19th Century: 5.Kapitola

Obrázok
svet módy

19th Century: 5.Kapitola

Poslaťod Veronika4495 » Štv Jún 12, 2014 5:21 pm

19th Century:

Ahojte, vítam Vás v novej hre s názvom 19th Century. Neviem ako dlho hra vydrží a či vôbec budete mať záujem prihlásiť sa, ale ak áno máte čas týždeň, no hra začne keď sa prihlási 5 lady, to je maximum. Ak máte záujem prihlásiť sa pošlite mi prosím do správy nie sem: meno aké chcete mať v hre, vek (16-25), a fotografiu vašej lady oblečenú v šatoch, ktoré sa hodia do 19. storočia, fotografiu nejakej herečky/speváčky a ešte nejaký váš celoživotný sen, a nejaké vlastnosti, ktoré vás vystihujú. Ešte sama presne neviem koľko kôl bude mať hra, akým smerom sa bude uberať a hlavne či na ňu budem mať čas, ale dúfam, že áno :)

Obrázok

O HRE:
Ako už z názvu vyplýva, hra sa bude odohrávať v 19. storočí a vy budete mať jedinečnú príležitosť vyskúšať si život v tejto dobe. Možno už mnohé z vás snívali o tom žiť v minulosti, v honosných domoch a nosiť krásne róby, ale život v tejto dobe nebol pre ženy práve jednoduchý a jednoduchý nebude ani pre vás...

Obrázok

Ste mladé, krásne, plné života a žijete s rodičmi v krásnych domoch, so sluhami, no jedného dňa vám váš otec oznámi, že sa budete vydávať...Svojho nastávajúceho ani nepoznáte a príkazu otca sa nemôžte spriečiť. Celý život vás totiž pripravovali na jediné - máte sa stať dobrými a poslušnými manželkami, rešpektovať svojho manžela a starať sa o deti. Nie všetky z vás sa však z takéhoto života tešíte. Napriek dobe, v akej žije ste dúfali, že keď sa vydáte bude to z lásky a že z milujúcim manželom prežijete zvyšok života...

V hre Vám chcem predstaviť 1. postavu. Je to slečna Geneview Latourová. Má 25 rokov, je síce slobodná, ale bude Vás učiť, ako sa stať dobrou manželkou a ako sa disciplinovane správať na verejnosti, aby ste nerobili hanbu svojej rodine. Vaši rodičia Vás k nej prihlásili, keď Vám oznámili, že onedlho sa vydáte, pretože potom Vás čakajú mnohé bály, hostiny, večierky, ktoré budete organizovať...

Obrázok

NIEČO O 19. STOROČÍ:
Rozhodovali rodičia
Slovo rodičov pri výbere budúceho partnera bolo rozhodujúce ako u zámožnejších tak i u chudobnejších vrstiev. Ešte v prvej polovici 19. storočia sa nepovažovalo za podstatné, aby sa snúbenci pred svadbou bližšie poznali. Jedno z pravidiel, ktoré sa pri výbere partnera rešpektovalo, bola príslušnosť ku konkrétnej sociálnej skupine. Platilo tiež všeobecné pravidlo, že muž svoju ženu spoločensky „povznáša“ a žena preberá jeho spoločenský status. Z tohto dôvodu bolo medzi slobodnými dámami viac šľachtičných a meštiačok, ktoré zostali radšej slobodné, než by mali spoločenský klesnúť.

Obrázok

Postavenie v manželstve
Muž uzavretím manželstva potvrdzoval svoju spoločenskú úspešnosť a zastupoval rodinu navonok, platil dane, disponoval peniazmi, určoval rodinný rozpočet, rozhodoval o osude manželky a detí. V 19. storočí vyžadoval muž od svojej manželky absolútnu poslušnosť a podriadenosť, vľúdne správanie, starostlivosť, úctu a lásku. Od manželky sa očakávalo, že bude nežná, zdržanlivá, reprezentujúca navonok svojho manžela, upravená a nikdy nie márnivá. Schopnosť ženy rešpektovať nálady a výmysly svojho manžela a vytvárať útulné prostredie domova sa považovalo za samozrejmosť. Rozvíjanie vlastností ako je pracovitosť, trpezlivosť alebo umenie hospodáriť sa žene v devätnástom storočí doporučovalo ako predpoklad šťastného manželstva. Rovnako sa však očakávalo, že s pokorou príjme svoj osud a nebude sa na nič sťažovať. Dominancia ženy v manželstve bola v tejto dobe celospoločenský nemysliteľná. No na druhej strane pre ženu z privilegovaných sociálnych vrstiev znamenal sobáš i určité oslobodenie z prísneho dohľadu rodičov, alebo vychovávateľov: novomanželka cestovala, navštevovala spoločnosť, prijímala hostí, niekedy si zriadzovala vlastný salón.

Obrázok

Manžel mal právo navštevovať verejné domy, alebo mať milenku, no žena si niečo také nemohla dovoliť. Manžel mal právo svoju ženu zbiť, ak sa dopustila nejakého prehrešku. Štúdium pre ženy nebolo dôležité, prvoradá bola starostlivosť o domácnosť. Ženy nemali pracovať a pliesť sa do mužských záležitostí.


AK MÁTE ZÁUJEM PREŽIŤ NEJAKÝ ČAS V TEJTO NIE VEĽMI JEDNODUCHEJ DOBE, PLNEJ INTRÍG NAPÍŠTE MI PROSÍM DO SPRÁVY NIE SEM. PRIHLÁSIŤ SA MOŽE 5 LADY :)
Naposledy upravil Veronika4495 dňa Pon Aug 18, 2014 2:10 pm, celkovo upravené 7
Na LP: Veronika4495
Veronika4495
 
Príspevky: 464
Registrovaný: Pia Sep 14, 2012 4:17 pm

Re: 19th Century

Poslaťod Veronika4495 » Štv Jún 12, 2014 5:21 pm

HLAVNÉ POSTAVY:

Obrázok
(Summer71)

Obrázok
(Blair bass)

Obrázok
(Moncic)

Obrázok
(Elisabeth.hard)

Obrázok
(Enny)
Naposledy upravil Veronika4495 dňa Uto Júl 01, 2014 11:16 am, celkovo upravené 2
Na LP: Veronika4495
Veronika4495
 
Príspevky: 464
Registrovaný: Pia Sep 14, 2012 4:17 pm

Re: 19th Century

Poslaťod Veronika4495 » Štv Jún 12, 2014 5:22 pm

VEDĽAJŠIE POSTAVY - MUŽSKÉ:

Obrázok

Obrázok

Obrázok

Obrázok

Obrázok

Obrázok

Obrázok
Naposledy upravil Veronika4495 dňa Štv Júl 17, 2014 3:08 pm, celkovo upravené 1
Na LP: Veronika4495
Veronika4495
 
Príspevky: 464
Registrovaný: Pia Sep 14, 2012 4:17 pm

Re: 19th Century

Poslaťod Veronika4495 » Štv Jún 12, 2014 5:22 pm

VEDĽAJŠIE POSTAVY - ŽENSKÉ:

Obrázok

Obrázok
Naposledy upravil Veronika4495 dňa Štv Júl 17, 2014 3:14 pm, celkovo upravené 2
Na LP: Veronika4495
Veronika4495
 
Príspevky: 464
Registrovaný: Pia Sep 14, 2012 4:17 pm

Re: 19th Century: 1.Kapitola

Poslaťod Veronika4495 » Uto Júl 01, 2014 12:05 pm

AHOJTE :) TOTO JE TAKÉ ÚVODNÉ KOLO, UVIDÍM, AKO TO BUDE ĎALEJ POKRAČOVAŤ. AK MÁTE NEJAKÉ NÁVRHY KĽUDNE MI ICH NAPÍŠTE :)

1.KAPITOLA
Londýn 26. 10. 1809

Obrázok
V útulnom salóniku slečny Latourovej sedelo na mäkkej pohovke päť dievčat – slečna Amelia Renaldiová, Monique Adrianne Deveraux, Evangeline Moon, Elizabeth Montgomery a najmladšia, iba 16 ročná Sophie Prignate. Slečna Grace Latourová už niekoľko minút rozprávala, ale ani jedno z dievčat ju nepočúvalo. Hoci bola slečna Latourová nepochybne milá a snažila sa s dievčatami spriateliť, nemali práve náladu počúvať ju. Myšlienkami boli totiž niekde úplne inde. Jedna vec však všetky spájala. Už onedlho sa mali vydať a stať sa poslušnými a dobrými manželkami, ktoré svojim mužom na svet privedú dedičov. Slečna Latourová im pred svadbou dávala hodiny slušného správania a pripravovala ich na manželstvo. No takmer ani jedna z nich sa v skutočnosti netešila, že sa onedlho vydajú. Práve naopak, bol to pre nich priam trest. Na manželstvo sa ešte necítili a svojich budúcich manželov ani poriadne nepoznali, no ich otcovia rozhodli, že nastal čas na vydaj a proti tomu rozhodnutiu nemohli zmôcť vôbec nič. Preto teraz len neprítomne sedeli a čakali, kedy slečna Latourová konečne skončí. V hlave sa im neustále premietal obraz toho strašného dňa keď sa dozvedeli, že sa budú musieť vydať...

