19th Century: 5.Kapitola

Obrázok
svet módy

Re: 19th Century: 5.Kapitola

Poslaťod summer71 » Ned Aug 24, 2014 10:17 am

1. Tentokrát si vyberte iba jeden deň a napíšte čo ste zažili. Nabudúce sa presunieme už na február, takže popíšte jeden deň (maximálne 2 dni), ktorý ste medzitým prežili.
Nechcela som ho raniť, len som sa necítila taká sebaistá, v tej chvíli by som sa však najradšej prefackala. Síce je zo mňa teraz vydatá žena, ale občas sa aj tak správam ako ufňukané decko. Ja to viem, ale niekedy si nemôžem pomôcť.
Keď som si v ten večer ľahla do postele, nemohla som zaspať. Moja myseľ bola priveľmi zaneprázdnená, rozmýšľala som nad rôznymi vecami, ale najmä ako sa asi cíti Adam po tom, čo som mu povedala. Keď som sa len prehadzovala v posteli, napadlo ma ísť za ním. Služobníctvo už určite spalo, pomyslela som si, možno aj on spí ale musela som to vyskúšať.
Nespal, alebo som ho zobudila? To je teraz jedno, pretože keď mi pošepol tie krásne slová „Lúbim ťa“ s takou nehou, vedela som, že som urobila dobre, keď som súhlasila so sobášom. Bola som k tomu síce sčasti nedobrovoľne donútená ale v tej chvíli som cítila, že to bolo moje najlepšie rozhodnutie, aké som kedy urobila.
Nielen v našu svadobnú noc, ale aj všetky nasledujúce som bola šťastná, že mám po boku Adama, toho najúžasnejšieho muža na svete. Aspoň pre mňa taký bol. Občas však prišli pochybnosti. Boli dni, keď sa mi zdal smutnejší, ako obvykle, akoby ho niečo trápilo. Snažila som sa s ním o tom porozprávať, ale vždy to nejako zahovoril. Vtedy som sa aj ja cítila menej istá. No napadlo ma aj to, že si to len nahováram, že neverím, že by sa aj na mňa konečne usmialo šťastie po toľkom trápení.
Neprešiel víkend bez toho, aby sme sa nezúčastnili nejakého noblesného večierku. Bolo to naozaj ako v rozprávke, s Adamom po boku som sa cítila ako princezná. Ešte lepšie však bolo, že od našej svadby sme sa ešte viac zblížili, akoby z nás opadol všetok stres ohľadom svadby a boli sme znova tými najlepšími priateľmi, ako kedysi. Trávili sme spolu naozaj veľa času a veľmi sme sa spolu nasmiali.
Často som však premýšľala aj o jeho otcovi, najmä vtedy, keď sme boli na návšteve u mojich rodičov. Adama si veľmi obľúbili, teda vždy ho mali radi, ale zdalo sa mi, že ako môjho manžela ho majú ešte radšej. Ale predsa len tomu niečo chýbalo. Z Adamovej rodiny tam nebol nikto, samozrejme, že moji rodičia ho začali brať ako vlastného, ale aj tak niečo tomu chýbalo.
V jeden deň ma Adam po raňajkách prekvapil otázkou: „Čo máte dnes v pláne, pani Greshamová?“ Pri posledných slovám sa na mňa šibalsky usmial, akoby čakal, ako zareagujem. Nedalo mi ten jeho úsmev neopätovať.
Obrázok
Ešte stále som si na to oslovenie akosi nezvykla. „Myslela som, že rozpošlem zopár poďakovaní za svadobné dary, stále som to nedokončila. Máte so mnou niečo v pláne, pán Gresham?“
„V tom prípade navrhujem odložiť vaše povinnosti na neskôr, pretože dnes si vás požičiavam ja. Odkedy sme manželmi, neboli sme nikde osamote.“
„Zúčastnili sme sa predsa niekoľkých večierkov a návštev,“ namietala som, ale s hlasom plným očakávania, čím ma prekvapí.
„To áno, ale zatiaľ sme neboli nikde sami, len my dvaja, osamote.“ Mal pravdu, v podstate odkedy som sa dozvedela o našom nanútenom manželstve sme neboli nikde sami. Lepšieho manžela som ani nemohla mať, správal sa ku mne veľmi milo.
Obliekla som si teda pohodlné šaty a vyrazili sme. Na koňoch, len tak, do neznáma. Strávili sme spolu prekrásny deň, síce bol začiatok februára, zima teda ešte stále neutíchala. Na koni som naposledy jazdila ešte keď som bola dieťa, otec ma často brával jazdiť, pri ňom som sa veľa naučila, no potom prišlo kruté obdobie, musel viac pracovať a na mňa už toľko času nemal.
