? AMNÉZIA ? FINÁLE

Obrázok
svet módy

Re: ? AMNÉZIA ? Pravda býva krutá...

Poslaťod Veronika4495 » Pia Júl 04, 2014 10:26 am

NOVÉ KOLO: Zatiaľ v nedohľadne :D 15.7. mám skúšky v autoškole takže teraz nemám čas ani začať písať nové kolo...musím sa sústrediť na autoškolu lebo mi to vôbec nejde :D :D Ďakujem za pochopenie, tým pádom možno budem meškať aj s 2.hrou 19th Century, ale pokúsim sa spraviť všetko pre to nech aspoň tú pridám včas :)
Na LP: Veronika4495
Veronika4495
 
Príspevky: 464
Registrovaný: Pia Sep 14, 2012 4:17 pm

Re: ? AMNÉZIA ? Pravda býva krutá...

Poslaťod Evinka » Štv Júl 31, 2014 2:21 pm

veronika? bude pokračovanie či nie? :)
My lady is: Evinka
Evinka
 
Príspevky: 277
Registrovaný: Str Sep 05, 2012 1:03 pm

Re: ? AMNÉZIA ? Pravda býva krutá...

Poslaťod Veronika4495 » Štv Júl 31, 2014 5:00 pm

AHOJTE :) PO DLHEJ DOBE, SOM SA ROZHODLA, ŽE BY SA PATRILO HRU NEJAKO UKONČIŤ, PRETOŽE MI BOLO ĽÚTO NECHAŤ TO LEN TAK :) NAPÍSALA SOM PRETO TAKÉ UKONČENIE. SAMOZREJME NEDALO SA VŠETKO VTESNAŤ DO JEDNÉHO KOLA, PRETO JE TO NIEKEDY TAK URÝCHLENE UKONČENÉ A NIE VŠETKO SOM UKONČILA. AK BY SOM NÁHODOU NIEKEDY POKRAČOVALA V HRE, TEDA AK BY STE MALI EŠTE NIEKEDY ZÁUJEM, ASPOŇ BUDEM MAŤ KDE NADVIAZAŤ LEBO NIE VŠETKO SKONČÍ ŠŤASTNE A CHCELA SOM, ABY NIEKTORÉ VECI OSTALI OTVORENÉ. MUSELA SOM TO DAŤ DO VIACERÝCH PRÍSPEVKOV, LEBO DO JEDNÉHO MI TO NEVOŠLO :) AK SA VÁM TEDA CHCE MOŽETE SI PREČÍTAŤ ZÁVEREČNÉ KOLO HRY. DÚFAM, ŽE VÁS HRA ASPOŇ TROCHU BAVILA A SOM RADA ŽE SME TO SPOLU DOTIAHLI AŽ SEM :)

:?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?:
AMNÉZIA - FINÁLE

Andrew: ,,No tak hovor!“ zreval na Johna Andrew, po tom čo ho už niekoľko minút udieral päsťami do tváre.
Obrázok
Megan: ,,Nechajte ho! Je to zbytočné, vidíte, že nič nepovie.“
Síce nerád, ale napokon Andrew Johna pustil a odstúpil od neho.
John: ,,Nebudem vám pomáhať. Aj tak to mám už zrátané. Zabijete ma tak či tak a ja nebudem robiť dobré skutky ani na smrteľnej posteli. Ak mám zomrieť, stiahnem so sebou čo najviac ľudí. A ver mi, že tvoja priateľka ma bude nasledovať ako prvá.“ povedal s úsmevom John a Andrew mu opäť vrazil.
Lexi: ,,To by stačilo! Nemá zmysel naďalej z neho niečo ťahať. Jednoducho...je koniec.“ povedala Lexi a sklonila hlavu.
Andrew: ,,Nie! Nie je koniec. Nenechám to len tak! Dlho som si myslel že si mŕtva a teraz, keď som zistil, že si nažive nedovolím, aby sa ti niečo stalo. Niečo vymyslím...potrebujem len trochu času...“
John: ,,Tak to je práve to, čo už nemáš.“ zasmial sa John napriek tomu, že jeho tvár zdobili monokle a stekala mu po nej krv. ,,Čudujem sa, že ešte vôbec žije, myslím však, že už to dlho nepotrvá...“
Andrew sa na neho chcel opäť vyrútiť, ale Lexi k nemu priskočila a chytila ho za ruku.
Obrázok
Lexi: ,,Nestojí za to. Nechaj ho tak. Aj keby si ho zabil, nič sa tým nevyrieši.“
Lexi sa pozrela na Andrewa a pokúsila sa o úsmev. Snažila sa spomenúť si na časy, ktoré spolu prežili. Podvedome vždy tušila, že mala priateľa, ktorému na nej záležalo a pred krátkou chvíľkou sa dozvedela, že sa nemýlila. Stretla ho, keď to najmenej čakala. Spolu s Megan pôvodne chceli nájsť Johna a ani jej nenapadlo, že tu nájde Andrewa. Nepamätala si na neho a ani na to, čo spolu prežili, ale keď sa mu pozrela do tváre, niekde v hĺbke srdca vycítila, že s týmto človekom bola v minulosti šťastná. Napriek tomu ako hrozivo teraz pôsobil z nejakého dôvodu sa pri ňom cítila bezpečne a zmierila sa s tým, že ju čoskoro čaká smrť. Potešilo ju, že ho aspoň stretla a že zistila, že existuje človek, ktorému na nej záleží. O tom sa presvedčila v momente keď mu povedala, prečo vlastne hľadala Johna. Keď mu rozpovedala ako ju aj Megan John väznil a pichal do nej nejaké látky, po ktorých sa teraz cítila čoraz horšie, Andrew na Johna okamžite vyletel. Lexi síce nemala rada násilie, ale John si to skutočne zaslúžil. Zničil životy mnohým ľuďom a vďaka nemu prišlo o život veľmi veľa ľudí.
Andrew: ,,Nemôžem o teba opäť prísť Lexi...Nie teraz, keď som ťa opäť našiel. Druhýkrát by som to už neprežil.“
Lexi: ,,Iná cesta nie je. Zvládneš to a budeš žiť ďalej. Síce si z môjho predchádzajúceho života veľa nepamätám, ale som skutočne rada, že som ťa stretla. Čo keby sme teraz odišli a ty by si mi mohol porozprávať nejaké historky z môjho života. Chcem sa o nás dvoch viac dozvedieť predtým než...“ Lexi sa odmlčala a Andrew zaťal zuby.
Andrew: ,,Predtým než čo? Než zomrieš!? Nie! Nežiadaj odo mňa že budem len tak sedieť, rozprávať ti historky z tvojho života a čakať, kedy zomrieš...Zrejmä si na mňa predsa len vôbec nespomínaš, inak by si vedela, že ja sa nevzdávam bez boja.“
Lexi na neho trochu zmätene pozrela a Andrew vykročil k Wessovi a schmatol ho pod krk.
Alice: ,,Pusti ho!“
Lexi: ,,Čo to robíš?“
Andrew: ,,Ty mi pomôžeš! Spravíš niečo, aby si ju zachránil!“
Obrázok
Wess: ,,To nejde. Neviem čo jej dávali. S Johnom už dlho nepracujem a neviem aké pokusy na nej robili. Ak by som na to vôbec prišiel, trvalo by to veľmi dlho a to by už bolo určite neskoro.“
Andrew: ,,Tak to nejako urýchli. Pretože ak ti chýba motivácia, rád ti ju poskytnem.“ pri tých slovách sa pozrel na Alice, ktorá už bola v pokročilom štádiu tehotenstva. Andrew vedel, že Wess by pre ňu spravil všetko.
Wess: ,,To nech ti ani nenapadne! Ak sa jej čo i len dotkneš!“
Lexi: ,,Andrew! To dúfam nemyslíš vážne!“
Andrew pustil Wessa a o krok cúvol.
Andrew: ,,Kľud. Motivácia nemusí byť vždy len záporná. Sľubujem ti, že ti zariadim nový život. Tebe aj jej. Zariadim, aby ste odišli ďaleko, kúpim vám dom a môžete spolu žiť šťastne a zabudnúť na všetko, čo ste v posledných mesiacoch prežili. Teda ak s tebou tvoja drahá po tom všetkom vôbec ešte bude chcieť byť... Poskytnem vám ochranu a nebude vám nič chýbať.“
Wess: ,, Neplánoval si ma náhodou ešte pred chvíľou zabiť? Ako mám vedieť, že splníš svoj sľub?“
Andrew: ,,Nijako. Môžem ti to tu odprisahať, ale to je všetko. Nemáš nijakú záruku, jednoducho mi musíš veriť.“
Megan: ,,Wess, prosím pokús sa jej nejako pomôcť!“
Wess: ,,Ale ja nemám nič k dispozícii. Nemám laboratórium ani nijaké látky neviem ako...“
Andrew: ,,To zariadim. Stačí ak povieš, že súhlasíš. Ostatné vybavím.“
Wess: ,,V poriadku, ale nič nesľubujem, nevidím to ružovo...“
Andrew: ,,Nesmieme teda strácať ani minútu. Musíme ísť. Nastúpte všetci do auta.“
Ella: ,,A čo bude s týmto tu?“ ukázala prstom na Johna.
Andrew: ,,Teraz nemám čas na to, aby som to riešil. Naložíme ho do kufra a potom sa uvidí.“
Megan: ,,Potrebujem od neho ešte niečo zistiť!“
Andrew: ,,Na to teraz nie je čas!“ obrátil sa k Megan a až teraz si ju poriadne prezrel a prekvapene zdvihol obočie.
Andrew: ,,Kate?“ povedal keď sa na ňu zahľadel.
Obrázok
Megan: ,,Poznal si ma? Ako vieš ako som sa volala?“
Andrew chcel niečo povedať ale vtedy ho prerušila Lexi.
Lexi: ,,Andrew, ja...“ nestihla dopovedať vetu, zatočila sa jej hlava a začala klesať k zemi, no Andrew ju zachytil, vzal ju do náručia a niesol k autu.
Andrew: ,,Teraz vážne nie je čas na rozhovory. Musíme ísť. Naložte toho sviniara do kufra a okamžite vyrážame!“
Nikto sa mu neodvážil vzdorovať a tak všetci nastúpili a Andrew uháňal ako blázon. Jediné na čo myslel, bolo, aby Lexi prežila...

Aria, Steaw a Olivia sedeli v aute a ozbrojení muži ich mali dopraviť ku Cadovi. Ani jeden z nich netušil, čo s nimi bude, no v duchu sa pripravovali na najhoršie. Nikto predsa Cada nikdy nevidel a ak budú mať tú ,,česť“ a stretnú sa s ním, určite už nebudú mať šancu niekomu o tom povedať. Aria si premietala čo všetko zažila od straty pamäte. V mysli si premietla aj všetky tie hrôzy, ktoré jej spôsobil Steaw. V hlave sa jej zjavil obraz toho, ako ju udrel, ako ju odvliekol do podzemia a mučil ju, ako sa jej vyhrážal...všetko sa jej to zrazu premietlo, no pri tých spomienkach už necítila hnev. Vedela, že niečo takéto by mu nemala nikdy odpustiť, ale teraz sa jej to zdalo, ako nejaká nočná mora, ktorá sa nikdy neudiala. Okrem toho vedela, že Steawova osobnosť bola ovplyvnená nejakými látkami, ktoré mu podal jeho vlastný otec. Nehnevala sa na neho a pred tým ako ju Cad zabije, chcela mu to povedať. Bola rada, že Steaw je teraz pri nej. Chytila ho za ruku a on jej ju stisol a venoval jej úsmev. Nemuseli nič hovoriť, navzájom sa pochopili aj bez slov a zavládol medzi nimi mier a obom sa uľavilo.
Obrázok
Olívia, ktorá sedela vedľa Arie na nich len zazrela a do očí sa jej tisli slzy. Ona bola sama. Nemala v posledných chvíľach, ktoré ju čakali pri sebe nikoho. Ľudia, ktorých považovala za svoju rodinu ju teraz odvážali na istú smrť. Najhoršie na tom bolo, že si to zavinila sama. V snahe zachrániť si život zradila Ariu aj Steawa a teraz na to mala doplatiť aj ona. Keď sa na nich pozrela, ako majú jeden druhého, ešte viac si uvedomovala, že ona v skutočnosti nikdy nemala nikoho, komu by na nej záležalo...
Po nekonečnej a vyčerpávajúcej ceste auto spomalilo a odbočilo na vedľajšiu cestičku, ktorá ich priviedla pred obrovskú bránu, pred ktorou stálo niekoľko ozbrojených mužov. Šofér auta im niečo povedal, oni kývli a otvorili bránu, ktorá viedla k obrovskému domu.
Takže je to tu, pomysleli si. Sme na konci. Bolo zvláštne, že teraz, keď sa všetko malo skončiť Aria ani nepociťovala strach. Nastalo v nej akési ukľudnenie. Počas cesty premýšľala ako to asi bude vyzerať na mieste, kde sa stretnú s Cadom. Predstavovala si nejakú tmavú opustenú budovu, no opak bol pravdou. Bolo to nádherné miesto. Pred domom bol rozsiahly trávnatý porast, fontána a vonku svietilo slnko, takže to tu vyzeralo okúzľujúco. Z premýšľania ju vytrhol až prísny hlas mužov.
Muž: ,,Vystúpte! Pohnite si a radšej sa o nič nepokúšajte inak vám ihneď vystrelím mozog z hlavy! Dúfam, že sme sa pochopili!“
Všetci vystúpili z auta a muži ich posotili smerom k domu. Nasledovali mužov až zastali pred pracovňou.
Muž: ,,Vojdite dnu a počkajte tam! O nič sa radšej nepokúšajte nemáte šancu dostať sa odtiaľto. Teda aspoň nie v celku...“
Všetci traja vošli dnu a sadli si do kresiel oproti mohutnému stolu. Aria si sadla vedľa Steawa a Olivia ostala sedieť ďalej od nich. Chvíľu vládlo hrobové ticho a bolo počuť iba tikot hodín, ktoré neúprosne oznamovali, že čas sa kráti.
Steaw: ,,Aria, nech sa stane čokoľvek, chcem aby si vedela, ako veľmi ma mrzí všetko čo...“
Aria: ,,Nie, nič nehovor prosím ťa.“
Steaw: ,,Ale ja ti to musím povedať. Nemôžem zomrieť bez tvojho odpustenia i keď viem, že to zrejme nie je možné, ale...“
Aria: ,,Ja som ti už dávno odpustila. Nechcem sa pozerať do minulosti. To čo sa stalo sa už aj tak nemôže vrátiť a ja v tejto chvíli nechcem myslieť na zlé chvíle. Chcem si pamätať iba to pekné, čo sme spolu prežili. Ja som ti tiež ublížila a zradila ťa. Cestou sem som si uvedomila, že napriek všetkému čo sa medzi nami stalo som rada, že v môj zrejme posledný deň som s tebou a že budeš pri mne až dokonca pretože...pretože ťa milujem.“ povedala a úprimne sa na neho usmiala.
Obrázok
Steaw: ,,Zrejme by to mal byť najhorší deň môjho života, ale po tvojich slovách bude paradoxne ten najlepší. I keď si to nezaslúžim a je neodpustiteľné, čo som ti spravil, nevieš si ani predstaviť ako veľmi ma tvoj slová potešili. Aj ja ťa milujem Aria a tak to bude navždy.“
Potom sa k nej sklonil a vtisol jej na ústa bozk. Po krátkej chvíli sa dvere otvorili a dnu vstúpil muž. Všetci sa na neho upriamili. V očiach mu vyčítali škodoradostný úsmev. Spolu s ním do pracovne vošli ďalší traja ozbrojení muži, ktorí ostali stáť pri dverách.
Chris: ,,Tak ste konečne tu. Rád sa s vami stretávam. Aká bola cesta.“
Nikto mu však neodpovedala a tak sa len zasmial.
Chris: ,,Ako vidím, nie ste veľmi zhovorčivý...“
Aria: ,,Takže vy ste Cad?“ nedalo jej to a opýtala sa ho.
Chris: ,,Vidím, že si skutočne zvedavá. Som asi nezdvorilý, mal by som sa vám predstaviť. Volám sa Chris.“
Aria: ,,Prečo sme tu? Povedali nám, že nás zavedú osobne ku Cadovi.“
Chris: ,,Naozaj sa s ním túžiš tak veľmi stretnúť? Zvláštne...väčšina ľudí sa tomuto menu radšej vyhýba a nevyhľadávajú ho.“
Aria: ,,Ak mám dnes zomrieť, nech to aspoň stojí za to, nie?“ povedala Aria a v Chrisových očiach uvidela pobavenie, ale zazdalo sa jej, že tam vidí aj obdiv a uznanie za jej odvahu.
Chris: ,,Nemaj strach. Dočkáš sa. Ručím ti, že tento deň bude stáť za to. Asi vieš prečo si tu...Mali sme sa ťa zbaviť už dávno, keď si nás zradila prvýkrát. Tvojou úlohou bolo zisťovať nám informácie o Wessovi a jeho synoch a ty si sa namiesto toho s jedným jeho synom zaplietla. My nestrpíme nijakého zradcu. V deň, keď si prešla k nepriateľovi, si si podpísala svoj rozsudok smrti.“
Aria: ,,Tak prečo ešte žijem? Prečo ste ma nezabili už dávno?“
Vtedy sa dvere otvorili a dnu vstúpil Daniel. Pozrel sa na Steawa, Ariu a Olíviu a vyzeral naozaj prekvapne.
Steaw: ,,Daniel? Čo tu robíš? Ja...myslel som, že si mŕtvy.“
Obrázok
Daniel: ,,Čo to má znamenať, Chris?“ spýtal sa podráždene Daniel.
Chris: ,,Výborne! Som skutočne rád, že si sa k nám pripojil. Tuto Aria sa ma práve spýtala, prečo je ešte stále nažive, nechceš jej to vysvetliť ty sám?“
Aria sa nechápavo pozerala raz na Chrisa a raz na Daniela.
Obrázok
Chris: ,,Vidím, že sa ti moc nechce a tak teda začnem ja. Pýtala si sa prečo stále žiješ? Je to preto, že tuto Daniel sa za teba prihovoril.“
Aria: ,,Čo...Čože? Ja...skutočne už ničomu nerozumiem.“
Chris: ,,Daniel, ma presvedčil, aby som tvoju smrť odložil a prižmúril oko nad tvojou zradou...“
Aria: ,,Ale prečo by to robil? A prečo by ste ho počúvali?“
Chris: ,,Čo by som len nespravil pre svojho vlastného brata, však, Daniel“ povedal pobavene a Aria vytreštila oči.
Aria: ,,Brata? Zrejme už vôbec ničomu nechápem.“
Chris: ,,Ani sa ti nedivím a bude to ešte lepšie...“