AMELIA RENALDIOVA (20):
Obrázok
Amelia bola jediná z dievčat, ktorá nebola zasnúbená po prvýkrát. Už pred 3 rokmi sa spoznala s majorom Michaelom Harwersonom a ich priateľstvo čoskoro prerástlo vo veľkú lásku. Po pár mesiacoch sa zasnúbili a Amelia sa nevedela dočkať dňa, kedy sa konečne stane jeho manželkou. Nestretávali sa často, zvyčajne spolu chodievali iba občas na krátke prechádzky do neďalekého parku v sprievode svojej slúžky, ale napriek tomu cítila, že s Michaelom bude šťastná a bude jej dobrým manželom. Krátko po zasnúbení však musel nastúpiť do vojny a po niekoľkých mesiacoch prišiel Amelii list, v ktorom stálo, že major Michael Harwerson padol v boji. Tento deň bol pre ňu najstrašnejším dňom v jej živote. Hoci od jeho smrti ubehlo už viac ako rok, Amelia sa z jeho smrti dodnes nespamätala a každú noc ju trápia strašné nočné mory. Od jeho smrti bývala takmer neustále zavretá vo svojej izbe. Bola ako bez života, takmer nič nejedla a preto veľmi schudla a jej tvár nabrala nezdravú farbu. Prestalo jej na sebe záležať, nenavštevovala nijaké večierky a už vôbec sa neusmievala, iba neustále plakala. Jej rodičia a súrodenci hľadali všelijaké spôsoby, ako ju vrátiť späť do života, no nič nepomáhalo. A po roku skonštatovali, že Amelia je ešte veľmi mladá na trúchlenie a nastal čas, aby sa vydala. Dúfali, že keď sa vydá a narodia sa jej deti, zabudne na svoj žiaľ a bude opäť šťastná. Toto ich rozhodnutie však Ameliu príšerne rozčúlilo. Nedokázala rodičom odpustiť, že ju tlačia do manželstva. Ako len od nej môžu očakávať že sa vydá za iného? Stále preda miluje Michaela a bola rozhodnutá ostať mu až do smrti verná a neustále si ho udržiavala v pamäti.
Matka: ,,Amelia, s otcom sme sa už nemohli dlhšie pozerať na to, ako sa trápiš. Toto bude pre teba to najlepšie riešenie.“
Amelia: ,,Toto bude najlepšie riešenie akurát tak pre vás! Nechápem ako odo mňa môžete niečo takéto žiadať! Michael je mŕtvy len jeden rok, ešte som ani neprestala nosiť smútočné šaty a vy už po mne chcete, aby som ho zradila a vydala sa za niekoho cudzieho, koho ani nepoznám?“
Matka: ,,Nikto predsa od teba nechce, aby si zahodila všetky spomienky na Michaela, ale si mladá a musíš ďalej žiť. Okrem toho ženích, ktorého sme ti našli nie je vôbec cudzí. Poznáš ho veľmi dobre. Je to tvoj priateľ Adam Gresham.“
Amelia na chvíľu stíchla. Je pravda to čo počuje? Skutočne sa má vydať za Adama? Adam bol jej dlhoročný priateľ. Bol vysoký, štíhly a neskutočne príťažlivý. Bol známy povesťou sukničkára a nejedna žena sa mu dokonca sama ponúkla. Od Amelie bol starší o 10 rokov. Keď mala Amelia 15 rokov Adam sa jej páčil, ale on jej dal slušne najavo, že o ňu nemá záujem a tak rodiace sa city k nemu potlačila a odvtedy ho brala takmer ako svojho ďalšieho brata. Od Michaelovej smrti sa však nevideli, iba si občas poslali list, aj keď Amelia nemala náladu byť s nikým v kontakte, ale svojho dlhoročného priateľa nechcela uraziť. A teraz sa má stať jeho manželkou? Ako je to len možné? Ako ho k tomu dotlačili? Adamov otec bol hazardér a opilec a takmer celý majetok prepil. Žeby bol toto pravý dôvod, prečo sa teraz jeho syn s ňou má oženiť? Ide mu iba o jej veno? Chce sa dostať k im peniazom? Amelia tomu stále nerozumela a bola rozhodnutá zistiť, prečo taký zvodca a sukničkár ako Adam Gresham súhlasil so svadbou...

MONIQUE ADRIANNE DEVERAUX (17)
Obrázok
Monique bola v trochu inej situácii, ako ostatné dievčatá. Do svadby ju totiž nedotlačili rodičia. Jej matka zomrela, keď bola ešte veľmi malá a preto sa o ňu vždy staral len jej otec, ktorý by pre ňu urobil úplne všetko. Pracoval ako námorník na lodi a Monique občas brával so sebou na loď, i keď to bolo proti pravidlám. Aj on však pred 6 mesiacmi zomrel a Monique ostala úplne sama. Nemala súrodencov a jedinou jej príbuznou bola jej stará teta, ktorá bývala v Škótsku. Po otcovej smrti cestovala so svojou slúžkou kočom za svojou tetou, keď ich však zastihla strašná búrka. V diaľke zbadali veľký, navonok trochu schátraný dom a tak sa uchýlili tam. Otvoril im sluha a pustil ich dnu. Monique však musela presvedčiť pána domu, aby ich nechal u seba prenocovať. Sluha ju však vopred varoval, že jeho pán nemá rád návštevy a neznáša keď ho niekto vyrušuje, preto bude ťažké presvedčiť ho. Monique, ani nevedela ako, nabrala odvahu a vstúpila do knižnice, kde sedel za mohutným stolom popíjajúc škótsku. Jeho vzhľad bol zanedbaný, no aj neoholený a so strapatými vlasmi vyzeral neodolatelne. Zamračil sa na Monique a chcel vedieť čo tu robí a kto ju vpustil dnu. Monique sa mu snažila vysvetliť, že kvôli počasiu nesmôže cestovať ďalej, ale jemu to bolo očividne jedno. Napokon po dlhom presviedčaní vstal, pozrel sa z okna a usúdil, že skutočne pri takomto silnom daždi, nie je vhodné, aby ich vyhodil a tak síce veľmi nerád súhlasil. Monique si na ňom všimla, že na krku sa mu tiahne dlhá jazva, ktorá vyzerala byť pomerne čerstvá. Taktiež neprehliadla ani jeho krívanie. Vyzeralo to tak, že noha ho veľmi bolela a Monique usúdila, že zrejme práve preto neustále popíja alkohol. Tíšil si tým svoju bolesť. Na druhé ráno, však dážď neustal. Pršalo celú noc a cesty boli neprejazdné. Monique musela preto ostať aj nasledovné dni. Muž sa jej predstavil ako Cad Byron a mal 29 rokov. Nebol však vôbec príjemným hostiteľom a celé dni trávil v knižnici, preto Monique jedávala sama v obrovskej jedálni. Jeden deň sa však k nej pripojil a Monique ho napokon nahovorila aj na jednu hru šachu. Najskôr odmietol, ale stávka, ktorú mu ponúkla ho zaujala. Ak by vyhrala musel by byť lepším hostiteľom, jedávať s ňou v jedálni a poobede ju nejako zabaviť, a ak vyhrá on sľúbila mu, že mu dá zvyšok svojho pobytu u neho pokoj. Cad sa v duchu pousmial a už sa tešil ako jej to natrie.
Monique: ,,Šach mat, pane.“
Cad len nechápavo pozeral na šachovnicu a snažil sa nájsť spôsob, ako sa z tejto situácie dostať, no napokon usúdil, že Monique vyhrala spravodlivo a tak dodržal svoju časť dohody. Nasledovné dni spolu jedávali v jedálni a poobede hrávali šach, alebo karty. Cad si stále držal určitý odstup a pôsobil trochu mrzuto, no Monique sa jeho nálad pomaly prestala báť a uvedomila si, že nie je až taký zlý ako si spočiatku myslela. Kým boli cesty opäť prejazdné ubehli celé 2 týždne. V jeden deň do Cadovho domu nečakane vpadol jeho sused starý lord Salton a uvidel v jeho dome Monique.
Salton: ,,Ale, ale Byron. Takže ty v svojom dome ukrývaš takúto krásavicu?“
Cad zaťal päste a uvedomil si v akej situácii sa ocitli. Salton bol veľký klebetník a Cad vedel, že si to nenechá len pre seba. Ak povie, že v jeho dome bola Monique a navyše len v sprievode svojej slúžky úplne jej to zničí povesť a nikdy si nenájde slušného manžela. Vedel, že nemá na výber a musí spraviť správnu vec.
Cad: ,,Lord Salton, dovolte mi predstaviť vám moju snúbenicu slečnu Monique Devaraux“
Monique vypleštila oči, ale napokon pristúpila na Cadovu hru. Po Saltonovom odchode, jej Cad povedal, že nemajú na výber a musia predstierať, že sú zasnúbení, pretože Salton určite všetko vytára a to by bol škandál. Tá správa by sa určite dostala aj k Moniquinej tete.
Cad: ,,Nemáme na výber. Zajtra odcestujeme do Londýna k mojej rodine a oznámime naše zásnuby. Nastáva plesová sezóna a tak budete mať aspoň možnosť zúčastniť sa jej. Nepochybuem, že si tam nájdete dobrého muža, ktorý vás bude mať rád a potom sa so mnou rozídete. Ja budem chvíľu hrať, aký som sklamaný, no všetkým poviem, že vás chápem a potom sa opäť budem môcť vrátiť sem a žiť svoj samotársky život. Je to jediná možnosť ako sa vyhnúť škandálu.“
Monique nemala dobrý pocit z toho, že bude klamať celej jeho rodine, ale nemala na výber.
Monique: ,,A čo ak si nikoho nenájdem a budem si musieť vziať vás?“
Cad: ,,Nemajte strach, som si istý, že budete jednou z najobletovanejších žien v celom Londýne...“