Prešlo niekoľko hodín, čo sme vyrazili a pred nami sa otvárala krásna panoráma hôr. Cestou naspäť sme prešli cez mesto, čakala som na Adama pred jedným z domov. Až neskôr som si všimla, že je to zadný vchod do hostinca. Nebolo to tam veľmi luxusné, na takéto miesta som nechodievala často. Po pár minútach som uviazala aj svojho koňa a vstúpila som dnu, lebo mi bola zima. Nebolo tam veľa ľudí, no tých pár čudne vyzerajúcich a uškŕňajúcich chlapov mi celkom stačilo. Aj šenkári na mňa len čudne pozerali, akoby som sa stratila. Vyšla som radšej hore schodmi, odkiaľ som počula Adamov hlas. Na niekoho kričal, snažila som sa počúvať pred dverami. Potom ma niekto zozadu ohlásil: „Slečinka sa stratila? Nie je to tu veľmi honosné, ale to vám ešte nedovoľuje vojsť si sem a správať sa tu ako v hocijakej zavšivavenej diere.
„Ale...“
„Žiadne ale! Je to síce verejná budova ale na poschodie nemôže ísť hocikto, preto radšej rýchlo zmiznite skôr, ako sa nahnevám.“
Nedovolila mi ani dohovoriť, hnala ma dolu po schodoch, ani len ospravedlniť som sa nestihla. Usúdila som, že to bude majiteľka tejto krčmy, bola to jednoducho oblečená žena so strapatými vlasmi a mňa súdila asi podľa môjho oblečenia.
„Elvira, čo sa to tu deje?“ ozvalo sa zhora, spoznala som Adamov hlas. „Amélia?“ oslovil ma, keď som sa naňho otočila tvárou. „Povedal som ti, aby si čakala vonku, nemáš čo robiť na takomto mieste, bez urážky,“ povedal a pri dodatku pozrel na krčmárku.
„Prepáč, bola mi vonku zima a chcela som sa trošku ohriať. Chcela som sa tejto pani ospravedlniť, ale nenechala ma dohovoriť.“
„Ach, áno, Elvira býva trochu prchká, keď stretne nových ľudí. Poď, vezmem ťa domov, tam sa ohreješ pri krbe,“ a viedol ma von z budovy.
„A povieš mi, čo si tu robil? Býva tu tvoj otec? Ak áno, chcem ho ísť pozdraviť, neber ma odtiaľto,“ naliehala som.
„A-áno, býva tu môj otec... teraz, ale je to komplikované, nechcem ťa tým zaťažovať, prepáč, že si musela ostávať vonku, ale chcel som sa vyhnúť tomu, aby si sa ocitla v takejto zatuchlej budove. To nie je miesto pre teba.“
„Ale je to predsa môj svokor, mala by som ho spoznať. A čo sa týka tohto miesta, neboj sa, ja to prežijem, veď si predsa so mnou.“
„Ak sa s ním chceš tak veľmi stretnúť, môžem ho pozvať zajtra na večeru, teda ak súhlasíš. Teraz už poďme odtiaľto, lebo ešte mi tu primrzneš, láska.“
„V poriadku, ale nezabudni mu povedať o tej večeri.“
A tak sa aj stalo, ďalší deň prišiel k nám. Nebol veľmi upravený, na sebe mal jednoduché oblečenie – sako, košelu aj nohavice, ktoré spolu ale neladili a o to chudobnejší dojem vytvárali. No to mi nevadilo, keďže býval v izbe nad takou krčmou, ani som nemohla čakať niečo elegantnejšie.
„Tak vitaj u nás, otec,“ privítal ho Adam chladne.
„Vitajte u nás, pán Gresham, veľmi som sa tešila na vašu návštevu. Adam o vás veľmi nenahovorí a my sme sa už dávno nevideli.“
„Ani sa mu nečudujem, dušička. Aby som nezabudol, musím sa vám ospravedlniť, slečna Amélia. V ten večierok som vám len pokazil zábavu, naozaj som to nechcel, odpusťte mi, prosím.“
„S tým sa netrápte, dávno sme si to s Adamom vyrozprávali. Je vám odpustené.“
„Och, ďakujem, dušička. Máte naozaj dobré srdce. Som rád, že ste nakoniec súhlasili so sobášom s mojím synom, nemôžem byť šťastnejší. Adam o vás veľa hovoril, už odkedy sa...“
„Ale otec, s tým ju nemusíš zaťažovať,“ zastavil ho Adam.
„Prečo nie? Dobre sa to počúva, a aj tak, myslela som, že nie ste v poslednom čase veľmi v kontakte.“
„Máš pravdu, naozaj sme sa posledných pár rokov odcudzili, ale to je všetko moja vina.“
Stále som sa však čudovala, kedy o mne stihol toľko rozprávať, keď zrazu pokračoval.
„Ale nebolo tomu vždy tak, keď bol mladší, dokázali sme sa o všeličom porozprávať.“
„Len nie o tvojich problémoch s alkoholom,“ zamrmlal Adam popod nos, ale ja som to aj tak počula.
„Adam!“zahriakla som ho.
„Nie, nechajte ho, má pravdu, vtedy som si to nechcel priznať a pozri sa na mňa, dušička, ako som skončil. Od smrti jeho matky to so mnou išlo dolu vodou, nedovoľ mu takto skončiť.“
A večer ešte pokračoval, o Adamovi som sa toho veľa dozvedela, na ňom som síce videla skôr zahanbenie ako radosť z toho, že vidí svojho otca vo svojom dome, ale nakoniec to nedopadlo až tak zle.

