklop prekvapivo ľahko otvorila. To bol znak toho, že sa používa… Cami sa zhlboka nadýchla a pomaly zliezla dole trochu šmykľavým železným rebríkom. Keď už stála na pevnej zemi, všimla si, že sa nachádza v katakombách pod sídlom. Našťastie boli osvetlené, hoci len veľmi slabo. Inak by bola stratená, pretože pri sebe nemala baterku.
Obrázok
“Tate, dúfam, že si tu a ešte nažive”, pomyslela si, keď sa vydala do temnoty chodby, ktorá viedla bohvie kde…

“Ďakujem. Ste milá”, usmial sa vyšetrovateľ Hill, keď sa vrátil a na stole videl dve pariace sa šálky kávy. “Takže… poďme na to. Vyzeráte naozaj unavene.”
“Pán Hought sa už upokojil?”, opýtala sa ho Nikki akoby mimochodom, keď si sadol oproti nej a rozopol si sako na dokonale padnúcom sivom obleku.
“Nemajte obavy…”
“Ako by som nemala mať? Myslela som, že ma tam zabije”, odvetila úprimne.
“A mal by na to nejaký dôvod?”
Obrázok
“Prosím?”, nechápala Nikki. Prečo sa jej na to pýta?!
“No či by mal dôvod na to, aby vás zabil”, odvetil pokojne Samuel a nespúšťal z nej pohľad.
“Táto otázka je už súčasťou vyšetrovania?”
“Áno.”
“No, ehm…”, zasekla sa. Ako mu má na toto, akože, odpovedať?
“Dobre, pomôžem vám. Viem o tom a spomínal to aj pán Hought, že ste boli ošetrujúcou lekárkou jeho manželky, keď ju po úraze na psychiatrickom oddelení previezli na gynekológiu. Je to tak?” Nikki len ticho prikývla. “Musíte mi odpovedať celou vetou”, napomenul ju Samuel jemne.
“Áno. Ale bola som len zástup. Jej ošetrujúcim lekárom bol Nathan Hale, priateľ jej manžela. Pán Hought si ho k nej sám vyžiadal.”
Obrázok
“Viem”, odvetil vyšetrovateľ. “No operovali ste ju vy, však? Keď prišla o dieťa.”
“Áno.”
“V akom bola podľa vás stave? Bola by schopná sama ujsť?”
“V tú noc mal službu doktor Hale. Síce som ju operovala, on potom prebral celú zodpovednosť. Ale podľa môjho lekárskeho názoru… nie, nemohla by.”
“Doktor Hale je však preč. Navyše, pred mesiacom podal výpoveď.”
“Čože?!” Nikki ostala v šoku. Nathan, ten, čo sa tak naháňal za kariérou chirurga podal výpoveď?! A akosi jej to zabudol povedať, keď si spolu naposledy vymenili správy vďaka špeciálnej appke, ktorú jej nainštaloval do mobilu pod hlavičkou trápnej hry ešte pred misiou Dawn. Nevedela, odkiaľ ju má, ale ubezpečil ju, že je nevystopovateľná. Teda takmer… to riziko však bolo veľmi malé, takmer žiadne. Všetky správy ihneď aj zmizli a Nikki žasla nad tou technológiou. Očividne aj Nathan mal svoje tajné kontakty, nie len Patrick. Na ceste z povrchu zemského… - tak znela jeho posledná správa a Nikki až teraz pochopila jej pravý význam.
“Nevedeli ste o tom? Jeden mesiac si ešte odrobil a druhý využil na dovolenku.”
“Nie”, odvetila Nikki s predstieranou ľahostajnosťou v hlase. “No ako to súvisí s touto kauzou? Veď výpoveď podal ešte predtým, ako pani Houghtová bola vôbec hospitalizovaná. Navyše, je to predsa jeho život a jeho rozhodnutie. Asi sa chcel pohnúť vpred…”
“ … alebo utiekol a vzal si so sebou svoju pacientku a manželku svojho najlepšieho priateľa ako bonus. Ani jemu o výpovedi nepovedal. Nevšimli ste si, že by mali doktor Hale a pani Houghtová k sebe blízko? Pán Hought vravel, že jeho manželka mala v minulosti veľa afériek, kým nestretla jeho a vzali sa. Alebo ju mohol uniesť”, skonštatoval Samuel, načo sa Nikki zasmiala. “Zdajú sa vám tieto teórie zábavné, doktorka Rowseová?”, spýtavo zdvihol obočie.
“Trochu, ale neberte to osobne. Na vysvetlenie… v živote som nestretla arogantnejšieho muža, akým bol doktor Hale. Neskutočný kariérista a sebec. Myslel len na seba, takže si neviem predstaviť, že by on mal prsty v zmiznutí pani Houghtovej. Prepáčte.”
“Hm… zaujímavé. Viete o tom, že on to isté tvrdil aj vás? Povedal mi to samotný pán Hought…”
“Opäť mi prepáčte. Naozaj neviem, čo o mne doktor Hale rozprával, alebo nie - aj tak som ho nemala rada - ale myslím, že pán Hought by potreboval psychiatrické vyšetrenie”, odvetila Nikki. “A nie jeho žena.”
Obrázok
“Čo tým chcete presne povedať?” Samuel so záujmom naklonil hlavu.
“Rozprávala som sa s pani Houghtovou. Áno, bola smutná, ale to nie je dôvod, aby musela byť na psychiatrii.”
“Doktorka Rowseová”, prerušil ju. “Vy ste psychiatrička?”
“Nie, ale…”
“Podľa výpisu pani Houghtová po smrti svojho otca začala trpieť depresiami a stavmi, ktoré odborník klasifikoval ako schizofréniu. Raz bola pokojná, že by človek aj uveril, že je zdravá, inokedy vystrájala a trpela paranojou”, dodal a zamyslene pozrel na Nikki. “Takže vy mi naznačujete, že pán Hought umiestnil svoju zdravú manželku na psychiatrickú kliniku? To je dosť vážne obvinenie…”
Obrázok
“Ja som len vyjadrila svoje lekárske stanovisko”, bránila sa Nikki.
“Ktoré je však irelevantné vzhľadom k tomu, že váš odbor je chirurgia. Povedali ste jasne, že… a teraz citujem…”, sklonil sa k notesu a začal čítať: “Myslím, že pán Hought by potreboval psychiatrické vyšetrenie. A nie jeho žena.” Keď skončil, pozrel jej priamo do tmavých očí. “Prečo to vlastne tvrdíte? Nechcete mi ešte niečo povedať, doktorka Rowseová?”

OTÁZKY NA VYPRACOVANIE:
1. Ako sa vám páčila nová kapitola?
2. Ktorá z postáv vás svojím dejom najviac prekvapila a prečo?
3. Čo podľa vás Nathan myslel svojou myšlienkou, že Dawn mu zatiaľ nemôže dať to, čo chce? Aké sú jeho pravé motívy na jej záchranu a čo od nej bude za to požadovať?
4. Od koho má Nathan kľúčenku so spomínaným nápisom? Čo si myslíte o jeho výpovedi v nemocnici?
5. Aký máte názor na Jamesove tvrdenie, že sa snaží Cami chrániť? Môže mu vôbec veriť, alebo sú jej pocity správne a mala by zo sídla čím skôr ujsť?
6. Potvrdí sa nakoniec Camilleine tehotenstvo? Nájde Cami Tatea, alebo už bude neskoro?
7. Ustúpi nakoniec Nina od Zoeinho plánu obviniť Iana? Medzi Zoe a Petrom to krásne iskrí. Prerastie táto náklonnosť v naozajstný vzťah?
8. Ako na vás zapôsobil Zoein sen? Bude si ho neskôr prepájať s realitou a pátrať, či je Patrick naozaj Ianov kamarát, alebo za jeho návštevou bolo niečo iné?
9. Čo si myslíte o tom, že Patrick navštívil Iana v škole? Vráti sa ešte ako sľúbil? Prečo Ian Nikki o tomto stretnutí nepovedal?
10. Ako na vás pôsobí detektív Samuel Hill? Podarí sa mu tento prípad vyriešiť? Bude Nikki Hillovi dôverovať a povie mu pravdu?
11. Vytvorte outfit podľa toho, v akej situácii sa vaša hrdinka nachádza.


Odpovede na svoje otázky pridajte prosím do 16.septembra (nedeľa).
Pokračovanie svojho príbehu (max. 4 strany) nám zašlite na facebook/mail vo Word-ovom dokumente do 23. septembra (nedeľa).
Už sa veľmi tešíme!
Pekný deň,

Elisabeth hard & Ninna
Naposledy upravil Ninna dňa Sob Jan 12, 2019 1:55 pm, celkovo upravené 1
Ninna
Ninna
 
Príspevky: 23
Registrovaný: Ned Júl 31, 2016 6:10 pm

Re: Cruel Intentions

Poslaťod Ninna » Pia Sep 14, 2018 11:29 pm

Ahojte,
tak tu sú moje odpovede, ktoré sa opäť môžu, ale nemusia viazať na dej ďalšej kapitoly :)

1. Ktorá z postáv vás svojím dejom najviac prekvapila a prečo?
Celú kapitolu bolo radosť písať :) Za mňa by som rada vypichla scénu Ian a Patrick a ich rozhovor v škole. TOP. Priznám sa, že keď som ju čítala, mala som z nej zimomriavky :) A scéna u Zoe s vínovými pohármi - keď sa jej Peter spýtal, či mala spoločnosť - odvetila, že si pripíjala s bratom. Dojalo ma to :)

2. Čo podľa vás Nathan myslel svojou myšlienkou, že Dawn mu zatiaľ nemôže dať to, čo chce? Aké sú jeho pravé motívy na jej záchranu a čo od nej bude za to požadovať?
Nathan, Nathan… still mysterious guy :D Toho, čo by mohol od Dawn chcieť, môže byť viac. Zobral ju so sebou zo šľachetných dôvodov? Kvôli výčitkám svedomia? Ako pomstu Patrickovi? Alebo ju chce využiť vo vlastný prospech? Uniesol ju? Sú v tom peniaze, ktoré bude chcieť ako výkupné a bude jej manžela vydierať? To už nechám na vašej fantázii :)

3. Od koho má Nathan kľúčenku so spomínaným nápisom? Čo si myslíte o jeho výpovedi v nemocnici?
Tu tiež nechám priestor vašim kreatívnym nápadom, dohadom a prípadným inšpiráciám :)
Môžem len povedať, že Nathan vie, čo robí ;)

4. Aký máte názor na Jamesove tvrdenie, že sa snaží Cami chrániť? Môže mu vôbec veriť, alebo sú jej pocity správne a mala by zo sídla čím skôr ujsť?
Podľa mňa James hovorí pravdu, skrýva Cami predsa pred políciou, ale príliš na ňu tlačí. Navyše stále sa motá vo víre tajomstiev a to musí byť mätúce. Tak sa nečudujme, že voči Jamesovi stratila dôveru. Naozaj ju zavrel do zlatej klietky a očakáva, že sa prispôsobí životu v nej. Áno, od smrti jej matky na ňu dával pozor a strážil ju, no Connie stále nevie PREČO. Myslím, že Tate by bol jediný, kto by bol k nej v tejto chvíli úprimný. A možno aj Harper ;)

5. Potvrdí sa nakoniec Camilleine tehotenstvo? Nájde Cami Tatea, alebo už bude neskoro?
Uvidíme. Nie vždy sú krvné výsledky relevantné, mohla ich ovplyvniť napríklad cysta. Ale ja som za bábätko v deji, čiže nič nie je nemožné :D
Verím, že ho nájde, teda ak už nie je mŕtvy. Ak ešte žije, cesta k nemu určite nebude ľahká. Hoci James nie je doma, môže si niekto z personálu všimnúť, že tam nie je a ak Tatea naozaj držia v podzemí, bude stopercentne veľmi dobre strážený. Som zvedavá, ako to nakoniec dopadne.