EVANGELINE MOON (18)
Obrázok
Evangeline už od detstva vedela, kto bude jej manželom. Už ako novorodeniatko ju jej rodičia zasnúbili s vtedy iba 9 ročným vojvodom Edwardom Stonewilom. Pre jej rodičov to bola obrovská česť, že rodina vojvodu vybrala pre svojho syna za ženu práve ich dcéru. Evangeline teda celý život vedela, že jej osudom bude stať sa vojvodkyňou. O tejto téme sa však so svojou rodinou rozprávala iba zriedka. Edward bol u nich asi 3 krát a naposledy keď mala 15 rokov. Už tri roky ho však vôbec nevidela. Občas jej napísal nejaký list, ktorý bol však strohý a veľmi formálny. Aj na návšteve sa vždy zdržal maximálne jeden deň a Evangeline sa väčšinou snažil vyhýbať. Rozhovor vždy viedol iba s jej otcom. Evangeline nemohla poprieť, že Edward je skutočne veľmi pekný mladý muž, ale napriek tomu nepovažovala za správne, že si ju chce vziať bez lásky. Keď bola mladšia predstavovala si ich spoločný život. V jej predstavách bola vojvodkyňou, ktorá vedie šťastný a krásny život po boku milujúceho manžela. Jej predstavy sa však rozplynuli pri Edwardovej poslednej návšteve, kedy si nechtiac vypočula jeden jeho rozhovor, z ktorého jasne pochopila, že Edward ju za manželku v skutočnosti nechce. Jasne vtedy povedal, že sa nechce ženiť a ak si ju niekedy vezme, tak iba z povinnosti. Evangelinine sny o pravej láske sa vtedy rozbili. Ako vojvoda sa však rozhodol splniť povinnosť a preto sa rozhodol, že so svadbou bude súhlasiť. Vždy sa správal slušne a nikdy jej nedal najavo, že si ju nechce vziať, ale Evangeline to vedela a práve to ju nesmierne trápilo. Predstava, že má stráviť život po boku muža, ktorý s ňou bude iba z povinnosti a ktorý si určite bude vydržiavať nejakú milenku. Pri tejto predstave sa vždy zachmúrila a snažila sa na to nemyslieť. Keď jej po 3 rokoch od jeho poslednej návštevy prišiel od neho list, že o 2 týždne príde na návštevu, Evangeline už tušila, že nastal jej čas. Keď Edward prišiel, jej rodičia ho úctivo vítali a tešili sa z jeho prítomnosti. Edward bol veľmi zdvorilý a Evangeline si všimla, že za tie tri roky, čo ho nevidela, ešte viac opeknel a zmužnel. Nebolo by ťažké zamilovať sa do muža, aký bol on, ale práve to nechcela. Nechcela trpieť a preto vedela, že sa do neho nesmie zamilovať a taktiež sa snažila nájsť cestu ako sa z tejto situácie dostať a ako sa vyvliecť zo svadby s ním. Jej rodičia ich po dlhej chvíle nechali v salóne samých a to bolo po prvýkrát, čo Evangeline bola v jeho prítomnosti úplne sama. Ani nevedela prečo, rozbúchalo sa jej srdca a popadla ju nervozita.
Edward: ,,Evangeline, zrejme tušíš, prečo som sem prišiel. Pred chvíľou som sa zhováral s tvojim otcom a súhlasil so svadbou. Dátum a kaplnku si môžeš vybrať. Vyhovovala by ti viac svadba už túto zimu, alebo počkáme radšej až na jar?“
Evangeline: ,,Viete, vaša milosť, vlastne mi nevyhovuje ani jedno ani druhé. Ja...najradšej by som sa nevydávala?“
Edward na ňu vyvalil oči a ona si vtedy uvedomila, čo sa mu odvážila povedať. Keby to vedel jej otec, určite by ju zmlátil ako žito...
Edward: ,,Čo si povedala? Ty sa za mňa nechceš vydať? Vari sa ti nepáčim?“
Evangeline: ,,To nie, vaša milosť...ja len...len sa takmer vôbec nepoznáme...“
Edward: ,,Takže ide iba o to? Nie je za tým nič viac?“
Evangeline: ,,Nič iné za tým nie je...“ Evangeline by mu najradšej povedala, že ide o to, že nechce, aby si ju vzal iba z povinnosti, ale uvedomila si ako hlúpo by to znelo. Nikto predsa neočakáva, že dvaja ľudia sa vezmú z lásky tak prečo by mala byť ona výnimkou...
Edward: ,,V tom prípade so svadbou počkáme. Vezmeme sa teda až na jar. V Londýne práve štartuje plesová sezóna a tak si myslím, že by bolo vhodné, aby si odišla spolu so mnou a užila si aspoň jednu sezónu, kým sa staneš vojvodkyňou. A kým bude svadba, aspoň sa možno trochu spoznáme. Porozprávam sa s tvojim otcom a presvedčím ho, aby si hneď zajtra odcestovala do našeho rodinného sídla. Moja sestra sa určite poteší, že bude mať spoločníčku a som si istý, že sa z vás stanú dobré priateľky.“
Evangeline si iba povzdychla a sklopila zrak. Nechcela aby mala jeho sestra radosť, keď príde, túžila iba po tom, aby mal radosť Edward, ale vedela, že je to nemožné, no nemala na výber a súhlasila s jeho návrhom, aby sa aspoň oslobodila od prísneho otca. A v tej chvíli jej v mysli skrsol šialený plán. Rozhodla sa, že spraví všetko preto, aby sa nemusela vydať. Vedela totiž, že rodina vojvodu si ju vybrala preto, že vedeli, že jej rodičia z nej vychovajú slušnú a disciplinovanú dámu. Ale čo ak by sa tak nesprávala? Čo ak bude jej správanie škandalózne a pobúri ním možno celú londýnsku spoločnosť? Vedela, že je to riskantný plán a že jej otec jej to nikdy neodpustí, ale všetko sa jej zdalo lepšie ako vydať sa za muža, ktorý ju nemiluje a preto sa rozhodla, že len čo príde do Londýna začne konať...


ELIZABETH MONGOMERY (17)
Obrázok
Elizabeth bola v odlišnej situácii ako ostatné dievčatá. Na svadbu sa totiž ako jediná z nich skutočne tešila. Jej snúbenec Jack bol mladý a príťažlivý muž, ktorý ju na prvý pohľad okúzlil aj keď spočiatku jeho zvádzaniu odolávala. On bol však neodbitný a neustále vyhľadával jej spoločnosť. Vždy ju čakával v parku, kam sa popoludní chodievala prechádzať so svojou slúžkou. Napriek tomu, že sa Elizabeth snažila pretvarovať, že ju spoločnosť Jacka obťažuje, nikdy nezmenila trasu svojej prechádzky a vždy napäto chodievala do parku, kde vedela, že ju Jack bude čakať. Párkrát na seba narazili aj na večierku, ktorého sa Elizabeth so svojimi rodičmi zúčastnila, ale tam si pred ním snažila držať ešte väčší odstup, aby tým nenahnevala svojich rodičov a nespôsobila hanbu svojej rodine. Po niekoľkých mesiacoch viac nedokázala klamať samú seba a uvedomila si, že Jacka skutočne celým srdcom miluje. Nertrvalo preto dlho a Jack ju popýtal o ruku a Elizabethin otec prekvapivo bez námietok súhlasil. Elizabeth si myslela, že jej otec bude proti, ale zdalo sa jej, že sa potešil. Elizabeth napriek tomu nevedela pochopiť, prečo si niekto ako Jack všimol práve ju. Ona bola jednoduché dievča, ktoré bolo síce pekné, ale okolo Jacka sa motalo mnoho ešte krajších dievčat. V spoločnosti sa o ňom vždy rozprávalo, že zrejme ostane starým mládencom, pretože verejne vyhlasoval, že sa nechce viazať. A zrazu z nenazdajky jej začal dvoriť a popýtal ju o ruku. Elizabeth sa cítila ako v rozprávke a tešila sa na deň, kedy sa konečne stane jeho ženou, no všetko sa jej zdalo až priveľmi pekné... Jack vzal Elizabeth do Londýna, ešte pred svadbou, aby si rovnako, ako ostatné dievčatá užila plesovú sezónu ešte pred tým, ako sa stane jeho manželkou. On bol však zaneprázdnený a odkedy pred 4 dňami prišla do Londýna, videla ho iba 2 krát a to v jedálni, keď spolu obedovali. Na večeru sa zvyčajne nedostavil, ale Elizabeth nechcela vyzvedať, kam chodieva, aby sa náhodou neurazil. Zožieral ju však zvláštny pocit. Bola to žiarlivosť. Elizaveth totiž videla, aký je Jack nesmierne obletovaný ženami. Na večierkoch bol zvyčajne stredobodom pozornosti a on sa ženskej spoločnosti vôbec nebránil. Práve naopak, často sa s nimi zhováral a zabával ich svojimi niekedy až trúfalými rečami, ktoré Elizabeth občas zraňovali. Nechcela totiž, aby sa Jack venoval iným ženám. Chcela byť v jeho živote tou jedinou. V žiadnom prípade sa o neho nechcela s nikým deliť. Jedna jej časť jej hovorila, že Jack by ju nedokázal zradiť, ale na druhej strane si uvedomovala akým životom až donedávna žil. Prečo by sa to po svadbe mao všetko zmeniť? Naozaj dúfala, že po svadbe sa na inú ženu viac ani nepozrie? Svadba sa mala konať už o necelý mesiac a Elizabeth bola prvá spomedzi dievčat, ktoré mali mať svadbu. Odkedy pred pár dňami prišla do Londýna nemala takmer žiaden čas. Jackova matka a sestry, ju neustále zamestnávali. Elizabeth čakalo veľa práce, museli rozposlať pozvánky na svadbu, vybrať svadobné chody mnoho ďaľších vecí. Takmer každý deň prišla do domu krajčírka, ktorá jej šila svadobné šaty a okrem nich jej Jack nechal ušiť aj tucet nových šiat, klobúkov a rôznych doplnkov. Odkedy však súhlasila so svadou mala pocit, že s Jackom sa navzájom odcudzili. Už jej ani nedvoril a ani nevyhľadával jej spoločnosť. Práve naopak, mala pocit, ako keby sa jej náročky vyhýbal no nakoniec si sama sebe vynadala a presvedčila sa o tom, že si to len nahovára. Zrejme hľadá nejaké chyby iba preto, že sa jej všetko zdá byť až priveľmi dokonalé...