Mandy, Samira, Amber a Sebastian kráčali už dlho a nad hlavami im pražilo slnko. Mandy síce stále nesúhlasila s ich nápadom, aby išli za Amberiným mužom, pretože bola presvedčená, že ich udá na políciu, no nemala na výber. Opäť ju raz všetci prehlasovali. Najradšej by odišla, ale namala kam. Celou cestou však bola ticho. Nechápala ako sa Sebastian mohol takto zmeniť. Bola presvedčená, že ho miluje a že on miluje ju, ale teraz o tom už pochybovala. Vyzeralo to tak, že ich láska nevydržala, pretože on sa v poslednej dobe správal veľmi odmerane a Mandy bola presvedčená, že je za tým iná žena. Samej jej to však znelo divne, pretože Sebastian by sa nemal kedy stretávať s niekym iným... Kráčali už niekoľko dní a vyberali si zvyčajne opustené, alebo lesné cestičky, aby ich náhodou niekto nenašiel. Nevedeli ako vážna je situácia a či ich náhodou nehľadá polícia za vraždu, ktorá sa vtedy odohrala na psychiatrickej klinike. Na noc sa vždy zastavili, založili si oheň a oddýchli si.
Obrázok
Sebastian: ,,Idem po drevo. Samira, pomôžeš mi?“
Samira len prikývla a bez slova vstala, potom sa obaja vzdialili.
Mandy: ,,Videla si to? Mňa sa ani len nespýtal. Myslíš, že je medzi nami skutočne koniec?“
Obrázok
Amber: ,,To si musíte vyriešiť medzi sebou vy dvaja. Ja neviem, čo je medzi vami, ale mali by ste sa konečne porozprávať a dať to do poriadku...“
Mandy: ,,A na čo? Aj tak mám pocit, že mi iba klame...Prisahala by som, že má niekoho iného, ale na druhej strane si uvedomujem, že by nemal čas niekoho si nájsť, veď je stále tu...Asi mi už preskakuje...Avšak na mňa sa už ani nepozrie. Zavolal so sebou Samiru. To isté urobil aj včera a aj deň predtým. V poslednej dobe chodí stále všade len... s ňou!“
Mandy pomaly začínala chápať čo sa tu deje.
Mandy: ,,Oni spolu niečo majú, však?!“ zavrčala na Amber. ,,No tak odpovedz mi!“
Amber: ,,Ja...ja neviem, Mandy. Neťahaj ma do toho...“
Mandy: ,,Ak je to pravda asi ju zabijem...“
Na to vstala a rozzúrene sa rozbehla do lesa smerom kam predtým odišla Samira a Sebastian...

Keď Andrew konečne zastavil auto bola už noc. Všetci vystúpili a nasledovali ho. Andrew držal Lexi v náručí a odniesol ju po schodoch do izby. Položil ju na postel a pohladkal ju po vlasoch.
Andrew: ,,Vydrž to Lexi, všetko bude dobré, sľubujem. O chvíľu som pri tebe.“
Lexi pootvorila oči ale nevládala už nič povedať. Vystúpila jej vysoká horúčka a pomaly začínala blúzniť.
Andrew: ,,Vy dve!“ ukázal na Alice a Megan, ,,ostaňte tu pri ne kým sa vrátim. Nespúšťajte z nej oči a pre vaše vlastné dobro nevychádzajte z izby.
Potom vyšiel na chodbu a prikázal Wessovi, aby išiel za ním. Viedol ho po dlhej chodbe a napokon otvoril dvere, ktoré sa otvárali na kód. Keď sa otvorili, vošli dnu a pred nimi bolo laboratórium.
Andrew: ,,Malo by tu byť všetko, čo potrebuješ. Radím ti, aby si si pohol!“
Wess ešte predtým odobral Lexi krv a tak sa pokúsil zistiť, čo za látku to do nej pchali, ale po pravde cítil sa bezmocný, no obával sa, že ak Andrew o ňu príde, úplne mu preskočí a mohol by ublížiť Alice, preto sa Wess pokúšal robiť, čo mohol.
Andrew vyšiel na chodbu a tam stála Ella. Nevedela kam má ísť a popravde ani nevedela, prečo je vlastne aj ona tu.
Obrázok
Ella: ,,Ja...chcela som sa spýtať, čo bude s Johnom, a čo tu vlastne robím ja?“
Andrew: ,,Na takéto hlúposti práve teraz nemám čas.“
Ella: ,,Ja viem, že na to skutočne nie je vhodná chvíľa, ale chcela by som od neho predsa len ešte počuť vysvetlenie...“
Andrew vyzeral rozzúrene a Ella sa už obávala, čo jej spraví, no napokon jej len prikázal nech ide za ním. Obaja vyšli von a Andrew z kufra vytiahol Johna, ktorý vyzeral dosť zúbožene. Potom ho odtiahol do nejakej stodoly, ktorá bola vedľa domu a priviazal ho na stoličku.
Andrew: ,,Tu máš“ podal jej nôž. ,,Rob s ním čo chceš! Zabi ho, alebo ho pusť aj tak už nič nezmôže len ma už neotravuj!“
Potom odišiel a Ella ostala s Johnom sama. Pozerala mu do tváre a premýšľala nad tým, ako mu mohla tak bezhlavo veriť. Spomenula si, ako jej tvrdil, že ju miluje a teraz sa dozvedela, že zabil jej rodičov a pritom sa ešte aj tváril, že jej pomáha hľadať ich. Dívala sa na neho s odporom a sama nevedela čo by mala spraviť, aby sa aspoň trochu zbavila tej bolesti, ktorá ju ovládala. Má ho zabiť? Sama ešte netušila ako sa rozhodne...

Samira a Sebastian boli v lese a išli po drevo. Keď si však boli istý, že sú dostatočne ďaleko a že ich nikto nevidí, zastali a Sebastian pobozkal Samiru. Odkedy ju pred pár dňami prvýkrát pobozkal, stretávali sa tajne i keď obaja vedeli, že to nie je fér voči Mandy.
Obrázok
Samira: ,,Sebastian, prestaň. Toto nie je správne a mám z toho výčitky svedomia. Mandy je moja priateľka a nedokážem sa jej pozrieť do očí. Mali by sme sa s ňou porozprávať. Dovtedy by sme sa nemali stretávať.“
Sebastian: ,,Mandy je teraz precitlivená. Vieš aká to bude pekelná cesta, keď sa to dozvie? Určite bude robiť scény. Povieme jej to až keď prídeme do mesta.“
Samira: ,,V poriadku, ale v tom prípade dovtedy medzi nami nič nebude. Nesmieš ma už viackrát pobozkať, až kým jej všetko nepovieme.“
Sebastian: ,,To nemyslíš vážne?“
Samira: ,,Myslím to smrtelne vážne.“
Sebastian napokon neochotne prikývol.
Sebastian: ,,V poriadku, ale ešte aspoň jeden bozk“ povedal a sklonil sa k nej.
Obrázok
Mandy: ,,Ja som to vedela!“ skríkla a obaja sa od seba odtrhli.
Samira bola vystrašená a zalial ju hrozný pocit zo seba samej.
Samira: ,,Mandy...ja...vysvetlím ti to.“
Mandy: ,,Neobťažuj sa. Všetko som videla na vlastné oči. Ty si hovoríš priateľka? Si strašne podlá. Tváriš sa ako svätá a za chrbtom ma zradíš. Dobre si vedela, čo prežívam a ako veľmi ho ľúbim a napriek tomu si mi spravila niečo takéto! Je mi z vás oboch zle! Ani si neviete predstaviť, ako vami opovrhujem!“
Samira: ,,Mandy prosím ťa, aspoň ma vypočuj!“ snažila sa ju obmäkčiť i keď vedela, že sa jej to zrejme nepodarí.
Mandy pristúpila k Samire a vylepila jej poriadnu facku.
Mandy: ,,Ty už na mňa nikdy neprehovor!“ potom sa otočila a odkráčala preč, pričom na Sebastiana ani nepozrela.
Samira ostala so Sebastianom stáť na mieste. Ani jeden z nich nenabral zatiaľ odvahu vrátiť sa.
Samire tiekli slzy a držala si líce, ktoré ju pálilo od facky, ktorú dostala. Vedela, že si to zaslúžila, keď sa dokázala takto zachovať k priateľke.
Samira: ,,Som príšerný človek“ povedala s plačom Sebastianovi. Ten sa k nej priblížil a objal ju.
Sebastian: ,,Nie, nie si. Každý robí chyby. Jednoducho sme sa do seba zamilovali. Viem, že sme sa nezachovali voči Mandy čestne, ale určite ju časom prejde hnev.“
Samira: ,,To si nemyslím...Počul si, nenávidí ma. A ani sa jej nečudujem...“
Sebastian: ,,No tak upokoj sa. Všetko napokon dobre dopadne, uvidíš.“

Chris: ,,Presne ako počuješ. Daniel je žiaľ môj vlastný brat. Nebudem ti to tu celé vysvetľovať, pretože je to zložitejšie, ako si myslíš, takže to zhrniem. Môj otec oddávna súperil s Wessom. Oddávna mal podozrenie, že Wess proti nemu niečo chystá, dôvod si však nechám pre seba. Nebola si jediná špiónka, ktorú sme nasadili. Wess, adoptoval Daniela ešte keď bol chlapec. Môj otec potreboval vedieť o každom Wessovom kroku a preto sa vzdal vlastného syna. Poslal za Wessom jednu ženu, s ktorou sa Wess v minulosti stretával a tá ho presvedčila, že Daniel, teda vlastne vtedy ho nazvala Jason, je jej syn a že ho má s Wessom. Povedala mu, že viac sa o neho nemôže starať a tak ostal bývať s Wessom. Daniel mal vtedy 6 rokov a vštepovali sme mu, kto je jeho skutočná rodina. Vedel, že nás nesmie prezradiť a nikomu nesmie nič povedať. Stretávali sme sa s ním zvyčajne po škole a on nám vždy prezradil čo sa dozvedel...“
Obrázok
Aria: ,,Ale veď to je strašné! Žiaden zdravý človek by sa nevzdal vlastného dieťaťa, aby z neho spravil špióna. Váš otec musel byť zvrátený!“
Potom sa súcitne pozrela na Steawa. Bolo jej ľúto, že niekto, koho, považoval za brata ho zradil.
Aria: ,,Steaw, mrzí ma čo si sa práve dozvedel.“
Steaw však len pokrútil hlavou.
Steaw: ,,Ja som to vedel, Aria. Už roky to viem.“
Aria: ,,Čože? Tak toto je skutočne divné... Ako to, že si to vedel? Prečo teda s vami Daniel býval?“
Chris: ,,Pretože môj milovaný braček, im to jedného dňa všetko prezradil a zradil tak našu rodinu. Jednoducho si zmyslel, že im viac nebude klamať, pretože ich začal brať ako vlastnú rodinu, však? Wess ho napokon nezabil, ale ich vzťah bol odvtedy narušený a rovnako je odvtedy narušený aj náš vzťah. Keď som sa dozvedel, čo spravil chcel som ho okamžite zabiť!“
Daniel: ,,Tak si to mal spraviť!“
Obrázok
Chris: ,,Spravil by som to, keby mi v tom otec nezabránil, ale teraz je už mŕtvy, tak si dávaj pozor.“
Obrázok
Daniel: ,,Otec nebol taký zlý, ako sa zdal. Netuším po kom si to zdedil. Pusti ich a prestaň sa konečne hrať na všemohúceho.“
Chris: ,,Nepustím ich. Nemám dôvod. Tentokrát mi v tom nezabrániš. Viac už sa nad nikým nezľutujem. Radšej sa rozlúč s tvojim bratom a jeho priateľkou. Raz si mu ju už zachránil, ale teraz zomrú obaja spolu. Zabite najskôr jeho“ prikázal Chris mužom stojacím pri dverách a jeden z nich vytiahol zbraň.
Aria: ,,Nie!“
Daniel: ,,Nechajte ho!“ prikázal mužom Daniel a oni na chvíľu zaváhali.
Chris: ,,Odkedy počúvate jeho? Pracujete pre mňa! Povedal som, zabite ho!“
Daniel: ,,Nepracujú pre teba! Pracujú pre Cada. Kto ti dal právo rozkazovať všetkým?“
Chris: ,,Ja tu velím! Ja som vždy stál pri otcovi a priučil som sa všetkému. Len ja mám právo všetko riadiť!“
Aria: ,,Počkať, takže váš otec bol Cad?“
Daniel: ,,Nie tak celkom. Cad je iba prezývka. Sú to iniciálky mien.“
Aria: ,,Takže CAD je Chris a...Daniel? Aj ty? Ty si celú dobu o všetkom vedel a dokonca si jedným z nich?“
Daniel: ,,Vlastne takmer si to uhádla, ale nie je len Chris a Daniel.“
Aria: ,,Tak kto ešte?“
Vtedy sa dvere rozleteli a dnu vstúpil Andrew.
Andrew: ,,Potrebujem pomoc.“ povedal a ostal prekvapený keď pred sebou videl toľkých ľudí. Všetky hlavy sa obrátili na neho.
Chris: ,,Tak, zoznám sa s našim ďaľším bratom. Toto je Andrew.“
Aria bola očividne prekvapená. Keď si predstavovala Cada, nikdy jej ani nenapadlo, že sa stretne hneď s tromi mužmi a že s jedným z nich sa dokonca poznala už dlho predtým...