6. Ustúpi nakoniec Nina od Zoeinho plánu obviniť Iana? Medzi Zoe a Petrom to krásne iskrí. Prerastie táto náklonnosť v naozajstný vzťah?
Nina Iana očividne veľmi miluje, že sa dala nahovoriť na Zoein plán. Avšak podľa môjho názoru je to chorá láska chorej mysle. Keby jej šlo napríklad o pomstu, beriem. Ak sa to podarí, je to skvelý spôsob, ako Iana zničiť. Uvidíme, či sa v nej nakoniec pohne svedomie alebo bude pokračovať ďalej.
Áno, bolo by to pekné, keby sa dali dokopy. Peter je naozaj skvelý muž, do voza aj do koča :)

7. Ako na vás zapôsobil Zoein sen? Bude si ho neskôr prepájať s realitou a pátrať, či je Patrick naozaj Ianov kamarát, alebo za jeho návštevou bolo niečo iné?
Zoein sen bol zaujímavým twistom v deji, neočakávaným, táto odpoveď by mohla byť aj v otázke číslo 2 :D A určite áno, akonáhle si usporiada myšlienky, pustí sa aj do tejto kauzy.

8. Čo si myslíte o tom, že Patrick navštívil Iana v škole? Vráti sa ešte ako sľúbil? Prečo Ian Nikki o tomto stretnutí nepovedal?
Ako som už raz napísala, pre mňa fakt super scéna :) Patrick skúša všetko a všetkých, ktorí mali čo len najmenšie prepojenie s Dawn. Aj keď určite má pomimo svoje zdroje a ľudí, ktorí po nej pátrajú a po svojom.
Ian Nikki o tom neinformoval, pretože ju nechcel zbytočne v službe rozrušiť. Uistil sa, že je v poriadku, hoci si viem predstaviť, že celú noc nespal a priebežne ju kontroloval :D Ale keď sa vráti domov, určite ju s tým oboznámi a keď sa mu Nikki povie vyšetrovateľovi FBI… no, sú v tom až po uši.

9. Ako na vás pôsobí detektív Samuel Hill? Podarí sa mu tento prípad vyriešiť? Bude Nikki Hillovi dôverovať a povie mu pravdu?
Hmmm, vitaj v našej hre, Jake Gyllenhaal! :D <3 Detektív na mňa pôsobí ako profesionál, ktorý si svoju prácu vykonáva perfektne. Vyrovnaný, priamočiary a vytrvalý. Teším sa, ako sa jeho charakter ďalej rozvinie, určite sa prípadu chytí ako kliešť :D
Z pohľadu Nikki to vidím takto - je unavená a po tom, ako sa preriekla o Patrickovi, vyšetrovanie preruší z dôvodu únavy a neschopnosti sa koncentrovať na otázky. Má na to predsa právo, Samuel si ju oficiálne nepredvolal na policajnu stanicu, len jej chcel položiť zopár otázok.

10. Vytvorte outfit podľa toho, v akej situácii sa vaša hrdinka nachádza.
Dawn čaká na Nathana v noci na parkovisku pred motelom:
Obrázok
Ninna
Ninna
 
Príspevky: 23
Registrovaný: Ned Júl 31, 2016 6:10 pm

Re: Cruel Intentions

Poslaťod elisabeth.hard » Sob Sep 15, 2018 11:00 am

Ahojte, dievčatá! Aj ja pridávam svoje odpovede k šiestej kapitole. Veľmi sa teším, že hra sa nám znova takto rozbehla (a to hlavne vďaka našej Ninnke, ktorej veľmi ďakujem :) <3 ) a snáď Vás aj stále baví. Dúfam, že nám to vydrží, čo najdlhšie! :)

1. Čo podľa vás Nathan myslel svojou myšlienkou, že Dawn mu zatiaľ nemôže dať to, čo chce? Aké sú jeho pravé motívy na jej záchranu a čo od nej bude za to požadovať?
Je zvláštne, že Nathan sa len tak rozhodol Dawn zachrániť a podraziť tým svojho priateľa. Je jasné, že je za tým niečo viac a nebude to len z toho dôvodu, že má dobré srdce. Dawn je z bohatej rodiny, tak možno peniaze?

2. Od koho má Nathan kľúčenku so spomínaným nápisom? Čo si myslíte o jeho výpovedi v nemocnici?
Myslím si, že predsa len by mohla existovať pani Goldingová/Haleová, o ktorej nám Nathan ešte nestihol povedať. Každopádne sa veľmi teším na rozlúštenie tejto záhady.
Zdá sa, že Nathan svoj odchod z nemocnice plánoval skôr ako do toho zahrnul aj Dawn...
Dôvod prečo by to robil naozaj neviem, keďže svoju prácu má rád a jeho kariéra chirurga je preňho všetkým.

3. Aký máte názor na Jamesove tvrdenie, že sa snaží Cami chrániť? Môže mu vôbec veriť, alebo sú jej pocity správne a mala by zo sídla čím skôr ujsť?
Myslím, že Cami nemá inú možnosť len mu veriť. Ako povedal James, v „normálnom“ svete je hľadanou osobou a jedine s ním je v bezpečí. Je len na Cami ako sa rozhodne. Buď sa pokúsi o útek alebo zo svojho pobytu v dome vyťaží maximum a zistí o sebe, svojej mame a celom tom biznise, čo najviac.

4. Potvrdí sa nakoniec Camilleine tehotenstvo? Nájde Cami Tatea, alebo už bude neskoro?

Osobne by som bábätko v deji uvítala. Bola by to určite zaujímavá zápletka a taktiež obrovská zmena v Camillinom živote. Hlavne teraz, keď ani nevie kým v skutočnosti je a komu môže veriť.
Myslím si, že Jamesovi muži sú schopní čohokoľvek, takže v tomto prípade môže byť už naozaj neskoro. Aj keď kto vie... Taktiež si myslím, že Cami by sa nemohla tak dlho potulovať bez dozoru a určite by si niekto jej neprítomnosť všimol. Navyše ak by bol Tate stále nažive, je dosť možné, že ho tam dole bude niekto strážiť.

5. Ustúpi nakoniec Nina od Zoeinho plánu obviniť Iana? Medzi Zoe a Petrom to krásne iskrí. Prerastie táto náklonnosť v naozajstný vzťah?
Aj keby Nina chcela od plánu ustúpiť, myslím si, že Zoe by našla dôvod prečo by to robiť nemala. Môj názor je teda taký, že od plánu neustúpi a bude slepo nasledovať príkazy svojej „šéfky.“ Zdá sa, že pre Ianovu lásku je ochotná spraviť čokoľvek.
Peter je dokonalý chlap – milý, starostlivý, dokonca uprace a navarí. Zoe by bola hlúpa, keby ho nechala len tak odísť.

6. Ako na vás zapôsobil Zoein sen? Bude si ho neskôr prepájať s realitou a pátrať, či je Patrick naozaj Ianov kamarát, alebo za jeho návštevou bolo niečo iné?
Ten sen bol naozaj zaujímavý a neviem, čo si o ňom mám myslieť. Avšak páči sa mi „vzťah“ medzi Molly a Zoe.
A Patrick, ktorý sa len tak náhodou objavil v susednom dome? Tam niečo nesedí a myslím si, že Zoe to nenechá len tak.

7. Čo si myslíte o tom, že Patrick navštívil Iana v škole? Vráti sa ešte ako sľúbil? Prečo Ian Nikki o tomto stretnutí nepovedal?
Zhodou okolností je Ian Dawnin kolega, Nikkin snúbenec a Nikki doktorka, ktorá ošetrovala Dawn. Patrick si toto prepojenie všimol a nič nenechá na náhodu. Je zúfalý, a tak skúša všetky možnosti. Je teda dosť možné, že sa ešte vráti.
Myslím si, že Ian Nikki o tom stretnutí nepovedal preto, lebo za každých okolností chce svoju snúbenicu chrániť a zbytočne ju nevystavovať nebezpečenstvu. Len či sa rozhodol správne...

8. Ako na vás pôsobí detektív Samuel Hill? Podarí sa mu tento prípad vyriešiť? Bude Nikki Hillovi dôverovať a povie mu pravdu?
Samuel pôsobí ako človek, ktorý sa len tak nevzdá a bude sa snažiť tento prípad za každú cenu vyriešiť. Myslím si, že Nikki mu môže dôverovať. Predsa sa jej snaží len pomôcť. Avšak je len na nej, či mu povie celú pravdu alebo aj naďalej bude pomáhať Dawn a Nathanovi.
elisabeth.hard
 
Príspevky: 105
Registrovaný: Pon Sep 17, 2012 12:04 pm

Re: Cruel Intentions

Poslaťod LadyAmalthea » Sob Sep 15, 2018 4:51 pm

1. Ako sa vám páčila nová kapitola?
Všetky príbehy boli napínavé. Útek Nathana s Dawn, zmena Connie na Cami a tajné dvere, prenasledovanie Iana a Nikki nepríčetným Patrickom. Skvelé celé čítanie. Ďakujem
2. Ktorá z postáv vás svojím dejom najviac prekvapila a prečo?
Som zvedavá ako to dopadne s tehotenstvom Connie / Cami a čím sa zaoberá celá tá organizácia a akú úlohu v tom zohrávala jej matka i prečo tam C nevyrastala.
3. Čo podľa vás Nathan myslel svojou myšlienkou, že Dawn mu zatiaľ nemôže dať to, čo chce? Aké sú jeho pravé motívy na jej záchranu a čo od nej bude za to požadovať?
Tak tých motívov je neúrekom. Ja som svoju myšlienku napísala už minule – že pracuje pre jej otca, ktorého smrť pomohol zinscenovať. Chce sa dostať aj spod Patrickovho ovládania a útek a zmena identity je teraz ideálny spôsob.
4. Od koho má Nathan kľúčenku so spomínaným nápisom? Čo si myslíte o jeho výpovedi v nemocnici?
Môže to byť priateľka, snúbenka, možno niekto z rodiny. V každom prípade je to výnimočná osoba z jeho minulosti. Nathan niečo plánoval, preto dal výpoveď. Teším sa na rozuzlenie, čo to bude.
5. Aký máte názor na Jamesove tvrdenie, že sa snaží Cami chrániť? Môže mu vôbec veriť, alebo sú jej pocity správne a mala by zo sídla čím skôr ujsť?
James síce Connie / Cami niečo prezradil, ale vždy len útržkovo. Sama si to musí poskladať a aj to bez nejakých dôkazov či podkladov. Jediný človek, ktorému verila bol Tate. Určite chce zistiť, čo sa s ním stalo.
6. Potvrdí sa nakoniec Camilleine tehotenstvo? Nájde Cami Tatea, alebo už bude neskoro?
Nemyslím si, že chce byť Cami tehotná. Ďalšie tehotenstvo v príbehu by bolo síce oživením, ale C. má dosť zamotaný príbeh aj bez toho :D Tatea určite nájde. Pevne v to verím...
7. Ustúpi nakoniec Nina od Zoeinho plánu obviniť Iana? Medzi Zoe a Petrom to krásne iskrí. Prerastie táto náklonnosť v naozajstný vzťah?
Uvidíme, ako sa Nina nakoniec rozhodne. Čaká ju stretnutie so Zoe. Zoe je Petrovi veľmi vďačná, že sa o ňu postaral, preto sa mu z vďaky ozvala. Myšlienka na neho je jeden z mála svetlých bodov, no pri osobnom kontakte sa u nej spustil doteraz vždy alarm na ústup. Uvidíme, ako to pôjde ďalej. On za ňou vtedy prišiel kvôli nejakej záležitosti. Čo to môže byť? :)
8. Ako na vás zapôsobil Zoein sen? Bude si ho neskôr prepájať s realitou a pátrať, či je Patrick naozaj Ianov kamarát, alebo za jeho návštevou bolo niečo iné?
Zoein sen bolo podvedomé spracovanie reality. Nie všetko z neho si bude pamätať, ale niečo z toho spracuje v ďalšej kapitole.
9. Čo si myslíte o tom, že Patrick navštívil Iana v škole? Vráti sa ešte ako sľúbil? Prečo Ian Nikki o tomto stretnutí nepovedal?
Prepojenie medzi týmito 3 postavami prináša skvelú zápletku. Opätovné vyhľadanie Iana bolo logickým krokom. Patrick nie je z tých, čo sa vzdávajú, preto to asi nebola jeho jediná návšteva. Ako právnik bude asi viesť nejaké ďalšie kroky voči nemocnici, možno si posvieti konkrétne aj na Nikki. Ian nevie čo od Patricka čakať. Myslí si, že keď jej to nepovedal, že ju tým chráni. Len aby sa to neotočilo proti nemu.
10. Ako na vás pôsobí detektív Samuel Hill? Podarí sa mu tento prípad vyriešiť? Bude Nikki Hillovi dôverovať a povie mu pravdu?
Detektív je SUPER. Určite bude na prípade intenzívne pracovať. Nikki by mala najprv počkať, ako bude prípad ďalej smerovať. Mohla by sa potom medzi nimi vyvinúť dôvera. Incident v nemocnici skrížil aj Zoe plány.
11. Vytvorte outfit podľa toho, v akej situácii sa vaša hrdinka nachádza.
Obrázok
Lady Amalthea
klub Fenix girls
LadyAmalthea
 