SOPHIE PRIGNATE (16)
Obrázok
Sophie bola vždy tak trochu rebelkou a to posledné po čom túžila bolo vydať sa. Jej rodičia však na to mali úplne iný názor ako ona. Hoci bola ešte veľmi mladá a mala iba 16 rokov rodičia usúdili, že je ten správny čas na vydaj. Koniec koncov nebola by ani prvá ani posledná, ktorá sa vydávala v takom mladom veku. Sophie nepochádzala práve z najvýznamnejšej rodiny. Jej otec podnikal, ale prestalo sa mu dariť a tak napokon pred pár rokmi prišli o ich krásny dom, kde Sophie prežila svoje detstvo a museli sa uskromniť. Jej rodičia si však na skromné podmienky nedokázali zvyknúť a práve to bol dôvod, prečo sa rozhodli dcéru vydať. Za normálnych okolností mal jej ženích dostať veno, ale jej rodičia sa so ženíchom dohodli trochu inak...Sľúbili mu svoju dcéru za to, že im poskytne určitú finančnú čiastku. Keď sa to Sophie dozvedela, nemohla uveriť vlastným ušiam. Jej vlastný rodičia ju predali a nie za hocikoho. Vybrali jej starého, škaredého Franka Petersna, ktorý už bol niekoľkokrát ženatý, no jeho ženy vždy ,,záhadne“ zomreli. Jeho manželky boli vždy oveľa mladšie ako on, ale Sophie bola zatiaľ jeho najmladším úlovkom. Okrem škaredého zovňajška bol navyše agresívny a neustále popíjal. Vôbec si nevážil ženy a Sophie sa zhrozila pri predstave, že sa má stať jeho manželkou.
Sophie: ,,Ako ste to mohli urobiť!? Ako ste mohli predať vlastnú dcéru?!“
Otec: ,,Mlč, ty drzaňa! Ako sa to s nami rozprávaš?!“
Sophiin otec jej strelil riadnu facku až takmer spadla na zem. Nepovedala už nič, vedela, že by to bolo iba horšie. Otec ju často bil a dúfala, že keď dospeje vydá sa za dobrého muža a oslobodí sa tak od svojho tyranského otca, no stal sa pravý opak. Mala ísť ešte k väčšiemu tyranovi, ktorého manželky zvyčajne zomreli do roku od svadby. Vraj ich úplne zničil a ony to pri ňom nezvládli, jedna z nich si dokonca na život siahla sama...
Sophie sa teraz cítila príšerne a celé dni len preplakala.Najmä odkedy jej snúbenec bol naposledy u nich a konečne stanovili dátum svadby.
Otec: ,,Kedy by vám vyhovovala svadba?“
Frank: ,,Ak by to bolo len na mne oženil by som sa s ňou aj okamžite. Nechce sa mi už dlhšie čakať, ale spoločnosť by sa zrejme čudovala, prečo sa berieme tak narýchlo. Preto som sa rozhodol, že svadba sa bude konať 3.januára. Je to dosť času na prípravy a môžeme sa ešte zúčastniť aj na rôznych vianočných večierkoch než sa zosobášime.“
Otec: ,,To je výborný nápad, však Sophie. Vždy si predsa chcela navštíviť vianočné večierky, ale bola si ešte primladá a tento rok sa ti to konečne splní...“
Elizabeth stislo srdce. Takže od nového roku sa začne jej trápenie. Vždy sa na Vianoce tešila, ale uvedomila si, že toto budú jej najhoršie sviatky v živote. A to nehovorila o ďaľších Vianociach, ktoré ju čakali po boku Franka. Nenávidela svojich rodičov za to, čo jej spravili. Ocitla sa v bezvýchodiskovej situácii a nevedela, ako jej život bude vyzerať ďalej...

Obrázok
(Grace Latourová)
,,Slečny, mám pocit, že sa vôbec nesústreďujete na to, čo vám tu rozprávam...“
Hlas slečny Latourovej vás prebral z vašich myšlienok a uvedomili ste si, že už hodnú chvíľu ste ju skutočne vôbec nepočúvali.
,,Musíte byť maximálne sústredené, pretože zajtrajší večierok bude pre vás skutočne dôležitý. Viem, že ste sa na večierkoch zúčastnili už mnohokrát, ale tento raz to bude iné. Už vás nebudú brať ako malé dievčatká, ale ako takmer dospelé ženy, keďže vás všetky čoskoro čaká svadba. Musíte sa preto dobre sústrediť na to, čo poviete, s kým sa budete rozprávať a najmä ako, aby ste si neurobili hanbu. Som si istá, že na zajtrajšom večierku všetky zažiaríte a ostatné dámy stuhnú závisťou keď vás uvidia. Na dnes som skončila aj keď predpokladám, že veľa si nepamätáte. Uvidíme sa teda zajtra na večierku. Tešilo ma.“
Po jej slovách ste vstali, rozlúčili ste sa a pred domom ste nastúpili do koča, ktorý vás odviezol späť. Nemali ste náladu zúčastniť sa na zajtrajšom večierku, ale nemali ste ani na výber. Na večierok bez pochýb musíte ísť, no vedeli ste, že sa tam zrejme stretnete aj s vašimi nastávajúcimi manželmi, čo mnohé z vás vôbec nepotešilo...

VAŠE ÚLOHY:
1.Aké máte pocity zo situácie, v ktorej sa momentálne nachádzate a aké sú vaše pocity z vašej blížiacej sa svadby?
2.Zatiaľ ste vaších budúcich manželov nevideli, ale aké z nich máte zatiaľ pocity a ako si myslíte, že spolu budete vychádzať?
3.Čo si myslíte o slečne Grace Latourovej?
4.Oblečte sa tak, ako pôjdete na večierok, skúste nejakú peknú slávnostnú róbu a nezabudnite ani na make-up a vlasy :)
5.Môžete napísať nejako stručne ako večierok prebiehal, čo ste tam zažili, s kým ste sa rozprávali...(Len nepridávajte fotografie vašich budúcich manželov to už mám nachystané, ale ostatných môžete ak chcete možno niečo z toho použijem :) )


* Ako často by vám vyhovovali nové úlohy :)?

Zatiaľ máte čas na pridanie úlohy 2 týždne, čiže do 15.7.2014 :)
Každé kolo jednu z vás, ktorá úlohu pridá najlepšie odmením sumou 10 000LD. Obleky môžu byť aj z Módnej arény. Predbežný počet kôl, ktoré hra bude mať som stanovila na 10, ale je možné, že sa to zmení, každopádne hra by mala skončiť do konca leta, prípadne do konca septembra, nechcem, aby sa zbytočne naťahovala a pravdepodobne to je moja posledná hra na fóre, tak vás snáť moc nesklame :)
Na LP: Veronika4495
Veronika4495
 
Príspevky: 464
Registrovaný: Pia Sep 14, 2012 4:17 pm

Re: 19th Century: 1.Kapitola

Poslaťod summer71 » Štv Júl 03, 2014 7:29 pm

1.Aké máte pocity zo situácie, v ktorej sa momentálne nachádzate a aké sú vaše pocity z vašej blížiacej sa svadby?
Takmer rok som strávila zatvorená doma, s nikým som veľmi neprehovorila, nebolo o čom. O Adamovi som nepočula ani nepamätám a teraz sa mám za neho vydávať? Dobre, určite je to lepšie ako vydať sa za nejakého starca, ale ja sa nechcem vydávať vôbec. A už vôbec nie za chlapa, ktorý chodí s každou. Je pravda, že som v minulosti niečo k nemu cítila, ale to si asi každá z nás zažila. No náš vzťah sa nikdy nedostal cez priateľstvo. On bol jediný, komu som dokázala dôverovať takmer vo všetkom, len nie vo vzťahoch - v tom bol nemožný a vždy som sa na ňom zabávala a on sa smial so mnou. Potom som spoznala Michaela - a myslela som, že snívam. Všetko s ním bolo perfektné - nemohla som uveriť, že je to skutočnosť, bolo to ako v rozprávke. Nanešťastie rozprávky žijú len v knihách a na televíznych obrazovkách.
Nasledujúci večierok bude mojím prvým od Michaelovej smrti. Určite si ostatní pomyslia - "Čo tu tá robí?" "Ešte žije?" "Už bolo na čase..." a podobné štipľavé otázky. Nikdy som nemala rada ten pocit byť stredobodom pozornosti, neznesiem všetky tie reči a pohľady. V ústraní som sa cítila dobre, no moji rodičia majú pravdu - nemôžem sa schovávať na veky. Ale je to jediná vec v ktorej s nimi súhlasím. Svadba? To je iná káva. Ďakujem, neprosím. Odmalička som snívala o svadbe so ženíchom, o ktorom som vedela, že tu bude iba pre mňa, pre nikoho iného a Adam je presný opak. Je to dobrý kamarát, ale ako manžela si ho predstaviť nedokážem.

2.Zatiaľ ste vaších budúcich manželov nevideli, ale aké z nich máte zatiaľ pocity a ako si myslíte, že spolu budete vychádzať?
Kedže sme boli priatelia, tak sme sa videli :D Ale veľmi dlho sme neboli v kontankte, ja som sa zmenila a prešla si mnohými skúškami a určite sa zmenil a on. Otázka je či k lepšiemu alebo horšiemu.Ani neviem, či si po takom dlhom čase budeme mať čo povedať. Možno už má iné záujmy a nebudeme sa vedieť spolu ani len zasmiať. O to horšie to bude, keď zistím, že to je len pre peniaze, aby sa cezomňa opäť dostal do vyššej spoločnosti. Už len pri myšlienke na Adama mám pocit, akoby som Michaela zrádzala. Nie, nedokážem si predstaviť naše stretnutie. :D

3.Čo si myslíte o slečne Grace Latourovej?
Slečna Grace sa mi páči svojím postojom, svojimi radami, chce pre nás len to najlepšie, aby sme my vydali zo seba to najlepšie, keď budeme v úlohách manželiek. No bude sa musieť veľmi snažiť, pretože nám nezáleží na tom, ako nás bude spoločnosť vnímať. Jediné, čo nás bude zaujímať, je že prídeme o svoju slobodu proti svojej vôli.