Alice: ,,Lexi, ako sa cítiš?“
Obrázok
Lexi však iba niečo nezrozumiteľne brblala. Mala halucinácie a teplota jej stúpala čoraz viac.
Alice: ,,Nevyzerá to s ňou dobre...Takto to už dlho nevydrží.“
Megan: ,,Ona to zvládne. Wess musí niečo vymyslieť. Musí jej pomôcť.“
Alice: ,,Neostáva jej veľa času, teplota jej stále stúpa...“
Obrázok
Lexi: ,,Andrew?“ opakovala neustále jeho meno.
Alice: ,,Ukludni sa, Lexi. Onedlho príde za tebou. Meg, čo urobíme?“
Megan: ,,Idem nájsť Andrewa. Mal by zistiť ako pokročil Wess, alebo by aspoň mal byť teraz pri nej.“
Alice: ,,Povedal, že nemáme vychádzať z izby.“
Megan: ,,To mi je jedno! Idem za ním.“
Alice: ,,Dávaj si pozor.“ povedala jej Alice a priložila Lexi na čelo mokrú vreckovku, aby jej trochu znížila horúčku.

Mandy sa s hnevom vrátila na miesto, kde ostala Amber sama. Amber okamžite zaregistrovala, že sa niečo stalo.
Obrázok
Amber: ,,Čo sa stalo? Si v poriadku?“
Mandy: ,,Mala som pravdu. Videla som ich na vlastné oči! Nechcem vidieť už ani jedného z tých zradcov! Okamžite idem preč.“
Amber: ,,Mandy, upokoj sa a nerob hlúposti! Nemôžeš len tak sama odísť. Sme v lese, ani nevieš kam by si išla a mohlo by sa ti niečo stať.“
Mandy: ,,Je mi to jedno! Ja už tu jednoducho s nimi nebudem a nepresvedčíš ma. Som dospelá a viem sa rozhodnúť sama.“
Amber: ,,Aspoň počkaj, kým prídeme do mesta, potom sa môžeš oddeliť, ale nemala by som kľud, ak by si teraz odišla. Sme niekde uprostred ničoho a ty si rozrušená.“
Mandy: ,,Je mi to jedno. Nezastavíš ma. Som pevne rozhodnutá. Buď kľudná, budem v poriadku. Prajem ti, veľa šťastia. Snáť aspoň ty budeš šťastná.“
Amber: ,,Mandy, stoj!“
Mandy sa však už ani neobzrela a rýchlo vykročila preč, ani vlastne nevedela kam. Amber ju chcela zastaviť, ale vedela, že to nemá cenu. Keď sa Mandy pre niečo rozhodne, nikto ju už nezastaví.
Po krátkej chvíli sa vrátila aj Samira a Sebastian.
Samira: ,,Kde je Mandy? Ešte sa nevrátila?“
Amber: ,,Odišla.“
Samira: ,,Ako to, že odišla? A kam?“
Amber: ,,Ja neviem. Jednoducho odišla, bola veľmi rozrušená...“
Samira: ,,Ty si jej dovolila odísť? Čo ak sa jej niečo stane?“
Amber: ,,Na mňa vinu nehádž! Nedala sa zastaviť. Bola rozhodnutá odísť a nechcela aby sme išli za ňou.“
Samira: ,,Nemôžeme ju predsa nechať uprostred lesa a hlavne nie teraz keď je rozzúrená. Mohla by si ublížiť...“
Amber: ,,Aj tak ju už nedobehneme. Ani nevieme kde sa teraz už nachádza.“
Samira: ,,Sebastian, musíme ju ísť hľadať.“
Sebastian: ,,Obávam sa, že Amber má pravdu. Neteší ma, že Mandy takto odišla, ale tento les je veľký a nemusí sa nám podariť nájsť ju. Okrem toho ona to ani nechce. Asi by sme sa mali držať pôvodného plánu.“
Samira ešte chvíľu namietala, ale potom jej neostalo nič iné, ako poslúchnuť ich, i keď jej zlý pocit z toho čo sa udialo sa ešte znásobil...
Obrázok
Mandy kráčala lesom už veľmi dlho. Pomaly začalo zapadať slnko a obloha sa zamračila. Bola presvedčená, že cestu z lesa hravo nájde, ale teraz akosi zneistela. Kráčala už veľmi dlho a mala pocit, že je stále hlbšie v lese. Z diaľky sa ozývali hrôzostrašné zvuky a vyzeralo to tak, že sa schyľuje k búrke. Bola jej zima, bola hladná a smädná a pomaly sa jej hnev menil na strach. Vyčítala si, že dostala taký hlúpy nápad a oddelila sa od nich, pretože nikdy nemala orientačné schopnosti. Zrazu začula zavýjanie vlka. Príšerne sa vystrašila a začala bežať, ani nevedela kam. Bežala hodnú chvíľu a z oblohy sa spustil prudký lejak. Cesta pod jej nohami sa postupne zmáčala a jej sa začalo šmýkať. Napokon sa pošmykla tak nešťastne, že sa začala kotúľať dolu strmým svahom. Keď konečne dopadla, boleli ju všetky rebrá. Bola celá doudieraná, špinavá a keď sa chcela pozviechať na nohy, zistila, že sa nedokáže postaviť. Zrejme mala vytknutý členok. Ostala teda sedieť v blate a celá sa rozklepala. Bola čoraz väčšia tma, zavýjanie neprestávalo, dážď neustúpil a na oblohe šľahali blesky.
Mandy: ,,Skvelé. Už mi vážne chýba len aby do mňa udrel blesk“ povedala sama pre seba a v duchu si nadávala sa ďalší svoj unáhlený a neuvážený nápad. Premýšľala nad tým ako sa teraz asi odtiaľto dostane. Bola tu uväznená, nevládala sa hýbať a obávala sa toho, že by ju tu mohli napadnúť vlky. Zrazu za sebou započula šuchot. Celá prestrašena sa snažila odplaziť sa čo najďalej, no v tom ju niekto schmatol a z jej úst sa vydral hlasný výkrik. Viac si však nepamätala, pretože upadla do bezvedomia...

Ella sa stále rozhodovala, čo urobí s Johnom. Zaslúžil by si trpieť, ale na druhej strane nechcela byť taká, ako bol on. Vedela, že by sa jej neuľavilo ani keby mu spôsobila obrovskú bolesť. Hodnú chvíľu len tak mlčky stála a pozerala mu do tváre. On však uhýbal pohľadom a díval sa do zeme.
Obrázok
Ella: ,,To si taký zbabelý, že po tom všetkom sa mi ani neodvážiš pozrieť do očí?!“ povedala nahnevane Ella a John vtedy zdvihol zrak a prižmúrenými a opuchnutými očami sa na ňu zadíval.
John: ,,Ella, ver mi, nechcel som ti ublížiť.“
Ella: ,,Aspoň netáraj takéto hlúposti. Keby si mi nechcel ublížiť tak by si ma neťahal celú tú dobu za nos. Zabil si mojich rodičov a potom si si ešte dovolil tvrdiť ako ma miluješ. Bože bola som riadna hlupaňa. Moji rodičia by sa obracali v hrobe keby vedeli, že som žila a zamilovala som sa do ich vraha! Ako asi budem teraz môcť žiť s týmto vedomím? Myslíš niekedy aj na niekoho iného ako len na seba?“
John: ,,Ella, ver mi, chcel som prestať. Naozaj som sa do teba zamiloval a chcel som sa kvôli tebe zmeniť...“
Ella: ,,Nie! Neverím ti! Nikdy by si sa nezmenil. Pokúšal si sa však zmeniť mňa! Prikázal si mi, aby som strážila Alice. Nevinnú osobu, ktorú si uniesol a väznil. Pokúsil si sa zo mňa spraviť tvojho komplica. Ako si si to vôbec predstavoval? Myslel si si, že zo mňa spravíš časom rovnakú vrahyňu ako si ty a že budeme spolu žiť šťastne až do smrti?“
Obrázok
John: ,,Ja...takto som to nechcel...“
Ella: ,,No jasné...Čo ti spravili moji rodičia?! Čo ti spravili dvaja najúžasnejší ľudia, akých som poznala. Nikdy nikomu neublížili. Boli to najlepší rodičia na svete. Vždy pomohli druhým a nikdy nič zlé nespravili...To ti vadilo?! Nezapadali do tvojho sveta plného násilia?!“ Elle sa po líci začali kotúľať slzy.
John: ,,Prosím ťa neplač...Netušil som, kto sú...“
Ella: ,,Tak prečo si ich zabil!?“
John: ,,Pretože boli v nesprávny čas na nesprávnom mieste! Videli ako som niekoho zabil. Rozbehli sa tomu človeku na pomoc a videli ma. Máš pravdu vždy pomohli druhým a to ich stálo život. Vedel som, že by bežali na políciu a napriek tomu, že tam mám svojich ľudí urobil som už dosť prešlapov a nepotreboval som na seba zbytočne upriamovať pozornosť.“
Ella: ,,A tak si ich jednoducho chladnokrvne zabil?“
John: ,,Mrzí ma to, keby som vedel, že sú to tvoji rodičia...“
Ella: ,,Je jedno koho rodičia by to boli! Boli to ľudia a ty nemáš právo rozhodovať o tom, kto bude žiť a kto nie! Robil si zo mňa blázna a tváril si sa, že ich hľadáš...“
John: ,,Spočiatku som ich skutočne hľadal. Keď si prišla na políciu ihneď si sa mi zapáčila. Chcel som ti pomôcť. Aj keď mi to neuveríš, zamiloval som sa do teba a chcel som ti pomôcť, no potom som zistil, kto boli tvoji rodičia a...Nevedel som čo ti mám povedať.“
Ella: ,,Keby som sa to nebola dozvedela tak by si ma naťahoval do konca života?!“
John: ,,Myslel som, že časom pátranie po nich vzdáš a že budeme spolu. Nechcel som o teba prísť...“
Ella: ,,Nechcel si o mňa prísť?! Veď si ma chcel zabiť! Keď sa ti Andrew vyhrážal, že ma zabije ak nespravíš čo chce povedal si, že je ti to jedno!“
John: ,,Ak by ťa chcel zabiť, spravil by to tak či tak. A čo sa týka toho, že som ťa chcel dať zabiť...bol som zúfalý...spolčila si sa s Alice proti mne...napokon by som si to rozmyslel. Nezabil by som ťa...“
Ella: ,,A kedy presne si si to chcel rozmyslieť, keď si už dal príkaz svojim mužom?! Ak by vtedy neprišiel Andrew s Wessom už by som tu nebola!“
Obrázok
John: ,,To nehovor! Žiješ a to je hlavné.“
Ella: ,,Ty si ešte väčšia špina ako som si myslela! Hnusíš sa mi! Mala by som ťa teraz zabiť a pekne pomaly aby si trpel a zaplatil za všetko, čo si urobil!“
John: ,,Tak to sprav.“
Ella: ,,Ja nie som taký netvor ako ty. Viem, že moji rodičia, by to nechceli. Nechceli by aby som si špinila ruky niekym ako si ty! Nestojíš mi za to.“
John: ,,Ella...čo teda spravíš? Neexistuje žiadna šanca, že by si mi dokázala odpustiť a mohli by sme byť opäť spolu:“
Ella: ,,Ja neverím...Ako sa vôbec opovažuješ ma o niečo také žiadať? Nemáš ani kúska hanby? Nikdy ti neodpustím!“
John: ,,Tak ma teda zabi! Aj tak už vlastne nič nemám! Všetkému je koniec, zrejme moja moc skončila...“
Ella: ,,Také ľahké to nebudeš mať. Len si pekne vychutnaj zvyšok tvojho biedneho života. Pevne verím že sa v tebe raz ozve svedomie a začnú ťa mátať duše všetkých, ktorých si zabil.“
Potom pristúpila k nemu a rozviazala mu ruky.
John: ,,Čo to robíš?“
Ella: ,,Len dúfam, že to neoľutujem. Ak ublížiš ešte niekomu nájdem si ťa a skoncujem to.“
John: ,,Ella, mňa to všetko skutočne mrzí.“
Ella: ,,Ak ťa to mrzí, sprav aspoň raz správnu vec a udaj sa na políciu.“
John prekvapene otvoril ústa a pozrel na ňu.
John: ,,Obaja vieme, že to neurobím.“
Ella: ,,Možno, ak by si sa zachoval čestne, dokázala by som tebou prestať až tak veľmi opovrhovať.“
John: ,,Ale ja by som zhnil v base a aj tak by si sa ku mne nevrátila...“
Ella: ,,Nikdy sa k tebe nevrátim, ale možno by som zmenila názor a pokúsila sa o odpustenie...“
John: ,,A čo potom? Sedel by som do smrti v base a čo by som z toho mal, keď aj tak by som ťa nikdy neuvidel...“
Ella: ,,Vždy myslíš len na seba, však? Nespravíš nič bez toho, aby si z toho niečo nemal...Naozaj by si z toho nemal nič. Nečakaj že by som za tebou chodila do väzenia a nosila ti koláčiky. Nikdy by si ma už nevidel, pretože s tebou nechcem mať nič spoločné, ale spravil by si aspoň jednu správnu vec. Rob však ako myslíš, len už vypadni, nech ťa nikdy viac nevidím?“
John chvíľu váhal, no napokon vyšiel von a nejako sa dostal až za bránu domu. Ella klesla k zemi a v rozplakala sa. Nevedela, či spravila správne, no vedela, že zabiť ho nedokáže. Vyčítala si, že napriek všetkému ho má stále uloženého hlboko v srdci a vedela, že na neho len tak nedokáže zabudnúť napriek tomu, čo spravil...Premýšľala aj nad tým, čo s ňou teraz bude. Našťastie mala na účte našetrené peniaze. Rozhodla sa, že sa pokúsi začať odznova a zabudne na všetko, čo bolo...