Príspevky: 14
Registrovaný: Pia Júl 28, 2017 7:25 pm

Re: Cruel Intentions

Poslaťod Ninna » Sob Sep 29, 2018 6:08 pm

Ahojte!
Ako náš príbeh postúpil, vyžiadal si refresh a update niektorých profilov postáv, hlavných aj vedľajších ;)


HLAVNÉ POSTAVY:

Obrázok

Obrázok

Obrázok

Obrázok

VEDĽAJŠIE POSTAVY:

Obrázok

Obrázok

Obrázok

Obrázok
Naposledy upravil Ninna dňa Sob Jan 12, 2019 1:59 pm, celkovo upravené 2
Ninna
Ninna
 
Príspevky: 23
Registrovaný: Ned Júl 31, 2016 6:10 pm

Re: Cruel Intentions

Poslaťod Ninna » Pon Okt 08, 2018 9:20 pm

Ahojte!
Prinášame vám novú kapitolu
Cruel Intentions a prajeme príjemné čítanie :)
Dúfame, že nové kolo sa vám bude páčiť a znova vás inšpirujeme do písania ;)

Elisabeth hard & Ninna

Obrázok

7. kapitola - BIG LITTLE LIES 1. časť
Dawn sa náhle strhla z nepokojného spánku. V ušiach jej stále znel odporný Patrickov rehot plný škodoradosti, ale najmä zúfalý a naliehavý plač malinkého bábätka, ktorý sa priam bolestne zarezával do každého nervového zakončenia jej tela. Nočná mora ju tak pohltila do svojich pazúrov, že Dawn pár sekúnd nevedela, čo je skutočnosť a čo nie. Po rozpálených lícach jej stekali ešte horúcejšie slzy a rukou si siahla na ploché bruško. Bolo žalostne prázdne a… a ona vlastne ani nevedela, či ten sladký zázrak, ktorý v sebe pár mesiacov nosila, bol chlapček alebo dievčatko. Čo sa s ním vlastne stalo? Pochovali ho, alebo…? Síce bolo maličké, snáď ho len tak nezahodili…
Obrázok
“Nathan? Nathan!”, zvolala náhle roztraseným hlasom. Odpoveďou jej však bolo ticho, vďaka ktorému sa konečne Dawn úplne prebrala. Zažmurkala do temnoty okolo seba a uvedomila si, že nepočuje tichú hudbu ani pradenie motora. Auto na jej prekvapenie stálo pri krajnici a bola v ňom sama. Nathan bol preč. Opäť mala srdce až v krku. Žeby predsa stále snívala? Dawn zo seba odhodila deku, do ktorej sa počas spánku totálne zamotala a z mierne zahmleného okna vyzrela von. Vtedy prudko vydýchla. Dívala sa na nízky železný plot, za ktorým bol cintorín. Ponuro ho osvetľovala slabá pouličná lampa, sem-tam sa vo vetre zamihotali plamienky sviečok v kahancoch. Tmavé obrysy pomníkov a krížov na hroboch zahalené v hmle v tejto nočnej hodine pôsobili strašidelne. Fantázia Dawn pracovala na plné obrátky.
Obrázok
Je to tu! Patrick ich určite našiel. Nathana vyvliekli z auta, zabili a jeho telo práve zakopávajú. A o chvíľu si prídu aj po ňu a bohvie, čo Patrick spraví s ňou… Nesmie tu zostať! Dawn okamžite schmatla kľučku na dverách, bola však zamknutá. Ako inak. Druhá tiež, hoci ňou lomcovala ako o dušu, že ju skoro vylomila z pántov. Došľaka… Horúčkovito preliezla zo zadného sedadla dopredu, avšak bolo jasné, že sa z auta nemá ako dostať. “Možno si Nathan potreboval len odskočiť”, premýšľala, keď skúšala všetky možné tlačítka na tej prekliatej starej rachotine. “Nemá však sto rokov, aby mu to trvalo tak dlho…”, dodala už nahlas, šomrajúc si podráždene popod nos. Vtom sa nečakane rozozvučal alarm, začal trúbiť klaksón, svetlá sa rozblikali ako šialené. Dawn tento náhly rámus vydesil ešte viac a v panike, ktorá v nej narastala stále viac a viac, to nevedela vypnúť. Bolo to ohlušujúce, doslova na zbláznenie a spôsobovalo to u nej pocit klaustrofóbie. A tak si len schovala tvár medzi pokrčené kolená, štíhle prsty si zaryla do blond vlasov. Pokašľala to… prebehlo jej splašenou mysľou. Ak o nej doposiaľ nik nevedel, teraz o sebe dala vedieť v plnej paráde…
Odrazu alarm aj klaksón prestali zavýjať a v tom ohlušujúcom tichu, ktoré nastalo, sa dvere na aute so šťuknutím otvorili. Dawn to vnímala ako ranu z dela, schúlila sa viac do klbka a vykríkla…
Obrázok