4.Oblečte sa tak, ako pôjdete na večierok, skúste nejakú peknú slávnostnú róbu.
Za normálnych okolností by som sa na večierok a Adama tešila, no nadchádzajúca slávnosť na to nebola vhodná. Spomienkana Michaela stále bolela. Rodičia s mojím výberom šiat nesúhlasili, ale vedeli, že som tvrdohlavá a neustúpim, aspoň šaty som si chcela vybrať sama.
Obrázok

5.Môžete napísať nejako stručne ako večierok prebiehal, čo ste tam zažili, s kým ste sa rozprávali...
Pred príchodom na večierok som bola nervózna, pretože v spoločnosti toľkých ľudí som nebola... veľmi dlho. Vlastne celý večer so sa cítila nesvoja, aj keď som väčšinu tých ľudí poznala. Možno práve preto.
V momente, ako som vstúpila do dverí slávnostnej sály sa pocit nervozity ešte viac vystupňoval. Adam si ma hneď všimol, prikročil ku mne, pozdravil rodičov a potom mi ponúkol rameno. Zo zdvorilosti som, samozrejme, neodmietla. Bol presne taký šarmantný, ako som si ho pamätala - krásne hlboké oči, do ktorých sa nedalo zamilovať, ale tým som si už prešla, ľahký krok gentlmena, perfektná postava, príťažlivý pohľad. On tu bol sám, aspoň na prvý pohľad, bez otca, pravdepodobne sa zase niekde opíjal, pomyslela som si, ale nechcela som do neho príliš vŕtať a snažila som si zachovať chladnú hlavu, aj keď vždy v jeho prítomnosti sa mi podlamovali kolená, a dnešok nebol výnimka.
Odprevadil mňa aj rodičov k stolu, kde sa začali s otcom rozprávať, ako ide obchod a podobné veci. Po chvíli ma vyzval do tanca, neostávalo mi nič iné, ako súhlasiť, aj keď na mne bolo určite očividné, že som celá nesvoja a necítim sa v spoločnosti veľmi príjemne.
Na tanečnom parkete sme boli konečne sami bez rodičov, ktorí by nás počúvali a tak som sa s ním konečne mohla aj ja porozprávať.
"Asi sa necítiš veľmi dobre, však sa nemýlim?"
"Nie, máš pravdu. Vždy si na mne videl, keď som nebola šťastná, to sa mi na tebe páčilo. Ale ako dlho je to, čo sme sa nevideli?"
"Pár rokov."
"Presne, pár rokov. Veľa vecí sa zmenilo. Nič nie je také, ako predtým."
"Viem. Michaela mi je ľúto, ako vidno, stále na neho myslíš." Poznamenal k mojím čiernym šatám.
"Ďakujem," odvetila som zdvorilo, "ale nepotrebujem tvoju ľútosť. Nikdy na neho nezabudnem, nie je to také ľahké, ako si všetci myslia... A, keď už sme pritom, ďakujem aj za tých pár listov, ktoré som od teba dostala." Chcela som dodať - po Michaelovej smrti - ale vždy, keď som tie slová vyslovovala, bolelo to ešte viac, preto som sa im vyhýbala, ako sa dalo.
"Som rád, že som ťa potešil. A aj za to, že si ma dnes potešila svojou prítomnosťou. Po tom všetkom som ani nečakal, že sa ukážeš."
"Ver mi, ani som neplánovala. Ale nechcela som sklamať rodičov." V tej chvíli som sa na nich pozrela, bolo na nich vidieť, že sa tešia a určite mama vravela otcovi: ´Pozri, ako im to spolu pristane.´
"Aha, tak v tom prípade by som mal asi poďakovať tvojím rodičom," povedal s jeho obvyklým úškrnom a mne nedalo mu úsmev opätovať.
"Vidíš, že sa dokážeš usmievať. Pozri, viem, že si asi myslíš, že som stále taký istý, akého si ma poznala, ale ako si poznamenala na začiatku, veľa vecí sa zmenilo. A nielen veci, ale aj ja som sa zmenil. A bolo by mi cťou, keby si sa stala mojou ženou."
Tou otázkou ma zaskočil. Príjemne. Nečakala som od neho, že sa ma to spýta takto slušne. No skôr, ako som stihla hocičo povedať, začal sa veľký ruch. Do sály vkročil Adamov otec. Vyzeral omnoho zanedbanejšie, ako som si ho pamätala a bolo očividné, že bol podgurážený alkoholom. Niečo si mrmlal popod nos, Adam sa mi ospravedlnil, utekal k nemu a vyviedol ho von. Zaujímalo ma, čo sa medzi nimi deje a preto som vyšla na chodbu.
"Syn môj, vedel som, že ťa tu nájdem. Potreboval by som ďalšie drobné, v krčme som prehral stávku, musíš to zaplatiť."
"Otec, prečo mi to robíš? Prečo sa zadlžuješ, keď na to nemáš, mal si predsa sedieť doma. Ja sa tu snažím zabezpečiť nám obom budúcnosť a ty jednoducho prídeš v takomto stave a skoro všetko pokazíš."
Predsa len ide o peniaze? Ja hlúpa, prečo som si myslela, že v tom je niečo viac?
"Takže ti ide len o moje veno?" Prešla som zahanbená okolo nich, aby vedel, že som to počula, pozrela som sa mu do očí, zjavne nenachádzal slová. Predtým, ako som úplne opustila sálu som pozdravila jeho otca. "Dobrý večer, pán Gresham. Ospravedlňte ma." Bola som vychovávaná ako dáma a tak som si to nemohla odpustiť.
Celú cestu som bola bez slov, po príchode domov som sa zatvorila do izby, moja slúžka mi pomohla sa dostať zo šiat a potom som takmer celú noc preplakala do vankúša.




*Čo sa týka času na pridávanie úloh, mne osobne stačí aj týždeň. :)
Naposledy upravil summer71 dňa Ned Júl 06, 2014 1:12 pm, celkovo upravené 2
Summer D.
summer71
 
Príspevky: 196
Registrovaný: Pia Sep 14, 2012 5:35 pm

Re: 19th Century: 1.Kapitola

Poslaťod Moncic » Pia Júl 04, 2014 11:19 am

1.Aké máte pocity zo situácie, v ktorej sa momentálne nachádzate a aké sú vaše pocity z vašej blížiacej sa svadby?
Som neuveriteľne zrútená a nahnevaná. Nechápem ako ma mohol otec predať tomu starému. Som mladá,chcem si užívať život a posledné čo chcem je vydať sa. Je to velmi nespravodlivé. Jediné čo chcem je odísť z tejto prekliatej zemi čo najdalej od svojho sebeckého otca. Mama mi bude ale chýbať. Myslím si aj keby ma nejak fyzicky donútili nepôje to ,nemôžem celý život komunikovať a starať sa o nejakého starca ktorý bude chodiť domov opitý a bude chcieť ešte dieťa? Toto nie je život aký som si vybrala! Budem musieť konať!

2.Zatiaľ ste vaších budúcich manželov nevideli, ale aké z nich máte zatiaľ pocity a ako si myslíte, že spolu budete vychádzať?
Z Franka mám hrozne pocity a stačilo mi ho vidieť raz! Je to starý a tučný muž bez charaktera. Pamätám si že bolo z neho cítiť cigarety a alkohol ktorý neznášam. Je to pre mňa úplne cudzí muž a naraz s ním mám žiť? Ešte tie povesti že jeho manželky náhodne zomreli. Mám tušenie že to bude zabijak alebo skôr tyran! Je to kruté!

3.Čo si myslíte o slečne Grace Latourovej?
Z Grace mám milé poocity. Je velmi milá a sebavedomá žena.Síce ma jej reči nezaujímali,možno som ju chcela počúvať ale moja nálada bola na bode mrazu. e ,NA Grace ma inšpiruje jej život a jej postavenie sa k tomu. Obdivujem ju aj preto že si myslí že nás touto témou zaujme ba naučí sa správať vhodne.

4.Oblečte sa tak, ako pôjdete na večierok, skúste nejakú peknú slávnostnú róbu.
Chcela som zvoliť niečo iné a aj trochu farebnejšie-hadam podarilo.
Obrázok


5.Môžete napísať nejako stručne ako večierok prebiehal, čo ste tam zažili, s kým ste sa rozprávali...
V Londýne som ešte nikdy nebola. Vela ludí je z toho mesta paf ale ja to nechápem. Je to len miesto z vela budov a hisoritckími miestami. Na ples nás viezol koč ktorý riadil otcov priatel Daniel. Daniel je mi velmi blízki. Vyrastala som s ním a považujem ho viac za otca ako môjho otca.
Obrázok

Koč zastal pred velkou budovou.
Obrázok

Pocity som mala zmiešané lebo mi rodičia dávali lekcie správania sa a nechcela som si robiť problémi.

Môj OtecObrázok
Moja Mama Obrázok

Naše kroky smerovali do budovy kde nás vítali nejaký tý známi ludia (ktorých som absolutne nepoznala). Bola som prvý krát na nejakom tom plese. Cítila som sa divne. Následne ma schmatla nejaká žena že mám ísť za ňou. Kráčali sme po schodoch. Následne mi povedala že mám ísť dole po schodoch (zase schody) a mávať a usmievať sa. Postrčila ma a ja som kráčala dole. Po do mnou stálo tisíce ludí. Boli tam moji rodičia a baby s ktorými som sa spoznala na tých ,,lekciach,,. Mávala som ale usmiať som sa nemohla. Zišla som dole a hned ma za rameno chytil Frank.
Obrázok
Ja: Čo to robíš týý...ách prosím ťa chcem sa ti dnes vyhýbať.
Frank: Zlatko ale toto je menšia predoslava našich zásnub. Budem tvoj manžel.
Ja: To si len myslíš.
Frank: Mala by si sa správať vhodnejšie ked nechceš aby tvoji rodičia aj ty mali ešte príbytok.
Ja: Ako to myslíš?
Frank: TVoji rodičia nemajú prácu,vyhodili ich, oboch. Jediný príjme čo majú/te som ja. A ked sa svadba zruší,zruší sa aj ich príjem.
Ja: Tto som nevedela.

V tom prišiel môj otec.