Andrew: ,,Netušil som, že tu máte nejaký zraz, ale je mi to jedno. Chris, potrebujem od teba pomoc. John nakazil Lexi nejakou látkou a ona teraz umiera. Musíš mi pomôcť. Potrebujem, aby si zohnal čo najskôr čo najschopnejších lekárov alebo vedcov, proste niekoho, kto jej pomôže!“
Chris: ,,Ale pozrime sa, braček je mesiace preč a teraz ma žiada o pomoc?! Takže ona ešte žije? Myslel som, že už je dávno mŕtva...No čo už, ja však nemusím nič...Nepomôžem ti ona je mi ukradnutá. Nikdy som nechápal čo na nej vidíš. Akurát ťa postupne zmenila a z teba sa stal rovnaký slaboch ako aj z Daniela. Ste hanbou našej rodiny.“
Daniel: ,,Hanbou si akurát ty. Naozaj si myslíš, že otec by toto chcel? Bol prísny a nekompromisný, ale nezabíjal len tak z rozmaru každého kto sa mu znepáčil. Väčšinou ľudí len zastrašoval a neubližoval im len tak...Myslíš si, že by bol na teba hrdý? Ja myslím, že sa teraz obracia v hrobe a hanbí sa za teba!“
Chris: ,,Drž hubu!“
Daniel: ,,Lebo čo? Ako sa mi budeš vyhrážať tentokrát?“
Vtedy sa rozleteli dvere a dnu vstúpila Megan, ktorá hľadala Andrewa a z chodby začula hlasy. Bola prekvapená, keď uvidela toľkých ľudí, no akonáhle zbadala Andrewa spustila.
Megan: ,,Andrew, Lexi je na tom zle mal by si ísť za ňou neustále volá tvoje...“ vtedy sa zarazila. Pohľad jej spadol na muža stojaceho v blízkosti Andrewa a nemohla uveriť vlastným očiam. Bol to Daniel. Netušila čo tu robí a myslela si, že sa jej to len sníva.
Megan: ,,Daniel?“
Obrázok
Chris: ,,Tak braček, myslím že už viem ako sa ti budem vyhrážať tentokrát...“ zasmial sa Chris.
Andrew: ,,Povedal som ti, aby si nevychádzala z izby!“ povedal nahnevane.
Megan: ,,Ja...ja viem. a..ale Lexi ťa potrebovala.“ ledva zo seba dostala vetu a pri tom nespúšťala zrak z Daniela.
Daniel: ,,Takže to ty si ju priviedol do domu? Zbláznil si sa?!“
Andrew: ,,Prepáč, braček, nerozmýšľal som...“
Megan: ,,Braček? Vy dvaja ste bratia?“
Chris: ,,My traja. Nezabúdajte na mňa.“
Megan len nechápavo pokrútila hlavou, ale viac to neriešila. Teraz jej bolo všetko jedno. Po dlhých mesiacoch konečne našla svojho manžela. Už ani nedúfala, že ho ešte stretne. Andrew však vybehol z izby a ponáhľal sa za Lexi. Megan pristúpila bližšie k Danielovi.
Megan: ,,Nemôžem tomu uveriť. Ani nevieš aká som rada, že som ťa našla. Myslela som, že zomriem, keď som si myslela, že si mŕtvy.“
Chris: ,,Aká dojemná chvílka.“ poznamenal ironicky.
Megan si ho však nevšímala a pristúpila ešte bližšie k Danielovi. Chcela ho objať no on ju chytil a nedovolil jej to. Megan na neho iba zmätene pozerala.
Obrázok
Megan: ,,Čo sa deje?“
Daniel: ,,Nemala si ma hľadať, Megan. „
Megan: ,,Čo to hovoríš? Vieš čo všetko som podstúpila, aby sme boli opäť spolu?“
Daniel: ,,Nemali sme sa už nikdy stretnúť. Mal som pre teba ostať navždy mŕtvy...“
Megan: ,,Nerozumiem ti. Čo je s tebou? Myslela som, že budeš rád, keď sa stretneme...Hneváš sa na mňa, však? Si nahnevaný, pretože som ťa tam vtedy nechala keď ťa postrelili a ušla som...Ani nevieš koľkokrát som si to vyčítala a mala som chuť zabiť sa, nemohla som zniesť tu vinu, ale...“
Daniel: ,,Nie Megan, nehnevám sa za to. Ja som ti prikázal, aby si odišla a nahneval by som sa, ak by so ma nepočúvla...“
Megan: ,,Tak čo sa teda deje? Veď predtým sme boli spolu šťastní...Ak nie si nahnevaný kvôli tomu, tak čo sa pokazilo?“
Daniel: ,,Vela sa toho zmenilo. Nič už nebude také, ako predtým.“
Chris: ,,Prosím, ušetrite ma tejto drámy.“
Daniel zazrel na Chrisa a potom prikázal Megan aby išla s ním. Síce váhala, ale napokon ho nasledovala a vykročili spolu na chodbu.
Daniel: ,,Musíš odísť a zabudnúť na mňa.“
Megan: ,,Čo to hovoríš? Ešte pred chvíľou som bola šťastná, že som ťa našla a teraz všetko ničíš? Nenúť ma, aby som ťa nenávidela.“
Daniel: ,,Bude lepšie ak ma budeš nenávidieť“
Megan: ,,Si jediný človek, ktorého mám! Si môj manžel! Vysvetli mi čo sa deje!?“
Daniel: ,,Jednoducho...Už ťa nemilujem Megan a bude lepšie ak sa s tým zmieriš a teraz odídeš preč. Zabudni na mňa a začni odznova.“
Megan: ,,Toto nemôžeš myslieť vážne.“
Daniel: ,,Ako tvoj manžel pre teba zabezpečím dom a peniaze, ale viac odo mňa nežiadaj. Viac ti nemôžem ponúknuť.“
Megan: ,,Kašlem na tvoje peniaze!“ Megan sa po tvári postupne začali kotúľať slzy a nedokázalo to zastaviť. ,,Prečo mi takto ubližuješ? Obaja vieme, že čo vravíš, nie je pravda.“
Daniel sa na chvíľu zatváril utrápene, keď videl, akú bolesť jej spôsobil, no uvedomil si, že to tak bude pre ňu lepšie a preto opäť nasadil tvrdý výraz.
Daniel: ,,Časom si uvedomíš, že toto bolo najlepšie rozhodnutie. Vybavím všetko ohľadom rozvodu a pošlem ti už len papiere. Budeš slobodná. Si mladá a krásna, nájdeš si niekoho kto ťa bude ľúbiť.“
Megan: ,,Teraz neodídem! Nechcem nikoho iného.“
Daniel: ,,A ja nechcem teba tak prestaň robiť scény!“ skríkol na ňu, až sa vylakala.
Megan sa viac neovládla a dala mu poriadnu facku.
Megan: ,,Neverím tomu, že to takto po tom všetkom ukončíš! Robí ti radosť ubližovať mi?“
Daniel: ,,Robím to odkedy sa poznáme už si si mohla zvyknúť, ale prisahám, že toto je poslednýkrát. Viac už o mne nebudeš počuť.“
Potom sa obrátil k jednému z mužov stojacich na chodbe.
Daniel: ,,Trevor!“
Trevor: ,,Áno, pane?“
Daniel: ,,Naložte slečnu do auta a odvez ju na letisko. Nech ide s ňou ešte niekto a postará sa o to, aby bezpečne došla až do môjho domu Detroite. Tu máš moju kartu, keď budete na mieste, odovzdaj jej ju. Nebude ti tam nič chýbať Megan, dom sa ti bude páčiť a je tam kľud. Mám tam správcu, ktorý ti všetko ukáže je spoľahlivý a milý určite sa spriatelíte, povedz mu, aby najal nejakú slúžku. Na účet ti budem posielať peniaze takže ti nebude nič chýbať. Prajem ti veľa šťastia.“
Obrázok
Megan na neho cez slzy len zagánila a neverila, že sa to končí takto. Naozaj ho už nikdy neuvidí?
Megan: ,,Choď do čerta aj s tvojimi peniazmi! Nevieš si predstaviť ako veľmi si mi ublížil.“
Daniel: ,,Rozvod vybavím do týždňa ak sa nič nestane...Trevor, môžete ísť.“
Trevor: ,,Áno, pane.“
Obrázok
Megan poslednýkrát pozrela na Daniela, dúfajúc, že ju nejako zastaví. Dúfala, že povie, že to bol len zlý žart a že bez nej nedokáže žiť, ale on mlčal. Keď prišla na letisko, ešte stále dúfala, že pribehne za ňou a povie jej nech neodchádza, no opäť prišlo sklamanie. Až keď vystúpila v Detroite a odviezli ju do jeho domu, uvedomila si, že Daniel už nepríde a že je medzi nimi definitívny koniec a netušila čo si ďalej počne so životom...

Skoro ráno sa Amber, Samira a Sebastian vybrali na cestu. V noci sa tu prehnala hrozná búrka a tak sa z lesa chceli dostať čo najskôr. Obávali sa však o Mandy, nevedeli kde je a či sa jej niečo nestalo.
Popoludní sa im konečne podarilo dostať sa do mesta. Boli už veľmi blízko a dúfali, že sa im podarí nejako očistiť svoje meno.
Sebastian: ,,A aký je plán? Vpadneme na kliniku, alebo čo?“
Amber: ,,To asi nie. Bude lepšie, ak prídeme za ním domov.“
Samira: ,,Nemyslím si, že nás privíta s otvorenou náručou.“
Obrázok
Amber: ,,To ani ja, ale dúfam že ho nejako presvedčíme, aby nám pomohol...“
Po polhodine zastavili pred domom, kde býval Martin. Amber si ten dom z nejakého dôvodu veľmi dobre pamätala. Pred časom sa jej vlastne vrátila väčšina spomienok na jej predchádzajúci život, aj keď na niektoré by bola najradšej zabudla.
Amber: ,,Musím sa nejako nepozorovane dostať dnu. Vy dvaja ma tu počkajte.“
Samira: ,,Nemôžeš tam ísť sama.“
Amber: ,,Ale áno musím! Nevieme ako zareaguje a ak sa rozhodne zavolať políciu vy dvaja utečte preč.“
Samira: ,,Ale, Amber!“
Amber: ,,Žiadne, ale...Už som povedala. Sebastian, dohliadni na všetko.“
Potom vykročila k domu a vošla za bránu. Nevedela, či je Martin doma, ale dúfala, že ho tu nájde. Mala však strach, ako asi zareaguje. Amber bez klopania otvorila dvere a mala šťastie, pretože bolo odomknuté. Vošla do priestrannej obývačky a poobzerala sa okolo seba. Spomienky sa jej vracali čoraz viac.
Obrázok
Martin: ,,Je tu niekto?“ započula za sebou známy hlas a obrátila sa.
Oproti nej stál Martin, ktorý vyzeral byť veľmi prekvapený, že ju t vidí.
Martin: ,,Amber? Čo tu robíš?“
Amber: ,,Ja...potrebujem tvoju pomoc.“

Andrew vybehol hore po schodoch a vbehol do izby, kde ležala Lexi. Alice sedela vedľa nej, ale bola bezmocná, nevedela, akoby jej mohla pomôcť.
Andrew: ,,Ako jej je?“ opýtal sa Alice.
Alice: ,,Je na tom veľmi zle. Horúčka jej neklesá, práve naopak. Myslím že je aj dehydrovaná, ale neudrží v sebe ani vodu.“
Andrew pozrel ľútostivo na Lexi a pri pohľade na ňu mu stislo srdce. Tak rád by si s ňou teraz vymenil miesto, len aby sa nemusel pozerať, ako trpí.
Andrew: ,,Nechaj ma s ňou samú.“
Alice: ,,Ale kam mám ísť?“
Andrew: ,,To je jedno! Počkaj napríklad na chodbe...“
Alice ho síce nemala v láske, no vedela v akej situácii sa teraz nachádza a tak vstala a vyšla na chodbu. Chvíľu kráčala po chodbe, keď ju zrazu veľmi zabolelo brucho. Chytila sa zaň a od bolesti klesla k zemi. Takmer sa nevládala ani nadýchnuť. Veľmi ju to vystrašilo a prenikla ňou obava z toho, že by mohla o dieťa prísť. Vtedy k nej pristúpila nejaká žena, ktorú dovtedy nikdy nevidela.
Obrázok
Daisy: ,,Si v poriadku?“ opýtala sa jej, ale Alice nevládala ani odpovedať.
Daisy sa k nej sklonila a pomohla jej na nohy, potom ju odviedla do najbližšej izby a položila ju na postel.
Daisy: ,,Vyzerá to ta, že práve začínaš rodiť.“
Alice sa na ňu nechápavo pozrela.
Alice: ,,Ale to nie, ja...ešte som len v 7 mesiaci...“
Daisy: ,,No, bábätku je to očividne jedno...“

Andrew si sadol na posteľ k Lexi a mokrou vreckovkou jej pomaly utieral tvár. Potom vzal pohár vody a aspoň jej navlhčil pery.
Andrew: ,,Neboj sa, už to dlho nepotrvá. Onedlho Wess, príde na liek, ktorý ti pomôže.“
Lexi na chvíľu otvorila oči, ale bola veľmi zoslabnutá a takmer nevládala ani rozprávať.
Lexi: ,,Andrew? Si tu?“
Andrew: ,,Áno, som pri tebe a už sa od teba ani na chvíľu nepohnem.“
Lexi: ,,Som rada, že sme sa stretli, aj keď iba na chvíľu.“
Andrew: ,,Tak nehovor. Čaká nás ešte dlhý život. Osud chcel, aby sme sa opäť stretli a neverím tomu, že by som tak rýchlo o teba prišiel. Skús ešte chvíľu vydržať a uvidíš, že všetko bude dobré...“
Lexi: ,,Prečo si zbytočne klameš? Obaja vieme, že toto je koniec.“
Andrew: ,,Nie, nie je! Lexi ja neprežijem ak sa ti niečo stane.“
Lexi: ,,Časom sa s tým zmieriš. Dúfam len, že nebudeš robiť žiadne hlúposti, pretože ťa budem sledovať stále, na to nezabúdaj...“
Andrew: ,,Lexi, prestaň! Ľúbim ťa!“
Obrázok
Lexi: ,,Tak rada by som ti povedala to isté, ale...“
Andrew: ,,Ale nemôžeš...Nepamätáš si na mňa...To nevadí Lexi, budeme mať dosť času, aby si si spomenula a opäť sa do mňa zamilovala...“
Lexi: ,,Je to zvláštne, ale cítim k tebe niečo čo si neviem vysvetliť... Cítim sa s tebou v bezpečí. Viem, že to znie bláznivo, ale napriek tomu, že si na teba nepamätám mám pocit, že ťa ľúbim.“
Andrew potláčal slzy. Ani si nepamätal kedy naposledy plakal. Teda vlastne vedel to presne. Bolo to pres niekoľkými mesiacmi, keď sa prvýkrát dozvedel, že je mŕtva. V živote plakal zrejme len dvakrát a vždy to bolo kvôli nej. Sadol si bližšie a vzal ju do náručia.
Obrázok
Andrew: ,,Už nič nehovor, mala by si si oddýchnuť, nesmieš sa namáhať. Som tu pri tebe.“
Lexi: ,,Ďakujem.“ povedala Lexi a pritúlila sa k nemu, no krátko na to upadla do bezvedomia.
Andrew: ,,Lexi?“ povedal vystrašene Andrew, no neodpovedala mu. Pokúsil sa nahmatať jej pulz, no ten bol čoraz slabší...