“Čo to tu, dopekla, stváraš?!” Keď Dawn začula Nathanov hlav, hoci aj rozčúlený, mala sto chutí ho objať, chytiť sa ho ako kliešť a nikdy viac nepustiť. No ten jej nedal možnosť ani len vydať hláska. Okamžite vyštartoval a za zvuku pištiacich pneumatík sa čo najrýchlejšie pohol preč, smerom k hustým lesom, ktoré lemovali cestu počas celého dňa. Už opustili rovinky, sem tam narazili na nejaké mestečko či dedinu učupenú pod vysokými horami so snehovými čiapočkami. A hoci teplota citeľne klesla, dni boli priam zlatisté a slnečné. Po štipľavých ránach s teplotou okolo nuly nasledovali ešte teplé, aj dvadsať stupňové popoludnia… “Kriste…”, zahromžil opäť Nathan a stočil volant na tmavú lesnú cestu, kde prudko šliapol na brzdu. Dawn, ktorá to nečakala a nebola pripútaná, hodilo skoro na prístrojovú dosku.
“Si normálny?!”, v momente skríkla a pošúchala si lakeť, ktorý si udrela.
“Ja?! Ja či som normálny?!” Nathan sa k nej prudko otočil a peknú tvár mal skrivenú hnevom. “Prečo si to urobila?!”
“Lebo… lebo som spanikárila!”
“Klasika! Ako inak! Už som ti niečo o tom tvojom hysterčení povedal! Čo ti mám zvýšiť dávky liekov, alebo čo? Uvedom si, konečne, že tu ide o naše životy!”
“Prestaň! Ty si ma tam nechal samu! Bez jediného slova, tak čo som si mala akože myslieť? Ako si mi to mohol urobiť?!”, skočila mu Dawn rozzúrene do reči a buchla ho do ramena. Strach sa v nej zmenil na frustráciu a zlosť.
“Héééj, au! Nechal som ti predsa na volante odkaz…”
“… už som ťa videla pokrájaného na kúsky! A vonku cintorín, dofrasa! To si nemohol zastaviť niekde inde? Počkaj… čože? Aký odkaz?” Nathan sa zamračil.
Obrázok
“Ako vážne? To sa fakt ten neónovo ružový papierik dal prehliadnuť? Navyše ho nikde nevidím, čiže…” Zasekol sa, keď videl výraz na Dawninej tvári. “Ty si ho fakt nenašla…”, dodal s povzdychom.
“Nebol tam, prisahám”, pokrútila hlavou. Nathan sa trochu zohol, chvíľu rukou šmátral po sedadlom a keď sa znova vystrel, medzi prstami držal krikľavý útržok. “Super, naozaj super”, skonštatovala znechutene Dawn a prehrabla si svetlé vlasy. Už ich mala ako slamu a za teplú sprchu by dala hocičo.
“Aspoň vieš, že som ťa tam nenechal len tak…”, ozval sa Nathan do dusného ticha a pokrčil plecami. “Mrzí ma to.”
“A čo mám z toho? Len ďalší infarkt!”, vyletela opäť Dawn. “V mojom stave by si sa mal o mňa lepšie a pozornejšie starať! Vieš, čím si prechádzam a…” Nathan na ňu len užasnuto pozrel. Toľko sebectva v jednej mladej žene!
Obrázok
“To sa mi snáď sníva! Ja nie som tvoja opatrovateľka ani osobný strážca, došľaka! Viem, čím si si prešla a čím si prechádzaš a áno, súhlasím - je to strašné! No mohla by si mi byť aspoň trochu vďačná, čo som pre teba urobil a halóóó - stále robím! Uvedom si, že nemáš monopol na debilné životné situácie, princeznička!”, dodal a Dawn postrehla, ako sa mu na konci vety zatriasol hlas. S týmito slovami prudko vystúpil z auta a tresol za sebou dverami. Dawn len privrela oči a stisla pery. Mal pravdu. Zasa sa zachovala ako rozmaznaná slečinka, okolo ktorej sa musí točiť celý vesmír a prehnala to.
Dawn sa zhlboka nadýchla a tiež vystúpila z auta. Bola zima, túto noc muselo už mrznúť. V hustej tme videla obrysy Nathanovej vysokej, štíhlej postavy, opieral sa o kapotu a bezmyšlienkovite sa pohrával so zapaľovačom. Šťuk, šťuk… malý plamienok na sekundu osvietil okolie, potom zhasol, znova sa rozhorel, zhasol… šťuk, šťuk, šťuk…
Obrázok
“Prepáč mi, prosím. Nathan… “, hlesla, keď k nemu podišla. “Keď som ťa nenašla v aute, hrozne som sa zľakla. Navyše predtým sa mi sníval fakt hnusný sen a… “ Na moment sa odmlčala a prikývla. “Ale to tu teraz nepatrí. Odpusť mi, že sa niekedy správam ako hlupaňa a… ďakujem. Naozaj si veľmi vážim tvoju pomoc. Neviem, čím sa ti budem môcť oplatiť, nemám nič, no sľubujem, že…”
“Dawn”, prerušil ju ticho. “To je v poriadku, proste došlo k omylu. Tiež som nemal na teba tak vyletieť. Prepáč mi.”
“Fajn. Som rada, že sme si to vyjasnili”, povedala Dawn a vydýchla pritom obláčik pary.
“Aj ja…” prikývol, opäť šťukol zapaľovačom a plameň mu na okamih osvietil tvár. Vtedy Dawn napadlo, že ich zastávka pri cintoríne pravdepodobne nebola náhoda.
“Čo si vlastne robil na tom cintoríne?”, vyhŕkla náhle a aj v tej tme si všimla, ako stuhol.
“Nepovedal som ti, že som tam bol”, odvetil meravo.
“Nemusel si. Ten zapaľovač”, ukázala na neho. “Nefajčíš.“
“Niekedy áno a teraz som dostal chuť”, odbil ju a vystrel sa. “Poď, Dawn, musíme ísť ďalej”, vyzval ju rázne, ale ona pokrútila hlavou.
Obrázok
“Nie. Necítim z teba cigarety. Opäť nechceš nič povedať a ešte mi aj klameš do očí, Nathan Hale! Ako ti mám potom dôverovať?! Kým mi nepovieš, čo si robil na tom cintoríne, do toho auta si nesadnem.” Dawn si nahnevane skrížila ruky na prsiach a vyzývavo pozrela Nathanovi do tmavých očí.
“Zasa začínaš?”, spýtal sa znudeným hlasom a pery sa mu zvlnili do mierne posmešného úškrnu. “A čo chceš teraz akože robiť, prosím ťa? Nemáš kam ísť.” Mal pravdu a Dawn to vedela. Naozaj nemala inú možnosť, len ostať s ním.
“Myslíš si, že máš navrch, čo?”, skonštatovala ľadovo. “Aj tak ma neprinútiš nastúpiť.”
“Toto je fakt smiešne… Sadaj!”
“Až keď mi odpovieš.” Nathan len prevrátil očami, pokrútil hlavou a urobil krok k nej, pričom Dawn automaticky cúvla. “Opováž sa ma dotknúť”, povedala varovne, no hlas sa jej zatriasol. Ďalšieho násilníka by vo svojej blízkosti nezniesla.
Obrázok
“Ale prosím ťa!” Nathan na ňu urazene pozrel. “Čo si o mne myslíš?”
“Práveže neviem, čo si o tebe mám myslieť. Nepoznám ťa a ty to ani nechceš zmeniť, tak sa mi nečuduj”, povedala Dawn a na moment medzi nimi zavládlo ticho.
“Ten cintorín…” Nathan sa ozval tak nečakane, až ňou myklo. “Je tam pochovaná moja mama a ja som nebol ani na jej pohrebe. Musel som jej aspoň zapáliť sviečku.” V tej chvíli Nathanove vedomé myšlienky nahradil rad obrazov, akoby pozeral televíziu s vypnutým zvukom. Videl sám seba ako chlapca, ktorý šťastne kráča vedľa matky a tá ho pevne drží za ruku. Ten výjav vzápätí vystriedal iný, ako mu nežne češe večne neposlušné vlasy, potom ako mu bozkáva odreninu na kolene, keď spadol z bicykla.
Obraz striedal obraz a jeho mama vyzerala mladá a zdravá, veselá, rozosmiata, láskavá a pozorná. A potom sa mu pred očami vynorili ďalšie spomienky, akoby to boli ošúchané hracie karty: jej plač, choroba, otcova zloba, krik, alkohol, zlovestne sa blýskajúca zbraň, výstrel - jeden, druhý… a nakoniec Ninin nenávistný a odsudzujúci, otcov mŕtvy a mamin nešťastný pohľad, no stále plný lásky, ale aj strachu. A o pár rokov neskôr opäť tá odporná choroba…
Obrázok
“Nate…” Do podvedomia sa mu náhle dostal nežný hlas a televízna obrazovka v Nathanovej hlave náhle zhasla. Zaostril pohľad na Dawn stojacu priamo pred ním a zlatisté vlasy lemujúce jej milú tvár. “Čo sa jej stalo? Prečo si nebol na jej pohrebe?”, opýtala sa ho jemne. Až teraz si uvedomil, že mu po lícach tečú slzy.
“Bola chorá. Rakovina. Rýchly spád. Zomrela pred mesiacom”, odvetil jej nevýrazne, ako robot. “Kvôli Patrickovi som sa s ňou však nemohol rozlúčiť. Riešil teba a… celkovo - kvôli tomu hajzlovi som mamkou nemohol tráviť skoro žiadny čas. Stále ma vydieral, chcel ma mať pri sebe ako nejakú…”, odfrkol si znechutene a odvrátil pohľad.
“Je mi to veľmi ľúto”, šepla Dawn sústrastne a myslela to naozaj úprimne. Vedela sa vžiť do jeho pocitov, veď tiež len nedávno prišla o milovaného ocka, nehovoriac o dieťatku.
Obrázok
Vtedy Nathana tuho objala a hlavu mu položila na hruď, kde počula zrýchlený tlkot jeho srdca. V prvom momente ho prekvapila. Najprv zaváhal, ale potom si ju k sebe tiež silno privinul.
“Aj mne”, zamrmlal Dawn po chvíli do hrubého svetra na jej ramene.
“A tá kľúčenka… je od tvojej mamy?”
“Uhm… áno.” Nathan sa pomaly odtiahol a vyrovnal. “Avšak minulosť už nezmeníme”, dodal trpko a opakom ruky si utrel líca. Prešiel k dverám spolujazdca, ktoré jej otvoril. “Nastúp, prosím ťa.”
“Ale…”
“Dawn, svoju odpoveď si dostala, tak to nekomplikuj ešte viac a vlez do toho auta! Teraz je našou hlavnou prioritou doraziť na bezpečné miesto a na určitý čas zmiznúť z povrchu zemského.” Blondínka už len prikývla, hoci mala na jazyku veľa otázok. Veď prvýkrát, odkedy boli na ceste, sa Nathan otvoril a dovolil jej nazrieť do svojej minulosti. Ten moment sa však rozplynul. Opäť bol sám sebou a ona pochopila, že viac z neho už nedostane. Určite nie teraz.
Obrázok
Keď chcela okolo Nathana prejsť, ešte ju jemne chytil za plece. “Nechcem ti ublížiť, ale pomôcť. Sme v tom len my dvaja, rozumieš? Čiže mi skús konečne dôverovať a nesťažuj to nám obom. Pri mne si v bezpečí”, zašepkal, načo mu Dawn venovala slabý úsmev, ktorý jej jedným kútikom úst opätoval.
Neskôr, na hranici medzi spánkom a bdením, ukolísaná nudnou, pridlhou cestou, si cez to všetko uvedomila, že aj napriek stále pokrivkávajúcej dôvere, prítomnosť Nathana v nej predsa len vzbudzovala pocit istoty a bezpečia. Pravdepodobne to bolo tým, že bol jediným človekom na svete, ktorého momentálne vo svojom zruinovanom živote mala.

“Doktorka Rowseová.” Detektív Samuel Hill ju opätovne oslovil, keď nereagovala a nespúšťal z nej zrak. Nikki premýšľala. Čo by sa stalo, keby mu teraz o všetkom povedala? Pomohlo by to vôbec? Pri Dawninom úteku Nathanovi predsa pomáhala. Bola spolupáchateľkou. Dawn bola u nich doma. Zatiahla do toho ešte aj svojho snúbenca. Ak teraz povie pravdu, je koniec. Má po kariére aj po skvelej budúcnosti. A za všetko si môže len a len ona sama. Ona ich dostala do tejto kaše. Ona súhlasila s tým, že Nathanovi pomôže.
Obrázok
Bože, prečo vlastne povedala áno? Patrick, a zdá sa, že ani tento modrooký detektív, to nenechajú len tak. A Hale si jej pomoc ani zďaleka nezaslúžil. Prečo kvôli nemu vlastne tak riskovala? Odpoveď však vedela. Bola jednoduchá. Nebolo to kvôli Nathanovi, ale Dawn. Keby to nespravila, kto vie, kam by ju Patrick strčil. Alebo by sa jej nadobro zbavil. Zhlboka sa nadýchla. Urobila správnu vec. Musí sa to vyriešiť aj inak. Len si jednoducho musí dávať väčší pozor na jazyk, lebo ešte niečo nechtiac prezradí. Začínala sa cítiť naozaj nepríjemne. Bola síce unavená, ale to bol v danej chvíli ten najmenší problém. Nervózne sa pomrvila na mieste a rukou si prehrabla tmavé vlasy.
“Ja… neviem ako vám to mám vysvetliť, ale mám z toho muža jednoducho strach. Veď na vlastné oči ste mohli vidieť tú scénu na chodbe. Správal sa ako totálny šialenec.” Samuel zamyslene prižmúril modré oči, no napokon prikývol:
“Hm, rozumiem. Avšak, ako by ste na jeho mieste reagovali vy? V tej chvíli sa dokonca dozvedel, že jeho žena potratila.”
“Áno, ale…” Nikki chcela ešte niečo dodať na svoju obranu, ale detektív ju rázne prerušil.
“Prišiel o ženu i dieťa. V podobnej situácii by ste sa zrejme správali rovnako a tiež obviňovali každého, kto s tým mohol mať niečo spoločné. Avšak, nemyslím si, že psychiatrické vyšetrenie odporúčate len na základne dnešného výstupu pána Houghta. Ocenil by som, keby ste ku mne boli konečne úprimná a povedala mi, čo sa tu naozaj stalo.”
“Povedala som vám už všetko, čo viem, detektív Hill. Nemám k tomu, čo dodať.” Keď mu to tmavovláska vravela, hľadela mu pritom priamo do očí. Chcela pôsobiť, čo najdôveryhodnejšie. Ako žena – doktorka, ktorá s prípadom zmiznutej pacientky nemá absolútne nič spoločné, a ani nikdy nemala.
Obrázok
“Ste si tým istá?” Nicole prikývla, no v duchu sa modlila, aby jej už konečne dal pokoj a jej odpoveď bola preňho dostatočne uspokojujúca. V miestnosti zavládlo na moment nepríjemné ticho. Vyšetrovateľ Hill chvíľu listoval vo svojom zápisníku a za zvuku prevracajúcich sa strán, ho Nikki len nenápadne, ticho pozorovala. Samuel si ju všimol a s úsmevom na perách sa na ňu zahľadel. “Mám na vás ešte jednu otázku. Poslednú. Veľmi dôležitú. Musíte mi však sľúbiť, že mi odpoviete pravdivo a…” nestihol dopovedať, pretože na dverách sa ozvalo rýchle zaklopanie a v rovnakej chvíli sa aj rozleteli.
“Nicole, tak tu si! Si v poriadku?! Po tom včerajšku som sa už začínal báť, že…” Ian zarazene zastal v strede miestnosti, keď si všimol muža sediaceho oproti jeho snúbenici. Nikki pohľadom prešla zo Samuela na svojho snúbenca, ku ktorému ihneď podišla. Samuel zostal sedieť, ticho pozorujúc mladý párik.
Obrázok
“Som v pohode. Všetko je v poriadku.”
“Nezdvíhala si mi mobil a…” Nikki prikývla a chytila svojho snúbenca za ruku:
“Ja viem, ale dnes to tu bolo šialené. Uhm, mimochodom… toto je vyšetrovateľ Hill…”
Keď Nikki vyslovila jeho meno, automaticky vstal a podišiel k nim bližšie.
“Detektív Samuel Hill, FBI,” predstavil sa a mierne kývol hlavou.
“Ian Smouth, teší ma. Deje sa niečo?” Ian sa zhlboka nadýchol a pohľad uprel na muža stojaceho pred ním.
“Nie, nie. Vyzerá to tak, že je všetko v najlepšom poriadku. Teda… aspoň čo sa týka doktorky Rowseovej. Len som sa pýtal zopár otázok ohľadom zmiznutia Dawn Houghtovej. Určite ste o tomto prípade už počuli…“, odvetil s úsmevom Samuel a pozrel pri tom na Nikki. Tá si práve teraz želala, aby bola konečne doma a nemusela riešiť nič z tejto drámy, do ktorej sa vlastnou vinou dostala. Chcela, aby bol toto všetko len sen. Alebo, aby jednoducho vedela vrátiť čas.
“… ale zdá sa, že dnes sa už nič podstatné nedozviem. Ešte sa uvidíme, doktorka Rowseová. Ďakujem za váš čas. A odpočiňte si,” dodal s jemným úsmevom na perách.
“Pán Smouth,” oslovil Iana, keď odchádzal, na čo ten len kývol hlavou na pozdrav. Keď vyšetrovateľ konečne opustil miestnosť, Nikki si len bezmocne rukami prešla po tvári.
“Panebože…”
Obrázok
“Nicole, si v poriadku? Čo to malo znamenať? Čo chcel vedieť?” Jej snúbenec nedočkavo chrlil otázky, no keď videl v akom bola stave, ihneď si ju k sebe privinul. Aj on začínal mať strach. Včera Patrick, a dnes nemocnica plná policajtov a agentov FBI. A k tomu všetkému jeho budúca manželka ako jedna z ošetrujúcich lekárov zmiznutej pacientky. Dokonalé…
“Dúfam, že si mu nič nepovedala.” Nikki len rýchlo pokrútila hlavou:
“Ian, prosím ťa. Nechcem sa tu o tom rozprávať. Poďme domov, som hrozne unavená.”
“A nie len unavená”, pomyslel si Ian, keď sa Nikki prezliekla a spoločne vyšli z nemocnice. Ako sa tak zboku díval na jej krásnu, no utrápenú tvár, mal sto chutí do niečoho tresnúť. Veľmi ho to mrzelo a aj fakt, že jeho snúbenica je príliš empatická a má mäkké srdce. To na nej obdivoval, ale ako sa ukázalo, táto v dnešnej dobe vzácna vlastnosť ich priviedla do obrovských problémov.