Otec: Som rád že sa bavíte vy naše dve hrdličky.
Frank: Je nám dobre a oslavujeme každú spoločnu chvílu však zlatko?

Nevedela som čo sa to vlastne deje. Nechcem sa zaňho vydať ale ked to neurobím moji rodičia budu bezdomovci ,vlastne aj ja.

Ja: ANO
Frank: Zlatko podme si zatancovať.
Ja: (so slzami v očiach som odpovedala ) áno

Bolo to hrozne trápne. Ludia sa na nás pozerali že prečo tá pekná dievčia tancuje s takýmm... starým. Bolo to 30 minút trápenia.
Frank: Skočím nám pre víno

Bola som rada že odišiel. V tom ku mne pribehla jedna žena.
Žena: Fúú,pozorujem ťa už dosť dlho a vidím že ti rodičia asi skazili život.
Ja: Hejj,mám sa vydať za tohto úúúúbožiaka ktorý má o 20 rokov viac ako ja.
Obrázok
Źena: Ja to poznám. Pred 2 rokmi ma rodičia vydali za muž ktorý mal o 30 rokov viac.
Ja: Vydal?
Źena: Minnulí mesiac ho zatkli za nejaké podvody. Zdedila som jeho velký majetok a mám milencov na každý týždeň.
Ja: Fúú. radšej by som brala tvoj život.(smiech)
Źena: Mimochodom som Stacy. Stacy Ludwer.
Obrázok
Ja: Teší ma, SOPHIE PRIGNATE
Stacy: Príd ma navštíviť niekedy ked môžeš. Býva na konci Londýna. Pošlem po teba zajtra koč.
Ja: ĎAKUJEM za pozvanie,prídem.

Za pár minút prišiel Frank s vínom.
Frank: Kto bola ta žena.
Ja: Stacy Ludwer. Zajtra k nej idem na návštevu.
Franks: S tou ženou sa nebudeš stýkať.
Ja: Lebo čoo?
Franks: Tá žena je zlá. Je to moja bývala žena.
Ja: Ty si ju nezabil? V tom mi frank vlepil facku.
JA: AU, týý starec
Frank: Hovorím ti že sa s ňou nebudeš stýkať. V tom mi podla pohár vína ale ja som odmietla
Frank: Prinesiem ti víno a ty ma odmietneš. Takto to nepôjde. Budeš ma poslúchať a bodka.
Ja: Nebudem piť a moja bodka.
Frank: Dobre ty mrcha. Ako chceš. V tom ma chytil za ruku a vyšli sme z budovi.
JA: Kde ma vlááčiš.
Frank: Ideme si užiť našu prvú spoločnú noc.
Ja: Nie nie, to nie.Prosím ! V tom tom začala kričať ale bolo neskoror. Pred námi stál koč ktorý nás viezol pri velký hotel...
Obrázok


Naposledy upravil Moncic dňa Štv Júl 10, 2014 11:54 am, celkovo upravené 4
ObrázokObrázokObrázokObrázokObrázokObrázok
Moncic
 
Príspevky: 448
Registrovaný: Uto Feb 05, 2013 4:38 pm

Re: 19th Century: 1.Kapitola

Poslaťod enny » Pia Júl 04, 2014 9:21 pm

1.Aké máte pocity zo situácie, v ktorej sa momentálne nachádzate a aké sú vaše pocity z vašej blížiacej sa svadby?
Teším sa,že môj manžel bude práve Jack!Nechcela som veriť vlastným ušiam,keď môj otec súhlasil!Myslela som si,že nebude súhlasiť,som dosť tvrdohlavá a preto som si myslela,že mi napriek bude chcieť vybrať nejakého starca...
(neskôr som sa dozvedela,že môj otec s Jackovým často hrávajú hazardné hry a môj otec mu bol dlžný peknú sumičku)
Predvčerom ma Jack priviezol v sprievode mojej slúžky do Londýna a predstavil ma svojej rodine:

jeho otec barón Jean de Beaumont:
Obrázok
je to hazardný hráč,podobne ako môj otec...syna má ale veľmi rád,mňa prijal zdvorilo(zatiaľ)

jeho mama barónka Claudie de Beaumont:
Obrázok
je veľmi prísna a škrupulózna,premerala si ma pohŕdavým pohľadom,rada ma mať nebude,to viem už teraz...

sestra Elleanor:
Obrázok
Elleanor sa podala povahou na mamu,tiež ma neznáša a netají sa s tým

sestra Brigit:
Obrázok
Brigit je jediná duša v tomto dome,s ktorou si rozumiem.Je v mojom veku a je veľmi milá.Veľa mi rozprávala o svojej rodine,ja zas o svojej...taktiež sa jej otec obzerá za ženíchom pre ňu.Najskôr sa ale musí vydať jej staršia sestra.

Pripravujeme teda moju svadbu,celkovo sa na ňu teším,aj keď som si ešte chcela užiť slobody...Jack sa začal správať úplne inak,už sa ledva vidíme,pripadá mi to,akoby o mňa stratil záujem...Možno si to len namýšľam,zdá sa mi ale,že nie je šťastný.(Možno sa len dorábal,že ma chce a v skutočnosti ho do toho dotlačil jeho otec,ktorý si takto chcel nadobudnúť svoj dlh...)
2.Zatiaľ ste vaších budúcich manželov nevideli, ale aké z nich máte zatiaľ pocity a ako si myslíte, že spolu budete vychádzať?
Jack je muž,ktorého obletujú ženy všade,kde sa pohne.Bojím sa,že keď mu zovšedniem,nájde si inú(alebo sa to stane oveľa skôr)Vždy som túžila vydávať sa z lásky,ale pripadá mi to tak,že on lásku iba hral-a tá moja musí rýchlo vytriezvieť,aby som nebola príliš sklamaná.No čas ukáže,možno si všetko len zrazu domýšľam... ;)
3.Čo si myslíte o slečne Grace Latourovej?
Je krásna a milá,ale najviac ma zaujala myšlienka,že aj ona si týmto určite už prešla....zaujímal by ma jej príbeh,ako to ona prežívala a aká bola potom skutočnosť v jej vzťahu.Ktovie,možno nám to raz rozpovie... ;)

4.Oblečte sa tak, ako pôjdete na večierok, skúste nejakú peknú slávnostnú róbu a nezabudnite ani na make-up a vlasy :)
Obrázok
Obrázok

5.Môžete napísať nejako stručne ako večierok prebiehal, čo ste tam zažili, s kým ste sa rozprávali...
Na večierok som prišla medzi poslednými...ohlásili moje meno,ja som pomaly schádzala dolu schodmi do sály,niektorý sa medzi sebou bavili,ale videla som,ako na mňa niekoľko mužov hodilo obdivný pohľad.Videl to aj Jack,rýchlo ku mne pristúpil a ponúkol mi rameno.
Na večierku som sa spočiatku cítila dobre,s Jackom sme tancovali,videla som,ako mnoho žien po ňom túžobne pozerá...asi Po polhodine prišla jedna žena.
Obrázok
Jack ju uvidel a myklo s ním.Ospravedlnil sa a odišiel na wc.Zaujímavé,že tá zvodná žena po chvíli odišla tiež.Nedalo mi to a po chvíli som sa chcela vykradnúť tiež.Prišla ku mne ale budúca svokra aj s Elleanor a akosi nápadne sa ma snažili zabaviť,aby som nešla nikam.Bolo mi to veľmi nápadné,zrazu som začala predstierať nevoľnosť a utekala som na toaletu.
Nebolo tam ale už nikoho.Šla som teda na terasu a tu som pod sebou počula tiché hlasy.Nebolo ich vo večernej tme vidieť,len počuť-ale viem,že to boli oni!
"...viem,drahá,ale nedalo sa to inak zariadiť...
ona:"...dobre,ale sľúb mi teda,že sa ju rýchlo pokúsiš odst...."viac som nepočula,lebo s lamentovaním dobehla svokra-"ako sa máš?Už ti je lepšie?Hľadala som ťa na toalete"
"Je mi fajn"........
Dlho do noci som nemohla zažmúriť oka,stále som rozmýšľala nad tým čudným večierkom,nad tou ženou a tajomným rozhovorom......viem,že sa týkal mňa :evil:

príbehy by som rada mala každý týždeň-vzhľadom na to,že máme na hru len necelé 2 mesiace,by tobolo strašne málo raz za 2 týždne... :mrgreen:
enny
 
Príspevky: 199
Registrovaný: Uto Mar 12, 2013 3:51 pm

Re: 19th Century: 1.Kapitola

Poslaťod Blair bass » Ned Júl 06, 2014 6:43 pm

1.Aké máte pocity zo situácie, v ktorej sa momentálne nachádzate a aké sú vaše pocity z vašej blížiacej sa svadby?
Moje pocity sú veľmi zmiešané... Stalo sa toho príliš veľa naraz a ešte som to všetko nedokázala úplne vstrebať. Preniesť sa cez smrť môjho milovaného otca a potom hneď odísť z domova za tetou... A k tomu ešte to hrozné počasie, kvôli ktorému som musela so slúžkou ostať u úplne cudzieho muža v cudzom dome, odkázaná na jeho milosť a nemilosť. No a na záver, to že sa musím za neho vydať len aby neboli klebety- to je proste príšerné! Ale musím priznať, že niekde v mojom vnútri sa pomaly zrodila istá náklonnosť k môjmu budúcemu manželovi Cadovi. Chudák má jazvy nielen na tele, ale aj na duši a ja ho chcem preto nejako zachrániť, aby viac nebol nešťastný. Rada by som mu pomohla, veď aj on mi vlastne pomohol. Nechal ma u seba a potom, aby ma uchránil pred klebetami a zničenou povesťou, sa rozhodol si ma vziať za ženu. Dokonca ma vtedy zamrzelo, keď povedal, že si na večierkoch a báloch iste nájdem iného manžela a on sa vráti žiť do samoty...