Keď sa Mandy prebrala, bolo už ráno. Ležala na veľkej drevenej posteli v nejakej starej drevenej chatrči. Netušila kde vlastne je a ako sa sem dostala. Pamätala si iba na to, ako spadla dole tým svahom a potom ju niekto schmatol. Preľakla sa, keď si uvedomila, že možno ju opäť niekto uniesol. Chcela okamžite vyskočiť na nohy a vybehnúť preč, ale prudká bolesť v nohe a jej rebrá jej nedovolili vstať.
Muž: ,,Radšej nerob prudké pohyby.“ povedal jej muž, ktorý stál zrazu pri dverách jej izby.
Mandy: ,,Čo to má znamenať? Prečo som tu? Kto ste? Vy ste ma uniesli?“
Muž: ,,Len pokoj krásavica. Upokoj sa, to je až priveľa otázok. Volám sa Luke a včera som ťa našiel v lese. Bola búrka a myslel som si, že pomoc by sa ti hodila.“
Obrázok
Mandy: ,,Pomoc? Tak to nazývaš? Bez slova si ma zdrapol a odniesol preč. Od strachu som mohla aj umrieť! To sa len tak zvykneš prechádzať uprostred búrky po lese?“ opýtala sa ho nedôverčivo.
Luke: ,,Vracal som sa práve domov, keď som ťa zbadal. Sme len kúsok od miesta, kde som ťa našiel?“
Mandy: ,,Bývaš uprostred lesa?“
Luke: ,,No a? Mám tu pokoj a nikto ma tu neotravuje. Mala si šťastie v noci je to tu nebezpečné. Je tu veľa vlkov...“
Mandy: ,,Prečo ti neverím? Mám pocit, že ti o niečo ide...Čo ak si nejaký psychopatický vrah, ktorý sa ma čoskoro pokúsi zabiť.“
Luke sa rozosmial, ale keď videl, že Mandy to zrejme myslela vážne, prestal.
Luke: ,,Nemyslíš, že keby som ťa chcel zabiť už by som to spravil?“
Mandy: ,,Ja neviem...Možno ťa baví keď svoje obete trápiš...“
Luke: ,,Nie som vrah. Neublížim ti. Môžeš tu pár dní ostať, kým sa dáš do poriadku a potom ti pomôžem dostať sa z lesa, teda ak budeš chcieť. Doniesol som ti niečo na jedenie. Ale môžem to najskôr pred tebou ochutnať, aby si si nemyslela, že sa ťa chystám otráviť.“ poznamenal s úsmevom.
Mandy to nedalo a aj ona sa musela pousmiať. Uvedomila si, že sa správa zrejme paranoidne, ale po tom všetkom čo v poslednej dobe prežila na to zrejme mala právo.
Obrázok
Mandy: ,,Ďakujem.“ povedala a vzala si podnos, ktorý jej podával.
Luke sa na ňu zoširoka usmial, ale neodišiel. Sadol si do kresla, ktoré bolo pod oknom a bez slova sedel a pozoroval ju. Mandy však z neho prestala mať strach. Keď si ho lepšie obzrela, uvedomila si, že nevyzerá nebezpečne a mala pocit, že jej pri ňom nič nehrozí.

Alice: ,,Ale to predsa nie je možné...“
Daisy: ,,Ver mi, poznám to. Študovala som medicínu.“
Alice: ,,Takže si lekárka?“
Obrázok
Daisy: ,,No takmer...Vlastne som to nedokončila, ale možno ti pomôžem, ak všetko pôjde hladko.“
Alice: ,,Ale čo ak sa niečo stane dieťatku, ešte sa predsa nemalo narodiť.“
Obrázok
Daisy: ,,Budeš sa musieť modliť, aby nenastali žiadne komplikácie...Do nemocnice by si to odtiaľto nestihla a lekára by sem môj brat nikdy nedovolil zavolať... Môžem však nejako zariadiť, aby tu bolo všetko potrebné vybavenie na ošetrenie, ale ostatné zrejme budem musieť zvládnuť sama...“
Alice jej nevládala odporovať, pretože opäť prišla ďalšia kontrakcia a boli čoraz častejšie a silnejšie. V duchu sa modlila, aby všetko dopadlo dobre. Nemôže mať predsa celý život iba smolu. Aspoň raz má predsa právo byť šťastná, alebo nie?
...
Na LP: Veronika4495
Veronika4495
 
Príspevky: 464
Registrovaný: Pia Sep 14, 2012 4:17 pm

Re: ? AMNÉZIA ? Pravda býva krutá...

Poslaťod Veronika4495 » Štv Aug 21, 2014 1:02 pm

Daniel sa vrátil do pracovne, kde si Chris vychutnával neistotu, ktorá vládla v Steawovi, Arii a Olívii. Obzvlášť si však vychutnával keď mohol trápiť Ariu, pretože ju považoval za zradkyňu a nič by mu neurobilo väčšiu radosť, ako vidieť ju mŕtvu.
Obrázok
Daniel: ,,Steaw, vonku na vás auto, môžete odísť.“
Chris: ,,Tak počkať! Nikomu som nedovolil odísť.“
Daniel: ,,Na dovolenie som sa ani nepýtal.“
Chris: ,,Ak si myslíš, že ťa nezabijem, si na obrovskom omyle.“ povedal Chris a vytiahol zbraň. To isté však spravil aj Daniel.
Chris: ,,Nemáš šancu. Vidíš tých mužov pri dverách? Tak tým práve teraz velím ja. Stačí jedno slovo a všetci ste mŕtvy.“
Daniel: ,,Tí muži, pokiaľ sa nemýlim, pracovali pre otca. Naozaj si myslíš, že by zabili jeho najstaršieho syna? Dobre vedie, že ty nie si jediný, ktorý tu má právo vydávať nejaké rozkazy. Dokonca ja mám na to väčšie právo ako ty, ak sa nemýlim.“
Chris: ,,To nie je pravda! Ja som tu bol vždy. Ty si sa spolčil s nepriateľom! Nedovolím, aby si to tu prevzal ty, Andrew a ani Daisy!“
Daniel: ,,Myslím, že máme ned tebou značnú prevahu. Všetkým už dávno lezie na nervy tvoje správanie. Myslím, že časy tvojho kraľovania sa pomaly krátia.“
Obrázok
Chris: ,,To nikdy nedovolím!“
Daniel: ,,No tak Steaw, už vypadnite! Tu sú kľúče od auta, neskôr sa s tebou spojím.“
Steaw vzal kľúče, chytil Ariu za ruku a opatrne sa presúvali k dverám, za nimi išla aj Olívia.
Chris: ,,No ta! Zabite ich!“prikázal mužom.
Daniel: ,,Nechajte ich tak!“ povedal im Daniel.
Muži vyzerali zmätene, nevedeli, ktorého z nich majú počúvnuť. Pravdou bolo, že dlhšiu dobu prijímali rozkazy iba výlučne od Chrisa, no zároveň si uvedomovali, že Daniel je starší a ak by Chrisa zosadil, nechceli si ho znepriateliť. Chris zaťal zuby a v zlomku sekundy namieril smerom k dverám a niekoľkokrát vystrelil. Daniel ho nechcel zastreliť, pretože to bol jeho brat, preto sa na neho vrhol a začali sa biť. Olívia však padla k zemi. Aria vedela, že by mali čo najskôr vypadnúť, ale napriek všetkému ju tu nechcela len tak nechať. Jej zranenie však bolo vážne. Guľka ju zasiahla do hrude a zranenie veľmi krvácalo.
Steaw: ,,Aria, musíme vypadnúť, kým je to možné.“
Obrázok
Aria: ,,Nemôžme ju tu nechať. Napriek všetkému si myslím že to nie je správne a že si to nezaslúži.“
Steaw nemal chuť dohadovať sa s ňou. Vedel, že aj tak by neustúpila a tak sa radšej zohol, zdvihol Olíviu a aj spolu s ňou vyšli z domu preč. Prekvapilo ich, že im nikto nebráni v odchode a keď prešli cez bránu, konečne sa im uľavilo.
Olívia ležala na zadnom sedadle a Aria sa snažila pomôcť jej, ako najlepšie vedela.
Aria: ,,Čo urobíme?“ spýtala sa Steawa.
Steaw: ,,My dvaja jej nepomôžeme. Musíme ju zaviesť do nemocnice, viac sa robiť nedá.“
Olívia: ,,Aria, mrzí ma to...mrzí ma, že som vás zradila. Zaslúžim si to...“
Aria: ,,Prestaň, teraz na to nemysli. Odvezieme ťa do nemocnice.“
Olívia: ,,Bude to zbytočné, aj tak si ma nájdu a dokončia to. Chcem len aby ste mi odpustili, moju zradu.“
Aria: ,,Nikto sa na teba predsa nehnevá. I keď to nebolo správne, chápem, že si len chcela niekam zapadnúť. Tých ľudí si považovala za svoju rodinu a preto ťa neodsudzujem. Keď sa z toho dostaneš, môžeš odísť s nami. Neviem ešte kam pôjdeme, ale budeme radi, ak sa k nám pripojíš. Radi ti nahradíme rodinu. Každý si predsa zaslúži druhú šancu.“
Olívia sa usmiala. Vždy vyrastala bez rodiny, na svete bola vždy sama a teraz konečne našla niekoho, komu na nej záležalo a kto ju prijal napriek tomu, že sa k nim nezachovala správne.
Obrázok
Olívia: ,,Ďakujem.“ šepla Olívia a to boli posledné slová, ktoré povedala. Zavrela oči, ale na tvári jej naďalej ostal úsmev. Aspoň v posledných chvíľach života sa cítila šťastne, našla pokoj a vyrovnanie a na druhý svet odišla s vedomím, že napokon predsa našla ľudí, ktorým na nej záležalo...

Wess dobehol do izby, kde ležala Lexi a Andew. Lexi už vyzerala veľmi zle a Andrew postupne začal myslieť na najhoršie.
Wess: ,,Nechcem vám dávať zbytočné nádeje, ale možno som na niečo prišiel.“
Andrew: ,,Tak si pohni a daj jej to.“
Wess: ,,Nemusí to však zabrať. Okrem toho môže to mať ešte horšie vedľajšie účinky...“
Andrew: ,,To je jedno. Rob niečo, už nie je veľa času.“
Wess pristúpil k posteli a vpichol jej látku do žily.
Obrázok
Wess: ,,Teraz ostáva už len čakať. Buď sa to podarí alebo...“
Andrew: ,,Podarí sa to!“ povedal rozhodne.
Keď Wess vyšiel z izby rozhodol sa nájsť Alice. Potreboval sa s ňou porozprávať, pretože po tom všetko čo sa medzi nimi za posledných pár mesiacov udialo netušil, ako bude ich vzťah pokračovať. Veľmi si prial, aby mu dokázala odpustiť a aby s ním odišla niekam, kde budú konečne spolu žiť, ale zároveň by ju chápal, ak by sa rozhodla, že s ním už nechce mať nikdy nič spoločné.
Keď kráčal po chodbe začul z jednej izby detský plač. Spočiatku chcel len prejsť do zazdalo sa mu, že z izby začul aj Alicin hlas. Zaklopal teda a vošiel dnu. Na posteli ležala Alice a vedľa nej stála nejaká žena s dieťaťom na rukách.
Obrázok
Daisy: ,,Gratulujem, je to chlapec.“ povedala a Wess si až vtedy uvedomil, že je to jeho syn.
Ani nevedel ako a priskočil k Alice.
Wess: ,,Alice si v poriadku?“
Alice: ,,Áno je mi fajn, len som unavená...Vyzerá to tak, že máme syna.“
Daisy: ,,Teraz ho musím odniesť. Nevyzerá síce, že by mu niečo bolo, ale predsa len sa narodil predčasne. Vedľa by už malo byť všetko potrebné vybavenie. Zariadim to a potom vám ho prinesiem.“
Alice: ,,Ďakujem, povedala Alice“ no bola trošku nervózna z toho, že malého nemá pri sebe, ale Daisy vyzerala naozaj dôveryhodne a veľmi jej pomohla.
Wess: ,,Môžem ho na chvíľu vziať?“ opýtal sa jej Wess a Daisy mu podala malého. Alice vydela na Wessovej tvári radosť a hrdosť. Ešte si však nebola úplne istá, čo bude ďalej. Wess potom podal melého Daisy a tá ho odniesla.
Wess: ,,Vybrala si mu už nejaké meno?“ opýtal sa jej Wess.
Alice: ,,Zatiaľ som nad tým nepremýšľala. Doteraz na to nebol čas...“
Wess: ,,Nechám ťa teraz samú. Určite si chceš oddýchnuť. Musím ísť ešte niečo zariadiť, no potom sa musíme porozprávať.“
Alice: ,,V poriadku.“ neodporovala mu Alice a krátko na to, ako vyšiel z izby zaspala.