2. Odpovedzte na otázky:
a) Aký máte názor na vašeho snúbenca/manžela?
Najskôr som si nevedela predstaviť Adama za môjho manžela, ale teraz keď ubehlo pár týždňov od našej svadby začínam veriť tomu, že ma skutočne miluje a stojí pri mne každý deň. Akoby sme boli stále takí dobrí priatelia ako kedysi s tým rozdielom, že teraz spolu aj žijeme.
b) Kto si myslíte že sa správa nerozvážnejšie Sophie, alebo jej manžel Henry?
Jednoznačne Sophie, aj keď jej správanie úplne chápem. Nedá sa jej to zazlievať, veď sa predsa vydala za muža, ktorého videla len párkrát v živote, ale mala by si uvedomiť, že Henry je pre ňu oveľa lepšia možnosť ako jeho brat a začať sa správať tak, ako sa patrí. Možno sa aj ona do neho za nejaký čas zaľúbi a nakoniec bude rada, že to takto dopadlo.
c) Spravila podľa vás Elizabeth dobre, že odpustila Jackovi?
Áno, myslím si že spravila dobre. Jack sa v poslednej dobe naozaj snaží získať si jej srdce.
d) Ako asi dopadne Evangeline a Edward, keď ju prichytil s Michaelom?
Edward Evangeline miluje a preto ho pohľad na ňu s Michaelom zranil. Keď si to všetko medzi sebou vysvetlia, pochopia, že jeden bez druhého nemôžu žiť.
e) Myslíte, že Cad je skutočne pomätený a že skutočne zabil svoju bývalú snúbenicu, alebo veríte jeho slovám?
Možno si len myslí, že ju zabil, ale určite to nebol on, kto ju prebodol dýkou alebo vystrelil, alebo ako zomrela. Možno mu to len tak vychádza z okolností, náš mozog je silný nástroj a dokáže si vytvoriť aj falošné spomienky, ak im naozaj veríme. :D
f) Ako sa vám páčilo na Amelinej svadbe?
Zozačiatku som bola nervózna, ale ten pocit strachu opadol vtedy, keď sa na mňa Adamove hlboké oči zadívali a povedali "Áno, beriem." Akoby sa vo mne niečo prelomilo a začala som veriť, že budeme šťastní. Potom som trochu znervóznela, keď som nevidela na našej svadbe jeho otca a ešte viac potom, čo mi povedal, že to on bol ten, kto mu zakázal poslať pozvánku.
3. Pridajte outfit, ktorý ste mali na Amelinej svadbe.
Nevesta:
Obrázok
A tu sme akože spolu aj so ženíchom :)
Obrázok
P.S.: Mala som menší problém s topánkami, nechcela som dať lodičky, keďže bol február, tak toto sú akože čižmičky ;)
Takto to vyzeralo v našej svadobnej sále (t.j. hala v dome mojich rodičov) :P Nechýbal ani vianočný stromček, keďže bolo ešte vianočné obdobie.
Obrázok
Summer D.
summer71
 
Príspevky: 196
Registrovaný: Pia Sep 14, 2012 5:35 pm

Re: 19th Century: 5.Kapitola

Poslaťod Veronika4495 » Sob Aug 30, 2014 11:29 am

Baby, veľmi ma to mrzí, ale skutočne netuším či vôbec ešte napíšem ďaľšie kolo...Mám toho dosť veľa a nestíham takže ma to mrzí, ale zrejme hra ostane neukončená :( Napriek tomu vám ďakujem, že ste sa do nej zapojili a že ste na ňu obetovali váš čas :) ďakujem za pochopenie...
Na LP: Veronika4495
Veronika4495
 
Príspevky: 464
Registrovaný: Pia Sep 14, 2012 4:17 pm

Predchádzajúci

Späť na Lady Popular

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť

cron