Zoe sa s Ninou stretla v starej študovni knižnice, kde skoro nikto nechodil, nieto ešte v ranných hodinách. Mala toto miesto rada. Bolo ideálne na stretnutie, keď nechcela, aby ju niekto rušil. Prišla sama a potom, pred obedom s Petrom, chcela ísť ešte na jedno cvičenie, tak so sebou mala aj svoj skicár. Čakanie si krátila bezmyšlienkovitým čarbaním. Nina sa konečne objavila, no celá nesvoja.
Obrázok
„Nina, preboha. Doteraz si tým bola nadšená a teraz si tu ako kôpka nešťastia. Spamätaj sa, prosím,“ spustila hneď Zoe, ako ju videla. „Povedz mi, čo ti sadlo na nos. Plán poznáš, čip na blokovanie IP adresy som ti dala,“ hovorila už stíšeným hlasom. „Mala si len jedinú úlohu a to nalomiť platonicky zaľúbené študentky. Kde je teda problém? Čo sa nevieš stotožniť do úlohy naivnej študentky?“
„Zoe, ja mu to nemôžem urobiť,“ posadila sa na stoličku oproti a zaborila hlavu do dlaní.
„Nemôžeš, alebo nechceš?!?“ spýtala sa so zdvihnutým obočím. No Nina nereagovala. „Nina,“ pokračovala už vľúdne. „Ian je silný muž. Vieš, že plán je nalomiť dôveru medzi šťastnými hrdličkami. A toto je ideálne. Keď sa ozvú reálne študentky, s ktorými sa týždenne vídava, nemá prečo padnúť podozrenie na teba. Veď ty predsa do areálu školy nechodíš a komunikácia je chránená. Teda, ak si postupovala podľa návodu. Postupovala si, však?“, nahla sa k nej.
„A… a… áno.“
Obrázok
„Dobre,“ oprela sa Zoe naspäť na stoličku a podvedome čmárala do skicára. „Ak sa na to ale naozaj necítiš, povedz to teraz a ja to stopnem… Ozval sa ti Ian v poslednú dobu? Neviem, ako sa zachová Nikki pri takom vážnom obvinení. Lebo vieš… v čase krízy určite bude potrebovať nejakú morálnu podporu a tu by si do deja podľa plánu vstúpila ty.“ Od Niny žiadna odpoveď… „Naozaj sú ideálny pár. Asi by sme ich naozaj mali nechať na pokoji. Hlavne teraz, keď už majú dátum svadby a pokračujú v prípravách… “, spomenula len tak mimochodom a najďalej si čarbala.
„Čože?!” Nina okamžite uprela na Zoe svoje tmavé oči.
„Tak konečne som si získala jej pozornosť”, pomyslela si červenovláska spokojne. “Ty si o tom nevedela?”
„A odkiaľ? Počujem to prvýkrát”, odvetila Nina podráždene. „Dobre, idem do toho. K svadbe nesmie v žiadnom prípade dôjsť. To nedovolím”, dodala energicky. “Prepáč, Zoe. Len ma prepadla nostalgia. Pred mesiacom som prišla o mamu a… akosi sa toho nabalilo. Som taká osamelá a najmä teraz mi Ian priam bolestne chýba. Vždy vedel, čo povedať, ako ma utešiť a…” Zoe nepočúvala Ninine výlevy, jej súkromný život a problémy ju nezaujímali.
„To mi je ľúto, Nina”, povedala po chvíli, keď dievčina konečne zmĺkla. „Inak ten tvoj priateľ motorkár, Liam sa tuším volá… Ešte stále predáva taký kvalitný kradnutý tovar?“ Ninu pri týchto slovách myklo.
„Ako?“
Obrázok
„Neboj, všetko je u mňa ako v hrobe. Sme predsa priateľky.“ Nina fakt nevedela, čo si o Zoe myslieť. Odrazu mala pocit, že chce byť preč. Okamžite. Vstala a pri odchode ešte pozrela Zoe do skicára.
„Už vidím, prečo si dnes taká negatívna… Maj sa. A na Liama si dávaj radšej pozor!“ Zoe pozrela na papier a musela dať Nine za pravdu. Rýchlo skicár zavrela. Vedela presne, čo nakreslila.
„Ďakujem za varovanie. Dúfam, že tvoje rozhodnutie ohľadom Iana si už nerozmyslíš. Vieš, že to musí prasknúť čím skôr. A nemôžem za tebou chodiť a dávať dokopy vždy, keď sa zosypeš. Mala by si so sebou niečo urobiť. Mám aj iné veci na práci.“ Každá išla svojím smerom. Nina za svojim známym motorkárom a Zoe na cvičenie.

“… takže v podstate ani oni nič nevedia. Zatiaľ…”, skonštatovala Nikki so sklonenou hlavou, keď svojmu nastávajúcemu zreferovala všetko, čo sa dialo počas ranného výsluchu v nemocnici.
Obrázok
“Ja len dúfam, že si mu nič ani omylom nepovedala alebo nenaznačila.”
“Nie, nie, dávala som si pozor. Ale myslím si, že on to len tak nenechá. Myslím toho Hilla. Bože, veď ja som mu klamala. To je ešte horšie ako keby som sa priznala,” so skriveným obočím sa zahľadela na Iana, ktorý sedel vedľa nej na posteli. Nežne ju objal okolo pliec a pritiahol k sebe.
“To bude v poriadku. Niečo vymyslíme.”
“Čo chceš teraz akože vymyslieť?! Patrick bude hľadať Dawn až kým ju nenájde. A samozrejme, že mu s tým pomôže aj Hill. Tento prípad sa mu zrejme veľmi zapáčil a bez odpovedí neodíde. Všetci chcú vedieť, čo sa stalo a kam zmizla. A ja v tom hrám podstatnú rolu. Ak sa na to príde, tak…”
“Nikki v prvom rade sa upokoj. V takomto stave aj tak nič nevyriešiš a…” Nicole ho však ani poriadne nepočúvala, v myšlienkach si dookola prehrávala dnešnú Patrickovu scénu na chodbe a rozhovor so Samuelom.
“Musím dať vedieť Nathanovi. On bude vedieť, čo máme robiť. Musí mať nejaký náhradný plán.”
“Ty si s ním stále v kontakte?!” Ian na ňu hodil šokovaný pohľad. To si z neho musí strieľať… “Myslel som si, že odkedy spolu s Dawn odišli, tak si si s ním už dala pokoj.”
Obrázok
“Nie som s ním v kontakte… teda, len tak trochu. Ale je to komplikované. Je to len pre prípad núdze. Do telefónu mi nainštaloval aplikáciu, cez ktorú sa môžeme spojiť.”
“Ty snáď žartuješ. Si normálna?! Veď… Bože, Nikki, rozmýšľaš vôbec? Po tom všetkom… Dohodli sme sa, ešte keď od nás Dawn odišla, že na všetky tie udalosti zabudneme a nebudeme sa k tomu vracať. Akoby sa nikdy nič nestalo. Čo ak ti teraz budú chcieť prezrieť mobil? Čo ak to už urobili? Vo vyšetrovaní je predsa zapojená aj FBI. Čo ak Hill už o všetkom vie a teraz len čaká na chvíľu, kedy spravíš nejakú chybu?” Ian vstal a nervózne prechádzal po spálni z miesta na miesto: “Včera ešte aj ten Patrick…” Nikki si unavene povzdychla:
“Upokoj sa, zlatko. Tá aplikácia je naozaj bezpečná, len ťažko by mi ju v telefóne našli. Takmer nevystopovateľná.”
“Nič nie je bezpečné na sto percent. A slovo takmer mi už vôbec nepomáha v tom, aby som sa upokojil. Neopováž sa ho už viac kontaktovať. Ja ťa prosím!” Nikki neochotne prikývla a rukou si zamyslene podoprela bradu:
Obrázok
“Fajn. A čo sa stalo včera? Spomínal si Patricka,” spýtavo zdvihla obočie a Ian si až vtedy uvedomil, že jej o tom stretnutí doteraz nepovedal. Myslel si, že to nebude potrebné a tým ju pred Patrickom ochráni. Lenže teraz tu bol oveľa väčší problém.
“Zastavil sa za mnou v škole. Pýtal sa na Dawn, na nás. Vie, že sme boli kolegami. A keď zistil, že som tvoj snúbenec, tak si to automaticky všetko pospájal, aj keď…”
“Aj keď čo?”, spýtala sa Nikki, keď sa na okamih odmlčal.
“Jednoducho som mal pocit, že jeho zdvorilostná návšteva nebola náhodná, ale presne vedel, prečo prišiel. Na nájdenie Dawn je odhodlaný spraviť čokoľvek. A tým čokoľvek, mám na mysli naozaj čokoľvek.
“Preboha…” Nikki len bezmocne pokrútila hlavou. Ako sa dostali do tejto bezvýchodiskovej situácie? Momentálne nevidela žiadnu nádej. Prídu im na to. Obvinia ju a tým automaticky príde o všetko, na čom dlhé roky tak tvrdo pracovala.
“Netuším, čo teraz urobíme…” Nikki si oboma rukami podoprela hlavu a do očí sa jej tisli slzy. Toto bol koniec…
Ian ju chvíľu zamyslene pozoroval a v hlave sa mu črtal nápad, ktorý by im reálne v tejto situácii mohol ešte pomôcť. Podišiel ku svojej snúbenici a vtisol jej nežný bozk na čelo.
“Niečo vymyslím. Teraz si aspoň trochu oddýchni. Dnes to bola náročná služba.” Nikki k nemu zdvihla tmavé oči a jemne sa usmiala.
Obrázok
“Ďakujem.” Bola taká rada, že aj v takýchto ťažkých chvíľach jej bol oporou a nenechal ju v tom samu. Pretože to kľudne mohol urobiť. Lenže ona si vybrala správne a práve teraz ho milovala ešte viac…