2.Zatiaľ ste vašich budúcich manželov nevideli, ale aké z nich máte zatiaľ pocity a ako si myslíte, že spolu budete vychádzať?
Tak zatiaľ sa mi môj budúci možno manžel celkom pozdáva. Síce sa veľmi nestará o svoj zovňajšok, ale cítim, že je to dobrý človek. Spočiatku som z neho mala aj strach, ale napokon som pochopila, že je len veľký samotár a že sa mu iste prihodilo niečo veľmi zlé a preto žije tak ako žije. Verím, že by som ho dokázala zmeniť a pomôcť mu, ak mi to dovolí... No uvidím, ako sa vyvinie naša situácia.

3.Čo si myslíte o slečne Grace Latourovej?
Slečna Latourová je veľmi milá a krásna, hneď na prvý pohľad mi bola sympatická, len ma trochu prekvapilo, že nás má učiť taká mladá žena. Veď je skoro v našom veku... A taktiež som jej trochu závidela, že má takéto povolanie, že má aspoň nejaké poslanie a že ju nikto a nič nenúti vydávať sa. Tiež by som rada poznala jej príbeh, ako žila doteraz a ako sa dostala k svojmu povolaniu.

4.Oblečte sa tak, ako pôjdete na večierok, skúste nejakú peknú slávnostnú róbu a nezabudnite ani na make-up a vlasy :)

Obrázok

Obrázok


5.Môžete napísať nejako stručne ako večierok prebiehal, čo ste tam zažili, s kým ste sa rozprávali...
Tak môj prvý večierok tejto plesovej sezóny... Veľmi som sa ho desila, ale zároveň som bola aj trochu radostne vzrušená. Desila som sa hlavne preto, že na večierku mala byť celá Cadova rodina a bála som sa, že ma budú celý čas pozorovať a prísne hodnotiť. Najmä jeho matka lady Veronica Byronová.
Obrázok
Hneď ako som sa s ňou zoznámila, až ma zamrazilo. Je to veľmi nepríjemná žena, ktorá má všelijaké predsudky. Dokonca k svojmu vlastnému synovi Cadovi sa správa naozaj nepekne, mnou celkom neskrývane pohŕda. Uznáva iba isté spoločenské vrstvy a ostatní sú pre ňu mŕtvi. Sluhov berie ako otrokov a keď je len nejaká maličkosť inak ako si to predstavovala, zúri. Navonok však takmer neprejavuje svoje emócie a je chladná ako ľad.

Lord Donald Byron je naopak celkom sympatický, až na to, že je v prítomnosti svojej ženy vždy nejaký strnulý a tichý. Celkovo je to veľmi tichý človek a rozpráva len keď naozaj musí.
Obrázok

No a napokon je tu Cadov mladší brat Rupert, ktorého ich matka zbožňuje a celkom neskrývane uprednostňuje pred svojím druhým synom. Je to vyfintený fešáčik, ktorého obletujú všetky ženy v meste a okolí. Miluje hazard a pravidelne naň míňa veľa peňazí, toto všetko však jeho matka prehliada. Dokonca sa klebetí, že má už aj nemanželské dieťa s jednou slúžkou, ktorá pracovala v ich dome- samozrejme ju nechal vyhodiť a o svoje dieťa sa nestará.
Obrázok

Na plese sa samozrejme zúčastnila aj moja teta lady Catherine de Bourgh, ktorá prišla bývať počas plesovej sezóny do Londýna, aby na mňa dozerala.
Obrázok
Vo svojej tete sa neviem vôbec vyznať, je to nevyspytateľná osoba. V jednu chvíľu je milá a vyzerá, že by sme sa mohli spriateliť a za okamih sa zmení v neprístupnú madam. Len dúfam, že časom sa to nejako vyrieši, keďže ona je jediná rodina, ktorá mi ešte ostala...

No a ako prebiehal večierok?
Prišla som tam so svojou tetou, ktorá okamžite išla pozdraviť rodinu Byronovcov, ako sa to patrí a sluší. Rupert ma hneď vyzval na dva prvé tance, takisto Lord Byron ma pozval tancovať, pričom na neho jeho žena zúrivo zazerala, aby dala najavo svoj nesúhlas. Rupert ma stále zvádzal, mal nemiestne poznámky, ale snažila som sa ho ignorovať. Po celý čas som očami hľadala po sále Cada, aby ma zachránil od svojho brata, on však nikde nebol. Napokon sa Rupert vybral tancovať s inými ženami, ktoré na to už radostne a netrpezlivo čakali.
Mňa do tanca pozvali viacerí muži, ktorí sa najskôr opýtali mojej tety. Večierok už dosť pokročil, pozhovárala som sa s mnohými ľuďmi a lord Byron ma zoznámil so svojimi známymi. Cada však stále nikde nebolo...
Bola som z toho čoraz viac smutná a už ma ani nebavilo ostávať tam. Už- už som chcela tete povedať, že ma veľmi rozbolela hlava a že radšej pôjdem preč, keď sa za mnou ozval hlas.
"Dobrý večer Monique, ako sa vám páči na večierku?" bol to Cad, ktorý vyzeral úplne inak, ako som ho poznala z domu. Bol celkom upravený a pekne oblečený, takmer sa mi podlomili kolená, keď som ho uvidela. Tvár mi ihneď zaliala červeň a ja som iba dúfala, že si to Cad nevšimol. Vôbec sa neusmieval, stále sa tváril zachmúrene.
Odvetila som mu, že večierok je príjemný a že aj ľudia sú veľmi milí. No on sa iba viac zachmúril. Očakávala som, že ma pozve do tanca, ale on sa k tomu nejako nemal.
Dokonca sa ani na nič viac nepýtal a ja som nevedela, čoby som povedala, preto sme obaja mlčali. Bolo to dosť zvláštne, najradšej by som niekam zutekala... Takmer som vyhŕkla, či nechce ísť tancovať, ale slečna Latourová by to iste odsúdila ako veľmi nevhodné správanie pre mladú dámu. A tak sme naďalej mlčali.
Vtom k nám dobehol Rupert, už v dobrej nálade po pár pohároch vína. Začal veselo rozprávať.
"Tak čo braček... Vidím, že si konečne vyšiel zo svojho úkrytu. Iste ste nevedeli, Monique, že vás môj brat po celý čas sledoval z výklenku..." pritom sa na mňa škeril.
Nemohla som uveriť, že ma Cad odniekaľ sledoval. A prečo teda neprišiel skôr?
Cad na brata len zamračene zazeral a nehovoril stále nič. Rupert teda pokračoval:
"Tvoja snúbenica chce iste tancovať, tak ako, pozveš ju do tanca?" vtedy som zalapala po dychu v očakávaní, čo Cad odpovie.
On však iba zamrmlal:
"Ja nikdy netancujem, ale ty slečnu Monique iste zabavíš oveľa lepšie ako ja. Ospravedlňte ma, ja už radšej pôjdem." a s tými slovami bez obzretia odkráčal.
Vôbec som tomu nerozumela... Prečo sa tak chová? Rupert ma však už ťahal na parket. Do konca večierka som sa už potom vôbec nebavila a nemohla som sa sústrediť. Dokonca som sa bola pozrieť aj do výklenkov a na terasu, či tam Cad náhodou nie je niekde ukrytý, ale nebol...
Keď sme prišli z večierku a ja som si išla ľahnúť, nemohla som vôbec zaspať, stále som musela myslieť na Cada.
Dnes večer som stretla veľa mladých mužov, ktorí boli milí a úctiví, ale ani jeden ma nijako neočaril. Niektorý z nich sa možno stane mojim manželom... Alebo sa ním stane Cad? Pri tej myšlienke ma zahrialo pri srdci, nevedela som, čo sa to so mnou deje. Začala som však dúfať a priať si, aby som sa Cadovi zapáčila, aby ma mal rád...
Vyzeralo to však skôr tak, že sa mu nielenže nepáčim, ale že ma dokonca neznáša. Veď prečo by sa predo mnou skrýval, takmer sa so mnou nebavil a ani so mnou netancoval? Ani jeden jediný tanec... A potom tak rýchlo odišiel, akoby mu moja prítomnosť bola veľmi nepríjemná...
S týmito zmätenými myšlienkami som napokon nepokojne zaspala...


* Nové kolo by mohlo bývať každý týždeň, aby sme toho viac stihli. Prvé kolo sa mi veľmi páčilo- tie príbehy, ktoré si nám vymyslela sú dokonalé, každý je super :) Veľmi dobre sa mi to čítalo, je to ako kniha, už sa teším na pokračovanie nielen môjho príbehu, ale aj ostatných dievčat :)
Blair bass
Blair bass
 
Príspevky: 213
Registrovaný: Str Okt 17, 2012 11:16 am

Re: 19th Century: 1.Kapitola

Poslaťod elisabeth.hard » Pon Júl 07, 2014 3:59 pm

1.Aké máte pocity zo situácie, v ktorej sa momentálne nachádzate a aké sú vaše pocity z vašej blížiacej sa svadby?
Edwarda skoro vôbec nepoznám, je veľmi príťažlivý a naozaj by sa doňho dalo ľahko zamilovať, ale chcem to vôbec ? O tej svadbe viem odmalička a keď som si vtedy vypočula ten rozhovor, že si ma vezme len z povinnosti... Moje pocity sú zmiešané, nechcem sa vydávať bez lásky, chcem si nájsť manžela, ktorý ma bude naozaj ľúbiť...ale vysvetlite to mojim rodičom.