Samira a Sebastian stáli vonku a čakali, čo sa bude diať.
Samira: ,,Ja už to nevydržím. Najradšej by som išla za ňou.“
Sebastian: ,,Musíme byť trpezliví...Nesmieme konať neuvážene...Premýšľala si aj nad tým čo bude, ak budeme voľní?“
Samira: ,,Ako to myslíš?“
Sebastian: ,,Chcem vedieť, či máš nejaké plány do budúcna.“
Samira: ,,No, vlastne...Chcem nájsť moju sestru...Maryem. Dúfam že je v poriadku dlho som o nej nepočula, ale musím ju niekde nájsť.“
Sebastian: ,,Mal som skôr na mysli, či som v tvojej budúcnosti aj ja.“
Samira: ,,Sebastian, ja...neviem. Po tom čo sa stalo s Mandy, neviem či je dobrý nápad, aby sme my dvaja boli naďalej spolu.“
Obrázok
Sebastian: ,,Ale ja ťa milujem, Samira. A viem, že aj ty mňa. To čo sa stalo sa späť už nevráti. Obaja sme Mandy ublížili, ale to sa už nedá odčiniť, či spolu ostaneme, alebo nie. Preto nevidím dôvod, prečo by sme si mali brániť byť spolu šťastní.“
Samira: ,,Aj tak mám sále výčitky. Neviem, dokážem pokračovať v našom vzťahu.“
Sebastian: ,,Časom sa to dá do poriadku, uvidíš. Chcem len vedieť, či aj ty ku mne niečo cítiš a ak áno, potom ti nedovolím, odísť samej.“
Samira chvíľu mlčala a pemýšala čo by mu mala odpovedať, no napokon si zvolila pravdu.
Samira: ,,Áno...aj ja k tebe niečo cítim.“
Sebastian sa zoširoka usmial: ,,V tom prípade je rozhodnuté. Predsa len budem patriť do tvojej budúcnosti.“ potom sa zohol a pobozkal ju.

Pri súboji o pištoľ zaznel ešte jeden výstrel, ktorý zasiahol Daniela. Zranenie však nevyzeralo byť vážne, guľka ho zasiahla iba okrajovo do ramena. Napokon sa mu podarilo vytrhnúť zbraň Chrisovi aj napriek zraneniu. Chris teraz sedel v pracovni a nenávistne pozeral na brata.
Chris: ,,Čo máš teraz v pláne? Vrátiš sa sem len tak a myslíš si, že všetko bude teraz po tvojom? Vieš, že to nikdy nedopustím! Radšej ma rovno zabi!“
Daniel nereagoval. Premýšľal nad tým čo spraví. Napriek tomu, že v minulosti sa spojil s Wessom, vedel, že jeho otec mu to až tak veľmi nezazlieva. Vyčítal si totiž, že sa vzdal svojho syna, keď bol ešte malý chlapec. Daniel bol najstarší a väčšina firmy bola preto písaná na jeho meno, čo bolo všetkým dobre známe. On sa však o to doteraz nikdy nezaujímal. Chcel sa od týchto kšeftov držať čo najďalej, pretože neraz na vlastné oči videl, ako táto práca dokázala ľudí zmeniť. No keď ho jeho sestra Daisy pred niekoľkými dňami poprosila, aby zosadil Chrisa, začal o tom kvôli nej uvažovať. Všetci mali Chrisa plné zuby a jemu taktiež mnohokrát ublížil. Nikdy si však nemyslel, že to bude takéto ľahké. Kvôli nemu prišiel o Megan, pretože sa mu viackrát vyhrážal, že jej ublíži. Chris si vždy myslel, že ženy z mužov spravia len slabochov a preto nikdy nemal rád priateľky svojich bratov a podceňoval vždy aj svoju sestru. Danielovi sa to však celé nejako nezdalo. Naozaj všetko prebehlo až moc hladko. A čo bude teraz? Chris sa určite neprispôsobí a nedopustí, aby niekto stál nad ním. Bol si istý, že v hlave už spriada nejaké plány. Do pracovne vošla Daisy a keď videla, ako Chris nahnevane sedí na pohovke a nad ním stojí Daniel, uvedomila si, čo sa stalo a vyčarila úprimný úsmev.
Daniel: ,,Dávam ti dve možnosti, Chris. Budem rád, ak ostaneš tu, ale všetci budeme o veciach rozhodovať spoločne. Nebudeš konať na vlastnú päsť a prestaneš s bezdôvodným zabíjaním. Ja, Andrew, Daisy aj ty budeme rozhodovať vždy spolu.“
Chris: ,,Aj ona? Je to žena, čo ona o tom vie? Naozaj si myslíš, že na niečo také pristúpim? Rovno beriem tú druhú možnosť!“
Daniel: ,,V tom prípade sa zbal a odíď okamžite preč.“
Chris vstal a nenávistne na nich zazrel.
Obrázok
Chris: ,,Prisahám, že ešte o mne budete počuť!“ povedal nenávistne.
Daniel: ,,Radšej sa nám nevyhrážaj! Môžeš na to doplatiť. Ani sa neskúšať robiť niečo proti nám, dobre predsa vieš, koľko ľudí pre nás pracuje. Proti nám už nič nezmôžeš.“
Chris sa len zasmial a kráčal preč. Daniel niečo prikázal mužom pri dverách a tí okamžite išli splniť jeho príkaz. Chris na nich len nenávistne zazrel. Ako rýchlo zabudli na to, kto im velil. Daniel ešte ani netuší koho si práve proti sebe poštval. Ak si myslí, že tým, že ho odreže od tejto ,,firmy“ stratí tým Chris svoju moc, tak sa poriadne prerátal. Už dávno sa totiž poistil a začal s oveľa nebezpečnejšími obchodmi a zamestnával oveľa viac mužov, ako si Daniel vedel predstaviť.
Príde čas odplaty a ja si to vychutnám! Pomyslel si Chris a odišiel preč.

Lexi pomaly klesala horúčka a začala sa preberať. Andrew stále sedel vedľa nej a nespúšťal ju z očí. Keď sa konečne prebrala vydýchol si.
Andrew: ,,Ako sa cítiš?“ opýtal sa jej
Lexi: ,,Je mi lepšie. Ale som hrozne smädná.“
Okamžite jej podal pohár vody a ona ho pomaly vypila.
Lexi: ,,Takže, Wessovi sa to podarilo?“
Andrew: ,,Vyzerá to tak, že áno.“
Obrázok
Lexi: ,,A kde je Megan? Chcela by som ju vidieť.“
Andrew: ,,Megan tu nie je?“
Lexi: ,,Ako to, že tu nie je? A kde je?“
Andrew: ,,Ona... odišla. Ale neboj sa, má sa dobre. Keď ti bude lepšie môžeš ísť za ňou. Nebudem ti to tu teraz vysvetľovať, pretože je to celé dosť zložité. Lexi, viem, že nie je vhodná chvíľa, ale potrebujem vedieť, ako to medzi nami bude...Bol by som rád, ak by si tu so mnou ostala. Viem, že si na mňa nespomínaš, ale rád ti všetko pripomeniem. Prosím, ostaň tu so mnou.“
Lexi: ,,Naozaj na to nie je vhodná chvíľa. Ja neviem čo bude a či tu chcem ostať.“ povedala Lexi a Andrew sklonil hlavu a náhle zosmutnel.
Andrew: ,,Chápem“ povedal.
Lexi: ,,Ale ešte niekoľko dní sa budem určite cítiť slabo, takže tu budem nútená ostať...Čo keby si ma za tú dobu presvedčil, aby som neodchádzala?“ povedala a usmiala sa na neho. Jeho oči náhle šibalsky zaiskrili a obaja pochopili, že nechcú byť jeden bez druhého.

Keď večer Wess prišiel za Alice, mal zo sebou aj ich malého syna. Zdalo sa mu, že sa na ňu veľmi podobá. Alice už bola hore a sedela na posteli. Bola trochu bledá, ale inak sa cítila prekvapivo dobre. Wess si sadol vedľa nej a ukázal jej malého.
Wess: ,,Je nádherný. Podobá sa na teba.“ poznamenal s úsmevom.
Chvíľu obaja len tak sedeli a kochali sa ich synom a potom Alice prerušila ticho.
Alice: ,,Takmer by som zabudla. Ako je na tom Lexi? Podarilo sa ti to?“
Wess: ,,Žije. Má sa lepšie, ale...“
Alice: ,,Ale čo?“
Wess: ,,Pchali do nej množstvo rôznych látok, čo ju značne oslabilo a jej telo reaguje precitlivenejšie na nové látky.“
Obrázok
Alice: ,,A čo to znamená?“
Wess: ,,To čo som jej dal, jej síce zachránilo život, ale ako som už povedal Andrewovi, obávam sa, že to bude mať nejaké vedľajšie následky.“
Alice: ,,Aké následky?“
Wess: ,,To neviem. Môžu sa u nej čoraz častejšie objavovať výpadky pamäte, môže byť podráždenejšie, agresívna...netuším aká vplyv to na ňu bude mať.“
Alice: ,,A vie o tom Lexi?“
Wess: ,, Andrew ju nechcel znepokojovať. Koniec koncov, možno napokon všetko dopadne dobre a nič zlé sa nestane...Teraz by sme si však mali pohovoriť o nás dvoch. Andrew mi sľúbil, že nám za odmenu pomôže. Dá nám peniaze a kúpi nejaký dom...Otázkou však ostáva, či chceš ešte bývať spolu so mnou, alebo si sa po tom všetkom rozhodla na mňa raz a navždy zabudnúť.“
Alice sa na chvíľu odmlčala. Vedela už, čo je Wess zač. Nemohla zabudnúť ako ich väznil v dome, ako tam prinútil Daniela, aby zabil jednu z nich...Vedela, že má na svedomí veľa ľudí a nemala by byť s ním, ale zároveň pre ňu bolo ťažké nechať ho ísť...
Alice: ,,Premýšľala som nad tým...Dosť si mi ublížil. Klamal si mi, opakovane si mi vymazal spomienky, aby som zabudla na to, aký hrozný darebák si. Ublížil si mnohým ľuďom a zničil si viaceré životy. Bol si schopný toľkých svinstiev...Na druhú stranu...aspoň ma už snáť neprekvapíš ničím horším.“ povedala, pozrela sa na neho a vo Wessovi skrsla iskrička nádeje.
Alice: ,,Možno to oľutujem a možno skôr, ako si myslím, ale...rozhodla som sa dať ti ešte jednu šancu. Nechcem však aby si mi ešte niekedy klamal a skončíš s tvojimi pokusmi!“
Wess: ,,Samozrejme! Urobím čo len budeš chcieť. Ani nevieš ako veľmi som rád, že budeme konečne spolu.“ povedala a pobozkal ju.
Alice sa po dlhej dobe cítila spokojne. Vyzeralo to tak, že peklo, ktoré prežila sa týmto dňom skončilo a skrsla jej nádej na nový a lepší začiatok...

Martin: ,,Vieš, že ťa teraz musím odviezť späť do ústavu?“
Amber: ,,Ale ja...potrebujem aby si mi nejako pomohol. Nikoho som nezabila a chcem to nejako dokázať.“
Obrázok
Martin: ,,Ja viem, že si nikoho nezabila.“
Amber: ,,Čože?“
Martin: ,,Pred pár dňami sa niekto priznal. Nikto vás už viac nepodozrieva.“
Amber: ,,Tomu nerozumiem. Kto by sa len tak priznal? A prečo si teda vravel, že ma musíš odviezť späť do ústavu?“
Martin: ,,Pretože si ušla. Síce ťa nevinia z vraždy, ale naďalej ťa hľadajú. Teba aj tvoje priateľky, ktoré s tebou ušli.“
Amber: ,,Ale ja nie som bláznivá. Dostal nás tam jeden muž, ktorý sa nás chcel zbaviť a...!
Obrázok
Martin: ,,Pozri, mojou povinnosťou je odviezť na späť. Nechápem však, prečo si sem prišla. Prečo si chcela požiadať o pomoc práve mňa?“
Amber: ,,Pretože na nikoho iného som sa nemohla obrátiť. Viem, že si nezaslúžim tvoju pomoc, ale...Viem, že mojim útekom som do problémov dostala aj teba a chcela som, aby sa očistilo aj tvoje meno. Mňa naozaj mrzí všetko, čo som ti spôsobila.“
Martin: ,,Čo všetko ťa mrzí.“
Amber: ,,Úplne všetko. Nie len to, že som ťa dostala do problémov, ale aj to, ako som ti v minulosti ublížila. Odvtedy sa už veľa vecí zmenilo a prežila som hotové peklo, no uvedomila som, si že najväčšiu chybu v živote som spravila, keď som pokazila naše manželstvo. Mrzí ma to...Viem, že nemám právo žiadať ťa o to, ale napriek tomu by som bola rada ak by si mi dal ešte jednu šancu.“
Martin: ,,Amber...obávam sa, že to nepôjde.“
Amber: ,,Prečo nie? Máš teraz niekoho? Chodíš s tou sestričkou...s Teresou? Videla som, že sa ťa snažila zbaliť.“
Martin: ,,Nie, prekukol som ju už dávno. Išlo jej iba o moje peniaze. Ja len jednoducho neviem, či ti dokážem odpustiť. Objavíš sa tu z ničoho nič a žiadaš odo mňa, aby som na všetko zabudol? To zrejme nedokážem. Jediné čo môžem pre teba urobiť je, že ťa teraz odveziem so sebou spolu s tvojimi priateľmi ak vieš, kde sú.“
Amber: ,,Ale to nemôžeš...“
Martin: ,,Pomôžem vám. Na polícii oznámime, že sme vás našli. Potom vás vyšetrím a vystavím papier, v ktorom bude, že ste v poriadku. Nepotrvá to dlho o pár dní pôjdete domov. To je možnosť, ako sa budete môcť opäť začleniť do života, len mi musíš veriť a ísť teraz so mnou.“
Amber napokon súhlasila a poďakovala mu. Bola rada, že Martin im pomôže a že čoskoro budú opäť všetci slobodní, no zároveň ju mrzelo, že sa bude musieť s Martinom rozlúčiť. Vonku vysvetlila Samire a Sebastianovi prečo musia ísť všetci na kliniku a potom nasadli spoločne do auta a dúfali, že sa konečne všetko vráti do normálu...

Aria a Steaw sa rozhodli Oliviu pochovať. Nechceli ju nechať len tak niekde pohodenú a tak ju dôstojne pochovali. Potom nastúpili do auta a Steaw naštartoval.
Steaw: ,,Tak, kam pôjdeme? New York? LA? Či snáť niekam do Európy?“
Obrázok
Aria: ,,Čo najďalej odtiaľto...Je jedno, kde to bude, hlavne, že budeme spolu a snáť sa nám podarí začať odznova...“
Steaw: ,,Nemaj strach. Postarám sa o to, aby dneškom začal náš nový a lepší život...Viem, že to nie je romantické a možno to bude znieť zvláštne, ale...Nechcela by si si ma vziať?“ opýtal sa popri tom, ako uháňal po dialnici.
Obrázok
Aria: ,,A vieš, že aj chcela?“ povedala naoko znudene a potom sa na seba pozreli a obaja sa zasmiali. Vždy si síce žiadosť o ruku predstavovala inak. Chcela aby to bolo veľkolepé a romantické, ale potom všetkom čo v poslednej dobe prežila jej toto pripadalo ako tá najromantickejšia žiadosť na svete a spokojne a oprela o sedadlo. Dneškom začína nový život...