Cami kráčala prázdnou, temnou chodbou, ktorú osvetľovali len slabé, sem-tam blikajúce neóny. Tunel bol dlhý a prázdny, zatiaľ nenatrafila na žiadne dvere. Šla stále hlbšie, nevedno kam, akoby do samotného pekla. V útrobach chladnej miestnosti sa konečne dostala k nejakému vchodu. Opatrne vošla dnu, keď ho zbadala. Ležal v kúte izby dobitý ako pes a ruky mal pripútané o mrežu.
Obrázok
“Tate!”, skríkla vystrašene a k nemu pribehla. Hlavu mu vložila medzi dlane a zdvihla na úroveň tej jej. Pozrela mu do očí, v ktorých sa žiaľ nezrkadlilo nič. Žiadna emócia, ani bolesť, ani radosť či nenávisť. Jeho psychická schránka bola vyčerpaná do špiku kosti a on vôbec ledva vnímal, že pred ním stojí jeho milá. Cami prebehli zimomriavky po chrbte. Už si kvôli nemu vytrpela veľa, no vidieť ho v takomto stave v nej opäť vzbudilo vlnu zmiešaných emócii sprevádzaných strachom a útrapami. “Tate!”, zvolala na neho znovu a dlaňou ho pobúchala po líci. Mladík na ňu uprel svoje tmavé oči, no jeho pohľad bol stále prázdny. “No tak, preber sa!”, súrila ho i naďalej. Špinavú tvár od krvi a prachu mu utrela do rukáva.
“Co… Connie…”, hlesol tíško. Jeho hlava lícom pristála na jej ramene, pritom sa trochu pomrvil a pritisol k nej bližšie, aspoň čo mu to možnosti ponúkali.
“Čo ti to urobili?”, bedákala nešťastne.
“Netráp sa tým”, odvetil jej. “Zaslúžil by som si aj horšie.”
Obrázok
“Pssst”, tíšila ho dievčina. Jeho hlas bol strhaný, krehký a len z jediného slova cítila, čím všetkým si zrejme musel prejsť. “Už je dobre”, chlácholivo hladila jeho strapaté vlasy a venovala mu hrejivé objatie. Hoci bol Tate zničený ako handra, jej tlkot srdca a náklonnosť v ňom aspoň na chvíľu prebudili radosť. V tomto okamihu nevnímal čas, bol vďačný, že po všetkých udalostiach, čo sa za posledný čas stali, ho Connie neodvrhla a stojí pri ňom v tejto ťažkej chvíli. “Čo sa tu vlastne deje?”, spýtavo na neho pozrela. V očiach jasne videl frustráciu z nepochopenia celej situácie, no ani sa jej nečudoval. James ju sem dovliekol bez najmenšieho vysvetlenia. “Prečo som tu? Načo ma potrebujú? Prečo si ma mal strážiť? Čo s tým má moja matka? Naozaj ju zabili?”, chŕlila na neho otázku za otázkou. Tate štrngotajúc reťazou sťažka zdvihol ruky a zovrel do nich jej krehké dlane. Hnedé oči jej prerážali až do mozgu a na okamih sa v nich opäť stratila.
“Neviem ti toho povedať veľa…”, skonštatoval mladík zamyslene. Hlava mu poklesla a myšlienky vírili ako divé. “Jediné čo viem je, že tu mimo iného vyvíjajú nejaké sérum, na ktorom sa podieľala najmä tvoja matka. Nebol som tu dlho, takže nepoznám detaily a popravde som sa ani nepýtal. Jamesovi vďačím za život, alebo aspoň za život v takomto merítku, inak by som asi hnil niekde v base, ak nie horšie. Prišiel som tu krátko po tom, ako sa stala oná udalosť. Abby umrela. Pre Jamesa to bol obrovský šok a krátko na to ma poveril úlohou, ktorú si už počula - chrániť ťa. Z toho, čo som si za ten krátky čas stihol všimnúť je, že mal tvoju matku rád, dovolil by som si povedať, že ju bral ako tú svoju. No jej smrť určite nebola náhoda, zabili ju mimo tohto domu, no nad vraždou stále visí mnoho otázok. Napríklad motív… Hodili to na nejakého psychoša, ktorý teraz hnije niekde v base. Ale urob si o tom obraz sama…”, zhlboka sa nadýchol a pohladil dievčinu po rukách.
Obrázok
Jej výraz bol nečitateľný, nevedel odhadnúť, či je smutná, nahnevaná alebo pohoršená. Alebo všetko dokopy. Cami jeho dotyk ani nevnímala. Myšlienky, ktoré sa rojili v jej hlave boli neopísateľné. Celým telom sa jej drali nepríjemné pocity a ona sa len tak tak kontrolovala, aby nevybuchla. Jagavé slzy postupne dopadali na zem, až sa Cami bezmocne zvalila na Tateovu hruď. Srdce jej prudko búšilo. Tep sa však zvýšil ešte viac, keď tichú celu ozvučila ozvena vychádzajúca z chodby. Kroky pomaly silneli a obaja vedeli, že to neveští nič dobré. “Schovaj sa!”, súril ju Tate a hlavou poukázal na stĺp vzadu miestnosti. Cami preľaknuto vyskočila a urobila, ako jej blondiak kázal. Stres z informácií, ktoré sa práve dozvedela, v nej prúdil i naďalej a kumuloval s aktuálnym dianím v podzemí. Dvaja Jamesovi muži sa dovalili dnu a postavili sa pred bezvládneho Tatea. Boli to presne tí istí, ktorí ho odvliekli z plesu preč. Spoza nich sa vynorila aj Harper nesúc menší kufrík v pravej ruke.
Obrázok
“Už si zotavil, fešáčik?”, zatiahol ten vyšší a urobil priestor pre Harper. Čupla si k nemu, otvorila kufrík a vytiahla z neho ihlu a striekačku. Tate znechutene zdvihol hlavu. Harper stojaca pred ním sa vynímala v elegantnej sukni a voľnej bielej blúzke, akoby prišla na nejaký meeting a nie do hnusnej zaprášenej diery. S pohŕdavým úsmevom si čupla k nemu a napla jeho ruku, aby sa dostala k žile. Blondiak sa však nenechal len tak manipulovať. Opovržlivo jej napľul do tváre a rukami trieskal tak, akoby sa snažil vyslobodiť z pút. Vedel, že kov nepovolí, no pud sebazáchovy mu bránil len tak sa podvoliť.
“Kriste!” Harper otrávene prevrátila očami a hlavou urobila letmý pohyb. Obe gorily pristúpili bližšie a mocne zdrapili Tatea za ruky tak, aby nemal najmenšiu šancu protestovať. Ostrie ihly preniklo blondiakovou pokožkou priamo do žily, z ktorej sa pomaly vylieval pramienok krvi.
“Načo vám to je? Chcete si aj zo mňa spraviť pokusného králika?!”, zavrčal podráždene. Chcel sa vytrhnúť, vyvliecť, utiecť a byť voľný, no voči týmto cvičeným opiciam bol bezmocný.
“Mlč, prosím ťa!”, zahriakla ho Harper, zatiaľ čo vytiahla ihlu z jeho žily. Na signatúru napísala jeho meno, nalepila na skúmavku a vložila do kufríka, z ktorého vytiahla diktafón. “Subjekt H0016 - odobratá opätovná vzorka krvi, v poradí dvadsiata druhá…” Takýmto spôsobom monotónne do prístroja povedala ešte zopár informácií, potom sa postavila a otočila chrbtom.
“Dokedy ma tu chcete takto držať?!”
Obrázok
“Dokedy bude treba, môj milý”, odvrkla mu nevrlo a obrátila sa opäť smerom k nemu. “Ešte sa vrátim”, dodala a na okamih medzi nimi zavládlo ticho, až Cami nenápadne vykukla spoza hrubého stĺpa, za ktorých sa skrývala. Harper s Tateom na seba bez slova hľadeli a potom sa tá ježibaba uškrnula. “No jasné. Kde je?”
“Kto?”
“Camille, kto asi. Tá tvoja ženuška musí pchať nos úplne do všetkého…”, zavrčala Harper a rozhliadla sa okolo seba.
“Nemám vôbec poňatia, o čom to tu…”
“Nebuď sprostý a nerob zo mňa debila. Tú jej hlúpu vôňu cítim na kilometre. Navyše, aj tvoja tvár vyzerá akosi podozrivo čisto”, nenechala sa Harper. Ruky založila v bok a stále jastrila po miestnosti. “Prehľadajte to tu”, zavelila, na čo sa obaja ochrankári pohli z miesta. “A ty radšej povedz, kde sa skrýva, lebo dopadneš ešte horšie…”
“Nič ti…”
“Mám ju!”, zvolal zrazu nižší z ochrankárov, čím prerušil Tateovu výpoveď. Schmatol Cami a ťahal smerom k nim. Harper prikrížila ruky a premerala si ju pohľadom.
“Čo si tu hľadala?”, spýtala sa chladno.
Obrázok
“Čo by som hľadala. Nudím sa tu, nebaví ma byť zatvorená v jednej izbe, tak som sa bola prejsť. A čuduj sa či nie, náhodou som sa dostala až sem a našla chudáka Tatea dobitého ako psa. Čo je to za zaobchádzanie?! Ešte, keď patrí k vám!”
“Áno, len si sa šla prejsť a náhodou si sa pozerala pod koberce a otvárala tajné vchody. No zvláštne teda…”, bruneta len nesúhlasne pokrútila hlavou. “A čo sa týka Tatea… Dostal rozkaz a pokašľal všetko, čo mohol, čo myslíš, ako asi dopadnú takí ľudia? Byť tebou, brala by som si z toho poučenie. Navyše, v tvojom stave by podobné zachádzanie bolo o to horšie.”
“V akom stave?”, nechápavo sa do debaty zapojil Tate.
Obrázok
“Aha, ty to ešte nevieš. Nuž, čakáte spoju decko. Gratulujem aj tebe. Mal by si sa teda viac snažiť, aby si sa k svojmu potomkovi vôbec dostal. Takže nabudúce poprosím bez rečí. Ďakujem”, povedala rázne a ani jednému z nich už nevenovala pozornosť. Luskla prstami a obe gorily aj s Camille v zovretí ju nasledovali von z miestnosti.