2.Zatiaľ ste vaších budúcich manželov nevideli, ale aké z nich máte zatiaľ pocity a ako si myslíte, že spolu budete vychádzať?
Z Edwarda mám zatiaľ celkom dobré pocity, vyzerá byť naozaj slušný a dobre vychovaný. Videli sme sa len párkrát a neviem presne posúdiť aký v skutočnosti je. Bola by som rada keby sme spolu vychádzali, možno sa v Lodýne veci zmenia.
3.Čo si myslíte o slečne Grace Latourovej?
Slečna Latourová vyzerá ako veľmi milá žena, páčia sa mi jej hodiny slušného správania. Je mladá a tiež by ma zaujímal jej príbeh aj to ako sa dostala k svojmu zamestnaniu, keďže teraz je to pre ženu naozaj ťažké.
4.Oblečte sa tak, ako pôjdete na večierok, skúste nejakú peknú slávnostnú róbu a nezabudnite ani na make-up a vlasy :)
Obrázok

5.Môžete napísať nejako stručne ako večierok prebiehal, čo ste tam zažili, s kým ste sa rozprávali...
Londýn - očarujúce miesto. Keď sme tam dorazili bolo už dosť neskoro, ale aj napriek tomu na nás Edwardovi rodičia a sestra čakali.
Edwardova mama – Agatha Stonewil
Obrázok
Je veľmi milá a priateľská žena. Hneď od začiatku sa ku mne správala naozaj ako vychovaná dáma. Celkom som si ju za ten krátky čas, čo ju poznám, obľúbila.

Edwardov otec – Jonathan Stonewil
Obrázok
Nie je mi veľmi sympatický, je dosť odmeraný a veľa toho nenahovorí. Inak sa správa ako pravý gentleman.

Edwardova sestra – Susan Stonewil
Obrázok
Je to veľmi živé a milé dievča. Hneď keď sme dorazili ma objala a správala sa ku mne akoby sme sa odmalička poznali a boli sme najlepšími priateľkami.

Chvíľu po príchode sme sa ešte rozprávali, potom som sa vyhovorila na únavu a tak som sa vytratila do svojej spálne. Tam som rozmýšľala o tom ako uskutočniť svoj plán ,no potom som rýchlo zaspala.
...
Ráno som sa zobudila veľmi skoro, nudila som sa a tak som si chvíľu čítala knihu.
Obrázok
Keď prišla slúžka, ktorá mi pomáhala s obliekaním, vonku v záhrade som si všimla nejakého chlapca.
„Anna, kto je ten muž ?“ spýtala som sa slúžky. Tá sa zapýrila a hneď odpovedala na moju otázku: „To je záhradník, Michael, madam.“
„On je záhradník? Je veľmi pekný,“ povedala som a slúžka sa len potichu zachichotala. Znova som začala premýšľať nad svojím plánom. Rodičia by sa asi zbláznili keby sa dozvedeli, že som na večierok prišla so záhradníkom. Stačilo ho už len presvedčiť a domyslieť detaily.
Keď sme skončili s obliekaním, rozhodla som sa že sa pôjdem prejsť.
...
„Prepáčte, veľmi to tu nepoznám, len včera som pricestovala. Mohli by ste mi ukázať záhradu?“
Záhradník, ktorého som pozorovala z okna, zdvihol hlavu od svojej práce a pomaly sa postavil, potom vystrel ruku smerom na záhradu : „Ta – dá.“
Zalapala som po dychu lebo takéto správanie som naozaj nečakala.
„Prepáčte, možno som vás teraz nahneval alebo šokoval, ale to je všetko čo pre vás môžem urobiť, lebo k mojej náplni práce nepatrí prechádzať sa po záhrade s vami, slečna,“ dodal.
„Ale mali by ste ma poslúchnuť, onedlho sa možno stanem vojvodkyňou,“ namyslene som zdvihla bradu.
Prišlo mu to vtipné a zasmial sa, aj ja som si pripadala hlúpo: „ Takže onedlho sa možno budeme stretávať častejšie. Želám vám veľa šťastia v manželstve ,“ stále sa smial.
„Prečo si zo mňa uťahujete?“ ihneď som sa chcela brániť.
Obrázok
„Som asi len príliš úprimný, prepáčte. Ale mám na vás bohatých svoj názor. Ani vlastne neviem prečo strácate čas práve so mnou.“
„Myslíte si, že toto je môj sen? Že to mám ľahké? Radšej by som bola chudobná a vydávala sa z lásky, ako si mám vziať muža, ktorého sotva poznám a ktorý ma zjavne nikdy nebude milovať. Asi som toho povedala trochu viac ako som chcela a teraz ma prosím ospravedlňte,“ bola som pripravená na odchod, no on ešte začal hovoriť : „ Neviem o vašej situácii príliš veľa, ale asi to máte naozaj ťažké. Možno by som to zariskoval a išiel sa s vami prejsť po záhrade. Poznám krásne miesto na rozhovor.“
Na mojej tvári sa vyčaril úsmev a iba som prikývla.
Asi hodinu sme sa rozprávali o našich rozdielnych životoch a vôbec mi neprekážalo, že je to záhradník. Bolo mi to jedno. S Edwardom by sme toho nestihli toľko povedať ani za rok.
„Michael, chcela by som vás pozvať na ten večierok, ktorý sa tu dnes koná,“ opýtala som sa v nádeji, že povie áno. On sa však zasmial: „To je nejaký vtip ? Nenaletím vám, slečna Evangeline.“
Zrazu sa ozvali kroky : „Slečna Evangeline, všade vás hľadám, kde ste tak dlho ? Pán Edward vás hľadal po celom dome. Je čas obeda a potom začnú prípravy na večierok,“ rýchlo si nás premerala pohľadom a ja som hneď vstala a obrátila sa ešte na Michaela : „Porozmýšľajte nad mojou ponukou, Michael. Budem šťastná ak sa tam večer objavíte.“ Potom som sa ponáhľala s Annou späť do domu, kde už Edward netrpezlivo čakal.
Večer som sa začala pripravovať na večierok, samozrejme s Anninou pomocou.
Obrázok
Keď som vyšla zo svojej spálne, Edward a jeho rodina na mňa čakali v obývačke a celý čas keď som schádzala dolu schodmi ma sledovali.
„Slečna Moonová,“ zdvorilo ma pozdravil Edwardov otec a pobozkal ma na ruku, jeho žena a dcéra ma hneď potom pobozkali na líce. Po nich ku mne pristúpil Edward, vyzeral naozaj skvelo a mne sa znova rozbúchalo srdce : „ Evangeline, dnes vyzeráš naozaj krásne,“ tiež ma pobozkal na ruku a ponúkol mi svoje rameno. Nastúpili sme do koča a nechali sa odviesť na večierok.
...
Vyzeralo to tam naozaj úžasne, tá výzdoba bola krásna. Cez miestnosť sa náhlila kopa čašníkov , ktorí ponúkali hosťom lahodné nápoje. Zoznámila som sa tam s množstvom nových ľudí. Potom som sa na chvíľu odkradla k stolu s občerstvením , kde stáli asi tri postaršie dámy a slušne si naberali jedlo na tanier . Hneď ma napadla šialená myšlienka, že si jedlo naberiem rukami a hneď ho tam budem jesť, tak som to aj urobila a dámy na mňa len vyvalili oči či som v poriadku. Hneď ku mne pristúpil Edward, ktorý si to všimol a odtiahol ma odtiaľ. „Aké neslušné správanie a to má byť nová vojvodkyňa ?“ začula som ako to jedna zo žien povedala ostatným.
...
Obrázok
Michael sa asi po hodine objavil vo dverách, vyzeral veľmi dobre aj keď jeho oblečenie nebolo najkrajšie, ale to bolo len v môj prospech. Hneď keď som ho zbadala som sa k nemu rozbehla, veľa ľudí sa na mňa pozeralo ako na blázna. „ Tak nakoniec ste prišli ! To sa teším, poďte si so mnou zatancovať.“ Nesmelo sa poobzeral po miestnosti aj po zazerajúcich ľuďoch : „ Neviem, či je to najlepší nápad. Asi bolo hlúpe prísť sem, musím odísť.“ Ja som ho však už nepočúvala a ťahala ho za sebou k ostatným tancujúcim párom. Tancovali sme tam spolu pár minút, keď k nám pristúpil Edward : „ Tak to by už snáď stačilo. Čo je to za nápad, tancovať na večierku so záhradníkom ? Zmizni odtiaľto,“ venoval nenávistný pohľad Michaelovi ,ten sa ešte na okamih pozrel na mňa a potom zmizol v dave ľudí. Ostali sme tam s Edwardom stáť, ten však dlho neváhal a začal so mnou tancovať, aby sa od nás odvrátili zvedavé pohľady ľudí.
„Čo to malo znamenať, Evangeline?“ Bola som chvíľu ticho a až potom som odpovedala : „ Chcela som urobiť niekomu radosť,“ neodvážila som sa mu pozrieť do očí, lebo táto výhovorka znela naozaj hlúpo aj mne samej.
„Aha a svojim rodičom si chcela spôsobiť šok ? Všetci ľudia sa na mňa aj teba pozerali ako na bláznov. Nesmieš sa správať takto ak sa onedlho staneš mojou manželkou.“
Manželkou, pri tom slove mi prišlo zle. Edwardovi som neodpovedala a keď hudba na chvíľu prestala hrať z parketu sme rýchlo odišli. Edwardovi rodičia nepovedali nič len sa na mňa pozerali ako keby som tam niekoho zabila. Mala som z toho radosť, ale keď sa to dozvedia moji rodičia...
Celý večer som potom presedela na pohovke pri stene a už som sa skoro s nikým nebavila, z času na čas ku mne pristúpil nejaký muž, či si nechcem zatancovať, no postupne to vzdali.
„To čo si urobila bolo naozaj úžasné, ja by som to asi nedokázala, Evangeline. Máš odvahu,“ zrazu sa ku mne posadila Susan, Edwardova sestra, s ktorou sme sa rozprávali o mojom dnešnom „čísle“.
...
Keď sme sa vrátili domov, bolo už neskoro, no aj napriek únave som nemohla zaspať. Cítila som sa vinná voči Michaelovi, že som ho tak nepekne oklamala. Hneď ráno som za ním plánovala zájsť.
Asi po polhodine ma nakoniec premohla únava a ja som sa dostala do ríše snov, kde bolo všetko dokonalé a nečakala na mňa žiadna blížiaca sa svadba.
elisabeth.hard
 
Príspevky: 105
Registrovaný: Pon Sep 17, 2012 12:04 pm

Ďalší

Späť na Lady Popular

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť

cron