:?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?: :?:
O 6 MESIACOV:

Po tom, ako Martin vystavil papier o tom, že Samira, Amber a Sebastian sú v poriadku, vybral sa každý z nich svojim vlastným smerom. Samira ostala so Sebastianom a rozhodli sa, že nejaký čas to spolu skúsia. Samira mala naďalej výčitky, kvôli Mandy, nič o nej nepočuli odkedy sa od nich v lese odpojila, ale so Sebastianom boli spolu stále šťastní. Pokúšala sa pátrať aj po svojej sestre Maryem, ale zatiaľ bezvýsledne. Spolu so Sebastianom bývali v malom jednoizbovom prenajatom byte, ale celkom im to stačilo.
Obrázok
Pomaly sa obaja spamätávali zo všetkého čo sa im prihodila a takmer už ani neverili tomu, čo všetko prežili. Zdalo sa im to ako zlý sen, z ktorého sa teraz konečne prebrali. V jeden deň im niekto zaklopal na dvere.
Samira: ,,Sebastian, mohol by si prosím ťa otvoriť?“
Sebastian vstal a odkráčal ku dverám. Keď otvoril uvidel pred sebou stáť niekoho, koho už poznal.
Sebastian: ,,Samira? Myslím, že máš návštevu.“
Samira, ktorá práve varila odhodila utierku, ktorú držala v ruke a prišla ku dverám. Keď zbadala, kto tam stojí nemohla uveriť vlastným očiam.
Obrázok
Samira: ,,Maryem? Si to naozaj ty? Nemôžem tomu uveriť.“ povedala a objala sestru.
Samira: ,,Kde si bola? Hľadali sme ťa takmer všade a nemohli sme ťa nikde nájsť. Poď dnu!“
Maryem poslúchla, vstúpila a sadla si na pohovku.
Samira: ,,Tak rozprávaj, čo bolo s tebou? Kam si zmizla?“
Maryem: ,,Snažila som sa ťa nájsť. Ale nastali nejaké komplikácie. Počas mojej cesty som toho prežila skutočne veľa a bolo by to na dlho.“
Samira: ,,Kľudne rozprávaj, máme veľa času a zaujíma ma, čo bolo s tebou.“
Maryem: ,,Čo keby si radšej povedala, ako si sa mala ty?“
Samira: ,,No ja som to mala tiež rušné, ale teraz už je všetko v poriadku. Začala som odznova a bývam tu teraz spolu so Sebastianom. Myslím, že už mi skutočne nič nechýba, keď som ťa teraz našla. Prečo mám však pocit, že sa vyhýbaš mojej otázke a zahováraš, aby si mi nemusela povedať, kde si bola.“
Maryem: ,,No, vlastne...Teraz už vážne neviem, či ti to mám povedať. Vidím, že si šťastná a nechcem ti to kaziť.“
Samira: ,,Nestraš ma a všetko mi povedz.“
Maryem: ,,Vieš...počas mojej cesty sa stalo niečo, čo...dostala som sa do problémov, a myslím, že sa ti nebude páčiť, čo ti poviem. Asi by som tu ani nemala byť, pretože som ťa dostala do problémov už len tým, že som ťa kontaktovala. Obávam sa, že mojim príchodom som práve narušila váš šťastný život a asi by ste sa mali mať obaja na pozore ešte viac ako doteraz.“
Samira nechápavo a trochu vystrašene pozrela na Sebastiana a potom opäť na Maryem.
Samira: ,,Tak už konečne hovor! Čo sa stalo?“
Maryem: ,,Spravila som chybu a teraz...Niekto ma chce zabiť. A som si istá, že keďže si moja príbuzná, pôjdu aj po tebe...Mali by sme všetci odísť čo najskôr a čo najďalej...“
Tak takýto ,,nový začiatok“ si Samira ani Sebastian skutočne nepredstavovali. Vyzeralo to tak, že sú na tom ešte horšie, ako predtým.
Samira: ,,Sebastian, asi by sme sa mali rýchlo zbaliť.“
Vtedy započuli ako vonku prudko zabrzdilo auto a z neho vyšli vysokí, ozbrojení a hrozivo vyzerajúci muži.
Sebastian: ,,Zlatko, obávam sa že na balenie nebude čas.“
Maryem aj Samira prudko vstali.
Samira: ,,Do kelu, Maryem, do čoho si sa to zaplietla?!“
...

Martin: ,,Kam pôjdeš?“ opýtal sa Amber pred takmer pol rokom, keď sa spolu lúčili.
Amber: ,,Ešte neviem. Nemám žiadnu prácu, takže ma tu nič nedrží. Zrejme sa budem len tak túlať po svete.“
Obrázok
Martin: ,,Mohol by som ti požičať nejaké peniaze, aspoň na začiatok.“
Amber: ,,Ďakujem. Je to od teba milé, ale nejako si poradím. Aj tak už si mi dosť pomohol a nechcem ťa využívať.“
Martin: ,,Nie je to využívanie. Sám som sa ti ponúkol a okrem toho, keď budeš môcť, vrátiš mi ich.“
Obrázok
Amber: ,,Ešte raz ďakujem, ale nepríjmem od teba peniaze. Prajem ti veľa šťastie. Snáť sa ešte niekedy uvidíme.“ povedala a pobrala sa k dverám jeho ordinácie.
Martin: ,,Počkaj!“
Amber zastala a otočila sa k nemu.
Martin: ,,Pozri, ak nechceš peniaze, môžem ti pomôcť aj inak. Mohol by som ťa tu na skúšku zamestnať. Robila by si aspoň nejaké drobnosti. Aspoň by si mi pomohla pretriediť nejaké papiere. Teresa tu síce ešte pracuje, ale už nepracuje pre mňa a pomoc by sa mi hodila.“
Amber: ,,No, ja neviem, či je to dobrý nápad.“
Martin: ,,Môžeš to predsa aspoň vyskúšať. Aj tak nemáš v pláne nič lepšie. Za skúšku nič nedáš.“
Amber váhala, no napokon sa rozhodla, že to vyskúša aspoň na pár dní. Z pár dní sa stalo pár týždňov a napokon mesiacov. S Martinom pracovala už takmer polroka a začala si navyše robiť školu. Rozhodla sa stať sa zdravotnou sestrou a zamestnať sa tu na plný úväzok. Jej vzťah s Martinom sa postupne zlepšoval. Jemu sa podarilo zabudnúť na jej zradu z minulosti a teraz bývali spoločne v jednej domácnosti a stále sa vyhýbali rozvodu. I keď medzi nimi ešte občas vládlo isté napätie a nedôvera, ich vzťah sa pomaly dostával do starých dobrých kolají. Martin jej postupne odpustil a rozhodol sa, že si zaslúži ešte jednu šancu a Amber si predsavzala, že tentokrát mu už neublíži...
...

Megan bývala stále v dome, ktorý jej poskytol Daniel. Bola tu už pol roka a odvtedy sa jej Daniel ani raz neozval, dokonca jej neposlal ani rozvodové papiere, ako jej to sľúbil. Spočiatku každý jeden deň čakala, že sa jej ozve a povie jej, že nič z toho, čo jej povedal nemyslel vážne, no ako plynuli dni, uvedomila si, že ho už viac neuvidí. Snažila sa zamestnať sa inými vecami, aby na neho ustavične nemyslela a v poslednej dobe sa jej to celkom darilo. Avšak pred pár dňami od neho po dlhej dobe dostala list.
Obrázok
,,Megan, viem, že som ti ublížil a možno už o mne viac nechceš počuť, ale robil som to pre tvoje dobro. Dobre vieš, že ospravedlnenia mi nikdy nešli, rovnako, ako písanie listov, preto budem stručný. Bol by som veľmi rád, ak by si prišla za mnou a všetko ti tu vysvetlím. V liste je priložená aj letenka. Dúfam, že ťa o pár dní opäť uvidím, budem ťa čakať na letisku. S pozdravom. Daniel.“
Lietadlo malo odletieť už dnes a Megan sa ešte stále nerozhodla, či sa chce vrátiť. Spočiatku dúfala, že po ňu pošle, alebo ju sám navštívi, ale teraz si nebola taká istá. V poslednej dobe sa trochu spamätala a čo ak sa rozhodne vrátiť sa k nemu a on si po čase opäť zmyslí, poslať ju preč? Zrejme by to znovu neprežila. Ako sa vôbec opovažuje žiadať ju po takej dlhej dobe aby sa proste vrátila? Do odletu ostávalo už iba pár hodín. Megan sa však napokon rozhodla. Aj keď to možno oľutuje, vráti sa a potom sa rozhodne, či dá ich vzťahu ešte šancu, teda ak to vlastne Daniel bude chcieť, pretože v liste v podstate nespomínal nič o tom, že by sa k nej chcel vrátiť. Na rýchlo si zbalila kufor a vyšla z domu. Keď však zavrela bránu, niekto ju zrazu schmatol.
,,Ahoj krásavica“ povedal muž a keď sa obzrela, zistila, že už ho videla. Spomenula si vtedy, keď na ňu nahodil svoj zlomyselný úsmev a zistila, že mu nejde o nič dobré. Bol to Danielov brat Chris.
Obrázok
Chris: ,,Vidím, že si na odchode, ale zrejme budeš musieť svoj výlet odložiť. Teraz totiž pôjdeš so mnou.“
Než stihla niečo povedať, vystúpili z auta nejaký muži a naložili ju dovnútra. Megan bola bezmocná a nevedela čo má spraviť a čo s ňou plánujú urobiť. Uvedomila si však, že ju len tak nepustia a že stretnutie s Danielom jej zrejme nebolo súdené...Zároveň ňou prebehli zimomriavky a niečo jej hovorilo, že tentokrát to s ňou nedopadne dobre...
...

Lexi napokon ostala bývať s Andrewom. Pamäť sa jej síce nevrátila, ale vybudovali si spoločne nový vzťah a boli spolu skutočne šťastní. Obaja bývali v dome spolu s Danielom a Daisy. Lexi sa radšej nikdy nevypytovala na obchody, ktoré robia. Nechcela mať s tým zatiaľ nič spoločné a Andrew ju ubezpečil, že už nespraví nič zlé, takže mu verila. S Daisy sa z nich stali skutočne dobré priateľky a Lexi bola dokonca párkrát navštíviť aj Megan.
Obrázok
Všetko vyzeralo úplne ideálne až na jednu vec. Keď ju Wess vyliečil, myslela si, že všetko je konečne v poriadku. Pár týždňov to tak skutočne bolo. Cítila sa skvele a šťastná a myslela si, že je z najhoršieho vonku. Pred pár týždňami sa však stalo niečo, čo ju vystrašilo. Opäť jej začali padať vlasy a bolievala ju hlava. Najhoršie však boli tie nočné mory, ktoré mávala. Teda spočiatku sa jej iba snívali, ale neskôr tie výjavy videla pred sebou aj cez deň, keď bola hore. Tieto halucinácie sa objavovali čoraz častejšie a vždy ju veľmi vystrašili. Videla v nich ľudí, presnejšie mŕtvych ľudí. Bolo to strašné, videla ako trpeli a najhoršie na tom bolo, že v tých jej vidinách bola vždy ona tá, ktorá im spôsobovala bolesť. Vždy však pri tom pociťovala obrovskú radosť. Až keď sa ocitla opäť v realite, zhrozila sa sama zo seba. Mala pocit, ako keby jej niekto vtĺkal do hlavy zlo. V poslednej dobe bola podráždená a niekedy dokonca až agresívna. Niekedy mávala dokonca nutkanie ublížiť aj Andrewovi. Podarilo sa jej to však zatiaľ skrývať a Andrewovi radšej nič nepovedala, aby ho nevystrašila, avšak v poslednej dobe sa jej to stávalo čoraz častejšie a bolo iba otázkou času, kedy si to niekto všimne. Nechcela však spôsobovať paniku. Dúfala, že to prejde i keď sama tomu vôbec neverila. Andrew však vyzeral byť šťastný a ona sa pri ňom cítila tiež veľmi dobre, preto sa rozhodla, že to nebude kaziť a užije si šťastné chvíle s ním čo najdlhšie... Zároveň však vedela, že dlho to už zrejme nebude a že sa niečo pokazí, alebo niekomu ublíži...A jej pocit bol správny...
...

Keď Mandy pred 6 mesiacmi našiel Luke v lese, vtedy by jej ani nenapadlo, že tam ostane tak dlho. Spočiatku plánovala ostať iba pár dní, neskôr z toho bolo pár týždňov a napokon tam ostala až do dnes. S Lukom sa za ten čas, čo bývala s ním veľmi zblížila a napokon sa jej ani nechcelo odísť. Každý deň čakala, že ju už konečne vyhodí, no on to nikdy nespravil. Vždy ráno na ňu na stole čakali raňajky a jeho úsmev. Nikdy by si nemyslela, že by sa jej v takýchto skromných podmienkach mohlo páčiť. Bývali iba v malom drevenom domčeku bez elektriny a teplej vody, no jej sa tu páčilo.
Obrázok
Boli hlboko v lese a všade bola nádherná príroda, čerstvý vzduch a najmä pokoj. S inými ľuďmi okrem neho sa odvtedy nestretla. Luke niekoľkokrát do mesiaca zašiel do dediny a nakúpil potrebné veci. Peniaze mal, pretože vyrábal rôzne výrobky z dreva a tie potom v dedine predal. Veľa potravín však nekupoval, pretože väčšinu si zaobstarali v lese. Cesta do dediny však trvala dlho a Mandy vtedy ostala doma sama. Akonáhle odišiel, vždy jej bolo za ním smutno a uvedomila si, že by nedokázala žiť bez neho. Neriešila však budúcnosť, obaja žili najmä prítomnosťou. Občas chcela napísať list aspoň Amber, aby jej povedala, že je v poriadku, ale nevedela, kam ho má vôbec poslať. Na Samiru mala stále ťažké srdce za to čo spravila, ale zároveň bola trochu aj rada, pretože keby si Samira nezačala so Sebastianom nikdy by nestretla Luka a nebola by taká šťastná ako práve teraz.
Obrázok
Vedela, že so Samirou už zrejme nikdy nebudú priateľky, ale zároveň už ani necítila takú nenávisť. Stačil jej totiž pohľad do Lukových očí a zabudla na všetky starosti. Aj teraz sa na ňu usmieval. Podišiel k nej, objal ju a obaja vedeli, že už sa ich cesty nikdy nerozdelia...
...