Po cvičení išla Zoe s Molly pred obedom za Petrom, ako sa dohodli. V ruke držala dve kávy. Podľa raňajšieho telefonátu, kde znel naozaj unavene, si myslela, že sa bude hodiť. Pred stanicou sa Molly odrazu rozbehla. Zoe ju sledovala, keď uvidela muža, ktorý sa k nej nahol. Pozrel dozadu na ňu a ona nemohla uveriť… V tom momente jej v šoku vypadol podnos s oboma kávami. Zahromžila a privolala psa, pričom si vreckovkou utierala ostriekané topánky. Muž sa vo dverách práve míňal s Petrom.
„Ahoj, Zoe? Čo sa stalo?“ Zdvihla hlavu a s úsmevom sa na neho pozrela.
Obrázok
„Ahoj, Peter. Prepáč, chcela som ťa prekvapiť kávou, ale som akási nešikovná a spadla mi.“ Videla, ako ju muž za sklom sleduje. „Poďme na ten obed. Musím sa ti predsa poďakovať za všetko, čo si pre mňa urobil.“ Na muža sa snažila nemyslieť.
Obedovali na terase jednej malej reštaurácie. Molly jej disciplinovane sedela alebo ležala pri nohách a personál jej priniesol aj misku s vodou. Celé stretnutie prebiehalo v príjemnej atmosfére a konverzácií. Pri dezerte Peter ale zvážnel.
„Zoe, musím sa ťa niečo spýtať.“
„Samozrejme, som samé ucho. Veď preto si vtedy za mnou aj prišiel. Naozaj sa ti musím ešte raz poďakovať. Bol si moja záchrana,“ s úsmevom mu odpovedala.
„Ako si spojazdnila ten výťah v nemocnici?“, spýtal sa jej opatrne a pozeral sa jej priamo do očí.
„Jednoducho,“ odpovedala mu s pokojom v hlase. „Išla som po kábliku. Vo fyzike som bola naozaj dobrá, kým som sa nezačala venovať niečomu inému.“
„Zoe, nerob si zo mňa srandu. Pýtam sa ťa vážne. Ja by som nevedel čo robiť. A nebudem sa ťa nato pýtať len ja!“
Obrázok
„Aha.... presne toho som sa bála,“ preblesklo jej mysľou. Údaje z nemocnice, ktorými chcela preveriť lekárov, mala už dávno stiahnuté. Aj keď v zozname sa upriamila len na pár mien a zbytok si nevšímala. No teraz bol problém, lebo útek tej pacientky spustil v nemocnici vyšetrovanie. Zoe sa však spoliehala na svoje programátorské schopnosti, toho sa neobávala. Skôr na seba upriamila pozornosť, keď sa prezradila vtedy vo výťahu, za čo sa stále na seba hnevala. „Peter, už sme sa rozprávali o tom, že kvôli práci môjho otca sme sa často sťahovali. A vieš, že moja mama bola učiteľka. Učiteľka fyziky!“, zaklamala. „Boli sme s bratom trošku na hlavu. Samé súťaže a projekty. Súperili sme navzájom, ktorý bude lepší. Nič horšie sa deťom nemôže stať, ako keď sa stanú posadnutosťou svojich rodičov.“ Na chvíľu sa zamyslela. Príbeh, ktorý si teraz vymyslela nebol ďaleko od jej reálneho detstva. „Pozri, v tom výťahu boli ľudia v ohrození života. Ak ma chceš za to súdiť, že som sa pustila do niečoho, čo som nemala...“ Peter ju chytil za ruku.
Obrázok
„Tak som to nemyslel. V nemocnici však niekto odstavil kamerový systém a ušla pacientka. A s tvojimi vedomosťami a pohotovou reakciou vo výťahu...“
„Ja som to nebola,“ odpovedala zvýšeným hlasom zmiešaným s hnevom. Vedela zakryť, keď ju niekto obviňoval z niečoho, čo urobila. Ale keď ju niekto obvinil neoprávnene, vybuchla ako sopka. „Myslela som si, že to bude príjemný obed, a nie výsluch.“ Zakývala na čašníka. „Účet prosím.“ Povedala to asi veľmi rázne, lebo na neho dlho nečakala.
„Zoe, keby to bol výsluch, neviedli by sme ho na obede, ale na okrsku,“ odpovedal jej Peter ticho. Čašník priniesol účet. Zoe pohotovo predbehla Petra, zobrala si ho a letmo na neho pozrela. Do obalu vložila celú bankovku a ani nečakala na vydanie.
„Strážmajster Johnson,“ rázne sa postavila, „keďže budem asi oficiálne vypočutá a priradená do zoznamu podozrivých, asi by sme sa kvôli vašej kariére nemali stretávať. Rada som vás spoznala a želám veľa šťastia.“ Ponáhľala sa nahnevane preč, nasledovaná Molly.
Obrázok
Peter sedel chvíľu ako obarený. Vedel, že má pravdu, ale nevedel si pomôcť. Niečo ho na tejto žene, ktorá sa objavila znenazdania v jeho živote, priťahovalo. Postavil sa a išiel za ňou. Videl ju, ako sa v parku rozpráva s mužom, ktorého na okrsku už niekoľkokrát videl…

Čo Zoe nechcela, kúsok od reštaurácie v parku sa Molly opäť rozbehla k neznámemu mužovi. Bolo zjavné, že ho pozná. Ten sa s úsmevom na tvári prihovoril jej majiteľke.
Obrázok
„Ahoj, Zizi. Aké príjemné prekvapenie.“
„Príjemné prekvapenie?“ zaspievala stále nahnevane. „Čo tu TY robíš? Máme takú malú krajinu, že musíš byť práve tu?“
„To isté by som sa mohol opýtať ja teba, nie?“
„Ako si mohol dopustiť, aby sa to stalo! Era come tuo fratello. Non credo che tu sia qui.” Prešla prirozdene do svojho rodného jazyka („bol ako Tvoj brat. Neverím, že si tu náhodou.“) a udrela ho z celej sily ako vládala do ramena. Nezáležalo jej na ruke, ani na modrine, ktorú mu spôsobí. Chcela zo seba vyliať hnev a boxerské vrece bolo ďaleko.
„Zizi. Bol mimo služby, rovnako, ako som mimo služby aj ja.“ Ďalej ho nechcela počúvať. Zdvihla ruku v zastavujúcom geste. Pritiahla si Molly k sebe a otočila sa. Vtom videla niekoľko metrov za sebou stáť Petra. Pozrela na jedného, potom na druhého a vybrala sa úplne iným smerom.
Obrázok
„Nechcem vidieť ani jedného z nich.“ Neznámy pokračoval ďalej v ceste, zatiaľ čo Peter zmätene stál a pozeral za odchádzajúcou Zoe. No namiesto odpovedí, mu v hlave vírili len ďalšie otázky ohľadne jej osoby. „Musím zistiť, kto je...“, určil si cieľ.

Zoe hneď po návrate do domu zašla do chladničky a vybrala fľašu vodky. Naliala si za pohárik a priložila si ho k ústam. Nakoniec ho odtiahla a položila plný na drez.
„Nie, Zoe,“ povedala si rázne a obsah fľaše neľútostne vyliala do výlevky. „Musíš sa venovať svojej úlohe.“ Rýchlymi krokmi zašla do suterénu. Zo stojana na ňu pozeral jej posledný obraz. Otvorila červenú farbu a hrubým štetcom cez neho spravila X.

“Sme tu.” Dawn len neveriacky zízala cez čelné sklo. Ten výhľad jej doslova vyrazil dych. Automaticky vypla motor a vystúpila z auta, aby sa mohla lepšie rozhliadnuť po okolí. Nathan, ktorý ju nasledoval, ju pozoroval s jemným úsmevom na tvári. “Vyzeráš, akoby si zbadala domček na stračej nôžke.” Hoci si ju doberal, Dawn s ním v duchu len súhlasila, naozaj mala ten pocit. Kam jej len oko dovidelo, bol les, nič, len les. Hustý a tajomný s vetrom, ktorý sa preháňal v korunách ihličnatých stromov. Inak tu vládlo úplné ticho, až Dawn podvedome striaslo. No napriek tomu si musela priznať, že niečo krajšie v živote asi nevidela. Tak panensky nedotknutú prírodu. Na jednej strane sa týčili hory so štítmi pokrytými snehom, na druhej bolo jazero, do ktorého sa vlieval potok. A medzi týmto všetkým bola chata - malá, nenápadná drevenica a Dawn si nevedela pomôcť - pred očami sa jej zjavil výjav zo Žiarenia od Stephena Kinga. A paranoja s Donnerovcami a kanibalizmom, ktorou trpela Wendy… “Čo je? Viem, že to nie je luxusný hotel, ale…”
Obrázok
“Och, ešte šťastie, že to nie je hotel. Inak by…”
“Inak by čo?” Nathan nechápavo zvraštil obočie.
“Pozri sa, necháp ma zle. Naozaj je tu ako v rozprávke. Len sa obávam, aby sa nezmenila na nočnú moru. Veď keď napadne sneh, zavalí nás. Nikto a nič tu nie je, kto by nám prišiel na pomoc!” Dawn rozhodila rukami a s miernou panikou pozrela na Nathana. “Čítal si Žiarenie?
“Áááá… už chápem, kam tým mieriš”, skonštatoval pobavene a ležérne, s rukami vo vreckách, sa oprel o auto.
“No a keby nás naozaj odrezalo od sveta, tak…”, pokračovala Dawn, ale Nathan to už nevydržal, začal sa smiať.
“Máš príliš bujnú fantáziu. Neboj sa, z teba by som sa aj tak veľmi nenajedol”, premeral si jej vyššiu, avšak následkom toho, čím si prešla, vychudnutú postavu. “Ty zo mňa viac, takže pravdepodobne by si túto kalamitu prežila.”
“Až tak si nefandi. Na môj vkus si príliš šľachovitý”, skonštatovala a keď videla, že chce v tomto rozhovore pokračovať, iba zdvihla ruku a zastavila ho. “Dobre, dobre, to stačí. Nemusíš to ďalej rozvíjať a robiť si srandu. Navyše si nechutný”, povedala namrzene Dawn.
Obrázok
“Sorry, nemohol som si pomôcť”, pokrútil Nathan so smiechom hlavou. “Okrem toho, ty si tiež nechutná, pretože si s tým začala a ja som lekár, mne takéto debaty problém nerobia. Pozri sa”, dodal, keď videl, ako sa odúva. “Bol to môj zámer, stratiť sa zo sveta. Ale nemaj obavy. Nezavalí nás, tak dlho tu neostaneme. Aspoň dúfam. Navyše, zásoby, ktoré som zabezpečil, by nám vydržali aj celú zimu. Mal som na to dosť času. Potraviny, lieky, drevo, pitná voda a tak ďalej. V jazere sa dajú chytať ryby. A najbližšie mesto je od nás vzdialené dvadsať minút autom. Tam by som však šiel naozaj len v krajnom prípade núdze.”
“Je tam aspoň teplá, tečúca voda? Vaňa? Sprcha? Čokoľvek?”, ukázala Dawn na drevenicu.
“Samozrejme, vaša výsosť. Len bazén chýba”, prevrátil Nathan očami. “Nie je to chatrč pre pustovníkov, preboha.”
Obrázok
“Och, tak to mi momentálne viac k životu netreba”, potešila sa Dawn pri predstave horúcej sprchy, ignorujúc jeho iróniu. “A tá chata je tvoja?”
“Moje tajné miesto, nevie o ňom dokonca ani Patrick. Nie som veľmi ten typ, čo dovolenkuje na horúcich plážach. No nechodil som sem často, hlavne odkedy mi ochorela mama. Môžeme?”, ukázal rukou na drevenicu a Dawn súhlasne prikývla.

Dvere sa prudko otvorili a prerušili spleť Jamesovych myšlienok. Práve sa vrátil a bol strašne unavený. Zdvihol hlavu od papierov a pozrel, kto ho vyrušuje tentokrát. SBSkár postrčil Camille vpred a spolu s druhým kolegom odišli z miestnosti. Harper ostala dnu a zatvorila za nimi dvere. Na Jamesovej tvári bolo vidieť len nechápavý výraz so zdvihnutým obočím a čakal na vysvetlenie. Bruneta len nahnevane pozrela na Camille.
Obrázok
“Zas robila to, čo nemá. Tentokrát si to namierila rovno za jej milým mužíčkom…”, zatiahla teatrálne. Pohľad Jamesovych očí teraz spočinul na mladej Cami a čakal, čo mu k tomu povie ona.
“A čo tu mám akože robiť? Sedieť v izbe na riti celý deň, hľadieť von z okna a dúfať, že možno za celý deň uvidím na strome nejakú veveričku, ktorá mi rozjasní celý deň a ja nebudem potrebovať nič iné…”
“Ušetri si tie rečičky…”, prerušila ju Harper. “Máš tu k dispozícii celý dom, ktorý má nespočetne veľkú rozlohu…”
“Óóó, áno. Tak si vezmem košíček a pôjdem hľadať veľkonočné vajíčka. Možno budem mať šťastie a nájdem aj zajaca…”
“Šibe ti? Čo to tu trepeš?”, vyprskla bruneta nahnevane.
“Absolútne nič. Len som…”
“Dosť už!” James ráznym tónom prerušil tento boj.
“Nemysli si, že si tu môžeš robiť, čo sa ti len zachce…”
“Obidve!”, uzemnil aj Harper a pomalými pohybmi sa zdvihol z kresla. Podišiel ku Camille a oboma rukami sa zozadu podoprel o stôl. Potom pozrel na manažérku a očami jej naznačil, aby ich nechala osamote.
Obrázok
“V poriadku. Len som ti chcela ešte povedať, že ten moč na overenie stále neodovzdala”, dodala. Klopkanie topánok sprevádzalo jej odchod aj za zatvorenými dverami až kým úplne neutíchol. James len mlčal a hypnotizujúco pozeral svetlovláske do očí.
“Prečo ho tam držíte? A v reťaziach? A prečo ho voláte že Subjekt H0016, akoby bol nejaká vec?!”, prerušila ticho vznášajúce sa vo vzduchu, pričom jej srdce stále bilo ako splašené. “Čo s ním bude? Využívate ho na nejaké odporné experimenty?!” James len pokrútil hlavou a povzdychol si.
“Nič ti nepoviem…” V tej chvíli v Camille zovrela krv.
“Ako inak!”, zvrieskla zúrivo. “Mám vás plné zuby…!”
“Necháš ma dohovoriť?”, zvýšil hlas aj James. “Mal som fakt dlhý deň a nemám náladu na tvoje pubertálne výbuchy. Takže… nič ti nepoviem, kým neodovzdáš Pauline potrebné vzorky, aby ti mohla urobiť opätovné testy.”
“Ale to je sprosté vydieranie!”, bránila sa Camille, až sa jej ústa skrivili od tej nespravodlivosti.
“Ber to ako chceš. Už neviem, ako ťa k tomu, aby si šla do toho labáku donútiť. Uvedom si, že ak si tehotná…”
Obrázok
“Nie som tehotná!”
“Došľaka, Camille, buď už ticho! To budeš naisto vedieť, až keď ti spravia tie poondiate testy!”, vybuchol James, až dievčina pred ním dva kroky cúvla. “A teraz padaj do svojej izby, večeru ti nechám priniesť. A zajtra ráno… “, tie slová vyslovil pomaly, akoby Cami bola retardovaná, “ … zajtra ráno nech konečne vieme, na čom si, rozumieš ma? Až potom sa môžeme porozprávať. Pozri sa, si pre mňa viac než výnimočná, pretože si dcérou Abby, ale momentálne ma privádzaš do vývrtky. A teraz choď, mám prácu”, odbil ju mávnutím ruky, obišiel stôl a keď si za neho sadol a začítal sa do papierov, dievčina bola pre neho vzduch.
Obrázok
Tá len zovrela pery a vypochodovala z Jamesovej pracovne. No neodpustila si, aby poriadne za sebou netresla dverami a keď sa spoza nich ozvalo nahnevané Doriti!, s úškrnom pocítila aspoň aký taký pocit zadosťučinenia. Avšak ten sa rýchlo rozplynul podobne ako hmla vonku, kde už svietilo nesmelé slnko, pretože myseľ mala plnú Tatea. Camille si nevedela predstaviť, že na vysvetlenie musí čakať až do zajtra a ak sa ho vôbec dočká. James bol pre ňu len klamárom, ktorý ktorý si zatiaľ nezískal ani štipku jej dôvery. Napokon nešla do izby, ako jej prikázal. Len si do nej zabehla po vetrovku a potulovala sa po rozľahlom parku premýšľajúc, čo všetko sa v jej živote zmenilo akoby mávnutím čarovného prútika. Len k horšiemu…

„Zoe, čo sa ti stalo? To máš na tvári krv?“, opýtal sa jej Ian o niečo neskôr, keď ju videli ísť z dverí s plnými rukami k odpadkovému košu.
„Kde?“, ostala prekvapená a s chrbtom ruky, kde medzi prstami držala dve fľaše vína, si prechádzala po tvári. „Ach, to je len farba. Ďakujem za upozornenie,“ odpovedala a snažila sa usmiať. Prišla ku košu a hodila tam fľaše, ktoré sa s rachotom rozbili. Chytila obraz na pár desiatok sekúnd do rúk a naposledy sa na neho pozrela. Potom ho položila vedľa koša. Ian na nej videl, že je to pre ňu ťažké. Zoe sa rýchlo otočila a vbehla do domu.
Ian sa díval na zničený portrét mladého muža. Mal pocit, že ho už so Zoe niekedy videl…
Obrázok
Tá už sedela za laptopom. Musela pomocou hesla z jej starej práce Bezpečnostnej agentúry upraviť svoj vymyslený životopis. Ten obsahoval len zopár údajov, ďalej bola zložka neprístupná. „Tak mám sa načo tešiť,“ povzdychla si, keď si uvedomila, čo ju bude ešte čakať. Vedela, že by mala byť Petrovi vďačná, ale jej výbušná povaha u nej opäť zvíťazila.

“Dawn, naozaj mi teraz chceš povedať, že si ešte nikdy predtým nejedla ryby z konzervy?” Nathan mierne nadvihol obočie a na tvári sa mu objavil pobavený výraz. S ňou sa tu určite nudiť nebude. Princezná…
Obrázok
Blondínka ešte raz znechutene pozrela na nádobu s rybami a pokrčila pri tom nosom.
“Vyzerá to nechutne. A už úplne rozumiem fráze byť niekde natlačení ako sardinky. Veď sa na ne len pozri, chúdence. Ako to môže vôbec niekto jesť? Celkovo, jedlo z konzervy,” nechápavo pokrútila hlavou a pohľadom prešla po Nathanovi, ktorému dnešná večera nerobila vôbec žiadny problém a s pôžitkom si ju vychutnával.
“Zvykaj si, drahá. Tu nebudeš mať veľmi na výber,” odvetil Nathan so žmurknutím, na čo sa Dawn na tvári objavil povýšenecký výraz.
“Nie je tu náhodou neďaleko rybník? Namiesto tejto odporne páchnucej veci, sme si mohli urobiť niečo čerstvé.”
“Teraz večer? A vieš vôbec ako funguje sporák alebo rúra?”, ozval sa znova so smiechom, na čo Dawn len urazene odvrátila pohľad opačným smerom.
Obrázok
“Vieš… som ti naozaj vďačná, že si ma zachránil, ale fakt neviem, ako to tu s tebou prežijem. Len si zo mňa uťahuješ. Hneď zajtra sa naučím pracovať s tými starodávnymi kuchynskými prístrojmi a ty by si sa mal začať báť. V obývačke som si totiž všimla kuchárske knihy a…” Nathan však vyprskol do hlasného smiechu, na čo Dawn zneistela.
“Chceš sa učiť variť? Tu? Tak to ti držím palce. Máme síce bohaté zásoby, ale určite neobsahujú veci, na ktoré si ty zvyknutá. Veď vieš, kandysový cukor, mlieko z opice či jednorožca alebo niečo oveľa exotickejšie ako múka, ktorú špeciálne vyrobili lesné víly.”
“Vau, to malo byť vtipné? Nie, nechcem sa učiť variť. Teda… možno aj áno. Máme kopec času. Ale v prvom rade chcem pohľadať recept ako uvariť, upiecť alebo ugrilovať neskutočne otravného chlapa. Si neznesiteľný.”
Obrázok
“Pretože ty si hotové zlatíčko, ktoré prejavuje vďačnosť naozaj originálnym spôsobom…” skonštatoval sucho Nathan a Dawn len otrávene prevrátila očami. Jasné, bola mu vďačná. Za všetko. Veď vďaka nemu je stále nažive a v bezpečí. Len si jednoducho nevedela predstaviť spolunažívanie s niekým, ako bol on. Boli úplne odlišní… A hneď v prvý deň sa tu naťahujú ako malé deti, hoci… vedel ju rozosmiať. Keď však dokázala žiť s Patrickom, toto bude pre ňu malina…
Dawn si len unavene povzdychla, na dnes toho mala už skutočne dosť. Navyše, ani nebola hladná, hoci by jej naservíroval to najchutnejšie jedlo, nezjedla by ho. Ledva pozobkala zeleninu. Akosi ju zasa začali premáhať smútky…
“Idem si už radšej ľahnúť… Dobrú noc. A ďakujem,” zamrmlala akoby mimochodom, so stále namysleným výrazom v tvári, na čo sa Nathan len znova pousmial.
“V pohode…” žmurkol na ňu a sledoval, ako kráča hore schodmi, smerom k jej spálni. “Bude náročné si zvyknúť bývať s niekým ako je ona”, prebehlo mu mysľou a len neveriacky pokrútil hlavou nad dnešným dňom aj všetkými ostatnými, ktoré precestovali. Avšak bola to zábava, to musel uznať.
Obrázok
Dawn mala celkom dobrý zmysel pre humor a dalo sa s ňou dobre porozprávať, ak sa práve nefučala kvôli nejakému zo svojich vrtochov. On nikdy nemal problém ani s takýmito, nie práve najluxusnejšími podmienkami. Práve naopak. Mal to rád a užíval si tento pobyt v horách, kde si mohol od všetkého a všetkých oddýchnuť. Miloval ten pokoj, túry, čistú a liečivú náruč prírody. Aj keď situácia momentálne nebola najlepšia a strach z toho, že by ich tu nejakým zázrakom mohol jeho najlepší kamarát objaviť, ho neopúšťal. Nathan v tichosti dojedal svoju večeru, keď sa zrazu na poschodí ozval hlasný výkrik…

Na druhý deň skoro ráno už Cami poslušne sedela v ošetrovni. V noci ani oka nezažmúrila, taká bola napätá ani struna. Vládol tu pokoj a ticho, len zamestnanci si poctivo vykonávali svoju každodennú prácu.
“Tak vidíš”, skonštatovala Pauline, keď jej odobrala krv a použitý injekčný materiál hodila do koša. “Taký jednoduchý úkon, mohla si to mať už…” Nedokončila, pretože ju prerušil náhly hluk, ktorý sa strhol. Záves sa odtiahol a jeden z Jamesových goríl kývol na Pauline. Tá vyšla s ním, no aj Camille vstala. Bola zvedavá, čo sa deje, keď spoza látky započula hrubý mužský hlas.
Obrázok
“ … ráno skolaboval. Našli sme ho už skoro tuhého. Harper nariadila, že sa na neho musí pozrieť Dr. Warren, ale podľa mňa je už neskoro… ”
“Nerob zbytočné závery”, odbila ho Pauline. “Nemáš ani zdravotnú školu. Číslo?”, opýtala sa a Camille vtedy stuhla.
“H0016.” H0016!!!
“Ach, ten…” Dievčina však viac nevnímala. Vyrútila sa spoza závesu rovno k tým dvom.
“Čo je s Tateom?!”, zvrieskla priam nepríčetne. Nevedela si ani predstaviť, že by prišiel o život, hoci to medzi nimi bolo viac než komplikované. Nie takto, nie tu a teraz! “Musím ho vidieť, musím!” Nikto si ju však nevšímal. Muž jej len venoval letmý pohľad a niečo povedal do vysielačky, ktorú mal na pleci, Pauline už stála pri telefóne a volala toho doktora Warrena, potom rýchlo zmizla za sterilne bielymi dverami s nápisom:

Nepovolaným vstup zakázaný. Diskrétna zóna. Riziko ohrozenia nákazy.

Tak tam Tatea odpratali, napadlo Camille, ktorá tam ostala stáť ako kôl v plote, úplne v šoku. Personál sa okolo nej hmýril ako včely v úli, keď začula známy klopot opätkov a rázny, vyššie položený hlas. “Harper!”, zvolala, až brunetku myklo a rukou mávla na dvoch mužov, ktorí ju sprevádzali, aby Camille, ktorá sa k nej bezhlavo rozbehla, zadržali.
Obrázok
“Pustite ma! Okamžite! Čo ste spravili s Tateom? Ak ste ho zabili, tak…” V hnedých očiach sa jej zjavili slzy zúfalstva aj zúrivosti, načo sa Harper chladne pousmiala.
“Aké dojímavé”, zhodnotila len a jemne kývla hlavou na niekoho, kto stál za Camille. Tá len odrazu pocítila jemné bodnutie v ramene a všetko pokryla tma…
Naposledy upravil Ninna dňa Uto Okt 09, 2018 11:04 am, celkovo upravené 1
Ninna
Ninna
 
Príspevky: 23
Registrovaný: Ned Júl 31, 2016 6:10 pm

PredchádzajúciĎalší

Späť na Módna Aréna

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť

cron