Aria a Steaw neobsedeli ani chvíľu na jednom mieste. Rozhodli sa, že si začnú užívať život a precestujú čo najviac miest. Pred 4 mesiacmi sa zastavili V Las Vegas a i keď to nebolo úplne podľa Ariných predstav zosobášili sa. Ani jeden z nich už nechcel dlhšie čakať a uvedomili si, že veľkú svadbu by aj tak nemali, pretože na ňu nemali koho pozvať. Steaw bol občas v kontakte s Danielom, ktorý im posielal peniaze. Spočiatku jeho pomoc odmietali, ale Daniel sa nedal presvedčiť a tak viac nenamietali. Mohli aspoň spoznávať svet a užívať si. Práve teraz sa zastavili v rýchlom občerstvení. Ešte presne nevedeli kam smerujú, ale v aute sedeli už 5 hodín a bolo na čase zastaviť a najesť sa. Sadli si za stôl a objednali si jedlo.
Steaw: ,,Nebolo by na čase usadiť sa niekde?“
Aria: ,,Ja neviem. Ešte som nad tým nepremýšľala. Najradšej by som cestovala až do smrti“ zasmiala sa Aria.
Obrázok
Steaw: ,,Premýšľal som však nad tým, že už by možno bolo na čase založiť si rodinu. Poznáme sa už dlho a myslím, že som pripravený na deti...Čo na to povieš.“
Aria bola prekvapená a chvíľu nevedela, čo povedať no napokon sa usmiala.
Aria: ,,Myslíš to vážne?“
Obrázok
Steaw: ,,Smtelne“. povedal a pobozkal ju.
Aria sa po chvíli zdvihla a odišla na toaletu. Premýšľala nad tým čo povedal a musela sa stále usmievať. Veľmi chcela deti a už sa toho nevedela dočkať. Zrazu ju striaslo a prebehol ňou zlý pocit. Jej nálada sa razom zhoršila, no povedala si, že možno je len unavená, alebo ju predstava detí predsa len trochu desí. Vrátila sa k stolu, ale Steaw tam nebol. Zlý pocit sa opäť vrátil. Na stole ležal papierik adresovaný jej.
,,Myslela si, že som zabudol na tvoju zradu? Najskôr sa však porátam s tvojim mužom, aby som ťa pred smrťou videl trpieť. Chris“
Aria vybehla von a zakričala: ,,Steaw!“
Nikde však nebolo nikoho a ona ostala sama na odľahlom mieste. Jej šťastný život sa zrútil z minúty na minútu...
...

Ella si prenajala menší domček a zamestnala sa ako vychovávateľka v škôlke. Postupne nabrala silu a podarilo sa jej začleniť sa do normálneho života. Keď sa dnes vracala domov, od začiatku sa jej niečo nezdalo. Dvere na dome neboli zamknuté a ona si bola istá, že keď ráno odchádzala zamkla. Vošla však dnu, i keď si neskôr uvedomila, že to nemala robiť.
Obrázok
John: ,,Ahoj, Ella.“ pozdravil ju a jej nabehli zimomriavky
Ella: ,,Čo tu chceš?! Vypadni a daj mi pokoj!“
John: ,,Chcem sa porozprávať. Dúfal som, že už ťa trochu prešiel hnev.“
Ella: ,,Akonáhle ťa vidím, ten hnev je naspäť! Povedala som ti, že ťa nechcem vidieť!“
John: ,,Ale ja už som sa zmenil! Môžem byť lepší človek, ale potrebujem ťa pri sebe.“
Ella: ,,Ty sa nikdy nezmeníš a obaja to veľmi dobre vieme. Ak teraz ihneď neodídeš, zavolám políciu.“
Obrázok
John: ,,Pozri, prišiel som sem po teba. Odídeme spolu niekam ďaleko.“
Ella: ,,Ty si skutočne blázon! Ako si môžeš myslieť, že s tebou niekam pôjdem? Na to zabudni!“
John: ,,Prišiel som po teba a chcel som, aby si išla po dobrom, ale ak to inak nepôjde...pôjde to po zlom.“
Skôr ako sa Ella stihla spamätať, priskočil k nej a zapchal jej ústa. Potom ju zviazal a odniesol do auta. Keď naštartoval, stihol ešte povedať:
John: ,,Budeme rodina, Ella. Postarám sa o to. Ešte si tu vybavím jednu vec a potom odídeme ďaleko.“
...

Obrázok
Alice sedela na záhrade a oddychovala. Bol krásny slnečný deň a tak sa rozhodla stráviť ho na záhrade pri bazéne. Ležala na lehátku a o chvíľu zbadala Wessa s malým Alexom na rukách. Prišiel až k nej a pobozkal ju. Alice sa na oboch usmiala a zalialo ju šťastie.
Obrázok
Na minulosť nemyslela a bola veľmi rada, že má oboch pri sebe. Napriek tomu, že malý Alex sa narodil predčasne, bol úplne zdravý a na svoj vek aj dosť veľký. Bolo to naozaj veľmi veselé dieťa, ktoré robilo obom radosť. Chvílu sa všetci traja spolu zabávali a potom prišla k nim ich opatrovateľka. Wess ju najal pred niekoľkými týždňami, aby mohol občas stráviť čas s Alice osamote. Opatrovateľka vzala malého, vložila ho do kočára a odišla s ním na prechádzku tak ako zvyčajne. Malý sa usmial a Alice mu veselo zakývala.
Alice: ,,Nebuďte dlho a dávajte si pozor.“ povedala tak ako zvyčajne a potom sa jej stratili z dohľadu.
Wess: ,,Dnes je skutočne krásny deň,“
Alice: ,,Áno to je.“
Wess: ,,Mohli by sme povedať opatrovateľke, aby ostala aj večer. Chcel by som ťa zobrať niekam von. A zajtra by sme spoločne mohli ísť aj s malým Alexom na celý deň niekam von.“
Alice: ,,To znie výborne.“ povedala Alice a usmiala sa.
Musela uznať, že Wess sa skutočne zmenil, Bol starostlivý a skvelý otec a aj manžel. S pokusmi prestal tak, ako jej sľúbil a naplno sa venoval rodine. Alice s ním nič nechýbalo a bola taká šťastná, že ani neverila tomu, že to je pravda. Bolo to až moc pekné na to, aby to bolo všetko skutočné...
Krátko po tom, ako opatrovateľka odišla s malým Alexom von, zastavilo pred nimi auto a z neho vyšiel muž. Namieril na ňu zbraňou a vzal malého Alexa z kočára. Žena sa snažila zabrániť mu v tom, chcela kričať, ale on sa jej vyhrážal.
,,Nezabijem ťa, len pre to, aby si odovzdala odkaz. Povedz Wessovi, že ešte trpko oľutuje, že sa postavil proti Johnovi!“
Obrázok
John potom naložil malého do auta. Vzadu sedela zviazaná Ella.
John: ,,Budeme rodina, Ella, tak, ako som ti sľúbil.“
Potom naštartoval a obrovskou rýchlosťou sa rútil preč...
...

THE END...

Obrázok

Ešte raz ďakujem všetkým, ktoré ste sa do hry zapojili. Možno niekedy ešte budeme pokračovať, teda ak budete mať ešte záujem :) Ak sa niekto našiel, komu sa to chcelo celé čítať budem rada ak odpoviete na posledné otázky, alebo aspoň jednu z nich :D
1. Ako ste spokojné s tým, ako dopadla vaša postava?
2. Kto podľa vás skončil najlepšie a kto najhoršie?
3. Je niečo, čo vás sklamalo :) Teším sa aj na kritiku, tak kľudne do toho, neurazím sa :D


A na záver ešte pár fotiek s vašimi outfitmi počas hry :)
Obrázok

Obrázok

Obrázok

Obrázok

Obrázok

Obrázok

Obrázok

Obrázok

Obrázok
Na LP: Veronika4495
Veronika4495
 
Príspevky: 464
Registrovaný: Pia Sep 14, 2012 4:17 pm

Re: ? AMNÉZIA ? FINÁLE

Poslaťod ErusQa » Štv Aug 21, 2014 8:51 pm

Síce som hru opustila pre nedostatok času, finále som si prečítala .... Na písanie máš podla mňa fakt talent :) Niekedy by si mohla urobiť knižnú verziu :D :D ... Prekvapilo ma (v dobrom :) ) že si do deja trochu zakomponovala aj moju postavu (Maryem), páči sa mi aj ten jej neobjasnený príbeh .... Ak ešte budeš hru obnovovať, tak daj určite vedieť :) ...
Nemožem za to ja fakt nemožem za to,
né nemožem za to ja fakt nemožem za to.

Nemožem za to že mám tristo druhov flowu, ne,
nemožem za to že máš jeden nudný a máš smolu,
nemožem za to že necítiš hudbu,
a nemožem za to že sa Slováci hýbu len na TUC-TUC
ErusQa
 
Príspevky: 94
Registrovaný: Pon Nov 11, 2013 5:47 pm
Bydlisko: CHvojnica

Re: ? AMNÉZIA ? FINÁLE

Poslaťod Evinka » Štv Aug 21, 2014 11:53 pm

fu..som velmi rada ze si pridala "pokracovanie" pribehu.. aj ked je to finalny pribeh, vela veci je neukoncenych,takze dufam ze sa k tomu este niekedy vratis :) ak mam pravdu povedat, toto bola moja najoblubenejsia hra na fore, vždy ma bavilo čítať tie neskutočne dlhe pribehy :D a kopu zapletok a vzdy som sa tesila ked som videla novy "diel" :D dobre sa to cita a suhlasim s erikou ze by si mohla kludne napisat knihu... toto nejak spracovat :D potom daj vediet :P urcite si ju kupim :D :D :D

co sa tyka otazok... nie som spokojna ako skoncila moja postava, lebo neviem ake to ma pokracovanie! :D uniesli mi predsa muža! :D :D :)

a najhorsie dopadla určite ella :D
My lady is: Evinka
Evinka
 
Príspevky: 277
Registrovaný: Str Sep 05, 2012 1:03 pm

Re: ? AMNÉZIA ? FINÁLE

Poslaťod Blair bass » Pia Aug 22, 2014 10:35 am

No páni... to bol riadny záver! Nemohla som ani dýchať chvíľami od napätia... Isto to bolo úžasné zakončenie, aj keď veľa príbehov vlastne ostalo otvorených...
Najhoršie podľa mňa dopadla moja postava Alice- uniesli jej predsa dieťa a to je podľa mňa to najhoršie, čo sa môže matke stať :( Horšie ako keď ti unesú manžela, alebo pre mňa dokonca horšie ako smrť, keď nevieš čo je s tvojím dieťaťom a kde je, či je v poriadku, či neplače, či vôbec žije... och no proste toto bola pre mňa rana, asi sa do toho moc vžívam :D ani Ella nedopadla moc dobre- keďže skončila unesená tým šialencom Johnom... no a ani Megan- tá je zase s Chrisom, no proste veľa postáv dopadlo všelijako, ale bolo to naozaj napínavé, akčné a dojemné, mňa to veľmi bavilo čítať :)
Ak naozaj napíšeš knihu, daj vedieť :D a ak by si v hre pokračovala, rada sa zase zapojím, toto bola naozaj naj hra na fóre aj pre mňa :)
Blair bass
Blair bass
 
Príspevky: 213
Registrovaný: Str Okt 17, 2012 11:16 am

Re: ? AMNÉZIA ? FINÁLE

Poslaťod enny » Pia Aug 22, 2014 11:25 am

1. Ako ste spokojné s tým, ako dopadla vaša postava?
Wow,bol to nádherný príbeh!!!Fakt klobúk dolu,si rodená spisovateľka :D
Teraz k mojej postave-teším sa,že sme sa dali so Sebastianom dokopy,taktiež,že som po všetkých trápeniach uvidela konečne svoju sestru :lol: -aj keď ma vzápätí opäť namočila do nejakého problému :lol: ...ale aj to je skvelé,aspoň sa niečo bude diať,ak budeme niekedy pokračovať(v čo pevne dúfam),takže super !!!

2. Kto podľa vás skončil najlepšie a kto najhoršie?
Najlepšie nakoniec skončila Mandy-takže som spravila veľmi dobre,že som jej prebrala Sebastiana :lol: :lol: :lol:
A najhoršie asi Alice a Megan ,tiež je to však pre nich ďalšia výzva na pokračovanie ;)

3. Je niečo, čo vás sklamalo :) Teším sa aj na kritiku, tak kľudne do toho, neurazím sa :D
sklamalo?Ani náhodou,bolo to všetko perfektne prepracované,a ja som len oči otvárala nad CAD-om :o ešte aj Andrew-to ma teda poriadne prekvapilo!!!!Všetko bolo úplne super-takže:Aj ja sa teším na novú knihu a tiež na ďalšie pokračovanie príbehu.A nazáver ešte veľké ĎAKUJEM za úžasne stávené chvíle s touto hrou :D
enny
 
Príspevky: 199
Registrovaný: Uto Mar 12, 2013 3:51 pm

Re: ? AMNÉZIA ? FINÁLE

Poslaťod elisabeth.hard » Pia Aug 22, 2014 12:08 pm

Wáu, tak finále bolo úplne super ! Veľmi sa mi páčia tvoje príbehy aj štýl akým píšeš a ak raz bude kniha, tak sa už teraz na ňu teším :)
Najhoršie podľa mňa dopadla Alice, pretože nevie čo sa stalo s jej synom. Všetky príbehy majú zaujímavé zápletky a skvele sa to číta. Dúfam, že v hre ešte niekedy budeme pokračovať a ako už povedali viaceré, toto bola zatiaľ najlepšia hra na fóre! :)
elisabeth.hard
 
Príspevky: 105
Registrovaný: Pon Sep 17, 2012 12:04 pm

Re: ? AMNÉZIA ? FINÁLE

Poslaťod summer71 » Pia Aug 22, 2014 2:12 pm

ani nemám slov na toto... tak poviem len "Klobúk dole" :) ... v tomto príbehu nechýbalo nič, bolo tam všetko, čo k skvelému seriálu patrí: priateľstvo, láska, zrada, neha, vášeň, napätie, dráma, dobrodružstvo, zábava... a takto by som snáď mohla pokračovať donekonečna :)
Síce som v príbehu nefigurovala od začiatku, no zaujal ma od prvého kola, čo som sa prihlásila, resp. od videa, v ktorom bola rekapitulácia. Som rada, že si nám takto dopriala zábavu, a ak to vyjde v papierovej verzii, tak chcem výtlačok aj s podpisom ;) :D

Ešte teda k otázkam:

1. Ako ste spokojné s tým, ako dopadla vaša postava?
Mala som naozaj šťastie, že som našla svojho priateľa a ešte oveľa väčšie, keď som sa do neho opäť zamilovala. V také niečo som ani nedúfala a teraz som prežila skutočne šťastné obdobie. Teraz mi však bude vŕtať v hlave, či som naozaj niekomu ublížila ;)

2. Kto podľa vás skončil najlepšie a kto najhoršie?
To sa ani nedá vyhodnotiť, každá z nás bola chvíľu šťastná a teraz si to pripravila tak, že každú z nás čaká ďalšia skúška v živote. Budem dúfať, že sa dočkáme pokračovania. ;)

3. Je niečo, čo vás sklamalo :) Teším sa aj na kritiku, tak kľudne do toho, neurazím sa :D
Ale prosím ťa :D Sklamať? To teda určite nie... Rada som čítala celé príbehy, bolo to neskutočne zaujímavé a napínavé čítanie od prvého slova až po poslednú bodku.

Na záver mi nedá nespomenúť, že ti držím palce, aby ti to vyšlo so školou a príliš ťa tam neunavili, aby si mala čas aj písať takéto skvelé príbehy :)
Summer D.
summer71
 
Príspevky: 196
Registrovaný: Pia Sep 14, 2012 5:35 pm

PredchádzajúciĎalší

Späť na Lady Popular

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť

cron